Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
@cosylittlereading
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
ide tu o dohodnuté manželstvo medzi bohatým synom obchodníka (Reggie) a dcérou grófa z vysokej šľachty (Anna). pre oboch má byť tento zväzok trestom za ich neuvážené činy: márnotratnosť a zničenú povesť. ich rodiny sú totiž odjakživa v otvorenom nepriateľstve.
°°°
síce je táto zápletka mierne predvídateľná, o to lepšie potom padne ten premyslený záver. dialógy medzi postavami boli trefné a zábavné, páčilo sa mi prostredie aj atmosféra pohnevaných susedov - poskytovalo to úrodnú pôdu pre nekonečné podpichovanie, urážky a škodoradosť z prehry toho druhého.
°°°
a čo mi teda uštedrilo tú spomínanú facku?
erotika a spôsob, akým tu bola do scén vsadená.
aby som to uviedla na pravú mieru - sama o sebe mi neprekáža, ale poškvrniť ňou moju zbožňovanú regentskú bublinu? tomu sa v zásade vyhýbam.
čiže sklamal ma už fakt, že tu erotika vôbec bola a nijako to nevylepšilo ani prevedenie. rešpekt k spoločenskej etikete šiel niekam na prechádzku a nechýbal len tým, ktorí sa prehrešili, ale vlastne všetkým. síce sa obaja protagonisti dopustili istých priestupkov, za ktoré prišli nevyhnutné sankcie, vo svojom škandalóznom vystupovaní pokračovali a tamojšia smotánka sa k tomu nijako nevyjadrovala. bolo to zvláštne, lebo práve kvôli tej spoločnosti som chcela mať pocit, že ich správanie bude nekalé, ale nemala som, pretože to akosi nikoho netrápilo, takže som sa vlastne cítila zle za to, že sú všetci tak ľahkomyseľní. možno som nepochopila v akom hist. období sa nachádzame...
čo mi ešte vadilo, boli časté komentáre Reggieho na ženské telo. ocenila by som keby ma autorka ušetrila niekoľkoriadkového zamyslenia na tému "12-ročné dievča a jej začínajúci rast pŕs" a prežila by som aj bez eseje o "problémoch s kontrolou erekcie na zásnubnom večierku".
bez tých pár detailov by to bolo skvelé čítanie, škoda.
"Odkedy jeho oči spočinuli na Sophii Fitzroyovej, nič sa mu už nezdalo také jednoduché."
---
viem, že regentskej romantiky tu už bolo veľa, ale Kristi má talent prísť zakaždým s niečím novým. tentoraz rozpráva príbeh nemanželského syna, ktorého napriek otcovmu priznaniu za svojho vyššia spoločnosť nikdy celkom neprijala. okolnosťami Aaronovho narodenia je poznačený celý jeho život. celý otcov majetok raz zdedí mladší brat, takže sa môže spoliehať len sám na seba. okruh jeho známych je obmedzený na zopár blízkych priateľov, ktorí (ako Aaron zvykne uvažovať) nemajú dosť zdravého rozumu na to, aby pochopili, že stýkať sa s ním je kvôli jeho pôvodu a ich postaveniu nevhodné. a tu prichádzam k momentu, kedy sa vždy musím spokojne pousmiať. zbožňujem tieto priateľstvá - tiahnu sa naprieč všetkými autorkinými knihami a tento spočiatku úzky kruh sa pomaly rozširuje. sú krásne prepracované a pri čítaní mám pocit, akoby boli títo ľudia aj mojimi priateľmi. je to veľmi podobné ako keď sa dá do reči Harry, Ron a Hermiona - poznáš ich tak dobre, že presne vieš kto má aký názor na vec.
téma knihy sa teda netočí okolo tradičných plesov, či “loveckej sezóny” :D. nejde len o dohodnuté zväzky, či výhodné obchody. nahliadame do reality nižšej spoločnosti. dej je veľmi dynamický a druhú polovicu knihy som prečítala za jeden deň. musela som.
a páčilo sa mi, že sme bližšie spoznali postavu, ktorej sa bude týkať tretia kniha. :) #kristiteasing
knižky, ktorých dej sa odohráva v Paríži, sa mi nikdy nezunujú. konkrétne táto pre mňa predstavuje malý výstup z mojej komfortnej zóny do sveta #YA *
*vyhýbam sa mu :D
ostávam však milo prekvapená, očarená atmosférou Paríža, umenia a baletu, omámená voňavým maslovým pečivom, unášaná na Vespe s chalanom snov v ústrety šťastným koncom! :)
je to síce príbeh z čias, v ktorých ešte dnešné klišé nebolo považované za klišé a predvídateľné happy endy boli tým, po čom prahol mainstream, ale aj tak som si čítanie užila.
SAVAGE je to priezvisko hlavného protagonistu a pomenúva badboya ako o ňom snívali ženy v ‘74. namiesto tetovaní jazvy, namiesto vyberaného slovníka mlčanie. čiže celkom aj môj typ :D
•••
ak má doma niekto čírou náhodou tituly od tejto autorky, tak im dajte šancu. sú to oddychovky do vlaku, ktoré vás zavedú 50 rokov späť do prostredia Štátov. prahnem po dalších.
vyzerá to, že vďaka tejto knihe som objavila novú obľúbenú autorku historických románov. doteraz som so Sarah E. Ladd nemala žiadnu skúsenosť a kým nevyšiel u nás prvý diel série Tajomstvá vresovísk, mohla som sa len z diaľky kochať krásnymi obálkami a pútavými anotáciami... ale náš trh sa rozrastá aj o takéto príbehy a moje srdiečko plesá, pretože dobrých regentských romancí nikdy nie je dosť.
°°°
to čo o knihe povedala J. Klassen: "Príbeh ma zaujal od prvých riadkov, dychtivo som obracala stránku za stránkou," sa rovná tomu ako som sa knihou lúskala ja. nie je to ani Klassen, ani Hunter, ani Austen, je to veľmi osobité, ale ja som sa okamžite namotala.
kniha má neobvykle dynamický dej - čítala som ju v každú voľnú chvíľu, pretože každá kapitola sa skončila na štýl záverčných minút epizódy mexickej telenovely. nedalo sa nečítať ďalej. velebím home-office, že mi to vďaka tomu bolo umožnené. :D
°°°
ak sa chystáš zavítať do vresovísk v naoko pokojnom Darbury, priprav sa na chladný jesenný vietor, bolestné rozlúčky, materinskú lásku, rafinovanú manipuláciu, zopár veľmi zlých rozhodnutí a jeden sľub, ktorého snaha o dodržanie, spôsobuje neuveriteľné množstvo problémov nielen dedičke, ktorá ho dala, ale aj jej okoliu.
knižka nesie výrazné svedectvo viery, čo mne v nijakom prípade neprekáža - tak, ako mi neprekáža, keď v knihách žiadna zmienka o Bohu nie je. ak je však niekto voči tejto téme zaujatý, mohol by niektoré z postáv vnímať ako trošku naivné.
za jediné negatívum knihy považujem to, že tak rýchlo skončila! kľúčové záležitosti boli objasnené, ale stále mi vŕtajú v hlave ďalšie detaily, ktoré by si zaslúžili uspokojivejšie vysvetlenia. okrem toho by som vôbec neprotestovala, ak by dej pokračoval ešte na niekoľkých kapitolách. hlavní protagonisti toho toľko prežili... priala by som si v ich príbehu ostať dlhšie.
“Napriek neistým domnienkam o jeho minulosti a charaktere sa jedna vec spochybniť nedala: lord Stildon sa stal hlavným cieľom každej vydajachtivej ženy v celom okolí.”
•••
milujem ako autorka prepája jednotlivé svoje série. jej hrdinovia tak žijú aj mimo svojho vlastného príbehu a toto ja veľmi vítam - obzvlášť keď som tých predošlých úplne zbožňovala. a tento fakt asi prispieva k tomu, prečo je mi autorkina tvorba tak sympatická. obyčajne neobľubujem série s milión pokračovaniami, ale jej knihy na seba nenadväzujú priamo príbehom. ona si len vkusne vyberie postavu, ktorú už má čitateľ možnosť poznať a vyrozpráva jej príbeh v ďalšej knihe. ostáva tak v známom prostredí so známymi hrdinami, ale zároveň je príbeh úplne nový a samostatný od tých ostatých. jedinou nevýhodou je tá obrovská zvedavosť, ktorá nastupuje po prečítaní. ja nikdy neodolám a okamžite zisťujem, ktorej z postáv bude venované pokračovanie.
nuž a druhý diel tejto série sľubuje odhalenie veľmi tajomného zákulisia postavy, ktorá bola v prvom diele jednou z hlavných. nemať toto pokračovanie ihneď poruke sa rovná nekonečným útrapám a mizérií. :D
•••
k príbehu: nechápem ako autorka stále dokáže prísť s niečím novým a neokukaným z tohto prostredia. vždy si užívam čo originálne prichystala tento raz. interná dohoda medzi bohatým vikomtom a zámožnou slečnou bez titulu o tom, ako si pomôžu nájsť čo najlepšiu partiu? to je na začiatok dosť sľubné. a áno, aj predvídateľné - alebo vlastne, ani nie. kto získa vikomta? o tom som nemala ani potuchy do samého konca knihy! #emotionalrollcoaster
ďalšia vec, ktorú obdivujem, je že dokáže vo mne vzbudiť záujem aj o tú najmenej dôležitú postavu, či dokonca aj o vyslovene zápornú postavu. toto sa mi spravidla nedeje, väčšinou sa prikloním na jednu alebo druhú stranu, no v jej príbehoch má každý jednotlivec svoje čaro a ja ich chcem všetkých spoznať. aj preto je tak vzrušujúce čítať ďalšie pokračovania a tešiť sa na to, koho si autorka vybrala ako ďalšieho.
v prvom rade, toto naozaj nebolo zlé. ale, ani ma to neohúrilo. je pravdou, že keď sa človek púšťa do knihy s hodnotením 4.24*/5*, pričom tých hodnotení nebolo málo, bude mať veľké očakávania. prečo je Addie LaRue tak veľmi zbožňovaná? čo je na jej príbehu tak neodolateľné?
•••
well, jej príbeh je v predovšetkým dlhý.
dlhý, predlhý a tristo-ročný. a knižka, ktorá ho opisuje disponuje "len" 455 stranami, takže sa dostávame k prvému problému - vyrozprávanie tak dlhého života bude z času na čas hrozná nuda a v iných prípadoch zase čas pobeží prirýchlo. knihu tvoria dve dejové línie, jedna zo súčasnosti a druhá retrospektívami približujúca minulosť. na túto formu som si zvykala dlhšie, musela som sa poriadne sústrediť, aby som sa v deji nestratila a neprišla o možné súvislosti.
čo však veľmi chválim je celkové prevedenie knihy a jazyk. krásna hra zo slovami, opisy vnútorného sveta plné metafor, síce snové ale zrozumiteľné. podčiarkuje to konečnú atmosféru knihy.
•••
dej bol fajn. vedela som do čoho idem, že to nebude zrovna turbulentné či akčné, ale aj tak som sa nemohla zbaviť pocitu, že sa to celé ťahá ako sopeľ. niektoré kapitoly by som úplne oželela, nepriniesli nič nové či prevratné. občas to bol len dátum a miesto v úvode kapitoly, ktoré posúvali dej ďalej.
na druhej strane, ten celkový nápad o Addinom živote a kliatbe je tak jedinečný, že som bola stále zvedavá kam ju vietor zaveje a ako naloží so svojimi možnosťami. raz som čakala dlhšie, inokedy stránky ubiehali samy. posledných 50 strán naozaj zamiešalo karty a dej spolu s postavami sa vyvíjal a menil. niekoľko situácií bolo trošku predvídateľných, ale tento fakt mi nevadil, lebo boli zas iné, ktoré všetko kvalitne vykompenzovali.
záver - otvorený. zostalo vo mne priveľa nezodpovedaného.
•••
takže, aby som to zhrnula: písanie bolo úžasné, ale príbehu chýbala určitá podstata, niečo, čo by mi prinieslo ten očakávaný pocit úžasu, že, wow, tak toto je neviditeľný život Addie LaRueovej.
k postavám: *****SPOILER*****
Addie vonkoncom nie je neviditeľná. na to je jej 7 pieh na tvári príliš výrazných a jej srdce priveľmi vzdorovité. napriek všetkému sa mi s ňou nepodarilo stotožniť do takej miery, aby som jej skutočne porozumela a dokázala prežívať jej prítomnosť. okrem toho, Addie mi pripadala trochu apatická voči svojmu prostrediu. nakoľko dej sa opiera o reálne udalosti, zažila všetko možné, od vojenských konfliktov po priemyselnú revolúciu a rôzne vynálezy, videla ako sa zmenil svet a predsa sa na to v deji prihliadalo len veľmi málo. sám si polož otázku: čo by si sa spýtal človeka, ktorý behá po Zemi 3 storočia? nuž, ja by som mala milión otázok, ale o Addie vieme len to, že bola ťažká od množstva spomienok.
Henry - úžasná postava, ktorej sa podľa môjho názoru dostalo málo cti. zaslúžil si, aby sa o ňom viac hovorilo, prijala by som keby dostal v deji viac priestoru. chcela by som ho spoznať viac než mi kniha umožnila.
Luc - miestami naberal rozmery svalnatého badboya, ale jeho dialógy s Addie ma vždy bavili. a dokonca sa tu stalo niečo pre mňa nevídané, mala som ho rada. fakt. väčšinou záporné postavy neznášam, ale Luc mal neuveriteľné čaro a síce sa ma autorka snažila presvedčiť o tom, že Addie mala celý čas navrch, ja mám svoju vlastnú teóriu.
od tohto románu som mala vysoké očakávania, pretože autorka sa vo svojej predošlej kniha blysla neuveriteľným spisovateľským talentom, postavami s dušou a príbehom z prostredia vojny, o ktorom vždy rada čítam. tu máme Američanku, ktorej lesk plesových rób vystrieda strohá rovnošata ošetrovateľky, akú nosia sestry v zotavovni pre zranených vojakov. rodičia ju vychovali v zlatej klietke a poslali ju do Anglicka "dospieť", ale jej životným cieľom nie je bohatý manžel a nekončiaca zábava. jej prvotné protesty napokon vystriedajú nové vízie a príležitosť.
príbeh ma oslovil nielen pre svoje spracovanie, postavy, úžasné dialógy a atmosféru sychravého Škótska. mohla som vidieť trápenia vojny - ako veľmi zasiahla civilistov, čo všetko museli ľudia obetovať, neprišli len o svojich blízkych, vojna ich pripravila o zásoby potravín, oblečenie, kone a čokoľvek, čo pomohlo vojakom v zákopoch, no ľud pripravilo o ich milovaný domov. konflikt zasiahol ako bežný ľud, tak aj bohatých majiteľov panstiev, ktorým, nebudeme si klamať, bolo čo brať...
v knihe bol dôraz na moc tlače a zmanipulovanej propagandy, ktorá informovala občanov o úplne inej situácií, než o tom, čo sa v zákopoch skutočne dialo. vojaci v liečebni si často priali radšej smrť než život mrzáka, či pozostalého po priateľoch, ktorých bolestné umieranie videli na vlastné oči. ich vôľa povedať svetu pravdu bola potláčaná strachom z neviery verejnosti, ako aj odporom k spomienkam, na ktoré by najradšej zabudli. najväčším strašiakom však bola pretrvávajúca vojna, ktorá pre zotavujúcich sa vojakov stále hrozila obálkou s listom povolávajúcim späť do služby.
sú knihy, ktoré potrebujú pár strán či kapitol, kým si čitateľa získajú a potom sú knihy, ktoré sa vedia dostať pod kožu od prvej vety a asi netreba hovoriť dvakrát, kam radím túto.
veľmi odporúčam fanúšikom vojnových románov popretkávaných láskou, ktorá kvôli zložitej situácií nemôže slobodne rozkvitať, práve naopak, je symbolom zraniteľnosti a človek pre tento cit navyše trpí. len tí najodvážnejší ju nechali rásť. :)
okolo kníh od Emily Henry bolo už toľko rozruchu, že keď konečne vyšla prvá aj u nás, bolo mi jasné, že sa ocitne v mojom nákupnom košíku ešte v predpredaji.
zaslúži si svoju slávu?
ja si myslím, že áno, ale na zoznam mojich top srdcoviek to nedotiahla. je to predovšetkým kvôli jej pôvodnému názvu, ktorý ma naladil na niečo celkom iné ako atmosféru, ktorú kniha v skutočnosti mala.
no a nadšená som nebola ani samotným rozuzlením, celé to ostalo vo hviezdach, kde hlavní protagonisti dospeli k poznaniu a šťastiu, ale ku mne to akosi nedorazilo…
nedá mi tiež nespomenúť jednu nekompromisne klišoidnú scénu plnú vypracovaných svalov, obdivuhodných veľkostí a spoločných vyvrcholení. ;) #meh
•••
tu je ale 5 dôvodov, prečo sa oplatí beach read prečítať:
1| štýl písania a humor - autorka mi veľmi pripomínala Meg Cabot, ktorej knihy som zbožňovala práve preto, lebo som sa na nich dokázala neuveriteľne baviť. obzvlášť na myšlienkových pochodoch postáv.
2| dialógy - panebože, bezkonkurečne najlepšie a najtrefnejšie dialógy aké som v poslednej dobe čítala.
3| zápletka - dvaja spisovatelia čeliaci autorskej kríze, ktorí sa stanú vzájomnou inšpiráciou.
4| emocionálny kolotoč - pod pozlátkom žartíkov a irónie sa skrývajú náročné životné situácie a nie je to nič na štýl ležérnej letnej romantickej komédie. má to v sebe omnoho viac.
5| hate to love - túto verziu za normálnych okolností fakt nevyhľadávam a tu to bolo v istej únosnej miere, ktorá dráždila moju zvedavosť a čítanie mi to nijako nepokazilo. :)
"Počuješ?" zašeptala. "Srdce mi bije tak silno, až to asi počuť v celom Paríži."
"Ja som si myslel, že to je moje srdce," odvetil som.
°°°
André a Aurélie tvoria pár.
obaja, okrem seba navzájom, milujú svoju prácu a venujú jej väčšinu svojho času. o to vzácnejší je ten čas, ktorý trávia spolu.
André a Aurélie sú žiarliví. pravdepodobne to o sebe ani nevedeli, až kým ich táto žiarlivosť oboch neprebodla ako ostrá dýka.
André má blízkeho priateľa Adama.
je to easygoing Angličan, ktorý sa ku každej situácii stavia s optimizmom a rýdzym anglickým humorom.
Auréliina kamarátka Bernadette má skvelý nos na ľudí a veriť jej úsudku sa v 100% prípadov ukáže ako správna voľba.
a k týmto ľuďom si náš žiarlivosťou zmietaný párik chodí často po rady.
to by sme mali zhrnutie všetkých predpokladov pre skvelú francúzsku komédiu. ;)
°°°
celý príbeh je o knihách a jedle. panenka skákavá, toľko jedla! a kníh a impresionizmu a čerešní! a tiež hviezd! rozsvecujú pochmúrne dni a ich jas dostáva ľudí do problémov.
nájde sa tu zopár veľmi predvídateľných momentov, ale celkovo mi napriek tomu nepripadajú rušivé. sú totiž poňaté veľmi zábavne a čítanie je tak zrovnateľné s príjemným sobotným popoludním (pri sledovaní nejakej romantickej komédie).
°°°
autorov štýl je mi už známy a veľmi ma baví. často píše akoby od konca. pozpráva o niečom dôležitom a potom len tak z čista jasna nadhodí, že nebyť toho a toho, boli by sme dopadli celkom ináč. a po dvoch vetách nás vráti späť do prítomnosti. človeka tak nechá plného zvedavosti.
priznávam, že nad Andrého počínaním som zalamovala rukami, ale akosi to k tomu celému patrilo a dotváralo tak zábavný rozkvitnutý čerešňový celok.
