Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
O mne
@cosylittlereader
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2023
2021
Moje aktivity
Ak by som mohla Emme priradiť dvojslovné pomenovanie príznačné pre autorkine prvé dva publikované romány, myslím, že celkom výstižne by sa hodil názov Omyl a nedorozumenie. Je tu toľko chybných záverov a nesprávne interpretovaných slov, že o chaos a pletky niet núdze. Niektoré kapitoly plynú pomalšie, iné prinesú plno rýdzej gregoriánskej drámy. Jeden by sa domnieval, že sa všetko kľúčové odohrá na výlete v noblesnom koči alebo na plese plnom hostí, no paradoxom je, že autorka čitateľa zavedie do raňajkového salóna na šálku čaju, kde sa dedinské klebety preberajú plnými priehršťami, alebo sa sústredí na dôverné rozhovory určené len veľmi konkrétnym ušiam. Jane skrátka ostáva verná svojmu jedinečnému štýlu - opisu pohodlného a útulného domova, ktorý je centrom všetkého životného diania.Pán Knightley - rozvážny džentlmen s úsudkom a názorom, o ktoré stál každý, kto žiadalo radu alebo len malú zdvorilúpozornosť. Celkom vždy vedel, čo robiť a jeho skutky boli úprimné bez postranných úmyslov či pretvárky - tak vlastnej pre iné postavy. Svojou vždy správnou intuíciou a zmyslom pre neomylné pozorovanie už nemôže byť Emme väčším kontrastom. Ich rozhovory sa nesú v znamení prekárania, žartovných narážok, či dokonca hádok a jeden s druhým nikdy nesúhlasia. Prítomnosť ich neustálych malých sporov je v deji románu zábavným osviežením.
Čítať viac
Autorka vytvorila úžasnú kombináciu biografie a literárnej analýzy a dostala čitateľa k Austenovcom najbližšie ako sa len dá - do rodinného kruhu a predovšetkým domov. Nielenže cituje Jane a jej svetoznáme knihy, pracuje s osobnou korešpondenciou, číta medzi riadkami a - ako sa sama priznáva - zo všetkých poznatkov vykresľuje Jane Austen presne tak, ako si ju vysnívala - hľadá v nej lepšiu verziu samej seba - “láskavejšiu, bystrejšiu, zábavnejšiu a aj nahnevanú na obmedzenia v živote, tú ktorá hľadá cestu cítiť sa slobodne a môcť tvoriť.”
Spracovať také množstvo podrobností muselo dať autorke poriadne veľa práce a výsledok je úžasný ako Jane sama.
---
Knihy Jane Austen sú v mnohom zrkadlom jej života, no nie tak, ako by sme prvoplánovane čakali. Jej svet sa netočil len okolo nových šiat, zlomených sŕdc, honosných sídel a večierkov. Jej svet znamenal útulnú faru, veľkú rodinu, každodenné starosti o domácnosť a aj mnoho odchodov milovaných, finančné ťažkosti, chamtivých vydavateľov, neustále sťahovanie sa do “lacnejšieho podnájmu” a napokon veľmi rýchlu smrť…Bola to vycházka rozkvitnutou záhradou, no zároveň návšteva malinkej izbietky s dvomi posteľami - jednou pre Jane a druhou pre milovanú sestru Cassandru. Odkaz jej diela je nesmrteľný a po všetkých rokoch stále aktuálny. Jane je pre mňa oveľa väčšou hrdinkou než všetky jej (úžasné) hrdinky dohromady. :)
S Jojo som mala doposiaľ len jednu skúsenosť (Me Before You) a tá ma poriadne vyžmýkala. Až natoľko, že som sa po všetkých tých rokoch stále neodhodlala na jej 2 pokračovania. Tentoraz to čo sa emócii týka nebolo inak, ale šlo o celkom iné emócie. Ja som totiž zúrila! Nishin manžel sa k nej správal odporne, ale Samin šéf vo mne vyvolal vlastné spomienky a po čase som už nevedela, na koho sa hnevám viac. Išlo o presne ten typ manipulátora, ktorý žije zo zlyhaní iných a zakaždým sa bude snažiť vykresliť druhého ako neschopného až kým tomu dotyčný sám neuverí. Keďže som už bola v podobnej situácií, veľmi som to prežívala. Naopak Nish a jej život mi bol veľmi vzdialený, ťažko pochopiteľný, no práve ten kontrast medzi postavami bol živnou pôdou pre bizarné situácie, ktoré posúvali dej stále vpred. Nazvať knižku oddychovou romantikou by nebolo celkom pravdivé, stretne sa tu zopár náročných tém, no ostáva priestor aj na humor a predovšetkým lásku všetkého druhu. :)
Čítať viac
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Atmosféra starého Edinburgu, epidémia rímskej horúčky, biznis s mŕtvolami a spoznávanie lekárskych praktík tej doby, to všetko vytvára dokonalý celok a živnú pôdu pre náš príbeh lásky plný snov (nielen) o pokrokovej medicíne. Slovo nemocnica je v tunajšom svete synonymom utrpenia, hnilobného zápachu a kroky odtiaľ vedú spravidla na cintorín. Poznatky o ľudskom tele závisia od pitiev popravených zločincov, takže materiálu je primálo, no dopyt po mŕtvolách obrovský - to ženie vodu na mlyn oživovačom - zlodejom tiel.•••Je príznačné výhlásiť o Hazel, že ak si niečo zaumienila, išla ako cez mŕtvoly. Doslova cez skutočné mŕtvoly. Najskôr ma jej odhodlanie fascinovalo, no po čase bola jej cieľavedomosť príliš nekompromisná a sebecká. Videla len svoje záujmy a nepremýšľala dvakrát o dopade svojho konania na ostatných. Rovnako neverím, že žena v jej postavení by bola voči všetkému tak ľahostajná. Niektoré opisy boli mimoriadne detailné a verné, no na iné zas autorka akoby zabudla. K deju nemám výhrady, čítala som bez dychu s vyvalenými očami a o knihe ešte dlho potom premýšľala. Zopár vecí (najmä pointu v závere) by som si želala trochu inak, no celkový zážitok z čítania bol úžasný.
---
OPISY: nespochybňujem ich autentickosť no v niektorých prípadoch boli akoby nedokončené. Detailná pitva, no ani slovo o tom ako sa následne Hazel zbavila hnijúceho tela. Podrobnosti o pôrode, no čo sa stalo s placentou? - z toho, čo som doteraz čítala viem, že laici na tento krok často ani nepomysleli a žena následkom toho zomrela, no Hazel vždy vedela čo robiť, napriek minimálnej praxi.
BERNARD: priateľ a partner “in crime” sa stal časom pre Hazel akýmsi nutným zlom, niečo nemenné a stále, a predsa bezvýznamné. To ako Hazel voči nemu náhle ochladla ho donútilo k šialeným činom a ich vzťahu mi bolo veľmi ľúto.
ZÁVER: ubral sa smerom, ktorý ma žiaľ nenadchol. Škoda, že tak reálny román našiel odpovede v niečom tak fantastickom ako je zázračné sérum nesmrteľnosti. Pre mňa bolo sklamaním zistiť, že za všetkým je “len” kúzlo...
Keď sa mladá vdova Renisenb vracia do domu svojho otca, svet sa zdá byt rovnaký ako keď pred rokmi odišla. Jej starší bratia i večne sa prekárajúce švagriné, stará mama, aj verný sluha Hori. Níl plynie potichu a výhľad na krajinu z jeho brehov je rovnako uchvacujúci ako kedysi. Idylku však zničí mladá a krásna Nofret - otcova nová konkubína, ktorú jedného dňa privedie domov a ustanoví ju za plnohodnotnú členku rodiny. Ona si veľmi dobre uvedomuje, že je nežiaduca, no nemá v povahe pokoru a jej nadradenosť celú, už beztak náročnú situáciu, len zhoršuje. Každý člen rodiny má iný dôvod ju nenávidieť a v kedysi pokojnom sídle sa rozpúta peklo plné závisti, intríg, pomsty a predovšetkým SMRTI.
"Celý Egypt je posadnutý smrťou." Celý tento román je o smrti, je prítomná úplne všade a veľa sa o jej chápaní dozvedáme očami bežného občana starovekého Egypta. Opisy tamojšieho života a zvykov neboli ani nedostatočné a zároveň nie príliš podrobné, aby sa z príbehu stala učebnica z dejepisu.
Čítať historickú fikciu, navyše z prostredia Egypta pred 4000 rokmi, bolo popri tradičných Agathiných románoch osviežujúce.Páčili sa mi egyptské mená a príbehu by rozhodne pristalo aj javiskové spracovanie. Ak máte náladu na vskutkukrvavý prípad a nerozlúštiteľnú hádanku, toto bude to pravé pre vás.
O tejto knihe sa sama autorka vyjadrila ako o svojej obľúbenej. Je to ako keď Vám matka s hrdosťou predstaví svoje prvý krát hovoriace dieťa; ako keď vám profesor ukáže svojho najlepšieho študenta; či kuchár svoju rokmi overenú špecialitu. Zároveň je trochu bizarné priznať, že nachádzate potešenie v písaní príbehov o travičoch, no myslím, že ešte väčšou úchylkou je dychtivo o nich čítať. Ja som bez námietok vinná a závislá na Agathinich dokonalých zápletkách, takže čítať jej obľúbené "dieťa" bola číra radosť. ;)
---
Tentokrát máme na scéne honosné sídlo "Tri štíty" zvané aj Krivý domček, čo nielen odkazuje na členitosť priečelia domu, odzrkadľuje tiež povahy a vzťahy jeho obyvateľov, no nie v úplne negatívnom zmysle slova. Totiž, pokrivený vzťah nemusí byť vyslovene zlý, často môže ísť o lipnutie jedného na druhom, alebo ako teta Edith vyslovila - "modloslužobníctvo".A do tohto prostredia prichádza mladík Charles a so zvedavými očami sleduje ľudí, ktorí by (ak všetko vyjde podľa predstáv) mohli byť v blízkej budúcnosti jeho rodinou. Jeho srdce totiž patrí Sofií, najstaršej vnučke bohatého obchodníka Leonidesa - pána domu. Ten však nečakane zomiera a všetko v dome sa obracia hore nohami. Všetkým záleží na tom, aby sa dokázalo, že starého otca zavraždil "ten správny človek"...
Rodinná dráma, veľa lásky a sklamania, vražda, ku ktorej mali motív všetci - je to otrávený kokteil s názvom Hniezdo vreteníc.
Tento pozoruhodný román sa venuje témam, o ktorých sa v 18. - 19. storočí veľa nehovorilo. Rozoberá úskalia, ktorým čelí slobodná matka a o tom, do akého svetla ju v očiach spoločnosti vrhá jej čin - o ktorom sa mimochodom nehovorí inak, než len o "neodpustiteľnej chybe" či "odsúdeniahodnej hanbe". Celý príbeh bol mimoriadne dynamický a pre mňa aj edukačný - bolo tu plno pútavých hist. faktov.
Charlotte Lambová bola trochu ako Jana Eyreová - rozvážna a uvedomelá, myslela viac na iných než na seba a život ju za to odmenil láskou vo všetkých svojich podobách. Potešila aj forma ľúbostného trojuholníka a rozvité dejové linky vedľajších postáv.
Autorkina schopnosť pozbierať čriepky historických faktov aj o témach, ktoré boli štandardne veľkým tabu, je fascinujúca. Na debut je to úctyhodná práca - aj keď, ja už som v tomto prípade bez hanby veľmi subjektívna. :)
Stručný prehľad svetovej histórie pre každého, kto si chce osviežiť pamäť a zároveň sa dozvedieť niečo mimo školských učebníc - obzvlášť čo sa týka histórie Amerík a Ázie (mimo novodobých dejín).
Čítať viac
Ak máte radi dánske hygge, vôňu kávy a škoricové koláče, budete túto knihu milovať. Ak vyššie vymenovaným veciam neholdujete, tak po prečítaní tejto knižky budete, pretože toto je čistá namotávka.
Ide o to, že príbeh sa všemocne netočí iba okolo útulnej atmosféry Kodane a jej neodolateľného spôsobu života. Je to zápletka a postavy, ktoré si ma získali. Banda novinárov na pracovnej ceste, ktorá sa ukáže byť aj niečím iným ako len poznávacím výletom.
Autor slovenského prekladu Ľubomír Feldek v záverečnom dodatku opisuje Shakespeare-a ako majstra slova, niekoho, kto “pracoval s mnohoznačnosťou slov, akoby ňou dýchal.” Tento aspekt jeho tvorby sa nesie od diela k dielu a autor ho využíval nielen na ukrývanie významov medzi riadky, či pobavenie publika homonymami; dokázal vďaka tomu dokonca oklamať cenzúru. O jeho genialite svedčia aj účelne vybrané názvy diel - kým tragédie nesú vlastné mená, názvy komédií nechávajú diváka v nevedomosti. “Veľa kriku pre nič” - čo to asi znamená?Hmm, vedeli ste o tom, že slovo “thing” bolo pred 400 rokmi anglickým slangovým výrazom pre mužský pohlavný úd? Oproti tomu “nothing” reprezentovalo ten ženský. Odrazu má názov hry úplne iný podtón, čo poviete? ;)
Hra je v skutku komická, mnohé z postáv sa správajú trochu bizarne a iné zas rozprávajú vo výrazných dvojzmysloch. Nebyť komentára p. Feldeka, nepovzniesla by som sa nad myšlienku, že celá hra je naozaj len o penisoch. :D Vysvetelnie historického významu moju domnienku síce potvrdzuje, no zanecháva ma do veľkej miery užasnutou. Veď predsa prvým významom slova nič je niečo celkom nepodstatné. To prepojenie je geniálne. Okrem toho, pre milovníkov hate-to-love to bude to pravé orechové. ;)
