Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
@cosylittlereader
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
“…všeobecné pravidlá. Páchnu starinou. Budú hádam spod nich i výnimky.“
•••
Kukučínov Dom v stráni ma preniesol na ostrov do Chorvátska a ja som zatúžila prejsť sa po tamojšom vidieku za letného dňa, počuť chorvátčinu všade navôkol a usadiť sa po dlhej vychádzke na terase k poháriku “prošeka”. Ale nie tak, akoby to bolo dnes, ale po starom.
Autor tu obsiahol niekoľko tém, rozpovedá o vidieckych pomeroch, rozdieloch medzi panstvom a sedliakmi, o tom ako atmosféra mesta nejdenému zavoňala falošnými nádejami, hovorí o láske k pôde a tradícií, o potrebe odovzdávať vedomosti z otca na syna. Stretáme sa tu s názorom na aktuálnu politickú situáciu a kritikou štátneho zriadenia a nedostatku možností vymaniť sa z postavenia, do akého sa jednotlivec narodí. Práve táto téma je ústredným motívom deja: láska Nika z rodu panského ku krásnej Katici z rodu težackého - z domu v stráni.
•••
Autorovmu spisovateľskému talentu patrí môj úprimný obdiv, okrem dôverných opisov prostredia sa patrične povenoval aj psychológií postáv, a síce to urobil veľmi svojským spôsobom (každý druhý odsek mohol pokojne patriť vnútornému monológu inej postavy), podarilo sa mu brilantne vystihnúť myšlienkové pochody zúčastnených a priblížiť tak čitateľovi svoje zámery. V podstate nehrozila možnosť, že by som nevedela na čom som, alebo tápala, čo asi tá-ktorá postava prežíva, či akého je názoru.
Jazyk, značne popretkávaný chorvátskymi výrazmi, bol výzvou, no stále je to krásna slovenčina vo svojom obnosenom, vyše 100 rokov starom kabáte.
I autenticita dá občas zabrať - v jednom dome nájdete aj troch Ivanov - je ťažké sa v tom nestratiť. Prinútilo ma to zakresliť si rodokmeň postáv, čo je ale pre mňa vítaná starosť.
Z knihy si beriem významný odkaz - všetko je tak ako má byť.
A áno, absolútne rozumiem, prečo je v povinnej literatúre, ale nemrzí ma, že som si ju prečítala až teraz. Mám pocit, že moje terajšie ja ju dokázalo väčšmi oceniť, ako po obsahovej, tak po jazykovej stránke.
Do tejto knižky som sa pustila celkom naslepo a keď som sa neskôr v príbehu dostala ďalej, hmm... to boli zdvihnuté obočia. V historickej fikcií je tradíciou, že hlavníprotagonisti príbehu a romantického vzťahu sú spravidla jasní od začiatku, no tu sa moje predpoklady menili. A bez znalosti akýchkoľvek detailov z anotácie som nebola ukrátená o nijaképrekvapenie. Okrem toho, že objekt záujmu talentovanej Phoebe som tipovala trochu inak, ma zarazila aj skutočnosť, ako veľmi kniha nadväzuje na prvý diel série (Manželská pretvárka, 2023). Udalosti, ktoré formovali značnú časť deja prvej knihy, boli detailnou minulosťou našej terajšej hlavnej hrdinky a mrzelo ma, že si živšie nepamätám viac podrobností.Z toho vyplýva moje jednoznačné odporúčanie prečítať si knižky hneď po sebe, čo už aktuálne nepredstavuje problém, lebo séria je kompletná a nie je nutnosť čakať do vydania.
Aktivity, ktorým sa venovala Phoebe považujem za príjemné spestrenie žánru - totiž, reštaurovala výmaľbuzlatom zdobených stien a stropu honosnej tanečnej siene. Jej "mecenáške" a majiteľkesídla Avonthorpe, sl. Drakeovej na oprave výzdoby mimoriadne záležalo, predovšetkým čo sa týka tejto jednej miestnosti. To vzbudzuje otázky, nakoľko panstvo je v dlhoch a peňazí na podobné výdavky niet nazvyš. Okrem toho, nad všetkým tróni povesť o vzácnom poklade, podľa rečí skrytom niekde na pozemkoch sídla, ktorý celé generácie Drakeovcov hľadali a nikdy nenašli.Zápletka ako z rozprávky!
Nevedela som sa rozhodnúť, komu možno dôverovať a koho podozrievať. Výborné čítanie, ak ľúbitehist. fiction, budete aj toto. Odporúčam celú sériu.
Tri sestry. Zmiznuté dvojča. Dávno pochované rodinné tajomstvá.
Priznám sa, že tento popis ma trochu zmiatol - navodil vo mne atmosféru akejsi záhady, očakávala som teda takmer niečo ako triler - to čoho sa mi v knihe dostalo bolo prekvapivo iné. Úžasné.
Odkaz knihy sa dotýka významu rodiny, odpustenia a druhých šancí. Ukazuje, že cesta k skutočnému domovu nemusí byť vždy priamočiara a že niekedy je potrebné konfrontovať minulosť a vyrovnať sa s vlastnými démonmi, aby sme našli cestu k šťastiu a naplneniu. Kniha tiež vyzdvihuje dôležitosť prijatia seba samého a schopnosť začať znova. Domov nie je len miesto, ale aj pocit bezpečia, lásky a porozumenia.
"Na čo ti je všetok ten úspech, keď ho nemôžeš osláviť s ľuďmi, na ktorých ti záleží najviac." - toto sa ma dotklo osobne, prežila som radosti i starosti, ktoré som nemala s kým zdieľať a viem ako veľmi prítomnosť blízkej osoby násobí akýkoľvek zážitok. Zároveň som z dvojčiat - ako Savannah, takže som jej stratu sestry dosť prežívala. Babička Marylynnbola výnimočná žena, niektoré jej metódy hraničilis legálnosťou, ale pre svoju rodinu dokázala obetovať čokoľvek. Často sa dostávalado problémov, no knihu to robilo dynamickou a zábavnou. Oceňujem kontrastné povahy troch sestier, nikdy som poriadne nevedela na čom som a každá stránka dýchala prekvapením.
Ak je toto debut, tak pred autorkou skladám klobúk!
"...zostaň nahnevaný. Ak sa nehneváš na zlé veci, ktoré sa dejú vo svete navôkol, stratíš dušu."
Súrodenci Heather (veľká sestra) a Picket (veselý braček na prahu dospelosti) trávia dni hrou na hľadanie drevenej hviezdy, ktorá vždy vyletí vysoko nad lúku a potom, keď dopadne ktoviekam, sa ju rozbehnú hľadať. Ich zelený králičí svet pozná len jeden tieň - zákaz priblížiť sa k Východnému lesu. Ani vo sne im nenapadne, že jedného dňa ním budú musieť utekať, aby si zachránili holý život.
Keď sa povie príbeh plný dobrodružstva, je to tento. Miera napätia je nečakane nevyvážená - jedna kapitola rozpráva príbehy ako zo sna a druhá zhmotňuje najhoršie nočné mory. Malých králikov z Nick Hollow som si veľmi obľúbila, ich charaktery formovali situácie, ktorými prešli a po 400 stranách boli celkom inde - na bezstarostné hľadanie hviezdy si už sotva spomenuli. Kým Heather bola výnimočná bežkyňa a talentovaná rozprávačka, Picket bol veľmi dobrý v hnevaní sa. :D Aby som mu však nekrivdila, neskôr sa blysne nevídanou odvahou. :)
Knižka naoko pôsobí ako ďalší príbeh o zvieratkách, no nie je to celkom tak. Je plná múdrostí a hlbších myšlienok. Pozýva celú rodinu porozprávať sa o prečítanom. Jedinou (pre mňa) nevýhodou bolo mnoho mien postáv zo starých legiend, ktoré boli veľmi podobné a často ma pomýlili. Neskôr som si ich už pamätala lepšie.
Posledná kapitola nesie názov "začiatok" a je to skutočne tak - ďalší diel je nevyhnutnosťou, takže keď sa začítate, pripravte sa na smäd po ďalších príbehoch z krajiny Natalia.
Tento príbeh inšpirovala skutočná autorkina príhoda. Keď raz trávila dlhé hodiny v čakárni u lekára, jej pozornosť upútala dvojica - mladý muž tlačiaci staručkú pani na vozíku. "Zaparkoval" ju hneď vedľa miesta Terri a nechal ju tam so slovami: "tu je moja vizitka, zavolajte mi, keď skončíte." To Terri rozhorčilo a keď mu vytkla, ako tu môže úbohú pani nechať na pospas osudu, s pokojom odvetil, že on je len taxikár. Nasledujúcu polhodinu staručká pani so začínajúcou demenciou a Alzheimerom svoju spoločníčku zabávala vtipnými komentármi a Terri si ju navždy zapamätala. Jej príbeh, rovnako ako ten o jej nevšímavých príbuzných si sama domyslela, a tak vznikol tento román. Veď kto s chrbtovou kosťou pošle chorú babku na vyšetrenie taxíkom, namiesto toho, aby ju sám sprevádzal? Akokoľvek ľahostajne sa táto zápletka javí, Terri si tento príbeh domyslela veľmi pútavo a jedinečne a dokonca sa rozhodla ho vsadiť do prostredia Vianoc.
Túto knižku som čítala pár dní pred Vianocami a celkom dočítať sa mi ju podarilo aj tak až po nich, čiže na rozdiel od hrdinov, sa mi Vianoce nepodarilo chytiť. Príbeh je však veľmi peknou pripomienkou, že sviatky nie sú o strese všetko stihnúť a prichystať, ale o prežívaní prítomnosti s ľuďmi, na ktorých nám záleží. Klišé, no veľmi pravdivé a často prehliadané, takže každý "reminder", napríklad aj v podobe takejto knižky, je vždy na mieste. :)
Páčilo sa mi ako Finn (áno, ten taxikár) časom menil názor na "bezohľadnú" rodinu babičky Callie. Nechápal, ako môže babička tak kvetnato chváliť svoju vnučku, keď nikdy nebola pri nej, aby jej pomohla. Neskúr však odhalil pravdu a problémy, ktorým vnučka Sydney čelila a jeho predsudky sa rozplynuli. Je to ďalšia výzva pre nás, aby sme sa nenechali opantať prvým dojmom a nesúdiť tohto, o ktorého situácií nič netušíme. V neposlednom rade sa ma osobne dotkla aj pozícia Sydney, ktorej pracovné podmienky boli v skutku otrasné a nútili ju k činom, ktoré sa protivili jej presvedčeniam. Spomenula som si na vlastnú skúsenosť, ktorá ma naučila, že opustiť také miesto je vždy najlepším riešením, aj keď to bude na chvíľu znamenať kariérny pokles, či nízky príjem.
Čítanie tejto knižky mi pripomenulo o čom Vianoce naozaj sú.
Keď som sa ponorila do príbehu 11-ročnej siroty Pollyanny, spočiatku mi až nápadne pripomínal isté dievča s ryšavou hrivou bývajúce v dome pod horou so zelenou fasádou. No ako som čítala ďalej, postavy boli celkom iné a jej osud tiež a na Annu som si už ani nespomenula.
Pollyanna je sirotou len veľmi krátko. Ešte donedávna bol celým jej svetom milujúci otecko. Jeho náhla smrť však spôsobí, že úbohé dievča ostane na starosť ženám z dobročinného spolku a tie sa rozhodnú dievča poslať k tete, aby tak splnili otcovu poslednú vôľu.
A Pollyanna, veselá kopa, je plná očakávaní a lásky k drahej tetuške, ktorá sa jej chystá ujať a byť jej jedinou rodinou, kým tetuška, slečna Polly, vedie uzavretý osamelý život, v ktorom sú najvyššou cnosťou zmysel pre poriadok a povinnosť. Zdá sa, že azda nejestvujú dve rozdielnejšie osobnosti, no malá Pollyanna, spolu s jej nákazlivou "hrou na radosť", má všetky predpoklady na to, aby obmäkčila i to najchladnejšie srdce.
Nórsko je už druhou knihou z edície Malý atlas pre hedonistov, ktorú som mala možnosť čítať a dnes vám poviem, prečo by ste tak mali urobiť aj vy. :)
- kniha je rozdelená do 8 prehľadných častí; každá je zameraná na konkrétnu oblasť krajiny
- dokonalé elegantné a minimalistické spracovanie,
- nie je len cestovateľskou príručkou - zahŕňa rozmanité spektrum faktov, kultúrnych či prírodných zaujímavostí a rôznych detailov zo života ľudí v Nórsku
- všetko stručne a výstižne - ulahodí aj tým, ktorí nie sú veľmi na čítanie rozsiahlych faktografických textov
- ponúka desiatky nádherných fotografií - od záberov rušných ulíc hlavného mesta až po farbami žiariacu polárnu žiaru, nevynechajúc obdiv k miestnej faune i flóre
- obsahuje skvelé tipy na výlety na miesta, ktoré pri návšteve Nórska rozhodne netreba vynechať - všetko vo forme šikovného niekoľko dňového itineráru
- je v neposlednom rade krásnym doplnkom rodinnej knižnice
- prenesie Vás na návštevu Nórska aj z pohodlia gauča a spôsobí, že Váš zoznam cestovateľských plánov sa rozšíri o nemalé množstvo položiek ;)
Už je tomu 10 rokov odkedy sa Molly (inými slovami Grinch) a Andrew (hrdý nositeľ gýčových vianočných svetrov) ocitli v lietadle z Chicaga do Írska na sedadlách vedľa seba. Prvý let bol len náhodou, druhý možno tiež, tretí takmer a tie ďalšie sa už stali akousi tradíciou. Títo dvaja spolu lietajú domov pár dní pred Vianocami už dekádu a za ten čas spolu čo-to prežili. Tento rok bude výročný a výnimočný, plný iskier a dobrodružstva, ale aj zlyhaní a zúfalstva.
Vianočný románik je to pravé orechové pre fanúšikov Bridget Jonesovej a zábavných romantických komédií s tou správnou dávkou blikajúcich svetielok a imela. ;) Neskutočne som sa bavila, najviac ma rozosmievali dialógy postáv - s výnimkou jedného zbytočne opakovaného vtipu o boľavej vagíne im niet čo vytknúť.
Hviezdičku ubral veľmi klišé a predvídateľný záverečný monológ o vyznaní lásky, akých už svet počul snáď milión a druhým mínusom bolo množstvo nejasností, ktoré ťažko posúdiť, či spôsobil preklad, alebo sa chyby vyskytli už v pôvodnom texte…
Idete si vyzliecť sveter a vzápätí ležíte v posteli s tromi vrstvami oblečenia, lebo v izbe sa nekúri; váš let zrušili, ale na ďalšej strane sa hovorí, že musíte pristáť... nútilo ma to vrátiť sa o pár odsekov, či dokonca strán späť, či som náhodou len nebola nepozorná, ale nebola. Občas mi čosi nesedelo aj ohľadom toho koľko je hodín, či je ráno alebo už obed; inokedy som zas mala problém rozlíšiť, kto hovorí čo...
Sťažilo mi to celkové čítanie, no na druhej strane, keď sa na to pozriem s odstupom, to pridalo autenticitu k všetkému tomu chaosu, ktorý sa dial - jednoducho som (rovnako ako hrdinovia) stratila prehľad o čase aj svetových stranách.
Krásny dynamický príbeh plný zvratov a napätia aké som nezažila v knihe už dávno.
Audioverziu veľmi odporúčam, spracovanie bolo super :)
Neviem sa dočkať ďalšej časti :)
Plavý kôň je ďalším z brilantne premyslených prípadov z autorkinho pera, v ktorom nefiguruje ani jeden z jej obvyklých detektívov - Poirot, či sl. Marplová, no vonkoncom to neprekáža.
Príbeh rozpovedá "bežný smrteľník" Mark Easterbrook, ktorého životné okolnosti privedú do istého sídla s názvom Plavý kôň, miesta, kam ľudia zavítajú na návštevu v prípade, že potrebujú "odstrániť nejaký problém." Markovi tento dom a jeho obyvatelia (tri "moderné" čarodejnice) nedá spať a zápasí so zvedavosťou zistiť viac a zároveň strachom nedostať sa do nebezpečenstva.
Nikdy som sa nezamyslela nad tým, akú nedôveru museli obyčajní ľudia prechovávať k vynálezom - predstavte si taký telefón, keď vám niekto zrazu tvrdil, že sa dokážete rozprávať s človekom, ktorý práve nie je s vami... Tento román sa so značnej časti venuje tejto myšlienke, starej známej nedôvere, ktorú však po čase môže vystriedať viera v čokoľvek. A tu vstupuje okultizmus.
Ak vo vašom okolí umrie niekoľko ľudí "z ničoho nič" a zároveň "prirodzenou smrťou", uveríte akejkoľvek báchorke o prekliatí, čiernej omši, alebo privodení smrti "na diaľku".
"Nadprirodzeno je nevyspytateľné. Ale to, čo je dnes nadprirodzené, zajtra vyvráti veda."
Kniha ma nechávala v napätí nielen pre svoju dynamiku, ale aj pre všetko čím sa zaoberala, nechávala ma premýšľať. Čo také úžasné vynašli čarodejnice, ak tento ich plán fungoval? Alebo mali skutočnú moc? Navyše každá postava si nadprirodzeno vysvetľovala inak a tak vo mne myšlienky vírili ako kolotoč. Vyvrcholenie je, ako inak, bravúrne a svoje slovo dostane aj spisovateľka detektívok Ariadne Oliverová.