Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
@cosylittlereading
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Dokázali by sme aj naďalej ľubiť ženu, ktorá si vybrala vášho brata?Vidieť jej láskavé oči takmer každý deň a neumrieť od túžby?
O tomto príbehu viem povedať len stručne, pretože mi vzal všetky slová. Nedá sa ním len tak preletieť v jedno neskoré popoludnie.
Musíte sa doň ponoriť, ale nie príliš nadlho, pretože občas sa budete potrebovať poriadne nadýchnuť. Napriek tomu ho aj tak prečítate rýchlo, lebo nebudete chcieť prestať. A potom, keď už bude po všetkom a prečítate poslednú vetu, nastane dlhá chvíľa ticha s hlavou na vankúši, bdelou mysľou a slzou v oku.
Ako krutý dokáže byť život? Ten istý, ktorý pritom rozdáva dary plnými priehršťami. Od vekov platí, že kto veľa má, ten môže veľa stratiť, a paradoxom je, že ten, ktorému už niet čo vziať, sa môže cítiť bohatší, než ten, ktorý nikdy neokúsil núdzu. Či hovorím o duchovnom bohatstve či o materiálnom - to už si vyberte podľa vlastnej predstavy o hojnosti. Pre mňa bude tento príbeh navždy vzácnym. Klenot medzi príbehmi (o vizuáli nehovoriac). :)
Rozumiem, prečo sa príbehu ušli ocenenia najväčšieho kalibru, pretože v živote som nečítala tak jednoduchú zápletku rozpovedanútak pútavo a podrobne. Rybár chytil rybu a teraz nastal čas priniesť úlovok na breh. To je všetko, a predsa je v tých pár dňoch obsiahnutej toľko ľudskej snahy, samoty i prečudesnej spoločnosti, strachu, sebazaprenia, krvavých rán, hladu, ale aj poznania a obrovskej sily človeka. Je to fascinujúce a desivé zároveň. Neviem kde som doteraz bola, keď som sa ku knihe dostala až teraz, ale lepšie neskoro ako nikdy a bolo mi cťou konečne spoznať Santiaga.
Navyše, autor musel veci veľmi dôvernerozumieť, pretože hovorí ako skúsený rybár. Myseľ starca Santiaga je priama, plne vedomá si svojich skúseností a realitu vyhodnocuje cez ne a s vlastnou múdrosťou.
Tento príbeh predstavuje všetko, čo chcú dychtivé čitateľky s hlavou v oblakoch od poriadnej knihomoľskej hrdinky z románu o pomaly sa rozvíjajúcej láske. Adelaide je totiž úplne rovnaká ako my. Túži po veľkej láske, sníva trochu nenaplniteľnésny a vo všetkom hľadá niečo romantické. S jediným rozdielom - namiesto ružových okuliarov nosí svoje žlté šaty! Jej veselá povaha a trochu uletené nápady sa zdajú byť skôr nevýhodou ako tromfom, keď sa uchádza o prácu guvernantky, ale situácia ju donúti sa o to napriek všetkému pokúsiť. Vydáva sa na dobrodružstvo v bláznivej krajine plnej cowboyov a rančerov a čitateľky strhne so sebou ako tornádo.
Napriek tomu, že knižka začínapomerne "zvesela" v mysli mladej naivnej dievčiny s nekonečnými snami, autorka neostáva povesti divokého západu nič dlžná. Pretože síce sa môže zdať román sprvu vyslovene o romantike (celá prvá kapitola je o snívaní mladej slečny o istom mladíkovi, ktorý sa jej chystá niečo povedať... ), dej sa neskôr rozvíja dosť turbulentne a hrdinka sa učí, že byť s hlavou v oblakoch môže spôsobiť v živote poriadne búrky a čakanie kým sa mračná roztrhnú sa zdá nekonečné. Vtedy si treba obliecť žiarivo žlté šaty a byť slnkom ostatným v pochmúrnych dňoch- alebo aj sebe samej? :)
Nosnou témou príbehu je strata rodiny a objavenie tej novej, čo je podľa mňa stále originálne a začína sa mi to čím ďalej tým viac páčiť. Určite vyhľadám ďalšie knihy s touto témou. Zároveň oceňujem akým spôsobom sa celá zápletka vyskladá, nenapadá mi totiž jediná scéna, ktorú by som vedela vopred predpokladať či odhaliť. Verím, že sa dočkáme aj ďalších prekladov od autorky, tak šup šup do košíka!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Jedinečný neokukaný príbeh, ktorý sa však naozaj nečíta ľahko.
Autorka opisuje veľmi neobvyklú predstavu o bezbrehejláske až za hrob...
alebo len po hrob?
Protagonisti sú totiž presvedčení, že jednému bez druhého už neostane nijaký dôvod žiť. Keď však čítate ich príbeh, nechápete ako k tomuto záveru dokázali dospieť...
Rozumiem smútku zo straty milovanej osoby ak ide o ľudí, ktorým na svete ostala len tá posledná. No keď si chce pre svoju chorú ženu vziať život muž, otec detí, vnúčat a pravnúčaťana ceste, ktorý má pred sebou rukolapný dôkaz svojej manželskej lásky, vonkoncom nekončiacejsmrťou jeho a jeho manželky, tak vtedy moje empatické bunky prečerpajúsvoju obvyklú kapacitu.Myslela som si, že som nevyliečiteľný romantik, ale po pravde, plánovaná spoločná smrť milencov je priveľa aj na moje ružové okuliare. V tomto som ich nedokázalapodporovať. Vo všeobecnosti mi táto možnosť pripadá ako posledný zúfalý pokus človeka podmaniť si všetko okolo seba vrátane dátumu vlastnej smrti. Dodnes mám ťažké srdce na Willa z Me Before You, ktorého život bol dôkazom toho, že aj keď veľmi veľa stratíme, môžeme stonásobne získať. No človek nikdy nemá dosť...
"Bolo by od nich oveľa odvážnejšie, ak by tu zostali a využili každú zostávajúcu sekundu spoločného života," sú slová vlastného syna, keď mu rodičia oznámia, že si chcú spolu vziať život. Hnevala som sa rovnako ak on, prakticky celú knihu ma sprevádzali vnútorné protesty a veľká nevôľa. Hlavne keď toho toľko preskákali, prežili vojnu a veľa trápení a cez všetko ostali ešte väčšmi súdržní. Retrospektívy ma veľmi bavili, mali atmosféru dávnych horúcich liet, no ich súčasnosť a plány, ktoré sa chystali urobiť, mi to celé kazili. Záverečné kapitoly môj hnev zmiernili, boli pre mňa ako utvrdenie typu - "ja som vám to hovorila!" Pri tom všetkom som však nedokázala cítiť ľútosť ani stotožnenie s motívmi postáv. Nepochybujem o tom, že sú čitatelia, ktorí budú očarení, no mňa tá obetavosť (alebo skôr sebeckosť?) nepresvedčila.
Julie a jej tvorbe vďačím za to, že som dnes veľkým fanúšikom historickej fikcie. Bola to práve jej Učiteľova dcéra, ktorá ma na strednej poriadne priviedla k čítaniu a vďaka ktorej som si zamilovala tento žáner a ostala mu verná dodnes (čo sa pri iných žánroch zbožňovaných mojim stredoškolským ja vskutku nedá povedať), takže klobúk dole.
Julie píše romance ľahké ako koláčik s citrónovou penou, do ktorých sa chcete ponoriť a celé noci sa vznášať ako jej hrdinky v tanci. Ale keď prídete veci na koreň, dostanete na striebornom podnose aj záhadu, štedrú dávku intríg, dedinské klebety, pochmúrne anglické počasie či dokonca vraždu. Romantika sa tak odohráva skôr kdesi na pozadí, ostáva v nevypovedaných slovách, uhrančivých pohľadoch, zmätených dojmoch a nedôvere. Napriek tomu je stále prítomná v dostatočnej miere, takže nehrozí, že sa v polovici knihy začnete cítiť ako pri čítaní dejepisnej knihy. Všetkého je tu tak akurát - ničoho priveľa, ničoho primálo.
A čo na autorkiných knihách obľubujem najviac sú jej autorské poznámky, v ktorých približuje zaujímavosti týkajúce sa príbehu; ďalej zbožňujem ako zahŕňa v knihách skutočnosti, o ktorých sa v minulosti hovorilo len pramálo a skladá z nich dôvtipné zápletky; a v neposlednom rade si ju vážim pre jej potrebu odovzdať cez svoje postavy svedectvo viery a morálny odkaz či akési ponaučenie zo situácie. Vždy sa naučím niečo nové aj o sebe samej.
Všetko čo tu spomínam je v dokonale vyváženej miere obsiahnuté v jej najnovšej knižke. Budete veľkým podporovateľom Anny v jej ošetrovateľskej kariére, nebudete tušiť komu možno veriť a samozrejme, neskonale si užijete návštevu Painswicku.
Jedna otázka na autorku: prečo sa tu tak často hovorí o tom, ako niekto ide na toaletu? Bolo to pre jej lokalitu na chodbe blízko Anninej izby, alebo pre niečo iné? :D Zdalo sa mi to pre žáner trochu "nevhodné", aj keď , nebudeme si klamať, vtedy bolo neslušné aj kýchať...
Tiene sídla Croft Towers - je názov, ktorý mi stačí na to, aby okamžite zaujal moju pozornosť. Rozľahlé pozemky, ktorým tróni veľkolepé panstvo, množstvo služobníctva a majiteľka, ktorú všetci obyvatelia považujú za viac-menej šialenú? Tragická smrť dcéry pre mnohými rokmi, mlčanlivá komorná, veža, v ktorej straší? To je len zopár tajomstiev, ktoré skrývajú vysoké múry domu, no mladučkú sirotu Sibyl to neodradí, lebo miesto spoločníčky majiteľky domu je jej jediná šanca ako sa postaviť na vlastné nohy.
Dej tejto knihy je tak dynamický, že som sa k nej rada vracala. Zápletka neokukaná, postavy prekvapivé, nečitateľné, až tak, že som nevedela vyhodnotiť, kto je neškodný a kto má tajomstvá. Nuž v závere som sa dozvedela, že niektoré z tých prísne skrývaných tajomstiev boli naozaj temné.
Vyvrcholenie knihy mi čiastočne pripomenulo romány Agathy Christie, keď sa všetko odrazu vyjasní a všetko ukáže na tú najmenej pravdepodobnú osobu. Záver bol pre mňa celkovo šokujúci.
Môj jediný problém bola hlavná hrdinka Sibyl - bola odhodlaná zistiť čokoľvek o svojej minulosti, aby mala lepší obraz o tom, kto vlastne je; nechýbala jej odvaha a dôvtip, ALE! k tomu všetkému sa mi zdala akási nepoučiteľná, dôverovala nesprávnym ľuďom a síce veľa dávala na svoju intuíciu, ktorá viedla jej kroky pomerne správne, nedokázala som sa s ňou stotožniť. Pre mňa by musel byť pán Tajomný oveľa presvedčivejší, totiž, mal už čo-to na rováši a mne sa nechcelo veriť, ako Sibyl všetko zabudla a neobmedzila kontakt. Všetko dobre dopadne, zápletka je v skutku premyslená, no Sibyl si ma nezískala.
Autorka Jamie Ogle nemala rada sviatok sv. Valentína, považovala ho za hlúpy a jedného dňa sa rozhodla to aj dokázať. Vlastný výskum ju priviedol k zisteniam, ktoré jej nedali spať, zmienok o jeho existencií je totiž žalostne málo a všetky sa zakladajú skôr na legendách ako na skutočných príbehoch. Ako je potom možné, že Valentína pozná celý svet aj o 1700 rokov neskôr? Jamie jej pátranie natoľko pohltilo, že sa tohto príbehu už nepustila a výsledkom je tento pozoruhodný román. A ako už tušíte, jeho snahou nie je strhnúť svetu ružové okuliare, práve naopak, je to nádherný chválospev.
Nachádzame sa v starovekom Ríme, v 3. storočí AD. Na toto prostredie som bola veľmi zvedavá, nakoľko v učebniciach bola Rímska ríša opradená obdivom k svojej veľkosti, prosperite, kultúre, náboženstvu, spoločenskému zriadeniu, či neporaziteľnej armáde. No ostala som poriadne zaskočená, lebo už menej sa hovorí o otroctve, nekompromisných trestoch smrťou, nezmyselných obetách bohom - čo nejedného Rimana dostalo na mizinu, obrovskom vplyve úplatkov, príšernom postavení žien v spoločnosti, zneužívanie moci vo svoj prospech (čo prakticky riadilo krajinu) a v neposlednom rade, krutom prenasledovaní kresťanov.
Prečo bolo vlastne kresťanstvo taký problém, ak sa mesto pýšilo svojou slobodou? Pretože neuznávať bohov znamenalo, neuznávať ani cisára, ktorý bol jedným z nich = vlastizrada. Okrem toho rímske božstvá dávali moc aj ďalším vysoko postaveným občanom - tí boli vykladačmi ich vôle a za svoje služby si nechávali dobre zaplatiť. Bol to biznis a veľká hra mocnárov, obyčajný občan proti nim nezmohol nič.
Čítala som Valentínov príbeh do noci, bála som sa, plakala, ale stále som čítala ďalej. Jamie z neho urobila absolútneho hrdinu. Odteraz pre vás 14. február nebude o trápnych bomboniérach, ale o spomienke na nekonečnú lásku. Amen.
Čo sa stane ak sa stretnú deti čarovnej Phyllidy aka Perly umenia a legendy menom Gentleman Jim? Každý z nich má osobitný príbeh, ktorého sme boli svedkami a i keď cez mnohé strasti, oba viedli k šťastnému zamilovanému koncu... iba žeby to tam tak celkom neskončilo. Ubehlo niekoľko rokov a na scénu nastupuje pôvabná lady Kate Beresford s pohľadom i gurážou po matke z jedného zväzku a bývalý námorník s ušľachtilými cieľmi poručík Charles Heywood zo zväzku druhého. Narazia na seba v jedno mrazivé popoludnie na zablatenom londýnskom chodníku a síce sa ich rodiny dovtedy nevideli, toto stretnutie odštartuje sériu "náhodných" schôdzok, z ktorých sa obom roztočí hlava.
V románe ma prekvapilo niekoľko "nových" myšlienok, napríklad postava vegetariánka, či klub ochrancov zvierat - vo viktoriánskom Anglicku! A k tomu všetkému postava Charlesa Heywooda, dobrý Bože, Mimi, stvorili ste muža snov! Ten vysoký tichý gentleman s nečitateľnou tvárou, ktorý nemrhárečami na zbytočnosti, no jediným pohľadom vyjadrí to, na čo by nestačili desiatky slov. Ich dialógy s Kate boli jedinečné, originálne. Úplne som sa vrátila do Perly umenia, keď bol hlavným hrdinom jeho šarmatnýotec Arthur. Vaa, ešte teraz mám zimomriavky, tých pár dní, počas ktorých som knihu čítala, som nedokázala myslieť na nič iné.
Autorka týmto románom prakticky vyhovela želaniu svojich čitateľov, keď na ich žiadosť znovu otvorila dva ukončené príbehy a prepojila ich do dokonalej spletiďalších. Sériu tak tvoria dva prvé samostatné romány a zvyšné 4 opisujú osudy ich detí. Pre čitateľa je to splnený sen! Keď sa jeden príbeh skončí, netreba priveľa fantazírovať o tom, ako to asi bolo ďalej. Návrat k obľúbeným postavám skrze ich deti je dokonalý spôsob ako uspokojiť čitateľskú zvedavosť. A s prvým párom som absolútne spokojná. Neviem sa dočkať príbehov ostatných detí. V prípade veľkej netrpezlivosti si skrátim čas čítaním Fredericy, ktorou sa Mimi trošku inšpirovala. ;)
Keď veľavážený Hercule Poirot vyhlási, že nech je prípad akokoľvek zamotaný, v praxi je vrahom napriek všetkým mätúcim skutočnostiam aj tak najčastejšie ten, ktorý je zo všetkých podozrivých najviac pravdepodobný, jeho priateľ Hastings s dôverčivou povahou svoje podozrenia okamžite upriami konkrétnym smerom. Veď, to len v detektívkach je vrahom niekto skrytý, na koho neukazuje nijaký dôkaz...
Ibaže, my v jednej skvelej detektívke sme, ktorej autorka opäť neostáva svojej povesti nič dlžná a vyvrcholenie prípadu servíruje čitateľovi s gráciou a samoľúbosťou hodnou jedine Hercula Poirota.
S neskrývaným sebavedomím môžem vyhlásiť, že toto je úplne prvá Agathina kniha, pri ktorej som čosi (zďaleka nie všetko) uhádla. Okrem toho, že Poirot sa zaoberá jedným "hlavným" zločinom, pri svojom vyšetrovaní sa samozrejme odhaľuje množstvo ďalších aktérov, rodinných tajomstiev, možných motívov a pod. Nuž, a aj keď mi ani na um nezišlo, čo sa neskôr udeje v závere, prinajmenšom boli moje prvé podozrenia pomerne blízko pravde, aj keď nie úplnej. Považujem sa teda za pokročilého fanúšika, ha! A tento prípad považujem za top 5 od Agathy.
A samozrejme POV kapitána Hastingsa je pre mňa všetkým.
Romantické kvetinové tapety, záhrada ako z rozprávky (keď sa do nej pustí súci záhradník) a okamžitý pocit domova - presne to cíti mladá manželka Gwenda, keď navštívi sídlo Hillside a rozhodne sa ho kúpiť. No okrem radosti z nasťahovania pocíti ešte niečo - nepatrné déja-vu, akoby v dome už niekedy bola. Akoby poznala manželskú spálňu aj salón, z ktorého predtým viedli dvere. Akoby sa pozerala cez zábradlie schodiska do haly, kde na zemi niekto leží. Akoby tam kedysi videla vraždu...
Príbeh "rozpráva" čerstvá pani s entuziazmom a energiou hodnými jej mladosti, takže som si ju okamžite obľúbila. Ako som už neraz spomínala, absolútne milujem Agathine postavy, ktoré stelesňujú definíciu modernej ženy svojej doby. Sú dôvtipné, inteligentné, vedia vkusne vyberať spomedzi nekonečnej ponuky klobúkov, milujú pokrok a za spôsob, akým dávajúnenútene najavo svoje sebavedomie ich pokladám za svoje idoly. Gwenda takou rozhodne je, tak isto aj tajomná Helen a predovšetkým slečna Marplová, ktorá spolu s mladomanželmi záhadu ich nového domu vyrieši. Román má všetko, čo chcete od žánru #cozymystery ;)
BTW - pôvodný názov knihy je "sleeping murder", čo ešte lepšie vystihuje charakter prípadu, pretože ak niečo spí, spravidla sa aj zobudí, no zabudnutý nutne neznamená, že si naň niekto znova spomenie, skôr naopak. Páčil sa mi tento skrytý význam v názve, nabáda to čitateľa od samého začiatku premýšľať, kedy tá "zabudnutá" vražda vypláva na svetlo sveta, aby sa sl. Marplová mohla do nej nenápadne zakusnúť!
