Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
@cosylittlereader
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Agatha bola v mnohých ohľadoch vskutku pozoruhodná žena. Mnohé z faktov o jej živote a tvorbe ma “postavilo zo stoličky”, napríklad taký nápad pomenovať vlastné sídlo podľa miesta zločinu z jej prvej vydanej knihy - skrátka Styles. Bola veľmi pekná a ako debutantka zožala úspech v podobe mnohých ponúk na sobáš. Niektoré prijala a neskôr zrušila - výhodný zväzok nemohol prevýšiť skutočné sympatie, a tak sa vydala za očarujúceho pilota Archibalda Christieho, ktorý dal tak nevedomky meno najslávnejšej autorke detektívnych románov na svete.
Osobne ma prekvapil fakt ako rýchlo sa Agatha stala populárnou aj mimo Anglicka. Jej knihy boli bestsellermi v podstate okamžite, nemusela ich napísať desiatky, aby si ju niekto všimol. S vydaním prvej knihy síce zakúsila niekoľko odmietnutí, no neskôr sa jej pošťastilo s iným vydavateľom a Agatha sa stala uznávanou a zarábajúcou autorkou. Jej osobný život bol poznačený tragédiou manželovej nevery, veľkými vojnami a nelichotivou rodinnou anamnézou plnou psychických chorôb. A predsa ako plnohodnotne a obdivuhodne ho prežila.
Milovala rodinné večere plné homárov, archeológiu s Maxom , rada zbierala starožitnosti a nakupovala domy. V istom období ich mala až 8, no 2. sv. vojna všetko zmenila. Agatha sa opäť vrátila k dobrovoľníctvu a v dcérinom dome bola dokonca služobníctvom považovaná za "kuchárku". Okrem toho sa topila v nekresťanských poplatkoch na daniach, takže jej príjmy ostali len obmedzené. Či sa jej však darilo finančne lepšie, či menej, nikdy si neprestala užívať život a predovšetkým nikdy neprestala písať. Je svojho času (i teraz) najpredávanejšou ženskou autorkou na svete a jej knihy patria k tým najpožičiavanejším v knižniciach.
S Lucy Worsley som sa nestretla prvýkrát, už som od nej čítala iný životopis - o Jane Austen, takže jej štýl poznám a vyhovoval mi. Napriek tomu, že sa zaoberá témou veľmi do hĺbky a opisy zakladá na tých najdrobnejších detailoch (napríklad niekoľkých slov zo súkromnej korešpondencie, či krátkeho stĺpčeka z dobovej tlače), je text mimoriadne celistvý a život spisovateľky opisuje akoby bola hlavnou postavou vo svojom vlastnom románe.
Po dočítaní som ostala s dlhým zoznamom kníh od Agathy (aj Mary), ktoré urgentne potrebujem prečítať!
Absolútne dokonalé čítanie na jesenný pochmúrny večer. Akurátny pomer mysteriózna, záhady a snehových závejov. Nechýba ani špiritistická seansa, podozrivý párik svojráznychobyvateliekSitaffordskéhosídla, banda zvedavých susedov, nekompromisný inšpektor, klebetná majiteľka penziónu, otravný novinár, cieľavedomá žena "nového typu" odhodlaná dosiahnuť svoje ciele a samozrejme, mŕtvola. Všetko spolu ladilo dokonale.
Napriek tomu tento prípad neradím k autorkiným najlepším čo sa rozuzlenia týka.Osobne ma najviac bavia vraždy plné všakovakých motívov - hnevu, žiarlivosti, ktoré páchateľ starostlivo naplánoval, než zločiny z akéhosi rozmaru či zvláštnej chvíľkovej pohnútky. Toto je presne takýto prípad, motív vraha bol pre mňa menej presvedčivý.
Atmosféra ma však obklopila ako vlnený sveter, ideálny na jesenné obdobie a prípad som prečítala za dva večery. Autorka svojmu spisovateľskému talentu neostala nič dlžná. Obzvlásť som si obľúbila emancipovanú Emily, ktorá nenechala nič na náhodu a riešila každý problém svojsky a s gráciou. Takéto postavy poznám predovšetkým z Agathinýchkníh, vyskytujú sa v nich často, či už ako priekopníčky svojej doby alebo rovno vrahyne :D a vždy ma poteší, keď sa začítam a zo strán na mňa prehovorí ďalšia pozoruhodná žena.
Čítanie som si užila ako už dávno nie, veľmi odporúčam!
Domček s červenými dverami od Grace Easton je pre mňa jedno z najmilších prekvapení tohto roka. Už dlho som nedržala v rukách detskú knihu, ktorá by bola tak krásne spracovaná od prvej strany až po posledný detail. Ilustrácie sú plné farieb, jemných odtieňov, čo spolu krásne ladia a drobných prekvapení, ktoré lákajú knihu stále znova listovať a objavovať nové veci. Ja mám 29 a zďaleka som nenašla všetky "skrýše" pri prvom čítaní, pre deti bude knižka nekonečne zaujímavá.
Celá kniha má nádhernú, hrejivú atmosféru jesene a zimy. Je to presne ten typ príbehu, ktorý chcete čítať zabalení v deke s hrnčekom kakaa v ruke. Áno, to už je čo povedať, keď taký hejter týchto období ako ja povie, že ich atmosféra dokáže byť hrejivá. Nuž, vďaka knihám je možné čokoľvek.
Táto rozpráva o dievčatku Olívii a jej malom kamarátovi myšiakovi Mišovi ktorí spolu hľadajú, čo vlastne znamená mať domov. Je to nežný, citlivý a prekvapivo hlboký príbeh o priateľstve, spolupatričnosti a o tom, že domov môže mať mnoho podôb.
Možno v inom živote bola moja prvá skúsenosť s tvorbou Taylor Jenkins Reid, hoci jej meno som už predtým registrovala (hm a kto nie, veď toho už toľko napísala!). Priznám sa, že ma okamžite zaujal nápad s paralelnými životmi zápletka mi prišla veľmi originálna a práve ona ma udržala v neustálej zvedavosti. Kniha ma viackrát prinútila zastaviť sa a premýšľať nad otázkou „čo by bolo, keby“, čo je podľa mňa jej najsilnejší moment, aj napriek tomu, že ma to celé zanechalo zmätenú, pretože v knihe sa často odkazuje na múdrosti typu "všetko je tak ako má byť" a pritomsa na nasledujúcej strane hrabeme v možnej inej realite. Našla som v nej viacero pekných zamyslení a hoci ma jeden z paralelných príbehov bavil o niečo viac než ten druhý, napokon sa to celé prepojilo tak, že som zostala spokojná s oboma. Postavy boli sympatické a pôsobili veľmi živo s mnohými by som sa rada priatelila (no dobre, predovšetkým s Henrym ). Dej si až do konca dokázal udržať moju pozornosť, čítanie bolo plynulé a príjemné. Občas som sa síce stratila v prelínaní paralelných životov a musela sa vrátiť o kapitolu späť, ale nebolo to nič, čo by mi pokazilo celkový dojem. Štýl písania mi prišiel skôr nenápadný čakala som možno niečo výraznejšie, čo by ma úplne posadilo na zadok, no beriem na vedomie, že kniha vyšla pred 10 rokmi a autorka sa vo svojom remesle odvtedy určite už posunula. To však neuberá na tom, že príbeh samotný bol nosný a mal čaro. Určite po tejto skúsenosti siahnem aj po ďalších knihách od autorky.
Táto kniha, teda jej anotácia a obálka, sľubuje presne ten typ čitateľského zážitku, aký si predstavím počas studeného októbra, keď internety valcujú romantizované videá jesene plné farebných listov a škoricových receptov a ja ako neznášač jesene a zimy siaham po oddych sľubujúcom príbehu, ktorý ma snáď zahreje zvnútra, keď už vonku je treskúca zima...
Nuž a nebyť niekoľkých horúcich šálok čaju, príbeh by ma veru neroztopil.
V prvom rade som absolútne neodhadla kto je cieľovka knihy - nielen obálka a anotácia mätú, ale aj kniha samotná - raz je písaná veľmi veselo a čarovne, akoby pre mladšie ročníky, no vzápätí detskú bezstarostnosť vystriedajú facky explicitných nadávok a dialógy ako z nevydarenej komédie pre ženy. Akoby sa kniha sama nevedela rozhodnúť, ku komu chce prehovoriť. Štýl písania mi takisto nesadol, ale to ide ruka v ruke s predošlou poznámkou.
Necítila som tú atmosféru, ktorú mi obálka sľúbila, nevedela som dostatočne prežiť trápenia postáv, neporozumela som ich túžbam. Trvalo mi presne 152 strán, kým som si prvý krát povedala, že áno, teraz ma to zaujíma a zaujímalo ma to dosť na to, aby som knihu dočítala, no ostávam trochu sklamaná.
Tri hviezdičky dostáva Mika, lebo bola skvelá, obálka, lebo je dokonalá (aj keď lepšia než príbeh) a nápad spolu s vyvrcholením deja, ktoré ma primäli čítať až do konca.
Predsa len je tento žáner pre mňa stále neznámou vodou a mojou overenou voľbou na pochmúrne októbrové dni ostáva klasika.
Táto kniha ma zastihla absolútne nepripravenú. Nijakéz mojich očakávaní neboli naplnené. Skutočnosť prevalcovala všetko, čo som si o knihe myslela.
Letná oddychovka? Ani omylom - toto je tak hlboký román! Nechal ma topiť sa vo vlastných úvahách, prebudil vo mne všemožné túžby a strachy, o ktorých som netušila, že sú. A cez to všetko som sa smiala, lebo autorka píše naozaj jedinečnýmspôsobom. Je to presne ten typ knihy, po ktorej sa ti ťažko vyberá čo čítať ďalej, lebo sa jednak nevieš z toho príbehu poriadne vyhrabať, nechceš ho opustiť a zároveň očakávaš, že čokoľvek, po čom siahneš po nej, bude minimálne rovnako skvelé (a ohromujúce a devastačné a hlboké a dychberúce...) A pritom nejde o nič prvoplánovo náročné, je to len bez servítky opísaný život, aký ho všetci poznáme. Kniha je ako výlet do ženskej mysle, bez prestávky premýšľajúca, plná úvah, analýz situácií a rozhodnutí, plná snáh vybrať si správne, neľutovať, neobzeraťsa, nehanbiť sa, necítiťsklamanie, nerobiť chyby, nemilovať tak veľmi... no dá sa to vôbec?Napriek tejto výraznej prítomnosti premýšľania je spôsob písania príjemný, dynamický, bez zbytočnej vaty. A k zápletke nemám čo dodať, dávno som tak nelipla na každej strane. Mám chuť prečítať si od autorky úplne všetko.
Myslím, že svoje ocenenie Goodreads Choice 2024 si právom zaslúži a v mojom osobnom rebríčku jej patrí veľmi vysoká priečka.
"Je to zvláštne, no keď čítam nejakú knihu, z času na čas sa mi stane, že sa realita a kniha zosynchronizujú."
Útla, no obsiahla tak veľa! Pri tejto knižke som si uvedomila do akej výraznej miery je náš život ovplyvnený tým, čo robíme. Či už je to vlastný biznis, kancelárska krysa 9-5, či rodičovská dovolenka, je to naša práca, ktorá zaberá obrovskú časť nášho času a formuje náš život. Knižka ku mne prišla vo veľmi vhodnej chvíli, v čase plnom osobných zmien a našla som v nej mnohé životné pravdy. V tomto ma japonskí autori zatiaľ nesklamali, ich knihy sa vyznačujú poučnými odkazmi, nejde len o bezduché rozprávania o živote, ale o príbehy, ktoré majú viac významov a nechajú čitateľa premýšľať.
Knižka rozpráva päť príbehov piatich ľudí, z ktorých každý žije celkom iný život, má celkom iné zamestnanie či záujmy, má/nemá rodinu, je čerstvým absolventom školy alebo odchádza do dôchodku. Všetci títo ľudia majú jedno spoločné - jedného dňa sa ocitnú v knižnici v jednej štvrti Tokya, kde za zadným pultomtróni veľmi zvláštna osoba. Pani Komači, knihovníčka, je mohutná žena so zvláštnym pohľadom a nepríjemným dojmom, no jej inteligencia a milá povaha sa ukáže v minúte ako prejavíte záujem čokoľvek čítať.V závere knižky je dokonca zoznam literatúry, ktorú pani Komači svojim zákazníkom odporúčala, väčšina titulov síce nie je preložená do slovenčiny, ale bolo pre mňa zaujímavé zistiť, že odporúčania knihovníčky neboli len výplodom autorkinej fantázie, ale sú skutočnými publikáciami.
Nevieš sa pohnúť z miesta? To, čo hľadáš, je predsa v knižnici. ;)
Či sa chystáš na poriadny letný zájazd do Talianska a či nie, táto kniha ťa tam vezme raz-dva!
Pre mňa mala táto knižka neuveriteľný kultúrny prínos. Naučila som sa množstvu zaujímavostí o čarovnom ostrove Capri, ako aj o povahe Švédov a ich tradičnej oslave letného slnovratu, ktorý zvyknú oslavovať stavaním typických májov. Takže spoznávanie talianskeho ostrova sa tu deje v akomsi švédskom duchu.
Celý román je spracovaný tak detailne, že som sa cítila, akoby som v rukách namiesto knihy držala brožúru cestovnej kancelárie s podrobným rozpisom itineráru celého zájazdu. Postavami románu sú švédski turisti, ktorí sa vyberú na niekoľko dní na Capri a veruže je to poriadne pestrý výber pováh. Na čele tohto turistického "gangu" stojí vedúca Lara, ktorá svoju skupinku sprevádza počas celého zájazdu. Okrem spoznávania krás okolia je zájazd pre mnohých zúčastneným aj cestou k sebe samému, príležitosťou "spoznať sa".
Prekvapilo ma, že napriek nekonečnej opisnosti prostredia plynul dej prirodzene a vôbec som sa nenudila. Veľmi ma bavilo nechať sa prekvapiť každou stranou a zistiť, čo mám dnes na pláne a aký je ďalší program. Skutočne som sa cítila ako na nezabudnuteľnom poznávacom zájazde na Capri. Záverečné vyvrcholenie deja a odhalenie vraha mi málinko pripomenulo Agathu Christie a jej Herculea Poirota, ktorý tradične zvolá k jednému stolu všetkých zúčastnených a s veľkou gráciou odhalí vraha, o ktorom by to v skutku nikto nepovedal. Ani Smrť na Capri nezostala čitateľom nič dlžná, páchateľa som neuhádla, ale na svoju obranu, vinníka som v istej chvíli deja výrazne podozrievala, ak sa to ráta :D
Nepopieram, že ani nie po 100 stranách príbehu som už visela na stránkach cestovných kancelárií a zisťovala ako sa dostať na Capri. Tak veľmi ma kniha opantala a zatúžila som tento ostrov vidieť, že mám túto destináciu odteraz na zozname prianí. Je obrovskou cestovateľskou inšpiráciou.
Túto knihu si nemusíte vziať do Talianska na dovolenku, to ona tam vezme vás. ;)
Čo bolo v starozákonnom meste Gibea bežnou rutinkou 1000 rokov pnl?Nikdy nekončiaci boj o moc; intrigy a zákernosti do takej miery, že brat nepozná brata; "udrel ťa manžel?druhý krátsa mu nepleť pod nohy!" kind of relationships; mnohoženstvo; prísny patriarchát; neuveriteľne populárne proroctvá a predovšetkým prítomnosť všemohúceho Adonaja - no verí tu v neho ešte vôbec niekto?
Biblická fikcia nie je moja prvá žánrová voľba, no zopár kníh už mám za sebou a oproti historickým románom je to príjemná zmena. Obzvlášť ak základ tých príbehov poznáte a nikdy ste nepremýšľali o vedľajších postavách.Mladého pastiera Dávida, ktorého jeden správny švih prakom dostane na trón, pozná každý, no aký mohol byť jeho osobnýživot? Chcel byť kráľom alebo svoj osud len pretrpel? Zamiloval sa niekedy alebo mu manželku len vybrali?
Prekvapila ma krutosť s akou dokázal zaobchádzať otec s dcérou, manžel s manželkou, kráľ s poddaným a všetko bolo v norme. Na vrchole moci stál absolutistický kráľ, ktorého rozhodnutia sa prísne riadili tradíciou.O to ťažšie je uveriť skutočnosti, že králi boli pomazaní prorokmi z vôle Božej.
Navyše, ak si sa narodil ako syn kráľa, tvoja budúcnosť ako dediča trónu bola nejasná. Bez prorokovho pomazania ťa ľud nerešpektoval a tvoja moc slabla. Presne do týchto pomerov vstupuje aj Dávid, ktorého tajne pomaže prorok Samuel a predpovie mu kráľovskú budúcnosť, no súčasný kráľ vycíti hrozbu a pokúša sa ho zabiť.
Kniha opisuje obdobie cca 30tichrokov života Michol, čo je celkom tvrdý oriešok na trpezlivosť. Takmer každý zvrat sa končí novou kapitolou, ktorá posunie dej niekedy až o šesť rokov neskôr. Je ťažké uveriť emóciám postáv a zároveň nezabudnúť vnímať to rýchle plynutie času. Človek má tendenciu stratiť záujem o staré hriechy zapadané prachom, no tu sa v nich postavy vŕtajú akoby boli stále čerstvé, pritom ubehli už roky. Predpokladám, že ak sa chcela autorka zamerať na dôležité udalosti života Michol, v záujme zachovania pôvodnosti bola nútená takto skákať na časovej osi.
Potešilo by ma, ak by sme sa dočkali vydania celej série týchto kníh o manželkách kráľa Dávida, myslím, že by to pekne doplnilo chýbajúce dieliky skladačky.
Keď som včera dočítala posledné strany Krajčírky, z rádia práve hrala pieseň, ktorú obyčajne považujem za mimoriadne obohranú, no v tom pokojnom ráne som sa započúvala do slov: utíchol les, osirel háj, milému svojmu zbohom dnes dám... tých, čo neprajú pokoj duši boľavej... to, čo potajme nosím v srdci, nespália... a všetko zapadlo na svoje miesto. Tieto slová vystihli príbeh Sylvie lepšie než čokoľvek, čo by som sa o ňom pokúsila napísať.
O Laure je čitateľom známe, že svoje historické romány premyslí do posledného detailu. Podrobne študuje dejiny, vyberie si konkrétnu udalosť či obdobie a na nich vystavia príbeh. Inšpiruje sa reálnymi faktami a okolnosťami, dokonca i skutočnými osobami. K písaniu o Akádií ju motivovala vôľa "učiniť spravodlivosti zadosť" v príbehu obyvateľov tohto kraja, ktorí boli síce nestranní no v konflikte o moc si žiaľ vytrpeli najviac. Tisíce Akádijčanovbolo zo dňa na deň násilne vysídlených a prevezených do anglických kolónií v tak neľudských podmienkach, že len hŕstka cestu prežila a tí, čo áno, sa nikdy nedočkali prijatia.
Laura do tohto prostredia vsadila príbeh mnohočlennej zmiešanej rodiny (čiastočne indiánskej), ktorá, ako i zvyšní krajania, žije pokojný život bez konfliktov či bojov, no mocnejší ich svet spália na popol. Knižka mimoriadne dynamicky prevádza čitateľa osudmi ľudí, ktorí netušia, kde budú zajtra. Opisuje okolnosti, ktoré hrali proti nim, neschopnosť začleniť sa, no i empatiu niekoľkých duší, ktoré v núdzi neodvrátilizrak.
Priestor dostáva aj romantika, žiarlivosť a samozrejme šťastný koniec.
Čítanie tohto príbehu som milovala, úplne ním žila. Posledných 100 strán sa turbulentný dej trošku ustálil a v závere by som si priala spoznať budúcnosť viacerých postáv, na ktoré už v epilógu nezostal priestor, ale celkovo radím knižku do top 5 tohto roka. :)
