Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Knihomoľka a mamina. Kniha je môj relax.
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Ešte lepšie než celý Divotvůrce. Ferius si toho preskákala veľa a mnoho ju ešte len čaká. Je úžasné sledovať jej premenu.
Vidno, že je to rozbeh, ale i tak je to skvelé. Declanove a Jordanine pohľady zbožňujem a samozrejme, Ronan je najväčšia láska.
Rovnako skvelé ako jednotka. Koniec vás totálne zničí. Snívanie je na novom leveli, nedá sa tipnúť ako to skončí.
Musím priznať, že ani koniec ma tak nenadchol ako začiatok. A to už je čo povedať. Vždy sa naňho teším, je úplne dokonalý.
Atmosféra knižnice, dúfania, snívania svojho sna, ktorý je odrazu doslova predo dvermi je vždy tak strhujúca!
Nedokážem plne opísať to prvé nadšenie, adrenalín a vzrušenie nad príchodom a odchodom Tizerkánov, či vstupu do Náreku, lebo i po treťom raze mi mravčilo celé telo.
Sarai sa mi tiež páčila, ale Lazlove časti boli naj a vždy som sa na ne tešila. Štýl autorky je miestami dosť rozvláčny, ale bohatý na podmanivé obrazy. Poviem to takto, Erin Morgenstern sa zameriava na atmosféru, Laini Taylor na emócie a jednotlivý obraz. Je to podané krásne, ale tú správnu iskru tomu dodávajú osobnosti.
Nedá sa neľúbiť ich (väčšinu) a nechápať (zvyšok). Mám rada diela, kde postavám vidím do hlavy, hoci som si odvykla od príbehov, kde sa ich jednotlivé pohľady prepájajú, takže keď som na to naďabila dosť mi to bilo do očí, no postupne som si zvykla.
Zdárne dočítané. Výrazne tomu prispel fakt, že v polke ma to konečne začalo baviť. Ono niežeby to dovtedy bolo zlé, len mi to prišlo nezáživné a jediná emócia, ktorú som cítila bol hnev na Gabriela.
Mala som pocit, že je to natiahnutá poviedka, prinajlepšom novela, lebo tých prvých 200 strán si vlastne ani nepamätám, samozrejme okrem zásadných vecí. Čo sa týka postáv, zo začiatku ma ťahal Sean a až potom Kate. Ale zamilovala som sa do nich až pri spoločnej jazde a pri večeri.
Prvok fantasy... Dobrý, originálny, ale ocenila by som vypovedať o tom viac pretože príležitosti na to boli.
Celkový dojem mi príde o niečo slabší než z Nevlastnej sestry. Neviem, čím to je, pretože kvalitatívne sú obe vyrovnané. Možno preto lebo Isabelle bola od začiatku silná postava a Sofie nie. Tiež som vedela ako tento príbeh skončí (teda čo sa týka koruny) a v Sestre som nemala o ničom ani šajnu. Alebo je to tým, že mám pár nezodpovedaných otázok...? Najskôr asi pre to, lebo s Izzy a Tavi som sa vedela takmer úplne stotožniť- s ich obavami, bolesťami i túžbami a so Sofie... Sofie bola vo svojej podstate klasika, ktorú už mám dobre načítanú z iných príbehov.
Nič to však nemení na fakte, že toto bol jednoznačne úžasne originálny retelling, ďalší vydarený príbeh s mnohými morálnymi hodnotami a myšlienkami na zamyslenie.
Takto sa to má robiť. Originálne, so všehochuťou, ľahko a prirodzene aj o ťažkých témach, s hlavnou postavou, s ktorou sa každý dokáže stotožniť . A ja dvojnásobne lebo sa volá rovnako.
Nie je to epické, ani priveľmi akčné. Je to REÁLNE. A práve v tom je tá mágia. Lebo fantasy zápletka je na pozadí skutočných problémov, reálnom strachu, hnusu, doslova hororu, ktorý si zažíva a zažilo príliš veľa ľudí.
Po dočítaní mám pocit, že mety sa môžu naozaj kedykoľvek vynoriť.
Nie len, že je to premyslené, je to uveriteľné, dokonale prepletené a rozoberajú sa tu mnohé veci od znásilnenia, cez internet, depresie... Proste v tejto knihe je všetko. Jediné, čo ma dokonale vytočilo je záver. Nuž ale, priznajme si, že v reálnom svete by to presne takto dopadlo, čo ma frustruje ešte viac a zároveň obdivujem, že autor sa do poslednej vety držal reality.
Akoby Hry o tróny a Pán prsteňov mali dieťa. Má to podobný štýl písania a rovnako prepracovaný svet od zásadných vecí až po najmenší detail. Inšpirácie skutočnými osobami z histórie a kultúrnych tradícií rôznych krajín, mágia, draci, intrigy, vraždy, tajné sprisahania, legendy,zopár homosexuálnych vzťahov, prvky feminizmu, rôznorodé postavy a skvelá gradácia deja, hoci začiatok sa niekomu môže zdať nudný.
Táto séria má asi najviac zvratov a šokov aké som kedy videla. Záver nebol výnimkou. každých pár strán som sa smiala, plakala alebo zúrila.
Dve slová: Čitateľský orgazmus.
Štýl reči ma uchvátil. Nádherné prirovnania, metafory, využívanie mystiky, temnej aury, neskutočne krásne napísané pravdy na horkom a temnom pozadí ... Wau. A samozrejme spojenie rozprávky, legiend a bytostí v úplne novom svetle... Geniálne!
Najnádhernejšie však bolo čítať Isabelline myšlienky. Bola tak autentická, horká i palivá a to všetko boli len vrstvy nad sladkým čili jadrom. Získala si ma úplne od začiatku akú mala silnú vôľu, no hlavne poslednými troma vetami na 40-tej strane, pretože ukázali, že len stratila cestu a čo je bolestnejšie, plne si to uvedomuje. Kebyže je naozaj taká zlá, takéto priznanie by odhalila na konci knihy, lenže ona nebola zlá. Bola zatrpknutá, otrávená matkiným jedom, potláčala samú seba namiesto toho, aby sa prijala. Od tých viet si ma získavala každým ďalším slovom.
Celý proces poznávania bol bravúrny rovnako ako majstrovsky zapojené postavy markíza, sudičky a Tanaquill.
