Inšpiratívne životy Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Kríza stredného veku je niečo, o čom ste už určite počuli. Väčšinou je spájaná s mužmi, ktorí si začnú farbiť vlasy, kupovať drahé autá či si hľadať milenku vo veku ich dcéry. Stereotypy, s ktorými však muži v tomto veku musia bojovať, niekedy naozaj rania ich vnútro. Že neveríte? Započúvajte sa teda do Těžkých duší od Ivy Hadj Moussa.
Život Johanesa je čistou mizériou - je po rozvode, stará sa o dcéru v puberte, všade ho prenasleduje nepríjemná minulosť a vidí, že svetu naokolo jednoducho nestíha...
Má pocit, že sa mu všetko v živote už zrútilo - teda, do momentu, keď sa mu pod ruky dostane elektrická gitara. Sladká spomienka na možnú slávu z minulosti ho prinúti zamyslieť sa nad tým, čo by mohlo byť v jeho mizernom živote inak. A práve vidinou toho, sa, posmelený tekutou odvahou, púšťa do životných rozhodnutí, ktoré kedysi dávno zavrhol.
Táto knižka bola skvelá. Bavil ma dej, pohľad hlavného hrdinu na svet, ale aj vnútorné monológy, ktoré dodávali knihe nový, pre mňa nepoznaný rozmer. Ani neviem, či som niekedy čítala o mužovi v strednom veku, ktorému sa rozpadol rodinný život a musí sa popasovať s novými situáciami. Presne takou novou situáciou bola pre mňa aj táto skutočnosť a uznávam - užívala som si to naplno. Skvelé postrehy, vtipné situácie a život - jednoduchý, jednotvárny, snažiaci sa trochu vynikať a predsa končiaci v krčme pri poháriku alkoholu - toto je určite niečo, čo od knihy nečakáte. A práve preto to túžite objaviť, pohltiť a zistiť, či sa to predsa tomu hlavnému “hrdinovi” podarilo.
Ak potrebujete do života trochu chuti, hľadáte niečo na čítanie pre otca, mamku, kamošku, ktorá nevie, čo so životom, či sami pre seba, Těžké duše sú správnou voľbou - neoľutujete.
Ak chcete vedieť, ako hlboko do duše vám môže načrieť poviedka, začítajte sa do Domu pre jeleňa. Objavíte surovosť, ovoniate zem, uvidíte staré zvyky a dávne legendy a precítite texty, ktoré vás nepustia.
Dominika Moravčíková je majsterkou slova. Jej príbehy vás vtiahnu do deja, prežijete ich naplno a intenzívne. Nechá vás premýšľať, polemizovať a naplno si užívať prostredie, ktoré vystavala s presným zámerom - a je iba na vás, či ho pochopíte, alebo nie.
Musím uznať, že som si knihu veľmi užila a ak sa náhodou v budúcnosti pod moje ruky dostane niečo ďalšie od autorky, určite sa do toho s chuťou pustím - a to presne odporúčam aj vám.
Myslím, že Fitzeka by sme mohli pokojne menovať kráľom v mätení svojich čitateľov, pretože aj tentokrát sa ocitáme v príbehu, pri ktorom sa nevieme rozhodnúť, či je nedôveryhodný hlavný hrdina, alebo si z nás jednoducho autor robí žarty.
A veru, chuť sa smiať vás prejde už po pár minútach čítania.
Čo najhoršie by ste mohli urobiť v stave námesačnosti? Leon má pocit, že sa s ním niečo počas spánku deje. Siahne síce po kamere, ktorú nosí na hlave, nič sa tým však nevyrieši, práve naopak, objaví tajné dvere, zisťuje, že jeho žena zmizla a odrazu nevie, kedy bdie a kedy nie.
Autor vystaval skutočne napínavý dej, ktorý ma totálne zamotal. Nikdy som si nebola istá tým, v akom štádiu spánku či bdenia sa hlavná postava nachádza. Napätie však stále stúpalo a tak som tušila, že smerujeme k niečomu veľkému. Konečné odhalenie ma však nechalo bez slov...
Viem, že séria Slovensko mi už tak prirástla k srdcu, že v tejto recenzii sa ani nebudem snažiť byť objektívna. :D Preto na to, prosím, berte ohľad - a samozrejme, si ju prečítajte.
Slovensko... je koncept, do ktorého sa jednoducho musíte zamilovať. Dielo literárne, vizuálne, zvukové - jednoducho útočí na všetky vaše zmysly (veď si skúste pohladiť tie stránky!). A teda nie je vôbec na hanbu, ak ste aj vy prepadli tomuto multimediálnemu projektu.
Rovnako, ako pri predchádzajúcich Slovenskách, aj táto kniha je vyskladaná z textov rozličných autorov, ktorí sa tentokrát sústredili na fantastickú stránku svojich diel. Ako to už pri antológiách býva, je jasné, že niektoré texty sa mi páčili viac a niektoré menej. To však neznamená, že z nich nie som unesená. Ja jednoducho milujem pocit, keď sa do poviedky začítam a bez toho, aby som si prečítala autora, už tuším, koho štýl sa mi to odkrýva pod rukami - jednoducho krása! Ak ste sa stretli so sériou Slovensko už skôr, možno aj vy máte svojich obľúbencov, za ktorými sa zámerne vyberáte aj v tejto knihe. Ak nie, čítajte ju postupne, ako ja - určite neobanujete.
PS: Ilustrácie Katky Vavrovej, Martina Augustína a ostatných umelcov sú len ďalšou čerešničkou na tejto chutnej torte.
Cestopisy sú skvelým čítaním, ak sa dostanete do rúk rozprávača, ktorý vie, o čom hovorí a ponúka vám namiesto nudných opisov zážitky a poznanie. A presne takýto pocit mám zo Ziburových kníh. Humor - miestami nemiestny a občas za hranicou slušnosti, nás sprevádza dedinkami, príbehmi a situáciami, ktoré vám ukážu, že také putovanie môže byť vlastne celkom dobrou a zaujímavou zábavou.
.
Je milé, no naivné, myslieť, si, že by sa na túto cestu mohla sama vydať aj žena - toto bola prvá myšlienka, ktorá mi napadla, keď som sa započúvala do prvej Ziburovej knihy. Ak však opomeniem rodovú nerovnosť (za ktorú predsa v tomto prípade autor nemôže), kniha bola milým prekvapením. Veľmi sa mi páči, ako dokáže autor zaujať a vtiahnuť čitateľa do príbehu - niekedy som mala pocit, že som si časť cesty odkráčala spolu s Ladislavom. Veľmi čerstvé a podnetné sú postrehy, ktoré nám autor predkladá a rovnako aj stretnutia, ktorých je táto kniha plná.
.
Myslím, že ak v sebe máte aspoň trochu náchylnosti na dobrodružstvo, táto kniha vo vás zapáli ohníček túžby po poznaní sveta, ľudí, a všetkého medzi tým...
.
Ani neviem opísať, ako som rada, že milovaná knižnica sa rozhodla pridať do ponuky vypožičiavanie audiokníh (ak sa na nich stanem závislá, bude to ich chyba ), pretože inak by som sa asi na Ziburove knihy bližšie nepozrela - čo by bola iste škoda. Veď kde inde nájdete toľko zúfalstva, smiechu, dobrej nálady a pľuzgierov na nohách po hromade?
