Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Román napísaný mužom? A prečo nie.
Po začítaní sa do knihy som mala mierne pochybnosti pri zistení, že autor píše v tretej osobe (nie je to práve môj obľúbený štýl), no prekvapivo ma to vôbec nerušilo.
Chvíľami som sa nechala uniesť príbehom a premýšľala či je to všetko realita alebo nás autor napokon prekvapí záverom, v ktorom sa ukáže, že nič nie je tak, ako si myslíme.
Postavy v knihe ma občas extrémne vytáčali. Najmä hlavný hrdina, ktorý sa miestami správal veľmi toxicky a o chvíľu ako naivné dieťa, ktoré dokážete okradnúť aj o lízanku. Nakoniec si však uvedomíte, že je iba vyobrazením toho, že aj keď si myslíte aký máte dokonalý život, a ako sa vám darí, v priebehom momentu sa môže všetko pokašlať.
Celkovo knihu hodnotím ako príjemnú oddychovku ak si chcete odpočinúť od práce či povinnosti doma.
A je to tu! Finále dark romance, pri ktorej som sa zatiaľ nerozhodla či mám radšej Habibiho alebo Candyho.
Po prvých stranách som mala nutkanie vrátiť sa k predošlým knihám aby som si pripomenula kto je s kým a aké sú medzi nimi spory. Moja zvedavosť a dychtivosť po pokračovaní však bola silnejšia, a tak som sa rozhodla veriť svojej hlave, že si na jednotlivé momenty spomenie.
Musím vám povedať, že som od poslednej časti čakala čokoľvek ale toto mi ozaj ani nenapadlo. Väčšinu času som nevedela čomu alebo komu mám veriť a už keď sa zdalo, že som sa do toho dostala, autorka odistila rozbušku a pridala ďalšie odhalenie, pri ktorom som len zostala pozerať s otvorenými ústami.
Dark romance bola v tejto časti ešte viac dark a všetko okolo Harryho a Doriana sa zauzlilo aby to napokon vyvrcholilo do veľkolepých rozmerov. Pribudlo niekoľko nových postáv, ktoré príbehu dodali tú správnu atmosféru. A to ani nehovorím o konci, po ktorom som mala slzy na krajíčku a zároveň zalepila svoje zlomené srdce.
Teraz nám už len zostáva dúfať, že sa Harry či Dorian ešte niekedy objavia v niektorej z budúcich kníh, a že autorka im nedala navždy zbohom.
Každopádne som rada, že knihy mám doma a môžem si zájsť do LocalX kedykoľvek opäť za túžim vidieť Habibiho a Candyho.
Taktiež sa vám občas stáva, že odsúdite človeka na prvý pohľad, no keď ho napokon bližšie spoznáte, zistíte ako veľmi ste sa mýlili? A čo taký ľudia bez domova? Taktiež od nich odvraciate pohľad?
Ivica je za mňa rozhodne PANI spisovateľka, pretože zobrať tému, ktorá je vo väčšine prípadov tabu a postaviť na nej celý príbeh je neuveriteľné.
Po prečítaní Kráľa z ulice sa rozhodne budem na svet aj ľudí okolo pozerať iným pohľadom.
Eszter je postava, ktorá má (občas na vlastnú škodu) obrovské srdce a ak by mohla, rozdala by sa. Na druhú stranu tu máme Antonyho, ktorý musel dostať povestnú facku od života aby si uvedomil a vážil to čo má. Práve v tejto chvíli osud ich životy pretol a ako sa hovorí, protiklady sa priťahujú.
Celý príbeh je napísaný veľmi pútavo a okrem veľkého posolstva v nej nájdete niekoľko postáv, ktoré majú svoj vlastný príbeh aj zopár tajomstiev.
Maličká kabelková kniha, no tak bohatá obsahom a hodnotou toho čo nám ním autorka chcela povedať. Neskutočné. Nájdete v nej mnoho posolstiev a múdrosti, ktoré vás rozhodne prinútia zamyslieť sa nad vlastným konaním v živote.
Ja mám pre túto knihu iba jedno pomenovanie : Slzavé údolie.
Ešte žiadna kniha sa mi nečítala tak ťažko, ako táto. Každú kapitolu som preplakala a aj napriek prestávkam som nemohla čítať bez toho aby ma nerozcítila. Najsmutnejšie na tom celom je, že toto sa môže sa hocikomu. Ktokoľvek sa behom chvíle môže ocitnúť na mieste Julie.
Príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí si plánovali spoločnú budúcnosť bez toho aby tušili, že jeden z nich sa toho nedožije.
Príbeh o poslednej šanci rozlúčiť sa a o vyrovnávaní sa so stratou.
Nápad je to veľmi dobrý, páči sa mi aj tá myšlienka s poslednou rozlúčkou vďaka telefonickému prepojeniu. Scén, ktoré vás rozcítia je viac než dosť. Ďalším plusom boli kapitoly kde sme sa v spomienkach vrátili do čias kedy Julie a Sam tvorili pár. Tieto časti boli za mňa nádherne romantické a úsmevné. Rovnako kladne hodnotím tú nádhernú obálku, ktorá je pohladením pre oko.
Jediné čo mi prekáža je dej, ktorý miestami stagnoval. Julie celý čas hovorila o tom, ako sa musí posunúť ďalej, no nič sa v priebehu času nemenilo. Rovnako mi trochu prekážalo, že dej sa odohrával viacmenej v jej izbe a v škole.
Prvá kniha od tejto slovenskej autorky, no rozhodne nie posledná.
Príbeh zranenej Maríny, ktorá mala detstvo aké si mnohé z nás nedokážeme ani predstaviť. Rozhodla sa ale nevzdať a bojovať aj za cenu, že stratí všetkých, a zostane celkom sama.
Teraz je však o niekoľko rokov staršia, posunula sa v živote a nikto o jej minulosti nič nevie. Až do chvíle keď sa v jej živote objavil malý záblesk minulosti.
Marcel ma na začiatku poriadne štval, no iba prvých pár strán. Potom som sa mu dostala do hlavy a pochopila jeho správanie.
Okrem Marcela a Maríny, ktorým rozhodne budete od prvej chvíle fandiť, som si v knihe obľúbila aj Marínine kamarátky/kolegyne. Každá žena potrebuje svoj kruh priateliek, s ktorými môže slobodne hovoriť o svojom súkromí či ohovárať a hodnotiť mužov vo svojom okolí. Ich dialógy som si užívala so všetkého najviac.
Naopak negatívne emócie vo mne vyvolali postavy z Maríninej minulosti, ktorí ju kruto odsudzovali a nepripúšťali možnosť, že sa zmenila.
Štýl písania tejto autorky rovnako ako téma, ktorej sa v knihe venuje len dokazuje, že slovenské knihy sa vyrovnajú tým zahraničným a spokojne im môžu konkurovať. Preto ak chcete staviť na istotu, rozhodne odporúčam knihu Zadrž dych.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Trochu mi prekážalo čítať tie isté vety dookola a v polovici knihy som si už myslela, že ja som tá čo zabúda keď to musím čítať každú piatu stranu. Chápem, že je to z pohľadu Flory a ona jednoducho takto žije/prežíva. No presne kvôli týmto vetám sa mi kniha čítala o niečo ťažšie a dlhšie.
Taktiež mi nedávalo zmysel správanie jej rodičov. Fajn, museli odísť ale nevrátiť sa a nedať jej vedieť je naozaj nezodpovedné. A rovnako nezodpovedné je nechať 17 ročnú dcéru, ktorá každú hodinu zabudne kde je, čo sa deje...proste všetko, s rovnako starou kamarátkou. To už ju radšej mohli zobrať so sebou. Čomu som tiež nepochopila prečo neurobili. Fajn, možno by ju to rozrušilo ale tak ju rozruší aj to keď vyjde na ulicu a zabudne čo tam robí.
Záver knihy bol riadne prekvapivý. Nečakala som, že celá kniha bola v podstate lož. No koniec sa mi páčil. Asi aj zo všetkého najviac. Počas celého čítania som pociťovala mierny zmätok a keďže bola hlavná hrdinka chorá, cítila som sa ako ona.
Jej rodičia mi po dočítaní boli ešte menej sympaticky, ako počas čítania. No naopak obraz niektorých postáv sa zmenil k lepšiemu.
Celkovo knihu hodnotím kladne. Nie je, ako ostatné príbehy ale je veľmi zaujímavá. Ak prehliadnete všetko čo vám na tom nebude dávať zmysel alebo vám bude prekážať tak po dočítaní budete cítiť, že vás kniha aspoň trochu obohatila. Mňa minimálne tým, že sa chcem ísť pozrieť na Špicbergy.
PS : A ak vám táto recenzia príde zvláštna alebo zmätočná, tak ste práve zdieľali moje pocity pri čítaní.
Neuveriteľné. Vtlačiť toľko drámy do 191 strán je naozaj talent. Reálne, toto sa nepodarilo ani scenáristom Rodinných prípadov. Na konci príbehu sa chvíľkami aj stalo, že ma príbeh strhol a začalo ma to baviť, no potom prišla ďalšia nereálna predramatizovaná situácia, pri ktorej som len krútila hlavou.
Pokračovanie nebolo až také nechutne zvrhlé ako prvá (z môjho pohľadu), no autorka ho obohatila o iné nechutnosti.
Nerada dávam negatívne recenzie a našla som na túto knihu aj pár pozitívnych reakcií (2), takže by som to zhodnotila tak, že táto kniha je pre čitateľov, ktorí milujú drámu, zvrhlosti a nezamýšľajú sa nad reálnosťou a zmysluplnosťou. Alebo pre niekoho, kto nepotrebuje prepracovaný dej a siahnu po knihe len aby zabili nudu.
Po prečítaní tretej knihy od tejto autorky som dospela k záveru, že jej štýl písania nie je nič pre mňa. Čo je mi úprimne ľúto ale verím, že na celom Slovensku sa nájdu čitatelia, ktorí sú z jej kníh nadšení.
Minulý rok som pred Vianocami čítala knihu Dvaja v jednom srdci a pri tejto knihe mám rovnaké pocity. Krásny príbeh so smutným podtónom a vianočnou atmosférou.
Knihu som zhltla za jedno lenivé doobedie/poobedie, dva dni pred Vianocami. Pri čítaní som si spomenula, ako som pred rokmi trávila Vianoce v horách aby som sa ešte viac dokázala spútať s príbehom.
Neuveriteľne krásna a dojímavá kniha. Jej jedinou chybou je, že je taká tenká. Krásny príbeh o snahe nájsť odvahu dať láske druhú šancu a nebáť sa znovu veriť.
Ľudia sú k sebe počas vianočných sviatkov milší, ohľaduplnejší a viac si pomáhajú. No takýto by mali byť celý rok a nie len počas Vianoc. A tieto postavy presne takéto sú. Kniha je plná dobrosrdečných a ochotných ľudí, ktorí sa k sebe správajú ako rodina. Najmä kvôli ním by som sa najradšej presunula do knihy a žila v Hood Hamlet s nimi.
Som rada, že sa mi touto knihou potvrdilo, že vianočná romantika ma nikdy nesklame. A keďže je to prvá z piatich kníh, ktoré autorka napísala z prostredia Hood Hamlet, tak mi neostáva nič iné iba trpezlivo vyčkávať na preklad zvyšných štyroch.
Páčilo sa mi, že aj keď som nečítala prvú časť, nič mi neunikalo a hlavná hrdinka vlastne celý dej prvej knihy zhrnula v niekoľkých vetách.
Po prvej časti som s ňou úprimne súcitila a aj keď je očividné, že po prvej knihe je Serge pre ňu tým pravým, nepáčilo sa mi, ako sa k nej zachoval a fakticky za ňu o všetkom rozhodoval. Úplne som chápala jej nechuť k životu na vidieku, pretože to vidím úplne ako ona.
Ella je však prispôsobivejšia ako ja, a tak robí na farme čo môže len aby sa neunudila k smrti. Jej postava mi je veľmi sympatická rovnako, ako jej priateľka Clotilde.
Pri čítaní knihy tak, ako pri každej, ktorá sa odohráva v Paríži, som mala chuť kúpiť si letenku a odcestovať tam. A najmä keď je teraz vonku aj ďalšia séria Emily in Paris. Túžim si sadnúť na terasu, piť víno a jesť syr presne ako Ella. A možno by som sa zašla na chvíľu pozrieť aj na ten vidiek.
Záver knihy je priam rozprávkový. Chýba tam už iba ta známa veta : ,,A žili šťastne až kým nepomreli."
Vianoce sú už síce za nami ale obdarovať niekoho peknou knihou je vždy dobrý nápad. A dvakrát to platí u detí.
Kniha je pre dieťa, či už staršie alebo mladšie, vždy rovnako cenný darček ako hračka. Navyše ak má pekné ilustrácie, a vhodné množstvo textu pre danú vekovú kategóriu, tak v ňom rozvíjate aj mnoho kognitívnych funkcií.
Jednou z takýchto kníh je aj Strašidelný dom. Príbeh je rozdelený na 16 krátkych kapitol, ktoré na seba pekne nadväzujú. Vďaka dĺžke a veľkosti textu dieťa (na prvom stupni základnej školy) zvládne prečítať naraz celú jednu kapitolu. Rovnako to ale platí aj pri menších deťoch, ktoré budú počúvať od začiatku až po koniec.
Kniha je vhodná na čítanie pred spaním ale aj, ako milé vyplnenie upršaných dní.
