Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Niektoré lode čaká morské dno. Ale diery v ľuďoch sú hlbšie ako tie na lodiach.
Dievčatko so zdedeným darom po svojej matke, so soľou vo vlasoch a bolesťou, na ostrove, ktorý vôbec nepozná, je odkázané samo na seba. Fable, ktoré prišla o matku a onedlho na to aj o lásku svojho otca, sa stala presne tou hrdinkou, ktorú je nemožné si neobľúbiť. Počúva spev kryštálov, zatiaľ čo je obalená morskou vodou, aby za ne dostala peniaze. Aby prežila. Aby si prišla pre sľub.
Zdvihnúť kotvu, rozprestrieť plachty, smer severo-východ! Príbeh plný kupcov, podrazov, vzťahov a stratenej rodiny. Príbeh, v ktorom som očakávala štipku lásky, ktorá si ma nakoniec našla pri vraku plnom spomienok.
Cítila som sa tak, akoby som otvorila poklad naplnený slovami. Nechala som sa unášať spenenými vlnami, zatiaľ čo sa loď jemne hojdala, pripravená ukolísať ma k spánku. Vydala som sa na dobrodružstvo, ktoré dokázalo udržať moje oči otvorené a ktoré ma napriek búrkam nechalo dúfať v šťastný koniec.
Chýbalo mi snáď len trochu viac stránok o načúvaní kameňov, ale čo nie je teraz, tak to môže byť v pokračovaní tejto dulógie. Chápala som spočiatku chladné vzťahy, keď posádka skúšala Fable. Vo svete zlodejov si každý chránil svoje tajomstvá a veriť Fable znamenalo podeliť sa s ňou o ne.
Autorka zamiešala dobrodružstvo s kúskom fantasy a silného skoro-rodinného puta, ktoré vietor odvial do morských vĺn. Žiadna postava nebola vyslovene výnimočná, ale keď som ich nechala, aby mi povedali svoj príbeh, stali sa pre mňa výnimočné všetky.
Dievča s červeným plášťom, ktoré ide s košíkom cez temný les. Na cestu mu svieti lampáš a hlas šepká slová, aby ju prilákalo bližšie k sebe, do tieňov stromov. Predtým, ako príde k svojej babičke, ju napadne vlk a ona už nikdy nebude taká istá, ako bola predtým. Sen o jej budúcnosti sa rozbije. Bude strážcom v tme, očami slepých a čiernou oblohou, aby hviezdy mohli naďalej svietiť.
Retelling na Červenú čiapočku nestráca čas, pretože na 319 stranách sa má odohrať celý príbeh. Preto sa dievča ovinuté do plášťa vydáva samo po cestičke, na ktorej ju už čaká vlk. Láska ustúpi povinnostiam a ako sa Adela zžíva so svojim poslaním, nevidí hrozbu, ktorá sa vznáša nad jej domovom a čaká, kedy bude môcť vyceriť svoje zuby. Bola vydaná na pospas svojim inštinktom a ťažkým rozhodnutiam, kde nemohla dovoliť svojmu srdcu, aby ich urobilo za ňu. So sestričkou, ktorú chránila rovnako ako všetky príbytky v dedine Oakdale, pomaly prijme svoj osud.
Čakalo ma rozprávanie s dávno zabudnutými tvormi a dvaja muži, ktorí chceli tu istú ženu. Pokiaľ ju jeden chcel kvôli láske k nej, jej predurčený chcel s ňou pod rúškom tmy chrániť chrbty ľudí. Každá postava zohrala svoju rolu a ja som našla knihu, kde tiekla krv pre vyššie dobro.
Ľahký príbeh, ktorý prekvapil svojimi fantasy prvkami, SKVELÝM ZÁVEROM a vlčím vrčaním. Dlho som sa nestretla s knihou, ktorej koniec by som držala v hlave a vytvárala si vlastné pokračovanie. Bol to ten záver, kde som doslova prosila, aby mala kniha ešte aspoň o stranu viac. Ak by bolo v knihe viac strán o Adelinom výcviku a nočných prechádzkach, o jej rode a schopnostiach, bola by to pre mňa zrejme jedna z najlepších kníh. Tento nedostatok by mi mohlo vynahradiť aj to, že by mala knižka pokračovanie.
Niektoré vtáčiky môžu mať otvorenú klietku, ale aj tak z nej nedokážu vyletieť. To je Toxická láska v jednej vete.
Dva rozrozprávane príbehy, ktoré nakoniec spojí rovnaká osoba. Jeden žije 15 ročná Lies a o druhom si číta. Ani jeden nerozpráva o šťastí, zato sú plné bolesti, sklamania a lásky. V čiernych slovách, z ktorých sa stali predstavy, chýbali farby, ktoré by im dali silu zahojiť sa. Stretávam sa so súrodencami s dvoma domovmi, jedným psom a strachom väčším, ako by sa mal v ich detských očiach odrážať.
Napísať triler na 270 stranách si vyžaduje poriadnu dávku dialógov s vynechaním opisov, silu presvedčenia mysle Lies, aby kráčala len po jednej cestičke prehliadnuc všetky odbočky a aby dokázala urobiť nemožné. Taktiež potrebuje psychickú vyrovnanosť, ktorú podľa mňa nemala, aby sa dotýkala mŕtvoly a mala vlastnú reč na pohrebe.
Dopady rozvodu, nástrahy sociálnych sietí a napredujúci dej s pomerne prekvapivým koncom robia z knihy príjemný bestseller pre každého, kto chce vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a začať s trilermi, pre oddych mysle skúsených trilerových profíkov a aj pre nečitateľov, ktorých nebude pri čítaní zastavovať opis oblečenia a farba kachličiek v kúpeľni. Nie je to pekné čítanie, citlivým ľuďom môže spôsobiť bolehlav a zovretie srdca. So všetkým šťastím sveta a ak by za postavami stála ešte aj Svätá Trojica, by som snáď dokázala uveriť absurdite niektorých činov (povedala tá, ktorá čaká na svoju sovu z Rokfortu). Lepší (čítaj možno aj ako horší) koniec by z nej v mojich očiach urobil viac.
Kniha si ma našla vo februári, keď mi na Vianoce zostala už len spomienka, ktorú som chcela privolať späť ďalším vianočným príbehom. Tentokrát to jednoducho nevyšlo. Cítila som, akoby som sa pošmykla na ľade a pád som nedokázala zastaviť ani zmierniť skôr, ako bolo za mnou celých 408 strán. Nedávalo mi to zmysel. Dávala som si pozor, tak prečo som sa kĺzala s jediným prianím - aby sa to už skončilo?
Jednoduchá romantická knižka s prvkami sociálneho cítenia k znevýhodneným ľuďom, ktorí si z toho nič nerobia, sa pre mňa stala utrpením, ktorú som nemohla dočítať. Nepomohli ani krátke kapitoly a hoci si pomaly, ale isto zvykám aj na čítanie v češtine, presne toto bol ten posledný klinec, ktorý mi v čítaní tiež nepomohol.
Stretla som sa s jednotvárnymi postavami na strane dobra, záhadnými nováčikmi a babkou, ktorá zrejme ukradla mačku (to jej nemám až tak moc za zlé ). Momenty prekvapenia na Londýnskom oku a lavičke, zdedené starožitnosti a láska, o ktorej dve sestry snívajú, tentokrát nestačili na to, aby som sa do príbehu dokázala zaľúbiť.
Miesto skloňovania slova “Vianoce”, hoci boli spomenuté svetielka, vône a stromček, sa takmer stále opakovali slová “super” a “sexy”, ktoré na vianočnej atmosfére nepridávali. Hlavné postavy boli celkom fajn, ale nezáležalo mi na nich viac, ako na cudzích ľuďoch, ktorí kráčajú ulicou. Jednoducho prešli okolo mňa a ja som na nich v momente zabudla.
Knihe ale nemôžem uprieť pomerne originálny námet so záchranou Notting Hillu, ani realizáciu záchrannej misie pod rúškom tmy. Postavy sa od začiatku do konca držali svojich vlastností, nezmenili sa, ani ich zázračne neosvietila anjelská hviezda - hoci Chase-a možno trošičku áno.
Za mňa taká slabšia vlakovka (vlaková kniha). Keď nemáš čo iné, tak ju akože prečítaš, bez ohľadu na hluk, ale asi uprednostníš vo vlaku spanie.
Budúci manžel vás nechá stáť pred oltárom, uteká pred vami na ulici a byt máte plný novomanželskych darov a čiernych chlpov z kocúra. Prenajímateľ nevie, že máte doma čierneho mňauka, hoci máte aj zlomené srdce a prácu, ktorá vás nebaví. Preto sa raz podvečer vydáte na cestu, aby ste si do života priniesli trochu radosti. Samozrejme, v podobe syrových chrumiek. A tu sa príbeh milej Táni začína.
Táňa si žila svoj život podľa vlastných pravidiel, bez ohľadu na to, čo si kto o nej myslel. Najskôr konala a až potom premýšľala. Občas sa príliš spoliehala na druhých. Občas mi liezla na nervy a občas som jej tak veľmi rozumela!
Bol to príbeh o žene, ktorá niekedy mala tú najväčšiu spolu na svete a najväčšie šťastie na kamarátov. A ja som nakoniec už ani nečakala lásku, ktorá sa zrodila z priateľstva a nepísaných pravidiel medzi milovníkom čísel a milovníčky Mariah Carey…ale aj tak, žiadnu veľkú romantickú linku nečakajte.
Ľahký štýl písania, takmer akoby vám príbeh prerozprávavala kamarátka, sa mi páčil. Dlho som sa nevedela rozhodnúť, či bola Táňa až tak moc ľahkovážna alebo jej najlepšia kamarátka Pati príliš rozumná. Možno to neviem doteraz.
Príjemná oddychovka, ktorej počet strán ma prekvapil. Ideálna kniha na pláž, pretože ju (pravdepodobne) neprečítate za deň a je dosť ťažká na to, aby ju nenápadný opaľovač na vedľajšej osuške ukradol. A je v slovenčine, takže by sa o to ani nikto zo zahraničia nepokúšal, hoci by ho krásna obálka mohla nalákať. Tak ako more nebude bez vĺn, tak aj Tánin život nebude bez denných prekážok, trochu smoly, kopy dobrých nápadov a láskoholikov.
Pri jednej nemenovanej scéne v sprche som si dokonca myslela, že sa to skončí smutne a dievča bude nevyliečiteľne choré. Až tak veľmi som hľadala náznaky a snažila sa predvídať dej!
…čo dodať, kde sú v knihe mačky, tam je aj Kristína
Oči sa dotkli slov a tvár mi pohladili snehové vločky. Spolu s Tilly som sa namiesto bieleho záveja snehu strácala v pocitoch a tajomstvách. Nakoniec sa mi ale splnil sen, Zasnežená Covent Garden sa zaligotala v snehu, naplnila farbami Vianoc a objala ľudí svojou náručou lásky.
Cítila som sa ako nevítaný hosť, na ktorého prítomnosť zabudli upozorniť, a preto sa o ňom len šepkalo. Stála som uprostred zákulisného zmätku štátnej opery, rovnako neviditeľná ako všetci tí, ktorí sa nachádzali za oponou. Vo svete maskérov ma privítala Tilly so srdcom, ktorému chýbala láska, s rodinou, ktorej ublížila a prstami, ktoré vedeli čarovať (s výnimkou toho, ak práve neotvorila prílohu obsahujúcu vírus). Miluje knihy, nedokáže vypiť biele víno bez toho, aby jej príliš rýchlo nerozmazalo svet a píše si e-maily s človekom, ktorý jej ukazuje svoju pravú tvár, tak dokonale skrytú za maskou ľahostajnosti. Začali si kresliť spoločnú budúcnosť bez toho, aby o tom vedeli. V práci spolupracuje s Marcusom, chladným kolegom z IT oddelenia, pre ktorého je chodiacou katastrofou s nápisom “pozor, nedotýkať sa”. Ich spoločne strávený čas bol mojim najobľúbenejším, s iskrami nenávisti k technike, podlamujúcimi sa kolenami a skrytou túžbou. Sama musí zistiť, že nie všetky úsmevy sú skutočné a klamstvo zdvíha kútiky úst rovnako ľahko ako skutočný cit.
Čakal ma cudzí svet opery a sneh, o ktorom som snívala, sa mi roztopil v dlaniach. Som zimovníčka s prechodným pobytom v Zimohrade ( :D :D :D), takže sivé mračná sľubujúce tanec snehových vločiek a stavanie snehuliakov, ktorých si na druhý deň k sebe zobrali slnečné lúče, mi vážne nestačili. Ak nečakáš snehom pokrytý Londýn na každej strane (a tie biele ďobky začali lietať až okolo strany 130), tak myslím, že Zasnežená Covent Garden je magickým predvianočným príbehom.
Sestry Samantha a Ella, ktoré ako deti nepoznali čaro Vianoc sa po 5 ročnom tichu so zraniteľnosťou, hnevom a slovami, ktoré nikdy neboli vyslovené, stretnú so svojou matkou Gayle, aby ich spoločne oslávili. Čakala som so zatajeným dychom a prekríženými prstami, dúfajúc rovnako silno ako ony, aby sa predišlo vianočnej katastrofe. V Škótskych lesoch, kde spoločnosť Mesiacu robí jazero odrážajúce krásu nočnej oblohy, a ktoré stráži rodina McIntyrovcov, dostanú svoju druhú šancu. Bolesť sa príliš dlho ukrývala v slzách a ony jej dovolili ukázať sa.
S roztomilou Tab a so spoločnosťou čierneho labradora, so stavaním snehuliakov a tancovaním v snehových vločkách si tvorili spomienky, ktoré sa ani času nepodarí rozmazať. Nikdy nie je neskoro, aby vykročili po ceste lásky, ktorú majú napísanú v osude. Som rada, že som mohla kráčať po ich boku.
Príbeh plný bolesti, potláčaných emócií, snehu a lásky. Ako by som sa do teba, knižka, nemohla zaľúbiť, keď si ma s každou jednou snehovou vločkou prinútila usmiať sa? Na Vianoce o jedného viac je rovnako krásna ako námraza za oknom, ktorú pre teba namaľovala pani Zima.
