Motivácia Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Pomaly sa zmierujem so skutočnosťou, že nestihnem prečítať všetky dobré knihy ????.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Motivácia 
Obľúbené série Moje aktivity
Prežila len jediná je určite skvelý príbeh pre cieľovku tohto žánru, ale aj ja, ktorá nespadám do tejto skupinky, som si čítanie veľmi užila.
Básnička o Lenore rozhodne dodala celému príbehu šmrnc a vo mne zapálila plamienok zvedavosti, ktorý horel intenzívne až do konca.
Autor vdýchol príbehu úžasnú atmosféru, mrazivo tajomnú a akurátne duchársku. Miesto desivých vrážd aj po mnohých rokoch vyvoláva v prítomných skľučujúce a temné pocity, zamestnáva všetky zmysly.
Dej príbehu je dostatočne dynamický, nedáva veľa priestoru na úvahy, na čitateľa sa valia nové odhalenia, ktoré zanechávajú myseľ zmätenú. S pribúdajúcimi stránkami udalosti aj emócie naberajú na intenzite až dôjde k jednému skutočnému zrúteniu...
Páčilo sa mi, že sa súčasne s tajomstvami rodiny Hopeovcov odkrýva aj boľavé tajomstvo opatrovateľky Kit. Práve jej osobná ťaživá skúsenosť ju robí chápavejšou voči trápeniam ostatných postáv v príbehu.
V závere som síce celkom neporozumela niektorým autorovým rozuzleniam, niečo z toho by som možno vynechala, iné zase trochu pozmenila, no napriek tomu kniha rozhodne stojí za prečítanie
Rieka našich spomienok vytvorila v mojej hlave jeden úžasný celovečerný film. Potvrdzujem slová z anotácie, že ide o majstrovský portrét amerického života. Autorovi sa podarilo vytvoriť nádherné obrazy vyvolávajúce intenzívne emócie a napätie. Stačí sa začítať a príbeh vás príjemne uväzní...
Minnesotské mestečko Jewel, miesto, kde sa pred čitateľom kúsok po kúsku odmotáva prípad záhadnej vraždy veľkostatkára Jimmyho Quinna. Vyriešenie prípadu sprevádza napínavé prehrabávanie sa v minulosti viacerých obyvateľov Jewelu. Kam siahajú ich korene? Prečo sú pripútaní práve k tomuto miestu? Ako sú ich životy prepojené s Jimmyho vraždou?
Autor načiera hlboko do postáv a postupne odhaľuje ich skrytých démonov. Ničivé dôsledky vojnových udalostí zasiahli všetkých, hoci nie rovnako. Sledujeme doráňané ľudské vnútra, mnohé živené strachom, predsudkami či nenávisťou. Komu sa dá veriť? Existuje skutočné priateľstvo a láska bez lží?
Nádej prinášajú postavy, ktoré napriek temnote minulosti veria v spravodlivosť, riskujú pre česť a sú ochotní pre lepšiu budúcnosť niečo urobiť. V ich srdciach sa vždy nájde miesto pre odpustenie, lásku a silné priateľstvo.
Postavy, prostredie i celkovú atmosféru príbehu zvládol autor na jednotku a mne sa ani trochu nechcelo s príbehom rozlúčiť.
Aký je život dieťaťa, ktoré príde o súrodenca? Ako zaceliť ranu, ak tým súrodencom bolo jeho dvojča?
Savannah ako štvorročná prišla jedného pekného dňa pri jazere o svoje dvojča, Georgiu. Ťažko si vôbec niečo také predstaviť, pretože súrodenecké puto dokáže byť naozaj silné, no puto medzi dvojčatami je špeciálne.
Savannah však neostala vyrastať sama, ale s dvomi staršími sestrami a babičkou. Pre jej sestry bolo nesmierne náročné denne vidieť pred očami sestru pripomínajúcu tú neznesiteľnú stratu.
V príbehu sú tri sestry už dospelé ženy a žijú svoje chaotické životy. Navonok sa tvária hrdinsky a nad vecou, no je to len maska, ktorá sa od ich osudového stretnutia v rodnom meste začína postupne odlupovať. Vykopaním časovej kapsuly sa veci v ich životoch začínajú konečne hýbať, a zároveň sa odkrývajú aj ďalšie tajomstvá ich rodiny.
Laura Barrow vytvorila podmanivú rodinnú drámu, ktorá má od začiatku do konca výbornú atmosféru, celkové napätie a núti čitateľa prežívať ťažké situácie a rozhovory so sestrami. Autorka veľmi precízne pracovala s emóciami postáv a ukázala skrz ne, ako nachádzame svoje dobré, ale aj slabšie stránky v našich rodičoch či starých rodičoch. Aj keď raz odídu, niektoré ich povahové črty naďalej ostávajú v nás a my ich chtiac-nechtiac opäť posunieme o generáciu ďalej.
Obľúbila som si nielen sestry, ale aj ďalšie postavy v knihe, najmä veľmi kontroverznú, no dobrosrdečnú babičku Marylynn. Postupné odhaľovanie jej minulosti, ale aj prítomnosť, v ktorej sa nachádzali sestry, tvorili v mojej hlave predpoklady, kam sa príbeh bude uberať. Veľmi ma potešilo, že ma autorka zmiatla a koniec príbehu som napokon neuhádla.
Vráť sa domov je strhujúce a veľmi emotívne čítanie, ktoré som si maximálne užila, preto ho vrelo odporúčam aj vám.
Steven Bartlett spísal knihu nadčasových zákonov pre život a podnikanie úderne, bez omáčok, s jednoduchým a rýchlym presunom k pointe. Nehrozí, že sa čitateľ bude nudiť. Svoje myšlienky podporil zaujímavými príkladmi zo života, aby nimi trefne kontroval našim obavám, výčitkám aj prokrastinácii. Dokonca ma zaujal aj rozprávaním o futbale, to už je čo povedať . Mala som pocit, že z kapitol vyťažil maximum a sú zostavené tak, aby sa k nim čitateľ pohodlne vrátil, keď to bude opäť potrebovať.
Silne vo mne zarezonoval zákon o potrebe vysokého skóre zlyhaní, ktoré (hoci to tak nemusí vyzerať) nás približujú k pokroku a my zvykneme robiť všetko pre to, aby sme sa im vyhli. Zaujal ma aj pohľad na neefektívnosť pri snahe bojovať so svojimi zlozvykmi. Asi najviac si odnášam z rovnice o disciplíne, v nej autor pomenoval veci až kruto úprimne, dotýka sa tu bez príkras aj témy smrti. Áno, disciplíne sa často vyhýbame čakajúc na to, že veď možno sa na nás niekde prilepí kúsok šťastia, osud to zariadi a my nebudeme musieť toľko prikladať ruky k dielu.
The diary of the CEO je must have pre podnikateľov a pre všetkých, ktorí sa zatiaľ len s myšlienkou "rozbehnúť biznis" pohrávajú. Ale je to kniha aj pre nás ostatných, ktorí sa snažíme na sebe dennodenne pracovať a chceme sa pozrieť na svet aj z trochu inej perspektívy.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Cleo a Frank, krátka známosť narýchlo zviazaná manželstvom a v ňom sa postupne odkrýva, ako silne sú obaja popretkávaní traumami z detstva. Manželstvá sú dokonalé zrkadlá našich rodinných zázemí, vynesú na povrch všetku špinu, ktorá sa nám usadila do žíl, keď sme vyrastali.
Priatelia Cleo a Franka, ktorých máme možnosť bližšie spoznať, na tom nie sú oveľa lepšie. Aj oni sa potýkajú so svojimi závislosťami a prežívajú útrapy v nezdravých vzťahoch. Pred čitateľom sa teda odohráva prehliadka výrazne poničených ľudských životov. V príbehu sú síce aj malé svetlé ostrovčeky, ktoré vyčaria úsmev na tvári čitateľa, no celkovo je obsah skôr deprimujúci a atmosféra ťaživá. V závere autorka prináša napokon Cleo a Frankovi určité zmierenie a neponechá ich napospas deštrukcii.
Mohlo to byť výborné čítanie reflektujúce rastúci "trend" rýchlych a intenzívnych vzťahov, z ktorých vychádzajú dotyční častokrát viac požutí, ako do nich vošli. Mne však prekážalo niekoľko vecí, ktoré celkový dojem výrazne znížili. Ako prvé by som ubrala z počtu strán, boli tam hluché miesta, kedy som sa, žiaľ, nudila. Zbytočne veľký priestor bol ponechaný vedľajším postavám, ich osudy zachádzali do podrobností, ktoré neboli pre príbeh zásadné. Ďalej som mala pocit, že konkrétne dialógy a situácie tam boli len pre vonkajší efekt. Akoby bolo zámerom najmä šokovať a hĺbka sem-tam z môjho pohľadu unikla.
Ak máte radi romány o vzťahoch, o postavách so sklonom k sebadeštrukcii a o rôznych závislostiach, tak by ste knihe mohli dať šancu. Čítala som na ňu veľa nadšených recenzií, takže mám pocit, že patrím do menšinovej skupiny.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Osudy hrdinov románu Dva brehy oceánu autorka zasadila do obdobia druhej svetovej vojny, ale aj do neskorších období po vojne. Čitateľ má tak možnosť odsledovať vývoj postáv v širšom časovom pásme. Oceňujem, že kľúčovým aspektom je prežívanie postáv a vojnové udalosti sú len kulisou pre lepšie navnímanie ich konania. Nech už žijeme v akomkoľvek historickom období veľkých dejín, každý z nás musí denodenne žiť svoje malé dejiny a popasovať sa so životom ako najlepšie vie. Bolo veľmi zaujímavé sledovať vnútorné konflikty postáv, ktoré museli pod veľkým tlakom robiť ťažké rozhodnutia. Jedenásťročnú Beu poslali rodičia v neistom svete do Ameriky, hoci nemali záruku, či jej čas odlúčenia skutočne viac pomôže ako poškodí. Šírili sa rôzne zvesti o odídených deťoch a ich životoch v cudzine. Aj keď sa už Bea usadila v novej rodine a všetko nasvedčovalo, že je v najlepších rukách, jej matka neustále prehodnocovala správnosť ich rozhodnutia. Výborným postrehom autorky bol aj obraz dvoch matiek a ich akoby vzájomná žiarlivosť, hoci sa nikdy nevideli. Bea zase zápolila s pocitom viny či zrady, že sa v novej rodine cíti príjemne a že má bližšie k novej "mame" než k vlastnej. Autorka veľmi trefne poukázala na skutočnosť, že si Bea čoraz ťažšie predstavovala tváre a hlasy svojich rodičov, čoraz menej sa jej zdal predchádzajúci život v Londýne skutočný. Zaujímavý bol aj pohľad na situáciu z opačnej strany, a teda ako sa americká rodina vysporiadala s novým členom rodiny, ako sa postupne menili vzťahové väzby.
Pri tejto knihe som si vopred nijako nevizualizovala v hlave koniec, užívala som si jazdu a nesústredila som sa na cieľ, čo sa ukázalo ako užitočné, pretože ten koniec nepovažujem za úplne šťastný. Mám teraz na mysli to, s kým nakoniec Bea ostala. Mala som pocit, že autorka chcela takto vyvážiť nie príliš šťastné osudy postáv, no za mňa je život práve takýto zložitý, obzvlášť, ak je poznačený niečím takým ako vojna.
Lastovičie leto pôsobí na prvý pohľad nevinne, nostalgicky a zaváňa horúcim letom plným osviežujúcich zážitkov.
V skutočnosti okrem vyššie spomenutého dostane čitateľ aj niečo hlbšie, čo mu prinesie uvedomenie si toho, ako sa osobné traumy podieľajú na formovaní našich hodnôt, vzťahov a aký majú celkový vplyv na kvalitu nášho každodenného života.
Kniha je autorkiným vyjadrením pocty miestam, ktoré nás robia tým, kým sme, a taktiež je svedectvom o výnimočnom celoživotnom priateľstve.
V príbehu vystupuje veľa postáv, ku ktorým ma to ťahalo, no najviac som si obľúbila Daphne a jej tetu June. Práve tajomstvá týchto dvoch postáv mi umožnili vnímať príbeh viac do hĺbky, než len kĺzať po peknom povrchu, na ktorom si človek užije trochu dojatia, romantiky, vtipu a šťastných koncov. Ich charaktery sa kúsok po kúsku odhaľujú v spomienkach na boľavú a drsnú minulosť s výrazným presahom do ich života v prítomnosti. Skrz ne autorka dáva čitateľovi pocítiť, že pokusy pohnúť sa vpred vždy zahŕňajú aj niekoľko krokov vzad. Zároveň sú obe pripomienkou toho, že nikdy nie je neskoro urobiť vo svojom živote zmenu, hoci sa to neraz môže zdať priam nemožné.
Okrem toho, že hádam každému rozvlní v hlave spomienky na tie najkrajšie letá, aké zažil, pripomenie nám, aké dôležité sú v našich životoch blízke vzťahy a práca na sebe.
Už tradične môžeme v knihe pozorovať premenu (tentokrát hradu) počas dvanástich mesiacov v roku. Menia sa ročné obdobia a s nimi i počasie. Niektoré mesiace sú zobrazené počas dňa a iné zase v noci, už len s tým sa dá perfektne pracovať. V úvode knihy sa nám krátko predstaví až 38 zaujímavých postavičiek, ktoré patria do príbehu o hrade kráľa Boleslava, no a potom sa už môžeme pustiť do skúmania každučkého hradného zákutia. Postupne spoznávame život a zvyky jeho obyvateľov. Nazrieme do kráľovskej pokladnice, v ktorej šarapatia škriatkovia alebo do hradnej veže, kam sa kráľ Boleslav chodí kochať svojou zbierkou rastlín. Aj kráľovná má svoje hobby, navrhuje zložité vynálezy. Život na hrade je naozaj pestrý, no nie celkom pokojný. Jedného dňa totiž dôjde ku konfliktu medzi kráľom Boleslavom a kráľom Hromoslavom. Kráľ Hromoslav dovedie aj svoje vojsko a hrad sa musí brániť. Ako sa táto bitka skončí? Ubránia obyvatelia kráľovské hradby a zavládne napokon medzi kráľmi mier?
Príbeh o konflitke medzi kráľmi je zaujímavou súčasťou knihy, pretože prináša priestor na premýšľanie o tom, čo mu vlastne predchádzalo a ukazuje malým zvedavcom, ako sa riešili konflikty medzi mocnými panovníkmi v dávnej minulosti. Z tohto pohľadu si myslím, že je kniha zaujímavá aj pre staršie deti, ktoré môžu vyskúšať svoje dedukčné schopnosti a rozvíjať svoju fantáziu.
Oceňujem aj záver knihy, autorka zvolila interaktívnu hľadaciu hru, v ktorej má dieťa pomôcť drakovi nájsť jeho obľúbené maškrty.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Malý ježko Teo pocíti obrovské vzrušenie, keď zbadá prvé snehové vločky poletujúce za oknom. Mamička ho však veľmi pohotovo usmerní, že prvý sneh je pre ich rodinu signálom, aby sa prichystali na zimný spánok. Zatiaľ čo ona sa pustí do príprav s tým spojených, Tea čaká v škole ešte posledný deň pred zimnými prázdninami. Po ceste do školy sa Teo stretne s vlnou nadšenia u ostatných zvieracích spolužiakov, ktorí sa už nevedia dočkať zimných radovánok (oni nepatria k tzv. zimným spáčom). Teo je mrzutý a nahnevaný, že pre zimný spánok príde o všetku snehovú zábavu. V škole sa pani učiteľky opýta, prečo je to tak, že on musí v zime spať, kým ostatní sa môžu sánkovať či lyžovať. Po vyučovaní smutne kráča domov, kde už ho čakajú iba posledné rituály pred spaním, no ešte predtým sa dohodne s mamičkou, že po prebudení spolu usporiadajú poriadnu ježkovskú oslavu. Na jar sa dobre oddýchnutý opäť stretáva so svojimi spolužiakmi a oni sa s ním delia o zimné zážitky. Čaká ho však aj jedno veľké prekvapenie.
Kniha ma naozaj milo prekvapila. Ilustrácie s hravými detailmi sú naozaj vydarené. Príbeh deti zabaví i poučí. Ukazuje malým čitateľom, že negatívne pocity v našom živote sú úplne prirodzené, že spánok je veľmi dôležitý a tiež to, že skutoční priatelia na nás budú myslieť aj vo chvíľach odlúčenia. Veľmi oceňujem aj doplňujúce informácie o skutočnom zimnom spánku ježkov na poslednej dvojstrane. Dieťa sa tak učí vnímať rozdiel medzi rozprávkou, v ktorej ježko býva v domčeku a skutočným životom ježka v prírode.
Ľahučko plynúci a svieži príbeh, v ktorom sa to len tak hemží myšlienkami o knihách. Prečítať ho môžete jedným dúškom alebo si necháte slová odznievajúce v jednotlivých labyrintoch uležať. V labyrintoch protivníci preskúšajú nielen Rintaróa, ale aj nás čitateľov, pretože pri niektorých ich argumentoch sa začnú vynárať naše vlastné protiargumenty. Ako vášniví knihomoli si predsa nenecháme naše obľúbené knihy len tak rozstrihať na kúsky, aby z nich napokon zostala iba jedna veta. Rovnako nedovolíme, aby sa niekto bez milosti zbavil našich obľúbených stariniek, hoci sa už toľko nepredávajú a nevytvárajú želaný zisk. A pri svojich srdcovkách zaručene nepoľavíme z nároku, že ich budeme čítať opakovane dovtedy, až kým sa nám slovo po slove nevryjú do duše.
Ak hľadáte príjemné oddychové čítanie s peknými myšlienkami o knihách, tak si myslím, že tento jednoduchý a fantazijný príbeh neoľutujete.
