Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
-
Búrková sestra
-
Držte sa svojich detí
-
Emocionálna inteligencia
-
Lovci, zberači, rodičia
-
Mama a syn
-
Nedostatočný pocit vlastnej hodnoty
-
Pán prsteňov III. - Návrat kráľa
-
Rozprávky pre bábätká v brušku
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha sa začína cestou do minulosti, resp. evolúcie, aby sme lepšie pochopili, ako sme sa formovali kedysi.
Nechýba kapitola o úzkosti, strese a depresie, ktorá je príjemným entré do knihy Dobrá správa o úzkosti. Koniec koncov, autor najprv napísal túto knihu o digitálnej dobe a až potom sa pustil do písania kniha o úzkosti. Dozvieme sa veľa napr. o fungovaní mozgu, o dopamíne, multitaskingu, pamäti a samozrejme aj vplyve sociálnych sietí.
V knihe sa dozvieme rôzne až strašidelné informácie, napríklad ako to, že sa v priemere dotkneme telefónu vyše 2600x denne a berieme ho do ruky približne každých 10 minút počas celého dňa.
Ani v tejto knihe (rovnako ako pri knihách Dobehni svoj mozog či Dobrá správa o úzkosti) nechýba pekné vysvetlenie, ako s týmto všetkým pomáha pohyb a prečo je vlastne taký dôležitý.
Nie je to kniha, ktorá by sa sťažovala na túto dobu. Ide o nestranné vykreslenie dnešnej digitálnej doby, kedy si aj sám autor uvedomuje, že vylúčiť tieto zariadenia či samotný internet z našich životov nie je cesta. Skôr v knihe poukazuje na nevýhody tejto doby, ale aj výhody a dáva nám odporúčania, ako sa môžeme tejto dobe prispôsobiť, aby sme si zachovali zdravý rozum.
Pre mňa bolo zaujímavé prečítať si aj to, ako vedci vyskúmali, že keď si píšeme poznámky klasicky perom, viac si pamätáme, zatiaľ čo keď si ich píšeme do mobilného zariadenia, tým, že vtedy dokážeme písať rýchlejšie, nie sme nútení rovno dané informácie aj spracovávať a rozumieť im ako to je v prípade klasického pera, kedy poznámky rovno pri písaní skracujeme.
Ďalšou zaujímavosťou bolo napr. informácie, ako modré svetlo z mobilných zariadení vplýva aj na večerný hlad.
Kniha je písaná formou rozhovoru. Sú v nej aj rôzne grafy, na záver ukážka cvikov. Pre mňa poučné čítanie.
V knihe sa približujú témy ako:
•silový tréning, kde sa dozvieme, čo to je medzisvalová a vnútrosvalová kooordinácia a ako sa zlepšuje práve silovým tréningom
•beh, kde Tomáš vysvetľuje, prečo sú práve ženy náchylnejšie na bežecké zranenie, ale napr. aj aký dopad má beh na naše kolená
•držanie tela, kde je pekne vysvetlené, že dobré držanie tela neexistuje, ale máme svoje držanie tela prispôsobovať aktivite akú vykonávame (čiže niekedy treba byť v chrbtici ohybní, inokedy vystretí a najlepšie je neostávať v jednej polohe príliš dlho)
•CORE, teda stred tela, kde sa krásne vysvetľuje, že oveľa lepšie ako brušáky sú práve cviky na funkčnú stabilitu trupu (napr. mať kettlebell v jednej ruke, čím nútime telo byť vystreté a teda cvičíme core bez toho, aby sme reálne hýbali bruchom)
•kĺby, šľachy, kosti, kde sa dozvieme napr. že kosti silnejú tlakom, ak na ne budeme cez svaly tlačiť, budú lepšie vyživované. A nejde len o kosť samotnú, ale aj o chrupavkovité časti, väzy a šľachy.
•pohyb po 60-ke
Veľmi príjemné oddychové čítanie, ktorá sa dá zhltnúť za jeden deň, resp. víkend. Príbeh sa mi páčil, aj skákanie do minulosti, aj zápletka.
Zistenie, že choroby ako Alzheimer vznikajú aj 20 či 30 rokov skôr, ako sa prejavia prvé symptómy ma zasiahlo. Myslím, že mnoho z nás si neuvedomuje, aký dopad má náš životný štýl na to, ako sa budeme mať v starobe. Dávno vieme, že také fajčenie nám škodí. No rovnako nebezpečná je neaktivita (teda málo pohybu, resp. sedavý spôsob života), zároveň nevyvážená strava, ale aj nedostatok socializácie či zlý manažment stresu. Pri čítaní tejto knihy som mala väčšiu motiváciu vytiahnuť jogamatku a zacvičiť si, prípadne ísť na vychádzku. Vrelo odporúčam.
Pre mňa bola toto tretia kniha od Fredrika Backmana. Opäť som pri nej zažila mix pocitov, kedy neviete, či sa vám chce plakať, lebo ste smutní, alebo sa chcete smiať na plné hrdlo.
Bolo zaujímavé sledovať príbeh Elsy, ale aj obyvateľov bytovky. Hodnotím to ako príjemné oddychové čítanie, pri ktorom ste miestami nútení filozofovať o živote ako takom.
Kniha sa čítala samo. Ponorila som sa do príbehu, bolo ľahké prežívať dej s hlavnými postavami. Občas sa mi stáva, že po prečítaní knihy mi je smutno, že o postavách z knihy už nebudem vedieť nič nové, tak mi prirástnu k srdcu. To sa stalo aj pri tejto knihe. Ešte pár dní po prečítaní mi bolo smutno, že sa to už skončilo.
Čítala som viacero kníh na tento štýl, že redaktor kladie otázky hosťovi, napr. Ako byť zdravý?, Telo v 21. storočí, Pohyb je liek a musím povedať, že táto kniha je z nich najslabšia. Nebola zlá, ale nakoľko to viem porovnať, určite sa dalo ísť v rozhovoroch viac do hĺbky.
