Katarína Mikolášová

Román je súbor krátkych, inokedy dlhších príbehov z minulosti aj súčasnosti, ktoré sú popretkávané úvahami, snami či dokonca receptami ( napríklad na muchotrávku jarnú na smotane). Spája ich najmä miesto, kde sa odohrávajú – v poľskej dedine v Sudetoch neďaleko poľsko-českej hranice. No aj postavy sa v niektorých príbehoch stretnú, ich osudy sa nečakane prepletú alebo aspoň zľahka dotknú.

Príbehy tvoria úchvatnú mozaiku obrazov, v ktorých Tokarczuk podáva ťažké témy, akou je napríklad nútené vysťahovalectvo, zneužívanie mladých chlapcov v kláštoroch či často opakovaná téma smrti, s ľahkosťou a noblesou. Vytvára svojský magický svet, načisto odlišný od všetkých ostatných. Striedajú sa v ňom rôzne kultúry, ale aj rôzne pohľady. Autorka neurčuje, ktorý z nich je ten správny.
Jeden z dlhších príbehov je o živote svätej Kummernis. Na mladom mníchovi, ktorého zavreli do cely a tam jednoducho vymyslel a napísal celý životný príbeh svätej, popisuje spôsob, ako sa v praxi „vyrábali“ svätci.
V ďalšom príbehu Kristína vo svojom uchu začuje hlas, ktorý jej šepká, že ju miluje a ona ho vystopuje vo vonkajšom svete.
Iná postava zistí, že je vlkolak.
Chorý Nemec, ktorý sa vydáva na púť do svojho rodiska, zomrie presne na hraničnej čiare. Pohraničníci na jednej strane prenesú jeho telo cez čiaru a dúfajú, že problém vyrieši druhá krajina. Pohraničníci na druhej strane urobia to isté.
Stará Marta nikdy neodpovie priamo na otázku a v zime úplne zmizne...
Skutočnosť sa pozvoľna premieňa na absurditu, ktorá je však uveriteľná a fascinovaný čitateľ sa s ňou pokorne zmieruje. Odmenou mu je mimoriadne silný umelecký zážitok. V knihe je hlavnou témou pohraničie, nielen geografické a fyzické, ale v najširšom zmysle slova. Hranice toho, kam až človek dokáže dôjsť, hranice života a smrti, hranice domu(domova), pričom domom či domovom v prenesenom zmysle slova je tiež fyzické vnútro človeka... úžasná kniha :-)

Dom vo dne, dom v noci

• Olga Tokarczuk

4,2

6,44 €

Víťazná poviedka Jany Turzákovej Nosné múry ma upútala v zborníku Poviedka 2021, takže som sa na jej debutovú knižku Krídla z papiera veľmi tešila. Knižku tvorí osem samostatných poviedok, ktoré spája téma materstva a spolu tvoria jednu ucelenú novelu.
Mladá žena sa vyrovnáva so životnými zmenami, akou je materstvo, ale aj presťahovanie sa do iného prostredia. Vidíme všetky úskalia, s ktorými sa stretáva, množstvo povinností, frustráciu z toho, čo by chcela robiť a čo musí robiť, ťarchu zodpovednosti za deti, ktorá je tu už navždy. Z mnohých detailov však cítime nesmiernu lásku k deťom, matka ich nazýva rozkošnými prezývkami – „drozdík“ a „malá vrana“ alebo „holúbätká“.
Kniha je napísaná krásnym poetickým jazykom, miestami vhodne okoreneným humorom až sarkazmom, reálny svet sa magicky prelína so spomienkami z minulosti, snami a predstavami. Celkovo pôsobí pokojne a vyrovnane, aj keď rieši vážne problémy - napríklad duševnú chorobu v poviedke s názvom F34.
Jana Turzáková mi pripomenula roky, kedy som mala mojich troch malých „drozdíkov“, stavali sme dom a začali podnikať. Nebolo to ľahké, ale presne takto sa tvorí rodina – nie je to prechádzka ružovou záhradou. Jej knižka ma nadchla a niektoré pasáže som čítala viackrát.
Preto ma trochu rozčarovala recenzia v Knižnej revue od Ladislava Čúzyho na túto krásnu, citlivú a literárne vysoko hodnotnú knižku.
„Autorka zverejnila text, ktorý je štylisticky veľmi dobre zvládnutý a je to aj text, ktorý má vnútornú kompatibilitu. Ale, o čom to všetko je? O živote, láske, rodine či smrti? O vzťahu medzi manželmi to určite nie je, o manželovi, ktorého neustále pomenúva popisne „môj dobrý muž“, sa nedozvieme vlastne vôbec nič...“
Dielo Jany Turzákovej je presne o tom – o živote a o smrti, o láske, rodine, o vzťahoch, áno, aj o vzťahu medzi manželmi, aj keď iba na malom priestore. Všetko je však podané z pohľadu protagonistky a jej vnímania skutočnosti, jej psychiky a jej pocitov.
Knižka je krásna aj po vizuálnej stránke.

Krídla z papiera

• Jana Turzáková

4,2

10,90 €