Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Túto knihu som mal vyhliadnutú už dávnejšie, poznal som ju ako jednu z modernejších klasík sci-fi. Po prečítaní stručného popisu - rád jezuitov vyšle vlastnú misiu na novo objavený svet a tam sa niečo stane som knihu odložil bokom, prišla mi to nie až tak zaujímavá téma. Chyba. Veľká chyba.
Áno, samotná dejová zápletka nie je, hlavne na začiatku, typická pre scifi a táto kniha nie je ani žiadna epická scifi opera. Príbeh je skôr komornejší a veľmi mi pripomínal štýlom, sledom udalostí a plymutím deja verneovku. Partia dobrodruhov sa niekam vyberie a niečo tam zažijú, celá expedícia je dobrodružná, neobvyklá, trochu naivná, presne ako vo verneovkách.
Rozdiel je v retrospektívnom rozprávaní a dramatickom, šokujúcom a na emócie náročnom vyvrcholením príbehu. Kniha až takmer do úplného konca ide v takom na verneovky typickom stredne plynulom rozprávačským tempom bez nejakých veľkých zvratov a až pár stránok pred koncom príde šokujúci zvrat a odhalenie.
Celkovo mi osud hlavnej postavy, jezuitského kňaza Emilia Sandoza najviac pripomína osud biblického Jóba. Ani jeho neochvejná viera v Boha, ani všetky správne skutky a dobré úmysly nezabránili jeho pádu až na úplne fyzické a psychické dno pri výprave na planétu Rakhat.
Dozvedel som sa, že príbeh Emilia Sanodoza pokračuje návratom na Rakhat v knihe Children of God, ktorá bohužiaľ v češtine nevyšla, takže budem musieť prepnúť do angličtiny. Je to škoda, lebo preklad do češtiny sa mi zdal byť výborný.
Knihu odporúčam všetkým, ktorí majú radi dobrodružné príbehy s hlbokým filozofickým posolstvom.
Od knihy som čakal históriu výskumu Aspergerovho syndrómu, ale nečakal som že táto história je tak veľmi kontroverzná a je za ňou množstvo tragédií a čistého neľudského zla. Hans Asperger nebol žiaden ľudomil a záchranca detí so znakmi autizmu a dokonca jeho vedecké metódy neboli až také vedecké a to ani v jeho dobe. Tento človek spolupracoval s nacistami na programe eutanázie a to tu neďaleko vo Viedni. Rovnako rýchlo ako sa vyrovnal sa nástupom austrofašizmu sa po vojne od neho dištancoval. Syndróm je po ňom pomenovaný úplne nezaslúžene, keďže k jeho výskumu oveľa viac prispeli iní vedci z iných krajín. Kniha sa čítala relatívne ťažko kvôli téme a tiež pomerne zložitej štylistike hlavne v prvých kapitolách.
Originálne napísaný príbeh, ktorý sa síce radí do žánru sci-fi a hlavné hrdinky sa pohybujú v čase, ale inak je to vlastne dialóg medzi dvomi osobami prostredníctvom listov. Pôvodne vzájomné výzvy, vystatovanie sa a výsmech nadobúdajú postupne osobnejšiu rovinu, pridávajú sa detaily zo života, listy sa stávajú lyrickejšie a emotívnejšie až sa medzi bývalými nezmieriteľnými nepriateľmi objaví cit a emócie, ktoré prekonajú aj kedysi nezmieriteľné rozpory. Knižku zvládnete hravo za víkend, možno aj rýchlejšie a je to pekné a svieže dielo.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Dovolím si tvrdiť, že mám prečítaný nadpriemerný počet kníh, nielen scifi a beletrie ale aj iných žánrov, čítam rád odjakživa a mimo útleho detstva ma žiadna, naozaj žiadna kniha nedokázala rozplakať. Až táto. Ale pekne poporiadku.
Vzostup Endymiona je druhá a záverečná časť príbehu o Raulovi Endymionovi a Aenei. Retrospektívne rozprávanie Raula z jeho väzenia pokračuje a čitateľ vníma čoraz temnejšie poznámky ktoré Raul do rozprávania pridáva. Kým v prvej časti putovala dvojica po rôznych svetoch v roliach ochranca a dieťa, v tejto sa po istom čase ich cesty (v priestore ale aj čase) rozdelia. V univerze Hyperiona je možné cestovať medzi hviezdami na veľké vzdialenosti, ale pri zachovaní relativity času. Aj kvôli nemu sa dvojica opäť stretáva až o viac rokov, keď je Aenea dospelá a aj keď Raul stále svoju mladšiu chránenkyňu pomáha ochraňovať pred jej nepriateľmi, zároveň sa ich vzťah mení na milenecký. Tento moment bol v čase vydania knihy niekedy Simmonsovi kritici vytýkali, ja som v tomto žiadnu kontroverziu nevidel. Nepomerné zmeny veku sú dostatočne v príbehu vysvetlené a paradoxne vychádzajú z reálnej fyziky (časová dilatácia v rýchlostiach blízkych rýchlosti svetla).
Ďalšia vec ktorá ma na tejto knihe fascinovala sú až absurdne detailné popisy svetov. Užijete si ich dosť a ja som vďaka nim zažil niečo ako Bastian v Nekonečnom príbehu. Naozaj som mal pocit že som na Ťian-šane, prechádzam sa Chrámom visiacom vo vzduchu alebo prechádzam zeleným prstencom na jednom zo svetov Vydedencov.
Čím ďalej sa príbeh blíži ku koncu, tým viac sa dej spomaľuje, pribúda filozofia a náboženstvo, hlavne veľa myšlienok z budhizmu ale aj kresťanstva. Dej je tiež ťažší, temnejší a blíži sa k nevyhnutnému koncu. Tento príbeh o putovaní vesmírom, vernosti, láske, obeti a boji o ľudskosť končí totálnym emočným šokom a ak ste sa do príbehu naozaj ponorili, otrasie s vami. Ako som uviedol na začiatku, žiadna kniha okrem tejto ma ešte nerozplakala. Časový paradox úplne na záver vysvetlí jeden zásadný zvrat v deji, ešte viac podráždi Vaše beztak otrasené emócie a napíše definitívnu bodku príbehu. Prázdnu a smútku po skončení príbehu sa nevyhnete, množstvo tém na premýšľanie a myšlienok ktoré Vám príbeh odovzdá za to ale rozhodne stojí.
Príbeh o Raulovi Endymionovi a jeho chránenkyni menom Aenea sa odohráva približne 270 rokov po konci knihy Pád Hyperionu ale ja by som ho jej pokračovaním nenazval. Hoci sa v ňom nachádza množstvo odkazov na udalosti a postavy z Hyperionu (dokonca priamo postavy), pre mňa je to skôr ďalší epický príbeh z univerza Hyperionu. Oproti prvému dvojrománu Hyperion je Endymion stavbou príbehu "klasickejší", komornejší a oveľa viac zameraný na postavy, vzťahy medzi nimi a tiež otázky náboženstva, etiky a politiky. Kto sa rozhodne pre tento príbeh, čaká ho cesta na ktorú nezabudne. Ak sa to takto jednoducho všetko spíše - vesmírne lode, cesty v čase, militarizovaná katolícka cirkev s nesmrteľným pápežom na jej čele, starý známi Štír a Technojádro (český preklad), do toho post-apokalyptický svet po zrútení Hegemónie zo záveru Hyperionu a dokonca aj lietajúci koberec, vyzerá to ako totálny guláš, ale nedajte sa oklamať. V tomto príbehu ma svoje miesto úplne všetko a nič nepôsobí v kontexte zbytočne alebo nepatrične.
Príbeh sa rozbieha pomerne dramaticky - odsúdený vrah Raul Endymion je poslaný na beznádejnú samovražednú misiu, ktorá zmení život nielen jemu ale povedie k zmene celého vesmíru. Príbeh navyše rozpráva on sám ako rozprávač v prvej osobe v retrospektíve, uzavretý na samotke v špeciálnom väzení. Musím povedať že jeho úloha ochrancu dieťaťa, ktoré cestuje v čase mi na začiatku nedávala veľký zmysel keďže schopnosti Aeney boli oveľa lepšie ako tie jeho. Ako som však už uviedol, všetko, úplne všetko tu má zmysel. Ak sa vám budú zdať opisy svetov, cez ktoré budete s touto dvojicou cestovať tak...presne, má to svoj zmysel a je za tým zámer. Kniha končí tak, že Vám od prekvapenia zostanú len otvorené ústa a oči a prakticky hneď musíte prejsť na druhú časť Endymionov vzostup, keďže príbeh sa uzatvára až v druhej časti.
Táto kniha je klenot, na ktorý ak narazíte a poddáte sa pomalšiemu tempu rozprávania, pochopíte paradoxy cestovania na veľké vzdialenosti (časový dlh) a nestratíte sa v rôznych časových líniách rozprávania, čaká vás jazda na ktorú tak ľahko nezabudnete. Príbeh knihy pozostáva v podstate z úvodu do vesmíru v ktorom sa schyľuje k stretu niekoľkých síl, každá z ktorých sa snaží presadiť svoju víziu vesmíru a zároveň eliminovať tie ostatné. Hlavnú líniu ale tvorí rozprávanie pútnikov na zdanlivo nezmyslenej a beznádejnej ceste k takzvaným Hrobkám času na planéte Hyperion. V ich okolí sa objavuje Štír (čital som český preklad), krvilačná mechanoidná príšera ktorej pôvod a motivácie k jej činom sú neznáme. Každý pútnik má svoj vlastný príbeh ktorý prezrádza motiváciu, očakávania od púte a dôvody prečo by práve ich mal Štír vypočuť. Príbeh pútnikov a stret síl v nevyhnutnom konflikte sa ale uzavrie až v ďalšej knihe, preto ak máte radi krátke, uzavreté príbehy, tak tento nie je pre Vás. Ak ale splníte to čo som napísal v prvej vete, budete sa vlastne tešiť na ďalšiu knihu presne ako ja.
Knihu som prvý krát čítal ako študent as pred 25 rokmi a druhý krát teraz a musím povedať že je to ako čítať dve úplne iné knihy. Príbeh Sola a jeho dcéry Rachel alebo Lamie a Johna vidí úplne inak mladý človek ktorý má všetko pred sebou a úplne inak ak už zažil lásku, rodičovstvo a nejaké tie pády aj vzostupy. Knihu ako aj celú sériu (Hyperion Cantos) ale rozhodne odporúčam každému.
