Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Som rodákom z mesta na Dunaji kedysi známeho ako Prešporok, Pressburg a pod. Moje aktivity? Knihy v akejkoľvek forme, kvalite, s akýmkoľvek obsahom, čitané i nečítané...
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Čakal som niečo iné. Dostal som to, čo som nechcel. Schytal som to rovno na solar. Analogicky: nastupuješ do vlaku Železníc SR a už vopred si zmierený s tým, aká cesta ťa čaká. Tvoje podvedomie je na to pripravené :D Preto nechápeš fakt, keď sa zrazu ocitáš v 1. triede vlaku japonskej rýchlodráhy rútiaceho sa závratnou rýchlosťou nevedno odkiaľ nevedno kam. Najprv to tvoj mozog odmieta ale postupne ako pristupuješ na hru s touto realitou berieš to ako niečo úžasné. Teda až do chvíle, než zistíš, že tvoji spolucestujúci v kupé sú buď duchovia, kanibali alebo zombie…
Brian Evenson sa s tebou v tejto poviedkovej zbierke podujal hrať hru na realitu, ktorá môže byť vnímaná aj inak. Táto jeho hra však vyžaduje tvoju spoluprácu. Bez tvojej interakcie sa totiž bude hrať veľmi ťažko. Ak sa ju podujmeš hrať, nech ti je odmenou zmätenosť, dočasná labilita, paranoja, pocit úzkosti a dezilúzie. Pre slabšie a labilnejšie povahy táto hra asi nie je príliš vhodná.
Poviedkovú zbierku považujem za vynikajúcu s veľmi kvalitným spracovaním obsahovým a už tradične aj fyzickým. Jej čítanie je pôžitkom napriek jej obsahu. Len taký detail: Obálka avizuje okrem poviedok aj dve novely. To prvou je samozrejme novela Doupě , tú druhú som však hľadal márne, nakoľko poviedka Zhroucení koně ňou svojim rozsahom byť nemohla. Jediný text, ktorý by ako tak spadal rozsahovo aspoň do novelety bola klaustrofobická scifi Prach . Ale to len tak naokraj. Ako celok si táto poviedková zbierka bez debaty všetky hviezdy určite zaslúži…
Americká drsná škola v podaní Chandlera, Chasea či Gardnera bola svojho času mojím obľúbeným čítaním. Tá doba je však už preč a nesmrteľní drsní hrdinovia inkasujúci i rozdávajúci rany akosi stratili svoju pútavosť. Postupom veku človek skrátka oceňuje u knihy iné kvality.
Túto knihu som zobral do rúk len z toho dôvodu, že som pred nedávnom čítal Barronove hororové poviedky, ktoré boli trochu nezvyklé a veľmi dobre písané ale skrátka aj preto, že český vydavateľ tohoto titulu ešte nevydal žiadny prepadák, naopak. A bol som veľmi milo prekvapený...
Samotná zápletka je síce jednoduchá a hlavná postava sčítaného hromotĺka dosť fantastická, ak už nie rozprávková, spôsob akým autor samotný príbeh podáva, je však vynikajúci. Všetka česť českému prekladateľovi za ten úctyhodný preklad idiomov a slangu. Tá spústa (pop)kultúrnych odkazov a odkazov na rôzne reálie zo života takmer na každej strane stavia túto gangsterskú detektívku na ešte vyšší level ako je bežným zvykom. Kniha spĺňa atribúty odpočinkového čítania ale zároveň aj obohacuje.
Myslím si, že táto rovina (detektívna drsná škola + autorov inovatívny prístup) pasuje Barronovi ešte o trochu viac ako jeho hororové poviedky. Dúfam, že ak to už Gnóm! načal, bude s Izajášom Coleridgeom aj pokračovať ;)
Tak toto som vôbec nečakal. Na pozadí zmesy postapo, kyberpunku, magického realizmu a budhistických odkazov sa odohráva veľmi silný príbeh Jax, pôvodne dievčaťa bez mena, v kulisách postapokalyptického San Francisca v čase po veľkom more. Kto je Jax? Predstav si dievča v kožennej bunde so zrkadlovkami na očiach a s kušou v ruke. Tak by si ju videl ako jej priateľ. Ako tvoj nepriateľ by bola pre teba len duchom, ktorého nemôžeš nikdy polapiť.
Ústredný motív príbehu sa nesie v duchu konfrontácie hrubej sily zo strany armády, ktorú vedie Brigadýr a akéhosi hnutia odporu zloženého prevažne z preživších „umelcov“ rôzneho druhu formou gándhiovskou kombinovanou s prvkami boja mestských geríl. To však až v poslednej tretine knihy. V úvodných dvoch častiach ťa autorka zasväcuje do deja, predstavuje ti mesto, jeho výjavy a hlavné postavy. Na to, že akcie je tu pomenej, text som doslova „žral“. Okrem Jax ma zaujali aj také postavy ako Stroj, Had, či Kniha. Hlavne Stroj mal silnú charizmu.
Na knihe ma zaujalo predovšetkým to kvantum rôznorodých myšlienok a šplechov (ten o amerckej vlajke nemal chybu :) Tempo, rozsah, dej, postavy, spracovanie (aj to fyzické) skrátka jedna báseň, je vyvážené ako vrhacia dýka. Ty to samozrejme môžeš vidieť trochu inak, ale u mňa autorka aj vydavateľ stopercentne zabodovali…
V skutočnosti čakal som od tejto knižky trochu niečo iné. Tvrdiť o Barronovi, že je budúcnosťou hororu, sa mi zdá byť prehnané. V poviedkach, ktorých úroveň neklesá pod priemer a naopak, kvalitou oscilujú v intervale dobrá až výborná, neprichádza s ničím originálnym. Áno, prostredie, v ktorom sú jednotlivé príbehy ukotvené, ako aj časové parametre, odkazy na HPL, mytológiu a pod. nemajú chybu. Ale pri každom texte som mal pocit, akoby som už niečo podobné čítal. Akoby autor povyberal z diel iných autorov to najlepšie, rozdrvil to a z čriepkov poskladal svoje príbehy.
Napriek mojim výhradám to prepojenie gangsterskej tvrdej školy (Dashiel Hammett?), prostredia (Jack London?) a hororových prvkov (H.P.Lovecraft?) vo svojej výslednici vyprodukovalo veľmi zaujímavý mix. U mňa najviac zabodovali poviedky Magická ruka, Blackwoodův synek a Muži z Porlocku . S veľmi malými výhradami, ktoré sú viac subjektívneho charakteru, by som ti knižku s kľudom odporučil, aj keď nie si práve fanúšikom hororu, a možno aj práve preto. Fanúšikovi hororu totiž neprinesie asi nič nové.
Poznámka pod čiarou: Na to že je knižka takého malého formátu, mal som strach, že sa mi pri čítaní zlomí jej chrbát, keďže je pomerne hrubá. Nestalo sa tak aj napriek tomu, že som ju nečítal ako prvý. Väzba vydržala. Obálku si však šetrím ;)
Skutočná lahôdka pre fajnšmekrov a fanúšikov Ursuly Le Guinovej. Extrémna science fiction v štýle novej vlny v zmysle myšlienkových nakopnutí pri absencii akčnosti a násilia. To tu teda nenájdeš. Je to ešte o kúsok lepšie ako román z tohoto sveta s názvom „Vydědenec“.
Autorka dokáže absolútne neakčný dej tak zdramatizovať, že sa od textu nedokážeš odtrhnúť. Mladá Sutty vyrastajúca v Unistickej náboženskej totalite na rodnej Terre (Zemi) je jednou zo štyroch vyslancov Ekumenu pôsobiacich na planéte Aka. Táto planéta sa snaží technologicky dobehnúť ostatné svety, preto tu prebehla podobná kultúrna revolúcia ako v Číne alebo niektorých postkomunistických krajinách východnej Európy. Momentálne tu vládne korporatívny štát s komunokapitalistickým (autorkin termín) systémom, ktorý potiera všetko staré. Vzniká tu paradox keď Sutty ako jediná dokáže prečítať nápisy písané starým znakovým písmom, ktoré sa naučila ešte na Terre a tu ho už nik nepozná. Pomaly skladá mozaiku z čriepkov bohatého myšlienkového sveta minulosti planéty Aka.
Autorka tu nastoľuje kopec otázok, ktoré sú aktuálne aj v reále tu a teraz. Ak na ne odpovedá, jej odpovede nie sú dogmatické, necháva priestor aj čitateľovi a teda hlavne jemu, aby sa zamyslel. Týka sa to tých najvšednejších vecí ale aj hlbokých fylozofických úvah, či otázok o zmysle náboženstva alebo života ako takého.
Knižka bude určite patriť do mojich TOP…
Paradoxne najviac sa mi páčila nežánrová poviedka: Hejno zahradních plameňáků od Pat Murphyovej, Ursula Le Guinová ma tentoraz až tak nehromila. Napriek tomu, všetky poviedky sú nadpriemerné a žiadna z nich svojou kvalitou neklesla pod túto hranicu.
Z autorkinho románu mám trochu rozporuplné pocity. Prvé 4/5 hardcore sci-fi v kombinácii s klasikou a thrillerovými prvkami, s precízne prepracovanou psychológiou postáv, výstavbou deja, opisom vedy, techniky a vesmíru, svojou pútavosťou boli bez debaty za všetky hviezdy. Toto sa u ženskej autorky len tak nevidí. Ak by to v tomto úseku rozumne ukončila, niet o čom… Bohužiaľ trochu smerom nadol hodnotenie zráža posledná pätina ktorá je už pulpovo a ekologiky orientovaná, plná záhadologických tvrdení, za ktoré by sa nemusel hambiť ani Majster Däniken či Zacharia Sitchin, a strašne ukecaná…
Aj napriek tejto nevyváženosti románu som uvažoval o pridelení všetkých hviezd. Kvalita väčšej časti románu je nesporná, tu som si lebedil a sfúkol som to ani neviem ako. Venuša má skrátka svoju silu. Teším sa však na autorkin ďalší počin a mám také tušenie, že ten bude ešte lepší ;)
Vzhľadom na to, že táto poviedková zbierka od vydavateľstva Gnóm! bola zaradená do edície pulp-robot, očakával som síce hororové poviedky ale trochu ľahšieho razenia. Toto sa však nestalo. 8 poviedok a jedna noveleta resp. novela ako čerešnička na torte, sú texty, ktoré zanechajú hlbší dojem aj po ich prečítaní. Vyslovene slabú poviedku tu nenájdeš. Teda o čo vlastne ide?
Autor takmer u každej poviedky začína pozvolne a postupne graduje napätie až do záveru, ktorý nie vždy je úplne jasný. Ten spôsob autorovho zakončenia funguje u niektorých poviedok, bohužiaľ u niektorých veľmi nie. Čo sa však počíta, je kvalitná výstavba príbehu a ukážkovo zvládnuté vykreslenie psychológie postáv. Napätie stúpa u každého textu a preto mi trochu vadilo, že autor si vypomáhal rôznymi nadprirodzenými barličkami, ktoré neboli vyslovene nutné.
Z tejto veľmi kvalitnej publikácie by som vyzdvihol hlavne tri poviedky. Je to ten posledný text pod názvom Mandala , za ktorým nezaostávajú ani poviedky Velkochov dětí či Surfer Girl . Od tohoto vydavateľa som teda ešte zlú knihu nečítal a táto nie je výnimkou…
Knižka je síce určená predovšetkým vysokoškolským študentom filologických oborov ale na svoje si prídu aj laici, ktorí sa chcú niečo dozvedieť ohľadom literárnej vedy. Tí sa tu dozvedia ako interpretovať a hodnotiť literárne texty.
Prednosťou knižky je, že nezahlcuje informáciami a problematiku hĺbkovo nespracováva. Je to len úvod, ktorý však poskytuje dostatočný prehľad. A na prvotné stretnutie s touto problematikou viac ako postačuje.
Knižka je rozdelená do niekoľkých častí, ktorých názvy hovoria same za seba. V úvodnej Argumentum operis dostaneš na tanieri pekne a stručne naservírované, o čom to všetko je. V ďalších častiach sa už rozoberá literatúra samotná, literárna veda, organizácia literárneho procesu a literárneho diela, jeho znakový systém, teda jazyk, štýl, tropy a figúry. Nasleduje versológia, textológia a translatológia. Zaujala ma posledná časť o literárnovednej dokumentácii v ktorej je podaná problematika formy bibliografickej citácie, spôsobov triedenia dokumentácie a citácie vo vedeckých prácach. Bohužiaľ, hlavne u tejto poslednej časti by som uvítal, ak by autor šiel viac do hĺbky.
Po prvých dojmoch z čítania, kedy som si vravel, čo sa to tu vlastne rozoberá, aká nesmrteľnosť vesmíru a aké pseudomyšlienky, naskočil mi v mysli ten správny vzorec a skladačka začala byť zaujímavá a verím, že aj prínosná. Kniha neposkytuje žiadne návody, žiadny okamžitý materiálny efekt sa po jej prečítaní nedostaví. Obohatí ťa však o nový pohľad na jednu z ľudských činností, ktorou je písanie.
Miernym nedostatkom knihy je jej formátovanie. Niektoré úseky textu boli vysádzané tak drobným písmom, že človek so slabším zrakom s jeho prečítaním bude mať určite problémy. Celkovo ju však hodnotím veľmi kladne...
Po prvý krát som sa s článkami vtedy ešte novinára Miroslava Švického stretol na stránkach novín na sklonku minulého tisícročia. Bolo to v časoch tesne po tom, čo sa menili systémy a kedy ešte tlač nebola tak zväzovaná ekonomickými záujmami svojich vlastníkov. Už vtedy ma jeho články zaujali. Písal o Slovenoch, Slovanstve a slovanskej mytológii. Písal bez nenávisti, nacionálnej výlučnosti, politického podtextu o našich koreňoch, porozumení a hodnotách.
Táto knižka je niečo podobné. Nastolené témy ďalej rozvíja. Dokazuje v nej pôvodný význam slov, zvykov a obyčajov dávnych Slovenov. Predstavuje nám našich dávnych bohov, tradície a zabudnuté resp. prekryté dejiny. Sympatické opäť je, že to robí bez nenávisti, predpojatosti a velikášstva. Je vidieť, že si dal s knižkou riadnu prácu, všetky tvrdenia tu má doložené faktami a overenými zdrojmi. Ako niť sa v celej knižke nesie láska k prírode a človeku. Jeho výklad napriek nie príliš pozitívnemu postoju ku kresťanstvu nie je konfrontačný ale zmierlivý.
Prílohou ku knižke je aj CD nosič s jeho hudbou, ktorej rytmy vyludzujú tóny ak nie pohanských tak veľmi dávnych čias.
