Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Som rodákom z mesta na Dunaji kedysi známeho ako Prešporok, Pressburg a pod. Moje aktivity? Knihy v akejkoľvek forme, kvalite, s akýmkoľvek obsahom, čitané i nečítané...
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Na knihe je viditeľné, že autorka bola archeologička. Kladom knihy je fakt, že je tu opísané celé spektrum života Slovanov. Ako ich dejiny, dejiny jednotlivých slovanských národov, kontext v ktorom sa odohrávajú, každodenný život, kultúra, viera a spomenie aj panteón bohov, všetko prehľadne radené do príslušných častí a jednotlivých statí.
Záporom knihy zasa je, že neprináša nič nové, nové pohľady na problematiku a v podstate kopíruje líniu oficiálnej histórie o expanzii Slovanov, ktorá sa začala niekedy v 5. storočí, autochtónnu teóriu úplne obchádza, takisto aj najnovšie poznatky pomocných vied historických a najmodernejších výskumných metód. Niektoré časti knihy sú len kusé a niektoré zasa dosť popisné, predpokladám tie, v ktorých je autorka doma. Problematika Slovanov sa tu scvrkáva na obdobie 5. - 12. storočia.
Ak by si sa chcel dozvedieť niečo o protoslovanoch (popritom protobulharov tu autorka spomína) resp. ak by si chcel zájsť ešte hlbšie do minulosti, budeš sa musieť poohliadnuť po inej publikácii. Tak isto mytológiu tu má autorka opísanú poslabšie, túto oblasť však už lepšie pokryli iní autori napr. M. Téra alebo Z. Váňa.
Ako celok hodnotím knihu kladne, hlavne v oblasti archeológie z autorkou opísaného časového úseku. Knižka je vhodná ako vstup do problematiky s tým, že si budeš musieť vybrať konkrétny fragment z histórie, o ktorý máš záujem a dodatočne preštuduješ ďalší materál, ktorý sa už v knihe nenachádza. Pre milovníka histórie povinnosť...
Forma, ktorú autor zvolil mi veľmi nesadla. Jedná sa o akýsi derivát románu, eseje, obdoby biblického príbehu a faktografickej literatúry. Autor knižku označuje ako etruskú "Bibliu". Tages, syn boha Genia, vnuk Najvyššieho boha Tiniu, bol bôžikom Etruskov - Rassénov, ktorý vyskočil z vyoranej brázdy pred rozprávača tohoto príbehu Tarchona aby Etruskom priniesol nové náboženstvo - Disciplina Etruska.
Celá táto knižka je o tom, ako toto náboženstvo Tages vysvetľuje Tarchonovi a okolostojacim ľuďom. Zaujímavý je podrobný etruský panteón bohov a ich funkcie. Detailný popis veštenia z ovčej pečene a bleskov. Táto čiastočná autorova fikcia skĺbená s faktami môže byť prínosom ak sa zaujímaš o históriu a o mytológiu zvlášť. Ak hľadáš nejaký dobrodružný román alebo dejové linky, daj radšej od tejto knižky ruky preč. Je vážne určená len pre fajnšmekrov a čitateľov, ktorí znesú trochu suchšie texty.
Sám dávam prednosť buď plnohodnotnému románu alebo literatúre faktu. Napriek tomu je v knižke pomerne dosť dôležitých informácií. Zaujal ma tam hlavne ten božský panteón...
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po tom, čo sa na túto knihu odkazovalo viacero autorov radiacich sa medzi katastrofistov, záhadológov a alternatívcov, nenechal som ju dlho bokom ani ja. Čítanie je to zujímavé ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že autor použil projekciu súčasnosti na minulosť. Autor pritom patrí medzi tých "serióznych", zdrojová literatúra je uvádzaná na takmer 50. stranách, pričom poznámky pod čiarou sú niekoľkonásobné na takmer každej strane.
Hlavnou témou knihy je otázka, čo spôsobilo úplny kolaps civilizácie na sklonku 12. st. pr.n.l.. Autor uvádza viacero možností vrátane invázie Morských národov a prikláňa sa k teórii, že ho spôsobilo viacero faktorov. Od prírodných pohrôm, hladomorov, vojen, sociálnych výbuchov až po ekonomický kolaps. V tom poslednom vidím tú projekciu súčasnosti. Autor píše o troch storočiach pred kolapsom ako o globalizovanej úzko previazanej ekonomike, ktorú mohol pochovať dominový efekt. V následnej dobe temna vystriedali autokratické centralizované štáty, malé mestské štáty s ekonomikou založenou na kapitalistickej dravosti. Teda zrútenie civilizácie vysvetľuje z liberálnych hľadísk. Uvádza však, že nič nie je jasné. Určité indície sú, ale jednoznačne sa nedá určiť ani to, kto boli tie Morské národy a či vykonávali násilnú inváziu.
K téme sa vyjadrilo viacero odborníkov zvučných mien, autor ich tu uvádza. Doposiaľ sú to všetko hypotézy. Nejednoznačné je datovanie jednotlivých udalostí ale aj identifikácia spomínaných osôb a národov. V tejto súvislosti ma zaráža jedna vec, prečo sú tak zavrhovaní alternatívci so svojimi myšlienkami, ktorí sa zamýšľajú nad tými istými faktami... Knihu som zhltol aj napriek tomu, že textu k čítavosti ešte niečo chýba. O tomto období som mal trochu inú predstavu. Nerátal som s tým, že prechod z neskorej doby bronzovej do následnej doby železnej bol taký zásadný a vlastne menil celý známy svet. Určite si od autora ešte niečo prečítam...
Ursulu K. Le Guin som chápal ako autorku, ktorá ako jedna z prvých spisovateliek vniesla do Science Finction a Fantasy literatúry svojrázny pohľad, ovplyvnený anarchizmom počnúc cez taoizmus, umiernený feminizmus až po gender pozitívne postoje či kritiku komercionalizácie Fantasy. Dôraz však vždy dávajúc predovšetkým na príbeh, ľudskú stránku na úkor konfliktu a násilia. Okrem jej samotných poviedok a románov ma zaujali jej predslovy a doslovy u niektorých publikácií, ktoré boli veľmi zaujímavé.
Preto som veľmi uvítal tento počin vydavateľstva Gnóm! a so záujmom som si prečítal niektoré autorkine eseje v tejto publikácii. Škoda len, že sa týkali len fantasy a v prevažnej väčšine detskej a YA literatúry. Napriek tomu, bolo to veľmi zaujímavé čítanie, ktoré osvetľuje niektoré veci ohľadom jej fantasy tvorby. Autorka vie/vedela aj tieto teoretické témy veľmi dobre a zrozumiteľne podať. Pridanou hodnotou sú aj poznámky pod čiarou spoločne s bibliografickými odkazmi v závere na predmetnú literatúru, ktoré dokresľujú kontext, z ktorého autorka vychádzala. Čakám preto na nejaký ďalší podobný počin tohoto vydavateľstva.
Svoju spokojnosť s touto útlou knižkou by som rád vyjadril citátom z jedného jej textu. Na margo dnešných fantasy bijákov autorka poznamenáva:
cit (str.175): Dnes stačí švihnout kouzelným proutkem starodávné průmyslové magie a hle – váš drak je připraven. Jenže – je to skutečný drak, anebo padělek? Skuteční draci vás dovedou zničit a v té hromadě, kterou si nahamounili, ukrývají klenot zvaný moudrost. Falešní draci tohle nedovedou a nemají. Falešní draci se nikdy nedostanou ven z kina, zůstanou trčet v pokladně.
Proč číst fantasy, jak to, že zvířata v knížkách mluví a odkdy se Američané bojí draků
- Ursula K. Le Guin
5,0
8,88 €
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Knihy tohoto razenia doplácajú hlavne na svoju politickú nekorektnosť a inklináciu ku konzervatívnemu a krajne pravicovému spektru. Prispieva k tomu hlavne rasová argumentácia a pseudoslovanská vyhranenosť. Na samotnom jadre, ktoré je obalené kopou balastu niečo môže byť, ale ten balast spôsobuje, že v sa v koši ocitá aj to jadro.
Samotný dôkazový materiál ako texty, mapy a ilustrácie dosvedčujú, že hi-story-a sa odohrala s najväčšou pravdepodobnosťou inak, ako je oficiálne prezentovaná. Bol som preto zvedavý, ako jej alternatívnu formu vyloží tento autor. Dostavilo sa sklamanie. Kniha sa mala venovať stratenej Tartárii, svojho času údajne najväčšej dŕžavy na svete. Toto ma zaujíma aj z toho dôvodu, že tak rozsiahla plocha, ktorú mala zaberať nemala byť štátnym útvarom ale védickým spoločenstvom rôznych národností. Niečo ako Platónova Utópia alebo anarchistické spoločenstvo bez štátnych štruktúr, založené však na idealistickom - náboženskom koncepte...
Autor sa tejto problematike venuje však len v jednej kapitole, ktorá je naviac plná fotiek z internetu a ešte trochu v závere. Prevažnú väčšinu textu zaberajú katastrofické hypotézy a dôkazný materál zo Sibíri a Ruska ako takého. Samotná argumentácia je podnetná a zaujímavá, bohužiaľ nové fakty neprináša. Pozitívom môže byť fakt, že o problematike poučí čitateľa, ktorý sa s touto argumentáciou ešte nestretol. Negatívom ako píšem vyššie zasa, že text autor trochu politicky podfarbuje.
Teda nič nové pod slnkom. Jedno je isté. Si časťou Germán, Kelt aj Slovan, lebo tvoj predok z Kaukazu nesie informáciu v DNA, z ktorej pochádzajú všetky tieto národy. Dokonca si časťou Maďar (na Slovensku (3%) dokonca geneticky väčšou časťou ako v samotnom Maďarsku (0,5%) :), Riman aj Grék. Haploskupiny R1a (protoslovanská) a R1b (protoanglosaská) sú ako súrodenci, z ktorých ten prvý je trochu starší, rozvážnejší a usadlejší a ten druhý mladší, dravý a výbojný. Sú to dva póly jedného celku, ktoré na seba narážajú, pričom vznikajú prieniky. Ak by zahynul jeden z nich, ten druhý sa zrúti do seba a zanikne tiež. Niečo podobné cituje aj autor ale ten skôr straní jednej strane, určite uhádneš ktorej...
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Celá kniha je postavená na téze Fomenkovej Novej chonológie a zároveň je aj Kapolkovým pokusom prepísať chronológiu svetových dejín, vychádzajúc z predpokladu, že súčasná chronológia je od základu chybná. Že súčasná chronológia je tak dlhá preto, že opakuje rovnaké historické príbehy iba s inými dátami a menami hlavných aktérov - rovnaké príbehy putujú časom a menia miesto deja predovšetkým vďaka práci mnohých a mnohých kronikárov a prekladateľov. Že súčasná chronológia bola "vymyslená, upravená a sfalšovaná" v 16. a 17. storočí atď...
Medzi moju obľúbenú literatúru okrem sci-fi a fantasy patrí aj tá historická, okrem oficiálnej aj tá alternatívna. Preto som ku knihe pristupoval s otvorenou mysľou. Musím poznamenať, že miestami to napriek tomu dosť škrípalo. Že by si text zaslúžil redakčnú korektúru, na to už som u tohoto vydavateľa zvyknutý. Forma, ktorú zvolil autor, je miestami na zaplakanie. Nudný a nezáživný výčet faktov, nekonzistentnosť vo svojich tvrdeniach. Nebol som si istý, kedy ktorú chronológiu autor berie vážne. Raz sa pridŕžal oficiálnej aby v nasledujúcom odseku prešiel k tej Fomenkovej. Hodnovernosť niektorých tvrdení bola veľmi otázna, Napr. že Vatikán založil Batu-Chán a aktuálny názov tohoto pápežského mesta je len chybná transkripcia jeho mena. Vlastne aj ten Batu-Chán Batu-Chánom nebol, lebo to bol vlastne borec s ruským menom. A takýchto vzájomne odporujúcich tvrdení tu má autor viac :)
Podľa všetkého text knihy je kompilátom textov prevažne z internetu, v ktorom ani sám autor nemal úplne jasno. Svedčí o tom nejednotná terminológia, keď napr. raz spomína Veľkú Tartáriu, inokedy je to územie Veľkej Ordy resp. Ruskej Ordy. Obyvateľov Tartárie raz píše ako tartarov inokedy ako tatárov, pričom už skôr spomína, že je to chybne :) Ariánov dáva dokopy s Oriánmi. Pričom tí prví sú kresťanská vetva a tí druhí pravdepodobne mimozemšťania zo súhvezdia Orión. Atď...
Knihy podobného razenia však nepovažujem za až tak úplne stratený čas, i keď práve táto robí Fomenkovi medvediu službu. Podobne ako alternatívna história u sci-fi vyzývajú k zamysleniu. A že to s tou oficiálnou hi-story-ou nie je úplne košér, je fakt. Budem sa musieť asi bližšie pozrieť na toho Fomenka :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto autorova knižka je koncipovaná ako doplňujúce informácie k jeho predchádzajúcim knihám: Všetko bolo inak, Mystérium Hyperborey a Veľké slovanské dobytie sveta. Prečítanú zatiaľ mám len tú poslednú. Svoje výhrady som napísal v komentári k nej. Bol som preto veľmi milo prekvapený spracovaním i kvalitou autorovho textu, ktorý už vyznieva profesionálnejšie, bez viditeľných chýb a svedčí o hĺbke poznania problematiky, ktorou sa autor zaoberá. Knižka je v tvrdej väzbe na kriedovom papieri s množstvom kvalitných ilustrácií a fotografií.
Mierne výhrady mám snáď len k šírke záberu aj napriek tomu, že sa autor vyhýba takým témam ako plochá resp. dutá Zem, reptiliáni a pod. a z tých záhadologických si vyberá tie serióznejšie a nám bližšie. Prezentuje tu iné pohľady na astrofyziku, kozmológiu, archeológiu a historiografiu.
Ak sa o tieto veci zaujímaš, nedozvieš sa asi nič nové. Autor totiž čerpá informácie predovšetkým zo slovenských, českých a ruských zdrojov. Prevažná väčšina tých zdrojov sú zdroje z internetu. Máš to tu však všetko pokope a bonusom je fakt, že tie internetové zdroje dosť rýchlo miznú, kniha však zostáva.
Nechcem tu teraz hodnotiť reálnosť obsahu. Ten je zaujímavý či už sa jedná o fikciu alebo alternatívne videnie dejín. Zdrojov tu autor uvádza dosť. Z môjho pohľadu je knižka svedectvom o tom, ako uvažujú ľudia v prvých desaťročiach dvadsiateho prvého storočia a zaujímavé je to porovnať s uvažovaním ľudí z pred sto či dvesto rokov. Tentokrát som teda spokojný ;)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Knižka klame telom aj svojim titulom. Obálka knihy navodzuje dojem, že sa v nej bude pojednávať o obraze mýtickej Hyperborey, ako to vidí autor. Nachádza sa na nej UFO v tvare piramídy, prales, dinosary, svalnatý borec aj Bratislavký most :) To je však len kamufláž, lebo Hyperborea sa tu bude preberať len v jednej kapitole a to tiež len v kontexte ústrednej témy. A tá je aká? Je to sila. Na cca 200 stranách tu dostaneš konšpiračno - astrologickú ezoteriku v kocke. Kľudne zober zápalky a podpáľ svoju knihovníčku, nebudeš ju už viac potrebovať. Všetko to, čo je obsiahnuté v takmer všetkých knihách tu máš v kondenzovanej podobe v rámci božského nálevu...
Mohlo by sa zdať, že knihu zhadzujem. Tak to však nie je. Autor má totiž pozoruhodnú imagináciu, ktorá dokáže vtiahnuť, a originálne nápady. Philip k. Dick by žasol. Musím uznať, že ak by z nej vytvoril SF ságu, vydala by na úctyhodný počet zväzkov. Niektoré autorové myšlienky a tézy stoja za zamyslenie.
Tými hlavnými, ktorými sa autor zaoberá sú: tajné spoločnosti, rády, slobodomurári, ilumináti, rosenkruciáni, teozofia, mimozemský faktor a Reptiliáni, ich podiel na vývoji sveta. Ďalej pokračuje kabalou a numerológiou. Dokladá to katastrofickými tézami, astrológiou, Saturnským mýtom, ktorý svojimi siedmimi prstencami manipuluje celú ľudskú civilizáciu, s jej dejinami politikou aj ekonomikou. Rozoberá tu dve nábožensko-politické vízie: kult matky, z ktorého sa vyvynuli všetky monoteistické náboženstvá vrátane neskoršieho kresťanstva a kult otca orientovaného na védy. Nezabúda ani na védy Slovansko-Árijské.
V záverečnej časti knihy autor svoju koncepciu ešte graduje, keď všetko už napísané vkladá do rámca Fomenkovej Novej chronológie (čo viac rozvádza v jeho nasledujúcej knihe "Veľké slovanské dobytie sveta") a dupľuje to vlastnou tézou o sendvičovom časopriestore, kedy jednotlivé časové obdobia prebiehajú súbežne v siedmych dimenziách nezávisle na sebe.
Po prečítaní knihy dospeješ k osvieteniu :) Celý tvoj život v tomto priestore je len virtuálna hra. Hra bohov. Ty si hráč v tejto hre, ktorá má svoje pravidlá a kulisy. Ako každá správna počítačová hra má svoj level (ak nehráš práve nejakú adventúru), nachádzaš sa v jednom aj ty. A teraz pozor. Každá hra má svoj koniec. Game Over! Bomba! Nechápeš? Ani ja :)
Alberto Manguel v tejto teoretickej knihe zmenil uhol pohľadu. Jeho objektom záujmu tu nie je literárna teória, i keď aj tá je tu prítomná, ale čitateľ. A samozrejme nieje čitateľ ako čitateľ. Ten môže mať tri podoby. Bez ohľadu na to, ku ktorému druhu ťa radí, si rebel, večne nepochopený a nebezpečný, hlavne pre tých mocných. Nemusíš si vôbec obliekať koženný odev, milovať rýchle autá a motorky, či za každú cenu prezentovať svoje ego. Stačí, keď začneš čítať...
Môžeš sa stať typom cestovateľa a v literatúre objavovať nové obzory, môžeš sa zavrieť do svojej slonovinovej veže a izolovať sa tak od reálneho sveta, či ako červotoč sa zavŕtať do kníh, nič z toho nemajúc a ak áno mýliac si napísané s realitou...
Budú o tebe tvrdiť, že si pasívny, k ničomu, budú ťa ohovárať a brýzgať na teba. Je to z toho dôvodu, že ťa nechápu a boja sa ťa, si rebel a čítaš...
Manguel však varuje, text akokoľvek krásny, obohacujúci a duševne napĺňajúci nikdy nemôže úplne nahradiť realitu. Je len jej dôležitou malou výsečou, lebo niektoré skutočnosti sa jeho prostredníctvom vyjadriť nedajú...
Toto všetko dokladá na totálne známych klasických dielach, pričom si všíma aj moderné technológie. Autor tu tvrdí, že tie nikdy nemôžu nahradiť klasickú knihu s ktorou sa môžeš ponoriť do samoty. Tie sú verejným zdieľaným priestorom už vo svojej podstate určené na rýchlu interakciu a skratkovitosť. S nimi nezostaneš nikdy sám ale zároveň neprecítiš ani tú hĺbku v knihe obsiahnutú.
Žiadna kniha, ktorá ťa nejako obohatí, nieje zbytočná a táto už vôbec nie...
Napriek tomu, že sa na to necítim, občas si rád prečítam niečo z literárnej teórie. Aby bolo jasné, k úplnému pochopeniu tejto knihy treba mať už naštudované nejaké základy, inak sa budeš dosť strácať. Autor s tým počíta a šetriť ťa nebude.
Snažil som sa, niečo som pochopil z kontextu a v niečom som pomerne dosť plával. Jonathan Culler takmer nič nevysvetľuje, snaží sa nastoliť diškurz a preto sú ťažiskom jeho knihy predovšetkým otázky. Odpovede si musíš dosadiť sám.
Plusom knihy je, že obsahuje prevažnú väčšinu termínov z oblasti literárnej teórie alebo teda len teórie bez prívlastkov, lebo autor laboruje niekde medzi štrukturalizmom, postštrukturalizmom a dekonštrukciou. Dosť veľký priestor ponecháva marxizmu a feminizmu. Jednotlivé kapitoly sú prehľadne delené aj so zoznamom jednotlivých škôl (smerov) v závere.
Mínusom zasa je prílišná spätosť s anglo-americkým a čiastočne aj s francúzskym prostredím. Ako poznamenáva Jiří Hrabal v doslove úplne absentuje napr. unikátna česká škola pod..
Ak sa chceš dozvedieť niečo viac o literatúre, čo to je, kam smeruje, čo, koho a ako ovplyvňuje, choď do toho. Nakopnutie máš viac ako dobré. Po ruke maj Internet prípadne ďalšie zväzky z tejto edície, ktorej táto knižka je 1. zväzkom. Na obálke sa uvádza ďalších 33, ktoré problematiku dopodrobna rozpitvávajú. Konštatujem, že na rozšírenie svojich obzorov je kniha viac než dobrá, chce to len trochu snahy na jej zvládnutie...
