Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
O mne

Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.
Ó a ešte píšem o knihách na Instagrame: jaina_pise_o_knihach

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
O mne

Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.
Ó a ešte píšem o knihách na Instagrame: jaina_pise_o_knihach

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

Verný zákazník
Môj názor pomáha
2023
Knihy roka 2023
2023
Môj názor pomáha
2022
Knihy roka 2022
2022
Knihy roka 2021
2021
Šťastných 7
2023
Šťastných 7
2022
Šťastných 7
2021
Plány do budúcnosti
Horúce novinky
Máte čitateľský profil
Zobraziť viac

Moje čitateľské kolekcie

Moje aktivity

15
Jana Hrdá

Jana Hrdá prečítala knihu

06.03.2024 15:58

15
15

Jana Hrdá napísala recenziu

29.02.2024 15:17

Sled udalostí je pútavý román pozostávajúci z troch naoko samostatných príbehov, ktoré však spolu dokonale ladia. Hlavní protagonisti - učiteľ hudby, doktor, ekonómka sa v určitom bode rozhodli spísať sled udalostí. Svoje rozprávanie začnú písať od určitého okamihu, ktorý bol pre ich životy zlomový. Od okamihu, ktorý im do života priniesol nového človeka, alebo nejakého dôležitého zobral, a všetko sa prevrátilo naruby.

Eškol Nevo vo svojom románe majstrovsky vykreslil človeka. Človeka ako takého, s jeho chybami, strachmi, túžbami, prežívanou láskou a niekedy nevysvetliteľnými pohnútkami. Bolo zaujímavé ponoriť sa do obyčajnej ľudskej mysle a prežívať nekonečne širokú škálu pocitov, ospravedlniť (si) iracionálne chovanie pod vplyvom silných emócii a spoznať v rozprávaniach určité čriepky vlastného života.

Táto skladačka náhodných okolností, kritických rozhodnutí a ich dôsledkov vytvorí celistvé pútavé dielo, ktoré sa len veľmi ťažko púšťa z rúk. Odporúčam Vám ju všetkými desiatimi.

PS: pre mňa táto kniha bola niečo ako Dôvernosti alebo Zviazaní od talianskeho autora Domenica Starnoneho. Určite si od Neva ešte niečo prečítam, aby som zistila či rovnako ako Starnone pribudne na čestné miesto k mojim obľúbeným autorkám a autorom.

Čítať viac

15
15

Jana Hrdá napísala recenziu

20.02.2024 12:58

Tri ženy, pokrvné príbuzné, podobné osudy v rôznych časových obdobiach. Nezlomné, spurné, milujúce prírodu, ktorá im poskytuje akúsi útechu, oporu a pomoc.

Oddychové čítanie, ktoré neurazí, ale zrejme si ho o pol roka ani nebudete pamätať. Minimálne ja nie. Román sa mi čítal ľahko a rýchlo, tomu však zodpovedal aj obsah. Asi som naučená na knihy, ktoré majú v sebe nejaké väčšie posolstvo, alebo umeleckú hodnotu. Autorka načrtla v deji dôležité témy, vo väčšine to skončilo niekde pri povrchu, až na „women-power“, ktorá na vás doslova revala z každej stránky. Povedala by som, že to bolo miestami dosť nasilu. Opisy prírody sa mi zdali príjemné asi tak do prvej polovice, potom mi to už prišlo celé veľmi monotónne, hlavne pre repetitívnosť fráz a dokonca celých viet o dážďovkách v zemi, šidielkach, vranách, či rastlinách. Autorka striedala kapitoly so svojimi protagonistkami v rýchlosti. Dej sa na záver veľmi pekne spojil, ale jednotlivé príbehy boli miestami ako cez kopirák, čo bol nepochybne zámer. Ak to mám zhrnúť, myslím si, že kniha náročnejšieho čitateľa príliš nenadchne. Jedine ako oddychové čítanie, ktoré sa dá zhltnúť za víkend niekde na horách. V takom prípade to môže celkom dobre zapasovať.

Prvotina Emilie Hart si získala úspech u širokého (prevažne ženského) publika. Každá kniha má svojich čitateľov. U mňa sa táto zaradila ako ľahší podpriemer. Tak dúfam, že za to nedostanem verejný lynč. :)

Na záver taká jedna vetička, kde mi prišla spomínaná „ženská sila“ úplne zbytočná:
„Kate sa uľavilo, keď našla aj beletriu, dokonca aj niekoľko básnických zbierok. Takmer všetky romány napísali ženy – Daphne du Maurier, Angela Carterová, Virginia Woolfová.“

Pri tejto vete sa s úsmevom a láskou dívam na vlastnú knižnicu, kde sú zastúpení autori ženského, mužského pohlavia približne na rovnako. Dokonca sa v nej vyskytujú aj nebinárne osoby. Tak prečo, z väčšiny ženské autorky? Na čo také niečo vôbec spomínať? Veď aj ten „mizogýn“ Houellebecq má čo povedať k dianiu vo svete. A bože, ako dobre to robí...

Čítať viac

15
Jana Hrdá

Jana Hrdá prečítala knihu

20.02.2024 12:52

15
15

Jana Hrdá napísala recenziu

11.02.2024 14:26

Kontroverzný francúzsky autor Michel Houellebecq sa nezľakne žiadnych tabuizovaných tém. A aj preto sú jeho romány príťažlivé a zaujímavé. Román Platforma sa zameria na život štyridsiatnika Michela. Michela jeho práca na ministerstve kultúry nenapĺňa, a nenapĺňajú ho ani vzťahy s okolím, ktoré si pre istotu ani nijako nebuduje. Jeho život do veľkej miery vypĺňa len literatúra a platený sex. Vydáva sa na výlet do Thajska, ktoré je známa sexturistická destinácia. Na zájazde si užíva prítomnosť thajských spoločníčok, svojich francúzskych spolucestujúcich prevažne odsudzuje a presne vie, čo si o nich myslí. Až na dvadsaťosem ročnú Valérie, ktorá na Michela pôsobí záhadným dojmom. Po návrate do Paríža sa medzi Michelom a Valérie rozvinie vášnivý románik, plný sexu, ale aj nevypovedanej lásky a vďačnosti. Valérie pracuje v cestovnom ruchu a zachraňuje krachujúcu sieť hotelov, a tak Michel príde s myšlienkou sexturizmu za hranicami Thajska. Či je však ľudstvo na prelome milénií pripravené na otvorenú ponuku sexturizmu je veľmi otázne...

.

Čítať Platformu po dvadsiatich troch rokoch, od kedy ju Houellebecq napísal a cítiť aktuálnosť jeho posolstiev skrytých v nánosoch sexuálnych scén je veľmi mrazivé. Zrejme napredujeme pomaly a stále narážame na medzikulturálne a náboženské hrany, ktoré sú rovnako ostré a ani dvoma desaťročiami diskusii sa nijako nezjemnili. Veru, zaujímavé čítanie, ktoré si netreba mýliť s červenou knižnicou. Houellebecq svojským spôsobom apeluje na dôležité témy. Autor si ma postupne omotáva okolo prsta, jeho Serotonín ma úprimne nenadchol, Platforma je však celkom iná káva, vo vnútri mi po dočítaní ostalo mnoho myšlienok a už nemôžem dočkať čo ďalšie si od neho prečítam.

.

„Všetci antisemiti napríklad priznávali židom určitú nadradenosť: keď čítate dobové antisemitské spisy, zarazí vás, že žid je v nich považovaný za inteligentnejšieho, prešibanejšieho a sú mu prisudzované zvláštne schopnosti v oblasti finančníctva a spoločenskej solidarity. Výsledok: šesť miliónov mŕtvych.“



„ ‘Problém Moslimov spočíva v tom, že raj, ktorý sľubuje prorok, je už na tomto svete: na zemi existujú miesta, kde mladé povoľné a zmyselné dievčatá tancujú pre potešenie mužov, kde sa možno opájať nektárom za zvukov nebeskej hudby; okolo hotela je v polkilometrovom okruhu takých miest aspoň dvadsať. Tieto miesta sú ľahko dostupné aj bez splnenia siedmych moslimských povinností či podporovania svätej vojny, stačí zaplatiť päť dolárov. Aby na to človek prišiel, nemusí ani cestovať, stačí mu satelit.’

Podľa neho nebolo pochýb o tom, že moslimský systém je odsúdený na zánik: kapitalizmus zvíťazí. “

Čítať viac

15
Jana Hrdá

Jana Hrdá prečítala knihu

11.02.2024 13:17

15
15

Jana Hrdá napísala recenziu

28.01.2024 17:03

Príbehy o mafii k Slovensku akosi patria. Deväťdesiate roky minulého storočia plné výbuchov áut, prestreliek v podnikoch a vyrovnávania si účtov sú silný literárny motív. Mafiánske balady Dušana Taragela sa odohrávajú v prítomnosti, ale mrazivú atmosféru 90-tok nenechávajú ďaleko za sebou.

Rozprávanie sa začína nájdenou zahrabanou mŕtvolou v lese, objaví ju naivný Fero, ktorý si predstavuje ako zatelefonuje do televíznych novín a zbohatne, no a navyše bude predsa v telke. Od samej radosti nedokáže utajiť svoj plán a pustí si ústa na špacír. Takáto „hlúposť“ vyvolá reťazovú reakciu, ktorá bude mať na svedomí osudy a životy siedmych ľudí, vrátane jeho vlastného.

Remeselne dobre napísaná žánrovka. Škoda len, že to nie je moja šálka kávy, čítala som ju hlavne kvôli nominácii Anasoft litery. Myslím však, že čitateľov, ktorí majú radi prostredie organizovaného zločinu toto dielko zaujme aj vďaka svojmu netradičnému podaniu. V samostatných názvoch kapitol sa vždy dozvieme, že daná osoba zomrela, už len čakáme ako sa to stane. Myslela som si, že takéto „vyzradenie“ konca u mňa nebude fungovať, ale paradoxne ma o to viac zaujímali okolnosti smrti jednotlivých postáv.

Kniha je doplnená o zaujímavé ilustrácie slovenského výtvarníka Danglára, ktoré som si v e-knižnej podobe až tak neužila. Niekedy bol text zle zalomený a zasahoval priamo do obrázkov. Škoda toho...

Čítať viac

15
15

Jana Hrdá napísala recenziu

28.01.2024 16:11

Viacvrstvový román Tatiany Tibuleac sa venuje životu moldavskej sirôtky Lastočky. V krátkych a rýchlych obrazoch sa ako pri otáčaní kaleidoskopu striedajú časové línie aj traumy. Lastočka mala len sedem rokov, keď si ju z detského domova zobrala Tamara Pavlovna, zberačka fliaš. Pre malé dieťa by mala byť takáto udalosť vykúpením, avšak Lastočka sa stala nástrojom ako zo zberu fliaš zarobiť ešte väčší majetok. Navyše sa musela naučiť po rusky a vytlačiť svoj rodný moldavský jazyk na okraj. V detskej hlave sa mieša vďaka s hnusom a nenávisťou. Skrz dospievajúcu Lastočku sledujeme život v sovietskom Kišiňove, kolonizačnú politiku a udalosti ktoré Sovietskym zväzom zamávali tak, až sa napokon rozpadol. Potom však na scénu nastupuje kríza národnostnej identity...

V Sklenenej záhrade sa ťažko hľadá niečo pozitívne. Jazyk, ktorým však autorka píše v sebe má istý magnetizmus a poetickosť, takže vás svojimi metaforami priklincuje a nedá vám na výber – musíte v čítaní pokračovať. Osobne ma na románe zarazila jeho vrstevnatosť. Mnohoraké osudy žien z Lastočkinho okolia a intimita z osobných príbehov je v sekunde vystriedaná udalosťami na pozadí – vytláčaný rumunský a moldavský jazyk, suchý zákon, Černobyľ, reaktor, Gorbačov.

Veľmi chválim aj preklad Evy Kenderessy. V knihe sa častokrát striedali ruské a rumunské slovné spojenia a výrazy. Lastočka o jazyku ako takom veľa rozprávala. Samotné jazyky sú veľmi odlišné etymologicky aj vetnou skladbou. Preložiť preto takéto dielo, aby tento aspekt, táto dodatočná hlavná postava v románe nebola zabitá, je skutočne obdivuhodné.

Sklenená záhrada vo mne zanechala hlbokú emocionálnu brázdu a som veľmi rada, že sa ku mne tento román dostal. Výborné! Je to mimochodom moja prvá 5 hviezdičková, tento rok.

Čítať viac

15
Jana Hrdá

Jana Hrdá prečítala knihu

28.01.2024 16:08

15
Jana Hrdá

Jana Hrdá prečítala knihu

27.01.2024 17:08

„Človek má toľko začiatkov, koľko je v živote dní a predsa sa niektoré veci už nikdy nezmenia.“