Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Knihu Milenec lady Chatterleyovej by som zaradila medzi klasické "oddychovky", čítala sa skoro sama, nie je napísaná zložitým jazykom. Našla som si v nej svoje obľúbené témy a pasáže, nad ktorými sa bolo hodno zamyslieť. Viac ako to, čo vtedajšiu spoločnosť pobúrilo v čase jej napísania, ma zaujal autorov pohľad a opis rozdielov rôznych spoločenských vrstiev v strednom Anglicku, otázka moci a vládnutia človeka nad iným človekom, no a napokon hádam to najdôležitejšie - láska, so všetkými jej peripetiami, ktorá prebudí v človeku túžbu konečne začať žiť, dôverovať a nebáť sa.
Na druhej strane osobný príbeh Connie a jej milenca nebol vôbec zle napísaný. Páčila sa mi zmena, ktorá sa v priebehu knihy udiala s každou postavou, so vzťahmi medzi postavami, s dynamikou ich emócií, autor tieto aspekty zachytil a opísal veľmi dobre.
A ten koniec (tá finálna najdôležitejšia zmena), ten mi skutočne ulahodil.
Kniha Amy a Isabelle ma chytila za srdce. Autorka to jednoducho vie - dokáže výborne opisovať "bežné" životy ľudí, ich zmýšľanie, trápenia a skryté túžby. Perfektne celý príbeh dotvárala atmosféra, ktorú vytvorila opisom okolia, okolitej prírody. Téma, ktorú pre tento príbeh zvolila, je myslím veľmi dôležitá a všetky pády osamelého rodičovstva a materstva, ich zmeny a vývin pod vplyvom rôznych (veľmi pravdepodobných) udalostí a minulosti sa jej podarilo zachytiť naozaj vierohodne.
Pri čítaní som často myslela na jediné: pred tým, než sa človek rozhodne mať dieťa, mal by podstúpiť vlastnú terapiu. Znie to možno prehnane (a asi to aj prehnané je), ale myslím, že na základe uvedomenia, ku ktorému na konci dospela Isabelle, by so mnou možno aj súhlasila. Poprípade by sa pokúsila nájsť v sebe odvahu a našla by si niekoho, komu by mohla dôverovať a vyrozprávať sa.
Výborná kniha! Sledujeme v nej postupné napĺňanie osudu človeka naprieč časom, od počiatku až do ďalekej budúcnosti, cez množstvo krajín a príbehov, ktoré sú zároveň jedným príbehom. Otvára sa pred nami jeden osud a život prežitý vo všetkých kútoch sveta.
Je to čarovný a pútavý príbeh, obsahuje mnoho dobrodružstva a napätia, skvele vykreslených rôznorodých ľudských pováh a situácií na pozadí dejín. Kniha je delená do viacerých častí, kapitoly sú pomerne krátke a vždy končia tak, že jednoducho musíte čítať ďalej, inak sa nedá. Ak sa rozhodnete vybrať sa na púť s hlavným hrdinom, myslím, že neoľutujete. Ja som si to nesmierne užila.
Týmto prudko filozofickým dielom som ostala očarená tak, ako Gregoria očaril svojou knihou lekár Prado. Gregorius sa rozhodne radikálne zmeniť svoj život, pričom narazí na Pradovu knihu Zlatník slov. Na základe tejto knihy (a vôbec sa mu nečudujem) sa rozhodne dozvedieť sa o jeho živote viac. Tak sa dozvedáme nie len prostredníctvom úryvkov z knihy, ale aj jeho blízkych o tom, aký v skutočnosti bol a aké boli jeho najtajnejšie myšlienky. Bol to človek, ktorý keď čítal knihu, ostal z nej iba obal a pre ktorého bola skutočná blízkosť ľudí ako závan večnosti. Spoznávanie Pradovho života nevyhnutne mení aj samotného Gregoria, a ak mu to čitateľ/ka dovolí, myslím, že niečo z jeho myšlienok a presvedčení zmení aj jeho/ju, poprípade dostane na niektoré svoje otázky odpovede.
Príbeh o dvoch mladých ľuďoch, ktorých nešťastné udalosti uvrhli do samoty, mlčania a nie veľmi šťastnému výberu obranných mechanizmov. Okrem romantickej zápletky som knihu vnímala aj z pohľadu zachytenia vplyvu nevyriešenej traumy na život človeka. Veľmi sa mi páčilo, že sa autor venoval aspoň sčasti aj rodinným vzťahom hlavných postáv.
Paolo napísal túto knihu nádherne, veľmi empaticky a citlivo, s veľmi presnými prirovnaniami. Veľakrát som sa pri čítaní zastavila a premýšľala, kam by sa príbeh týchto ľudí uberal, ak by urobili alebo povedali niečo iné, no aj napriek tomu som v konečnom dôsledku ich konaniu porozumela. Vedela som najmä porozumieť tomu, aké ťažké je rozprávať o tom, čo človeka najviac ťaží a trápi. Zo začiatku som čítala knihu s napätím. Na konci knihy som si ale s akýmsi pokojom povedala, že sa to predsa ani nemohlo skončiť inak, celá kniha sa uberala práve týmto smerom.
Knihu Na konci sveta jednoznačne zaraďujem medzi moje najobľúbenejšie, najsilnejšie knihy, ktoré som prečítala. Mrazivý a veľmi smutný autobiografický román Antónia, ktorý vám vyrazí dych svojou úprimnosťou a spisovateľským talentom v podobe nádherných metafor. Dva roky a tri mesiace prežil v područí vojny, ktorá v ňom zanechala nezmazateľné stopy v podobe cynizmu, silných pocitov viny a neschopnosti vytvárať vzťahy s inými. Šťastie je pre neho nedosiahnuteľné, vníma ho ako anomáliu života. Aj napriek tomu sníva a túži po všetkom, čo kedy mal a prežíval.
K autorovi a jeho utrpeniu, ktoré budete počas čítania cítiť na vlastnej koži, cítim nesmierny obdiv a súcit.
Kniha sa mi nesmierne páčila. Okrem krásneho opisu prírody sa autorke podarilo opísať aj každú postavu príbehu tak, že mi boli od začiatku sympatické, vedela som porozumieť ich správaniu a emóciám. Autorka veľmi pekne zachytila aj zmenu, ktorá sa udiala vo vzťahu medzi hlavnými postavami. Príbeh bude vo mne ešte dlho rezonovať.
Nádherná kniha, ktorá núti s každým opisovaným príbehom zamyslieť sa nad sebou, nad svojimi rozhodnutiami, nad svojimi vzťahmi a samotnou vierou... Lewis je jednoducho skvelý v tom, že vie "zaťať do živého". Teším sa tak na jeho ďalšie knihy.
