Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
"Teraz však sa naučil vidieť veľkosť, večnosť a nekonečnosť vo všetkom, a preto celkom prirodzene, aby to videl, aby sa mohol kochať pozorovaním, odhodil ďalekohľad, cez ktorý doteraz pozeral ponad hlavy ľudí, a radostne pozeral okolo seba večne sa meniaci, večne veľký, nepostihnuteľný a nekonečný život."
Tolstoj nám v tomto románe sprostredkúva mnoho - osudy viacerých rodín a jednotlivcov, filozofické úvahy, hľadanie odpovedí na najrôznejšie otázky a napokon opis samotnej vojny, život v armáde a jej fungovanie. Každú jednu časť som si užila, keďže autorov rozprávačský talent a presvedčivosť sú nesporné. Postavy popisuje do najmenších detailov, s dôrazom na ich myšlienky a city. Mne najbližšími boli a aj teraz sú knieža Andrej, Pierre a Mária. U každej sa prejavuje túžba po šťastí a zmysle života, ktoré našli až po prežitých útrapách. Okrem "pozitívnych" zmien u protagonistov sa ale zameriava aj na nemennú pretvárku a faloš najvyššej spoločnosti v porovnaní s pokorou a dobrotou obyčajných ľudí.
Opäť som si potvrdila, že tento epický román v mojich očiach nič neprekoná.
"Ak sa pre niečo rozhodneš, môžeš mať rovnaký život, či už si bohatý alebo chudobný. Stále sa môžeš držať svojich kníh a myšlienok. Len si sám pre seba povieš: 'Tu som slobodný človek' - a poklepal si na čelo -, a všetko je v poriadku."
Takto v knihe hovorí pouličný maliar Bozo, ktorý v noci sleduje meteory.
G. Orwell v knihe bez príkras opisuje svoje dve priame skúsenosti s chudobou. Prvú časť tvoria zážitky z Paríža, kde pracoval ako umývač riadov sedemnásť a pol hodiny denne. Dôsledky takejto práce sú podľa Orwella jasné: znemožňujú človeku premýšľať, pretože na to nemá čas. V druhej časti nás vezme do Londýna medzi tulákov, ktorí putujú z miesta na miesto, z jednej strašnej nocľahárne do druhej, vyhladovaní, bez vyhliadky na nejakú prácu. Pre obe skupiny ľudí je typická akási otupenosť, neschopnosť zaoberať sa nejakým cieľom alebo rozmýšľať nad budúcnosťou, ich jedinou starosťou je uspokojovanie základných potrieb. Orwell však kope hlbšie, zamýšľa sa nad tým, čo by mohlo pomôcť, prečo také niečo vôbec existuje, aké sú príčiny a spoločenské dôsledky, aké sú rôzne pohľady tulákov na ich život.
Odporúčam všetkým, mnohému porozumiete a podnieti vás to premýšľať.
"Občas tak jasne cítim, že čo je vo mne, to nie som len ja. Je vo mne čosi nezničiteľné, čosi vznešené! Akýsi kúštik Svetového ducha. Vy to tak necítite?"
Dnes som dočítala toto úžasné dielo a majstrovské pero Solženicyna opäť nesklamalo. V knihe Rakovina (ako už názov sám napovedá) autor opisuje život pacientov na onkologickom oddelení v pavilóne č. 13. Stretajú sa tu pacienti s rôznymi osudmi, diagnózami, názormi, postojmi... Všetci však majú spoločné jedno - túžbu po živote a nádej, ktoré sú niekedy jasnejšie, inokedy vyblednutejšie. Rozpravy a polemiky, ktoré pacienti s odlišnými presvedčeniami medzi sebou vedú sú veľkým obohatením. Solženicyn je vo formovaní a tvorení obsahu týchto diskusií majster (o excelentnej schopnosti opisovať psychológiu postáv nehovoriac). Okrem života pacientov opisuje aj život lekárov, máme tak možnosť pozrieť sa na pohľady oboch "táborov". Počas celého čítania som sa so všetkými postavami veľmi zblížila, mala som pocit, že na tých izbách ležím spolu s nimi. V knihe sa odráža samozrejme aj samotná skúsenosť Solženicyna s pracovnými tábormi, nazrieme aj do politickej situácie a udalostí Ruska v 50. a 60. rokoch, ale aj tých, ktoré sa stali omnoho skôr. Všetko toto je opísané so silou, múdrosťou, pravdou, na ktorej tak bazíroval a ktorú ľudia počuli žiaľ príliš neskoro. No hlavne, že sme sa jej napokon dočkali.
London mi touto knihou priniesol ďalší skvelý čitateľský zážitok. O kvalite jeho štýlu ma presvedčil už pri prvej knihe, ktorú som od neho čítala.
Martin Eden je, ako to u Londona býva, vykreslený ako silný a dobrodružný muž, plný života a elánu. Po prežitom dobrodružstve ho zláka vzdelanie, lepšia spoločnosť, láska a túžba stať sa spisovateľom, v ktorej je zároveň ukrytá túžba byť pochopeným. S prispôsobením sa v spomínanej lepšej spoločnosti to nemá od začiatku ľahké, no jeho túžba a presvedčenie je silnejšie a ženie ho vpred. Splnenie jeho priania však nevypáli tak, ako očakával. Aj keď sa k nemu ženú zrazu všetci tí, ktorí ním opovrhovali, Martin tomu nedokáže porozumieť a neteší ho to. Práve naopak (a dôležité je tu to slovíčko zrazu). Sledujeme postupný úpadok jeho sily a túžby po živote, ktoré vystrieda apatia a osamelosť, plynúce z pocitu ešte hlbšieho nepochopenia.
London týmto románom vykreslil možné strasti slávy a napokon aj Martinom vyznávaného individualizmu, silne odsúdil pretvárku a faloš.
Delphine de Vigan snímam pomyselný klobúk za to, ako nádherne a obsažne dokázala v tak útlej knihe zachytiť proces starnutia a toho, ako to ovplyvňuje najbližších a tých, ktorí sa o starých ľudí starajú. Po prečítaní budete mať chuť vyobjímať a poďakovať sa všetkým dôležitým ľudom vo vašom živote. Milujem knihy, ktoré vo mne dokážu vzbudiť takéto emócie a pripomínajú mi, čo je skutočne dôležité. Príbeh Mišky, Marie a Jérôma vás určite chytí za srdce.
Ku knihe som sa dostala náhodne, v pláne som mala začať inou knihou od tejto autorky, ale určite bola aj toto výborná voľba. Teším sa až si prečítam jej ďalšie diela.
Autorovi sa podarilo napísať skutočne fascinujúci a nadmieru zaujímavý príbeh. Owen je zázrak, zjav, osoba veľmi svojská, rozhodná, no schopná veľkej lásky, predurčená na istú úlohu... Pri čítaní nás na ňu autor postupne pripravuje, približuje nám život Owena (ale aj iných skvelo vykreslených postáv) od raného veku až po dospelosť a jeho účasť vo vojne, cez rozprávača, ktorým je jeho najlepší priateľ Johny.
Príbeh Owena sa mi čítal ťažšie ako Svet podľa Garpa, no musím povedať, že celkový dojem po dočítaní tejto knihy je ohromujúcejší. Aj pár sĺz som vyronila. Po dočítaní som si povedala, že mať za priateľa Owena Meanyho by nebolo na škodu.
Klobučníkov hrad zaraďujem medzi najťaživejšie knihy, aké som kedy prečítala.
V tomto románe autor vykreslil postupný úpadok jednej rodiny na základe tyranského, sebeckého a bezohľadného otca, klobučníka, ktorému sa podriaďujú všetci v rodine. Počas celého čítania som si hovorila, že to snáď ani nie je možné. Ak sa rozhodnete pre toto dielo, pripravte sa na poriadnu dávku smútku a zúfalstva. Zároveň to bolo skvelé čítanie, pretože Cronin bol výborným rozprávačom, vedel každú situáciu rozložiť do najmenších detailov, jeho postavy podrobil detailnému skúmaniu a psychologizácii. Svojim štýlom vás vtiahne do deja a vám neostáva nič iné, iba čítať fascinovane a zároveň s hrôzou ďalej.
Veľmi odporúčam.
Paolo mi poskytol aj touto knihou skvelý čitateľský zážitok. Aj tu vidím ťažšie ľudské osudy postáv, poznačené komplikovaným alebo žiadnym vzťahom s rodičmi, často búrlivou a zložitou mladosťou a napokon akýmsi pokojom nájdeným v dospelosti. Nájdeme tu aj aktuálnu tému zaoberajúcu sa rešpektom voči prírode a životným prostredím.
Teresa sa zoznámi počas pravidelných letných pobytov u babičky s troma chlapcami. Postupne si s nimi vybuduje pevný vzťah, najmä s jedným z nich, ktorý sa plynutím rokov mení pod vplyvom rôznych okolností a ďalších ľudí. Je tam toho naozaj veľa, stále sa niečo deje. Podstatou je túžba po láske, po zmene, ale aj po dieťati. Všetko to som sledovala s napätím.
Tento mnohovrstvový román určite stojí za prečítanie.
Tolstoj je v jeho tvorbe uvedenej v tejto knihe iný, ako ho poznám z jeho diel. V doslove (ktorý je mimochodom perfektný) je uvedené, že je to tvorba poprelomová, obdobie jeho výraznej rozhorčenosti a rozpoltenosti. A je to teda naozaj očividné. V uvedených textoch je priamočiary, veľmi istý svojimi postojmi, silne analytický, obviňuje nespravodlivosť a nerozumnosť štátu či cirkvi, cítiť z toho všetkého, čo som si prečítala, silnú túžbu po pravde, ktorá je v jeho vnímaní naším jediným nástrojom skutočného poznania a zmeny k lepšiemu.
Bolo to veľmi zaujímavé čítanie, rozširujúce obzory a myslenie. Ak chcete nazrieť bližšie do mysle tohto (za mňa) geniálneho spisovateľa, smelo do toho.
Autorke sa podarilo aj na základe vlastných skúseností rozpracovať pomerne ľahkým spôsobom dôležitú tému, tému rasovej segregácie v 60tych rokoch v meste Jackson. Ľahkým spôsobom myslím to, že stránky knihy som obracala veľmi rýchlo, kniha je napísaná veľmi čtivo, z môjho pohľadu s potenciálom osloviť široké publikum čitateľov.
V knihe sa dozvedáme podrobnosti o tom, aké je to pracovať v domácnosti a vychovávať deti dám, ktoré majú inú pokožku a preto si myslia (česť výnimkám, ktoré sú zobrazené aj v tejto knihe), že stoja vysoko nad vami v každej oblasti života. Veľmi sa mi páčilo, že autorka do príbehu zahrnula pohľad každej hlavnej postavy knihy a že sa našli medzi bielymi dámami aj spomínané výnimky, ktoré si uvedomovali hodnotu každej ľudskej bytosti nehľadiac na rasu a dokázali svojim pomocníčkam preukázať vďaku a úctu. Postavy sú vykreslené výborne, autorka sa skvelo vyhrala s ich charakterom, osobitosťami a samotnou životnou situáciou. Kniha ma držala v napätí skoro po celý čas čítania, keďže hlavnou zápletkou je práca silných a odhodlaných žien na diele, ktoré so sebou nesie veľké riziko pre každú z nich.
