Putovanie k bránam múdrosti

Nádherná kniha. Čítam všetko,čo mi príde pod ruku a kedy sa len dá,preto mám problém nájsť knihu,ktorá by ma pohltila. Ale tejto sa to podarilo. Tak dobrú knihu som nečítala véľmi dlho. Krása a dokonalosť v úplnej jednoduchosti. Wau

John Boyne je spisovateľ, u ktorého vždy platí, že v jednoduchosti je krása a že ťažké témy sa dajú napísať v jednoduchom štýle očami dieťaťa bez prikrášlení len také, aké sú. V tomto prípade ale John Boyne zašiel oveľa ďalej za svoj limit ukázal, že je naozaj všestranný spisovateľ. Ak mám hodnotiť toto dielo čisto subjektívne a laicky, tak sa prikláňam k tvrdeniu, že je táto kniha za mňa veľmi priemerná.
Ak mám byť úrpimná- nie veľmi sa autorovi vydarila pointa knihy. Je mi jasné, že sa kniha dotýka utopických scénarov, a preto je trochu utopická, občas scifi, občas sa dotýka priamo situácií v našej histórii a snaží sa byť nadčasová v tom zmysle uvedomovania si toho, čo nám ako ľudstvu hrozí a čím sme si ako ľudstvo za svojej existencie preši. Názvoslovia, historické fakty naprieč krajinám a rokom boli naozaj skvostne spracované, avšak stále mi v tom celom chýbala pointa. Akoby ten dej bol silnejší na dej a málo na pointu. Chápem, že v závere knihy sú niektoré veci jemne povzneseným spôsobom vyrieknuté, avšak pre mňa nie tak dostatočne. Takmer 500 stranová kniha, ktorá mi, a to je mi veľmi ľúto, vlastne nič horiabilné a dych berúce nedala. Zostala na úrovni, kde sa príbeh nachádzal na začiatku, tak taký zostal aj v závere. Myslím si, že nebola taká, ako ju ľudia a recenzisti vychválili. A tiež si myslím, že som na ňu dostgatočne dozrela, len mi jednoducho nesadla. Po tom, čo som v minulosti prečítala veľa silných kníh bola táto naozaj priemer. Pri jej čítaní som sa hnevala sama na seba, že ňou strácam čas, no zvedavosť zvíťazila a preto som ju vydržala dočítať do konca. Trošku mi pripomenula Čapekov román Válka s mloky, ktorá slúžila k odporu režimu na základe utopických ideálov, ale bola oproti tejto knihe oveľa nápaditejšia a viac niesla hlboké myšlienky. John Boyne je v mojich očiach skvelý autor. Jeho kniha Chlapec v pásikavom pyžame, či Chlapec na vrchole hory boli skvelé, dych berúce a citlivé. Táto kniha nemala ani jednu z tých čŕt. A to ma veľmi sklamalo, pretože som do tejto knihy investovala nádej, že na jej konci sa dozviem pointu celej púte a cesty Pútnika. Takže moje hodnotenie je 2 hviezdy z 5 množných. Čo sa týka gramatických chýb, trošku som spozornela pri tom, ako dcéra bola matka a opačne, pomýlené názvoslovia, pravdepodobne spôsobené prekladom, ale vo všeobecnosti to bol dobrý preklad aj preto, že som ju čítala v českom jazyku. Veľa chýb nemala, to musím uznať. Kto má chuť na jednoduchšiu literatúru, ktorá nie je veľmi prekvapivá, a má rád myšlienky z historického ponímani ao ľudsve a ľudských činoch a stopách v spoločnosti a chodom sveta, či vesmíru, knihu mu odporúčam. Avšak nie ľuďom, ako ja, kto od kníh čaká vždy oveľa viac.