Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Prichádzam k vám z roku 2025, pozemšťania :)
Prešlo 10 rokov od vydania tejto knihy a ja som rozhodol dobehnúť stratený čas a prečítať si ju.
A je to zvláštny pocit. Čítať Muskove plány z pred desaťročia písané v prítomnom čase, je ako nájsť na povale vašu starú zbierku časopisov PC REVUE - človek sa len pousmeje, že ako sa svet posunul.
Kniha je rozhodne zaujímavá, myslím, že o živote Elona Muska sa asi nezaujímavo ani napísať nedá. Ale ako som už uviedol - čítate o veciach, ktoré už sú, že vlastne ešte len budú. Niekedy to bolo mierne únavné. Trochu zvláštny pocit mám z prekladu - väčšina textu úplne v pohode, zrozumiteľne a plynulo napísaná. Ale pri pasážach niektorých technických popisov, som mal proste pocit, že to nie je prekladateľova parketa (čítal som české vydanie).
Čo by som ale autorovi rozhodne vytkol je záver knihy, kapitola "Muskova teória všeho" - tam sa to trochu zvrhlo na fanboy vynášanie do nebies. Tam už som regulérne začal text preskakovať.
Čo dodať na záver? Pokiaľ žijete s prstom na tepe technologického diania, môžete túto knihu s kľudným svedomím vynechať.
Ak ste niekto, kto o Muskovi počul ale moc o ňom neviete - určite sa vám bude kniha páčiť. Má 360 strán, čítanie vám ubehne rýchlo. Dokonca sú v knihe aj farebné fotky, ktoré sú tak skryté, že som o nich do polovice knihy vôbec nevedel.
A moje hlásenie z budúcnosti môžem ukončiť už len jedinou vetou
Hasta la vista, baby!
Skôr než zhodnotím knihu samotnú, by som si dovolil zhodnotiť niektoré miestne komentáre. Konkrétne tie, ktoré knihu odporúčajú ako povinné čítanie pre mladých, by som zhodnotil ako absolútny nonsens!
Dotyční komentujúci zrejme knihu nečítali do konca, respektíve nikdy neboli v puberte. Dávať niečo ako povinné čítanie je vždy super účinný spôsob ako danú knihu mladým znechutiť.
Druhá vec je, že v puberte chcú deti vždy niekam zapadnúť, patriť ku skupine. Byť cool. A presne o tom sa píše v celej knihe - mladí na hašiši sú boli pre Christianu strašne cool, vyrovnaní, nad vecou. Potom boli cool tí, ktorí užívali H. Ale najviac božškí boli postupom času, tí ktorí si pichali H. Aj napriek tomu, že z nich drogy spravili duševne prázdne nádoby, v totálnom zdravotnom rozklade, boli pre Christianu Detlef a jeho kamoši, stále super parta, ktorá držala pohromade aj v najhorších časoch. S Detlefom mala dokonca lásku, ktorá mohla prekonať všetko, aj abstinenčné príznaky a odvykaciu kúry.
Wow, potrebuje mladý človek v rokoch, keď sa sám hľadá, lepší návod ako byť tiež jedným z tých "cool kids"?
Neveríte týmto mojim úvahám? Prečítajte si, čo sa doslova píše v závere knihy, ktorý zrejme niektorí miestny čitatelia preskočili... :
"V októbri 2013 vydala autobiografiu Christiane F. - M§j druhý život. Dúfala, že keď si ľudia prečítajú o celom jej živote, od drog odradí viac ľudí ako jej prvá kniha, ktorá vyvolala aj neočakávané reakcie. Mnohí mladí čitatelia knihy My deti zo stanice Zoo, začali napadobňovať hlavné postavy oblečením aj životným štýlom, zo stanice Zoo sa stala turistická atrakcia a takmer pútnické miesto. Mnohí považovali Christianine skúsenosti za "očarujúce a romantické".
"Zistila som, že ten príbeh ich viac vzrušoval ako desil," povedala v jednom rozhovore." KONIEC CITATU Z KNIHY.
Táto kniha je naopak určená úplne inej vekovej a sociálnej skupine. Dospelým.
Všetkým dospelým, rodičom, ktorí vychovávajú svoje deti a častokrát venujú viac času práci a honbe za snom o krásnom rodinnom živote, než svojím deťom.
Miestnym politikom, developerom, architektom, ktorí rozhodujú o tom, v akom prostredí budú deti vyrastať. Či budú mať ihriská a parky, kde budú môcť vypustiť svoju mladícku energiu alebo budú, tak ako Christiane a jej kamaráti z Gropiusstadte, odkázaní na detstvo bez zelene, bez hier a postupné upadanie do nihilizmu.
No a záverom, k samotnému hodnoteniu knihy. Je depresívna, špinavá, lepkavá, smutná, bez perspektívy. Aj ten najmenší náznak zlepšenia, je hneď v zárodku zadusený recidívou a pádom do ešte väčšej závislosti a temnoty.
Autorka knihy si prešla svoju "hero journey" ale napriek tomu nie je kladným hrdinom. Prežila všetky nástrahy života na drogách, napriek tomu sa nepoučila. Drogy jej zničili zdravie, vzťah s rodinou, kariérny život. Všetka tá cool aura okolo drog a vzájomných vzťahov medzi drogovo závislými bola len chiméra - keď nastúpili abstinenčné príznaky, každí už začal hľadieť len na seba a dokonca jej životná láska Detlef, "v jednom rzohdovore pre tlač vyhlásil, že Christiane nikdy nemiloval."
Christiane naďalej pokračuje svoj život viac-menej bez náznaku nejakej sebareflexie. Po prečítaní knihy, mnou rezonovala otázka či by Christiane dopadla ináč, keby mala možnosť vyrastať v inom prostredí (jej sestra, žijúca s otcom, sa nikdy nestala drogovo závislou)...
Kniha je napriek tomu všetkému výborná. Je potrebná. Je dôležitá aby sme si uvedomili, že to, že sme prežili pubertu, nie je samozrejmé. Je potrebná aby sme my, "deti, ktoré prežili svoje stanice Zoo", pomohli budúcim generáciám nedopadnúť ako Detlef, Lutzo, Stella, Atze, Babsi, Christiane...
Kniha na mna pri prvom prelistovani spravila dobry dojem.
Citaniu vsak bolo tazkym zklamanim. Uvodne kapitoly bol pre mna tazko stravitelny ale dufal som, ze ked sa prebijem ku Wernerovi von Braunovi, tak ziskam pevnu podu pod nohami.
Nestalo sa. Knihu som odlozil asi v polovici a neplanujem v nej pokracovat.
Skoda.
Poznáte to - mať tak pilulku, ktorá by nám pomohla získať vysnenú figúru. Poznať trik ako zbohatnúť a byť úspešný.
Mať univerzálny recept na úspech. Extrakt všetkých vedomostí, naservírovaný priamo pred nás.
Ak niečo takéto hľadáte, tak ste to možno práve našli. A možno nie...
Kniha je zbierkou receptov na úspech od úspešných lňľudí z celého spektra ľudských činností, od vedy, športu, podnikania...
Tak to je jasná tutovka, poviete si, tu nie je čo pokaziť. Ako sa to vezme.
Autor v príhovore okrem iného nabáda čitateľa, že knihu nie je nutné čítať ako bežnú knihu od začiatku do konca ale skôr si vyzobávať veci potrebné podľa aktuálnej situácie. A musím uznať, že táto rada je vskutku veľmi dôležitá, ak nechcete aby kniha skončila založená medzi knihami, ktoré už nikdy neprečítate.
Aj napriek vyzobávaniu informácií, značná časť knihy pre mňa vyznela úplne do prázdna.
Respektíve, ak by som mal svoj čas a aktivity prispôsobiť návrhom autora, tak nerobím nič iné len meditujem, robím akro jogu, popíjam rôzne super nápoje, potím sa v sudovej saune atď.
Na obálke knihy je poznámka, že autor Tim Ferriss napísal aj bestseller s názvom "Štvorhodinový pracovný týždeň". Predpokladám, že v dôsledku vykonávania všetkých uvedených aktivít, mu na prácu naozaj nezvýši viac než štyri hodiny týždenne ... (Samozrejme len žartujem, Štvorhodinový pracovný týždeň som nečítal, tak ma prosím nekameňujte, že som ju tu spomenul)
Celým textom sa nesie veľa reklám na všemožné produkty, nápoje, športové potreby.
V knihe je samozrejme aj mnoho veľmi dobrých rád a zaujímavých návodov, len sú utopené v niektorých abstraktných poznatkoch.
Takže záverečné zhrnutie: môže byť kniha "Nástroje titánov" vaším švajčiarskym nožíkom na ceste za vysnenými cieľmi.
Môže!
Odpíšete sa k večnému neúspechu a biednemu životu ak si ju neprečítate?
Rozhodne NIE!
Na knihu som sa veľmi tešil, niekde uprostred knihy som bol z čítania dosť otrávený a len tak-tak som pokračoval v čítaní, druhá polovica už bola opäť trochu lepšia.
Ako už bolo uvedené v iných recenziách, kniha je o amerických 90tkách. O americkej politike a kultúre, takže bežný Európan sa v niektorých témach môže len domnievať.
To mne až tak neprekážalo. Je tu mnoho kapitol, ktoré pojednávajú o celosvetových kultúrnych fenoménoch, politických udalostiach, ktoré vytvárali svet ako ho poznáme teraz.
A potom prišli tie podľa mňa slabšie pasáže: vysoko umelecky intelektuálne úvahy nad kapelou Nirvana, porovnávanie Alanis Morissette a Liz Phair, pár stranová analýza queer komunity...
Nejak som nedokázal tieto pasáže uchopiť. A potom mi odpoveď na to všetko ponúkol sám autor ku koncu rozpravy o seriály Tie roky sedemdesiate. "Robilo to teda zo seriálu satiru? Alebo to bola pocta? Možno oboje. Možno ani jedno. Možno na tom nezáležalo. To je jedno. Koho to zaujíma?"
Mnohé témy ma žiaľ vôbec nenadchli. Len pre ukážku - o Phair autor píše:
"Dokonca aj domáce demoverzie nedokončených piesní, nahrané na kazety pod prezývkou Girly-Sound, boli vzácnymi podpultovými nahrávkami. Akoby ju geneticky upravili v nejakom indierockovom laboratóriu: feministka zo stredozápadu, ktorá vyvracia mužský hipsterký útlak a zároveň stelesňuje nerealistické fantázie každého takého hipstera. Na obale albumu sa objavila hore bez, ale nie spôsobom, ktorý by sa dal považovať za lacný."
Po prečítaní tohto textu sa možno niekomu, najmä ak ste umelecký nadšenec a kultúrny kritik, v hlave rozbehne kolotoč otázok v štýle "Robilo to teda z albumu satiru? Alebo to bola pocta? Možno oboje. Možno ani jedno. Možno na tom nezáležalo."
Mne však bežala po rozume jedine otázka "Koho to zaujíma?"
Autor občas veľmi skáče z jednej témy do druhej a niekedy je trochu ťažké udržať niť.
Takže záverečné hodnotenie - kniha má niektoré svetlé momenty, ktoré ale dokáže utopiť v uťahaných úvahách nad subjektívnymi pocitmi.
Za mňa priemer.
PS: to, že autor dokáže o filme Voľný pád, napísať že "... nezostarol s gráciou. Je presýtený detailmi, ktoré sú dnes nemysliteľné. (...) Súčasní kritici bývajú témou filmu zdesení a nechcú sa zaoberať ani jeho premisou(...)" , ma len utvrdil v názore, že asi nebudeme rovnaká krvná skupina.
V prvom rade, by som rád uviedol na pravú mieru - kniha nemá 400 strán ako je uvedené v popise. Má 287 strán s dosť veľkým fontom, takže je to skôr taká útla brožúrka.
Ale táto kniha mala taký potenciál, ktorý zostal trestuhodne nevyužitý! Kaplan Mayfield zanechal po sebe veľmi zaujímavý pohľad na Bitku o Britániu - na boj, ktorý piloti viedli sami so sebou vo svojom vnútri. A zároveň aj vnútorný boj samotného kaplana Mayfielda "„Ani veškeré mé modlitby je neudrží v oblacích. Jak těžké je uchovat si křesťanskou naději a víru v té drobné změně mezi dvěma životy!“
Je to smutné čítanie - kaplan Mayfiel sa z ústretového chlapíka, nadväzujúceho priateľstvá s pilotmi, sám postupne mení v mierne chladného kaplana, ktorý stratil priveľa priateľov. V neskorších zápiskoch cítiť, ako keby bojoval so svojimi démonmi.
Krátke ale veľmi intenzívne čítanie.
A v čom spočíva tá premárnená príležitosť? Nezvládnutá práca vydavateľa a prekladateľa. Leteckú terminológiu Bitky o Britániu ovládam myslím celkom obstojne ale pri čítaní tejto knihy, som niekedy absolútne nechápal čo to prekladateľ píše. Túto knihu mal dostať na preklad alebo aspoň na korektúru a doplnenie nejaký schopný český historik, ktorý by knihu doplnil a vysvetlil. To by potom bola ultimátna kniha, ktorá by vyťažila potenciál denníkov kaplana Mayfielda na maximum.
Škoda.
Pri čítaní knihy "Čo naozaj jeme?" mi v hlave skrsol alternatívny názov pre túto, respektíve aj mnohé iné knihy o stravovaní, ktoré sa odvolávajú na vedecké štúdie.
Ten alternatívny názov znie "Čomu naozaj veríme, že jeme?" Veríte, že cholesterol vo vajíčkach zabíja? Mnoho vedeckých štúdií vám to podloží. A mnohé to vyvrátia. Ak chcete veriť tomu, že vegánstvo zachráni svet, vedeckú štúdiu, ktorá to potvrdzuje nájdete za chvíľku. Tie ktoré to spochybňujú môžete ignorovať...
Autor knihy predkladá svoj pohľad na stravovanie, ktorý sa väčšinou prekvapivo zhoduje s tým mojím (budem sa tváriť, že pasáž o proteínových doplnkoch som nečítal...). Všetky argumenty má podložené príslušnými vedeckými štúdiami. No a práve to je kameň úrazy tejto a všetkých vedeckých kníh o stravovaní. Na každé vedecké konštatovanie je x štúdií, ktoré ho podporujú ale zároveň y, ktoré ho vyvracajú.
Preto mám pocit, že je to veľa krát o tom, čomu chcú ľudia veriť než o tom, čo hovoria vedecké štúdie.
Kniha je písaná zaujímavo, je plná vedeckých poznatkov o stravovaní ale môj pohľad na stravovanie ničím nezmenila. Postupne s vekom človek postupne mení svoje stravovacie návyky a viac než vedecké štúdie, sa treba naučiť počúvať svoje telo.
A hoci táto kniha moje stravovanie nijak nezmenila, utvrdila ma v názore, že niektoré veci netreba komplikovať a stačí používať "sedliacky rozum" a nič nepreháňať.
Takže svojím spôsobom prínosná pre mňa bola. A verím, že po jej prečítaní sa aj ostatní dozvedia, čomu oni sami veria, že jedia.
Andrew Hogan, bývalý agent DEA, ktorý sa podielal na zatknutí El Chapa v roku 2014, je sympatický týpek. Príbeh toho ako sa z miestneho policajta v americkom zapadákove stal legendou DEA.
Kniha sa číta veľmi svižne, aj napriek komplikovanej štruktúre drogových kartelov, som sa nikdy nestratil v záplave mien.
Samotnej atmosfére knihy veľmi prospelo, že sú používané aj mexické výrazy a frázy.
"Mis hijos son mi alegría también mi tristeza." -
Určite knihu odporúčam.
Kniha sa venovala dvom oblastiam, z ktorých jedna ma zaujímala veľmi, druhá nie tak veľmi, respektíve som ju asi nepochopil. Pozadie vzniku zubných pást alebo reklamy na osviežovač vzduchu ma zaujímali veľmi. Vedecké pokusy s myšani a rôzne odborné štúdie o zvykoch, ma skôr nudili.
Napriek tomu, že je na obálke knihe uvedené "Prečo robíme, čo robíme a ako sa zmeniť", som sa nejak nedozvedel, "ako sa zmeniť." Respektíve možno som ten návod nejak stratil v pasážach s vedeckými štúdiami.
Toto je moja prvá kniha zo žánru motivačnej a rozvojovej literatúry - zatiaľ som čítal len historickú faktorgrafiu. Možno budem musieť k motivačnej literaúre pristupovať ináč než k mojim doterajším knihám. Každopádne Silu zvyku si ponechám v knižnici aj keď nepredpokladám, že by som sa k nej vrátil. Vypočul som si ukážku z audioknihy Atómové návyky a tá mi prišla ako ľahšie uchopiteľná.
V prvom rade treba uviesť, že počet strán je 432, nie 40 ako je uvedné v popise.
Oproti prvej knihe, ktorá ma sklamala zbytočným popisom presunu každej polskej kocábky a odignorovaním nemeckých lodí, sú tu námorné súboje konečne popisované z oboch zúčastnených strán.
Hoci mám podrobné popisy bojov veľmi rád, tu mi to prišlo také nejaké neučesané, nemastné-neslané a do čítania som sa musel nútiť. oproti knihám napr. M.Hubáčka je to o dosť suchšie čítanie.
Za tú cenu, za ktorú sa to však teraz predáva (2,30 Eur) by však bola škoda si to nekúpiť.
