Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Milujem knihy- to je to najdôležitejšie.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Vynikajúca kniha, kruto pravdivá, vykresľujúca krutosti do najmenších detailov- aj preto uveriteľná. Veľmi rýchlo sa číta nielen kvôli pútavému autorovmu štýlu, ale ako som si všímala aj v predošlých knihách, dej výrazne posúvajú vpred aj krátke kapitoly. Zrazu ani neviete ako a knihu máte prečítanú.
Príbeh troch vrážd, ktoré sprvu nemajú nič spoločné okrem toho, ako brutálne boli vykonané. Ale skveli vyšetrovatelia niekedy aj vďaka náhode prichádzajú na spojitosti, ktoré odhalia skutočné zlo v ľudskej podobe.
Parádna kniha, zhltla som ju na jedno posedenie, a naozaj sa mi páči, ako autorka poňala tento svet- démon Adrien si ma získal od prvej chvíle. Boj dobra a zla, démoni, anjeli a láska, to je podľa mňa výborná kombinácia, a o to lepšia, ak sa s ňou vyhrá niekto, ktorého slovám verím, hlcem strany a prežívam všetko s hlavnými hrdinami.
Knihy Penelope Ward mám rada, ale priznám sa, že čítanie tejto som si veľmi neužila. Polovicu času som sa do čítania musela nútiť- a to ja nerada. Ale napriek všetkému je to príjemný príbeh pretkaný romantikou, erotikou, tajomstvami a nedorozumeniami.
Taká útla knižôčka a ja by som čítala aj viac… veľmi sa mi páčil význam záchrannej vzdialenosti a to, ako ho autorka podala. Pred spaním som sa zamýšĺala, ako sa tvorí toto jemné puto medzi rodičmi a deťmi. Či je to u každého automaticky ako sa dieťa narodí, alebo to prichádza pomaly a postupne. Ako možno vypočítať vzdialenosť medzi pokojom a katastrofou?
Amanda sa v horúčkach snaží prejsť dezorientovanou mysľou a naviesť čitateľa k pravde o tom, čo sa stalo a čo sa deje. S ňou, s Carlou, ktorú spoznala na dovolenke a s jej synom Davidom, čo sa stalo s jej dcérou Ninou a kde vlastne v tomto chaose je pravda.
Autorka nám opisuje nielen katastrofu, ktorá je všade okolo a ovplyvňuje životy ľudí, ale prevtelila tu aj časť povier ľudí Južnej Ameriky, kde nechala tento svoj román odohrávať.
Od knihy som dostala presne to, čo som očakávala. Dominiku sledujem už dlhší čas na IG a milujem jej príbehy z ďalekého východu. Táto kniha mi priniesla veľa nových informácii podaných zrozumiteľne, vtipne, pohľadom človeka, ktorý tam žil, nie len dovolenkoval. Knihu som si kúskovala pomedzi iné knihy, pretože kapitoly tvoria samostatné celky. Verte mi, že po prečítaní budete inak nazerať na naše milované Slovensko, na otvorenosť, ktorú dokážeme prejaviť a ja som akosi tak rada, že žijem tu
Toto sa naozaj velmi dobre citalo- subor poviedok, miestami tragikomicke, miestami nerealne realne, casto som sa pousmiala, zamyslela, vytrhlo ma to z apatie a nie raz som si povedala, ze je to akoby niekto vytiahol myslienky z mojej hlavy, udalosti z mojho zivota. Pretoze zeny v tychto poviedkach su casto kuskom kazdej z nas, a kazda z nas sa najde v tychto zenach.
“Už dávno jsme své skříně svěřili profesionálům, kteří nám říkají, co a jak si máme obléct. Věříme, že oblečenímzdůrazňujeme naši osobnost, plácame cosi o trendech. Ve skutečnosti jsme jen posledním článkem poměrně komplikovaního obchodního řetězce.”
Prosím, prečítajte si túto knihu, posielajte ju do sveta, premýšľajte. Som šťastná, že žijem tu, mám na výber, kde večer skloním hlavu, mám sa na koho obrátiť, ak mám pocit, že to v práci nie je celkom ok a hlavne či ja alebo moje deti máme možnosť študovať. Bangladéš je pre mňa iný svet- chudobný, hlučný, špinavý… a nepochopený.
Pri čítaní som prehodnocovala potrebu vlastniť toľko oblečenia a prehodnotila som priority. Miestami sa vo mne miešal des, údiv, hnev a nepochopenie. A ľútosť, ale tú od nás nik nepotrebuje.
Krásna zbierka milých zamyslení, krátkych citátov a básní- o nej, o láske, o voľnosti. O všetkom tom milo dôležitom okolo nás. Donúti zamyslieť, pousmiať sa i smútiť, donúti byť človekom.
“Čo je ale hmota? Keď sa na ňu pozrieme pod mikroskopom, je iba malými kúskami látky. Atómovými časticami. Subatómovými časticami. Pozrite sa bližšie a bližšie a nakoniec nenájdete nič. Sme predovšetkým prázdnym priestorom. Sme ničím.”
Kniha sa mi naozaj veľmi páčila a možno čítať ju v inom období svojho života, mohla by som ju považovať za mierne depresívnu. No nie teraz. Vnímala som ju ako obrazný útek zo všednosti a zbytočnosti. Síce bol ten únik u hlavnej hrdinky naozaj zaujímavý, no v konečnom dôsledku sa ním znovuzrodila. Aj ja sa cítim posledné mesiace veľmi unavená a keďže spánok je hlavnou témou tejto knihy, spala by som s hlavnou hrdinkou- nie takto drasticky, len tak obyčajne a na konci by som sa chcela zobudiť ako lepšia verzia samej seba
Myslela som, že po Maddoxovi sa mi už žiadna časť nebude tak veľmi páčiť, ale Reid predčil moje očakávania. Jasné, bola tu tá morelandovská klasika, niečo sa pokazí, chlapec so smutnou minulosťou atď, ale toto malo niečo naviac. Viac ako všetko som sa nasmiala, bolo to svieže, vtipné, osudové. Reidova minulosť je minulosťou mnohých, ktorý sa nevedia odpútať od minulosti a ničia si ňou aj budúcnosť. Našťastie mal Reid vo svojom okolí tých správnych ľudí. Výborné.
