Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Milujem knihy- to je to najdôležitejšie.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Príbeh mladej siroty Jany, ktorú vychováva teta, no nie ako by milujúcu neter vychovávať mala. A tak sa nie j e čo čudovať, že sa Jana teší, keď je poslaná do internátnej školy. Toto nadšenie však dlho netrvá a Jana zisťuje, ako je škola vedená a že to nie je spôsob, ktorý jej vyhovuje. Aj napriek tomu sa škola stane jej domovom, útočiskom a z Jany sa stane učiteľka. Deťom odovzdáva to, čo si vždy priala mať sama- lásku, pocit bezpečia a spoločnosť.
Jej ciele sú vyššie a s túžbou v srdci sa rozhodne ísť ďalej a prijíma miesto vychovávateľky malej Adélky. Spoznáva aj pána Rochestera a aj napriek výraznému vekovému rozdielu si rozumejú.
Čo všetko postretne Janu na jej ceste za šťastím? A bude jej život naplnený láskou?
Na túto knihu musíte mať trpezlivosť. Nie preto, že by bola zle napísaná, ale preto, že v nej prevládajú opisy. Ale to, čo mi v iných knihách vadí, tu to knihu pozdvihuje a len ma to utvrdilo v tom, že ak niekto tie opisy písať vie, dá to knihe úplne iný rozmer.
Jana Eyrová nie je sladký príbeh, ktorý by vám zamotal hlavu. Je to príbeh plný pravdy a krutosti, bolesti, je to príbeh o rozhodnutiach, tých dobrých aj tých zlých, ale aj o čestnosti a láske.
Jana ako hlavná hrdinka mi prirástla k srdcu natoľko, že pre jej šťastie by som bola schopná prepísať koniec knihy, ak by sa to neskončilo aspoň trocha v jej prospech.
Vzťah medzi Janou a pánom Rochesterom bol osudový. Len osud dokáže spojiť dve tak rozdielne bytosti a otvoriť im oči stratou zraku. Len osud sám dokáže byť takýto krutý, výsmešný a nekonečne vševedúci a milujúci. Len osud dokáže v tej pravej chvíli odpúšťať a zmazať všetko zlé a tým, čo pri sebe majú stáť ukázať pravdu v tom správnom okamihu.
Ak ste Janu Eyrovú nečítali, dajte si v živote aspoň raz tú námahu toto skvelé dielo precítiť. Verte mi, bude to stáť za to.
Prvé, prečo sa mi kniha naozaj veľmi páčila, bola hlavná hrdinka Tara. Samostatná, tvrdohlavá, emancipovaná žena s pevnou vôľou, workoholik ako sa patrí a organizačná kráľovná. Tešilo ma čítať knihu, v ktorej je hlavná hrdinka silná a nezávislá a nepodľahne hneď pokušeniu.
Práve to napätie medzi Tarou a Prestonom je druhá vec, prečo som sa do knihy zamilovala. To iskrenie, a nie len erotické, ma nútilo čítať rýchlejšie. Sarkazmus, ktorým je kniha presiaknutá, mi je tiež veľmi blízky, a preto sa niet čo čudovať, že som knihu s napätím, úsmevom a aj slzičkou prečítala na jeden dych.
Hlavný hrdina ako stelesnenie všetkých zlých a príťažlivých šéfov bol síce klišé, ale dotváral tú správnu atmosféru.
A najkrajšie boli pre mňa tie maličkosti- veci vykonané z lásky pre toho druhého, kedy si ani sami neuvedomujete, že to pre vás niekto robí. A v tej chcíli som si tohto “korunovaného idiota” zamilovala úplne.
Verte mi, ak siahnete po tomto príbehu od autorky, budete mať príjemného šteklivého spoločníka a hádam na tieto horúce dni ako stvoreného.
A určite si prečítajte poďakovanie. Pre mňa bolo bodkou ( smutnou, no reálnou) za celým príbehom.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Rada idem do kníh s tým, že ani len netuším o čom sú a nechám sa prekvapiť. A kniha Nedaj sa! tým prekvapením bola.
Hneď na začiatku sme vhodený do sveta Simona Snowa, čarodejníka, vyvoleného a pritom chlapca zmäteného z toho, že svoju silu nevie uchopiť, z toho, že sa ho jeho spolubývajúci snaží zabiť a z toho, že sklamáva predstavy Mága. Čo si len namýšľa a čo je pravda? Práve to sa snažíme odhaliť. Čo ak je pravda niekde úplne inde?
Prvé strany boli také všelijaké, rozpačité, ale pritom úsmevné. Páčili sa mi všetky tie narážky, sarkazmus- usmievala som sa ak nie nahlas smiala. Simon mi prišiel ako taký popleta, pritom som mala pocit, že ho musím chrániť. Baz mi prirástol k srdcu a tušila som za tou snahou zabiť Simona väčšiu hĺbku, ktorá sa mi aj potvrdila, aj keď v inom zmysle, ako som si myslela ja sama. Línia týchto dvoch chlapcov, spolubývajúcich, nepriateľov a nakoniec snáď životných parnerov bola dokonalá. Bola som na nich patrične hrdá a vôbec mi táto linka neprišla umelo vytvorená. Sedela tam a celý príbeh vďaka nej dostal nový rozmer. Krásne a precítené podané pocity, zmätok oboch chlapcov, to popieranie, uvedomenie... aaaach. Rozplývala som sa.
Ďalšou osobou, ktorá mi prirástla k srdcu bola Penelope. Odvážna, ochranárska, verná priateľka. Inteligentná, súťaživá a ochotná položiť za správnu vec aj život.
A potom tu bola Agatha. Naozaj nič sa mi na nej nepáčilo. Bola mi tŕňom v oku- nevedela som si k nej nájsť cestu a jej slabosť ma od nej hnala ďalej a ďalej.
Knihu som nevedela pustiť z rúk a som rada, že som si ju prečítala.
A odporúčanie pre všetkých, čo budú knihu čítať slovami autorky “Simon je od základu vymyslená postava. Akási zliatina- potomok stoviek iných vymyslených vyvolených.”
Neviem, či ste mali možnosť si toto útle dielo prečítať, no mňa tých necelých 70 strán úplne roztrhalo na kusy.
Každý z nás už počul o stareckej demencii či Alzheimerovej chorobe, no málokto sa vie vcítiť do človeka postihnutého touto chorobou. Čo to robí s mozgom? S osobnosťou človeka? A ako to chápu príbuzní a okolie?
Myslím, že toto dielo vám aspoň z časti ozrejmí, čo sa deje v mysli človeka, keď zabúda a aké strašné je žiť s tým a prebúdzať sa a vedieť, že dnes si opäť na niečo nespomeniem.
Vo svojom živote som si prešla viacerými kurzami a jedným z nich bol aj kurz určený pre rodinných príslušníkov ľudí s Alzheimerovou chorobou, ktorý viedla úžasná Mária Wirth, ktorá je na Slovensku priekopníčkou metódy Validácie podľa Naomi Feil ( ako komunikovať s ľuďmi s Alzheimerovou chorobou). Nechcem vás zahlcovať teóriou, táto kniha vám má otvoriť oči pri komunikácii so starými ľuďmi a hlavne, aby sme nazabúdali, že oni sú kvôli tomu, že zabúdajú zmätení viac ako my a pomôcť im môžme svojim láskavým prístupom a možno len tým, že ich budeme na tejto ceste držať za ruku.
Dielo vás svojimi krásnymi myšlienkami donúti premýšľať a plakať a smútiť a objavovať. Je to milo podaný príbeh o nemilej chorobe.
Mne navždy utkvie v pamäti, keď nám na kurze povedali, že posledné slovo, ktoré človek s Alzheimerovou chorobou zabúda, je slovo mama. Na sklonku smrti sa vraciame všetci k tomu najpodstatnejšiemu v našom živote.
Do príbehu Coolgirl! sa mi trocha ťažšie začítavalo, ale odložila som knihu na pár dní, všetko rozčítané dočítala a potom knihu prečítala. Jedným dychom, na jeden šup...
Úplne nadšená som bola už pri predslove a po grafickej stránke sa mi kniha naozaj veľmi páčila.
Posolstvo knihy je tak potrebné v dnešnej dobe a naozaj knihu odporúčam prečítať. Ja som síce už mimo generáciu, ktorá ide do online vecí bezhlavo, no kniha ma aj tak zaujala a odniesla som si z nej veľa.
Príbeh troch dievčat, Anet, Tiny a Marty, ktoré sa prihlásia do súťaže CoolGirl!, kde sú neustále pod náporom kometárov online divákov, pod náporom očakávaní a pod náporom reality okolo nich. Postupne sa nám odkrýva každá z nich spôsobom, po akom možno ani ony netúžia. Zisťujú, kto sú ich skutoční priatelia a čo je ešte v online svete v poriadku a čo už nie.
Pre mňa boli prvé strany nudné, no sú potrebné, ak sa chceme dostať do deja a vžiť do postáv. Najviac mi k srdcu prirástla Marta, pri ostatných dvoch som si stále hovorila: Tieto dievčatá majú vážne 18?!?! Správali sa ako 13 ročné pubertiačky a vôbec nemysleli na dôsledky svojich činov.
Najcennejšia myšlienka celej knihy je v tom, aby sme si vždy premysleli, ak niečo “zavesíme” na internet. Aj “neškodný” komentár môže niekomu ublížiť a všetko, čo je na internete, je tam navždy zapísané nezmazateľným atramentom. A taktiež nezabudnite na jednu vec- vždy je čas priznať chyby a začať s ich nápravou. Nikdy nie je neskoro.
CoolGirl! je nadčasovým príbehom a prosím, poučte sa na chybách iných (hoc fiktívnych postáv). Táto kniha so svojim odkazom by mala byť povinnou jazdou pre všetkých.
Aj keď mám knihy autorky veľmi rada, ja a táto kniha sme si veľmi nesadli, do čítania som sa musela nútiť a niekde v polovici som to vzdala. Možno to bolo podmienené tým, že som ju čítala až po sérii Šef mojho sefa a jej volnom pokracovaní Osud nevyjednáva :(
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Cestovanie v case je tema, ktora ma fascinuje a knihy s nou mam velmi rada. Aj preto som siahla prave po knihe tejto autorky. Z pribehu uplne citit lasku k historii, k vede a k prirode. Je to zmes prave pocitov k tymto oblastiam a to sa mi ratalo.
Zacnem obalom knihy, ktory sa mi velmi pacil. Je podla mna krasne zladeny a naozaj dobre sa nan diva.
Dokonalo vytvoreny svet buducnosti, prepojenia s minulostou, to bola proste bomba. Hlavna hrdinka mi od prvej strany sadla, ci emocne, profesne, zmyslanim... bola vyborne vykresleny a spravila pribeh uzasnym. Naozaj velmi som s nou prezivala smutok, radost, bolest a strach. A ze si v buducnosti vybrala prave sexi chlapa, ktory vie aj vyborne spievat, je len bonus.
Ja tejto knihe ani nemam co vytknut, pretoze som si ju naozaj uzila, od prvej po poslednu stranu a kebyze to ma dalsich tristo stran, aj tie by som naplno prezila.
Velmi sa mi pacili kulisy pribehu, obdobia, ktore autorka vyberala a hudba, ktora mi este stale znie v usiach.
Originalne ponata kniha.
Predposledná cast serie HotHoles nesklamala. Co som ocakavala bolo to, ze bude pisana tiez z retrospektivneho hladiska, avsak pribeh Trenta sa rozvija hlavne v pritomnosti. Jeho minulost sme mali moznost v utrzkoch sledovat v predoslych dieloch. Ako som si uz zvykla v predoslych castiach, opat to bol raz pribeh plny emocii, hladania toho ozajstneho citu v zivote, plny bolesti, zrady, sklamania a odpustania. Trent bol ocarujuci prave v tom, ako sa snazil vysporiadat so vsetkym, co mu zivot priniesol, a aj ked sa nenarodil do bohatej rodiny a osud mu stale podkopaval nohy, dokazal sa vypracovat a prave jeho excesy mi boli najsympatickejsie, pretoze som im rozumela. Vztah medzi nim a Eddie som nevnimala ako nespravny, hoci teraz pri pisani recenzie si ten vekovy rozdiel prepocitavam a je to dost. Ale laska nepozna vekove hranice, len my, ludia, sme zviazani roznymi predstavami a pravidlami. Eddie sama bojuje so svojimi duchmi minulosti a pritom mozno by stacilo dovolit niekomu sa o nu postarat. Tomu spravnemu cloveku. Ale to by neboli HotHoles, ak by boli ich vztahy jednoduche a priamociare. Co sa tyka erotickej casti knihy, prisiel mi tento diel najviac prepracovany. Viac vam neprezradim. Je len na vas zistit, ci si aj posledny z HotHoles najde druhu polovicu svojej duse.
Knihu Hana autorky Aleny Mornštajnovej snáď netreba veľmi predstavovať. Za mňa je to must have, ktoré by si mal prečítať každý. Príbeh, ktorý sa sprvu javí ako rozprávanie mladého dievčaťa, židovky, ktoré je zásahom osudu nútené žiť so svojou tetou, ktorá je podľa nej čudáčka utiekajúca sa k svojim rituálom. Keď som ju začala čítať, sprvu som bola zaskočená a vravela som si, o čom to vlastne tento príbeh je. No po prvých kapitolách ma príbeh opantal natoľko, že som knihu jedným dychom dočítala. Na pozadí príbehu Miry sa však odvíja úplne iný príbeh, príbeh o utrpení a vôli prežiť. Príbeh o silných ľuďoch, ktorí sa nenechali zlomiť. Príbeh, ktorý nás naučí rešpektovať zvláštnosti iných, pretože nevieme, čo ich vedie k tomu, že sú akí sú. Je to jedna z najlepších kníh o holokauste, o odpustení a za mňa kniha, ktorá ma už natrvalo miesto v mojom srdci.
Iskru v popole som si chcela prečítať už dlhšie. Mám veľmi rada heslá na obálkach, ktoré ma na knihu navnadia a v prípade tejto knihy sa to stalo tiež.
Príbeh ma zaujal a pohltil od prvej strany, páčilo sa mi striedanie kapitol z pohľadu Laii a Eliáša, pretože to príbehu dodalo spád, dynamiku a milujem, ak môžem na vec nazerať z viacerých pohľadov. Autorka má veľmi dobrý štýl písania, pútavý, energický. Kniha bola typickou yoli knihou, výborne spracovanou, aj keď príbeh nemal až takú hĺbku, akú mam u fantasy rada. To však neznamená, že by mu niečo chýbalo.
Svet, ktorý autorka načrtla, sa mi páčil, téma o predurčenosti osudu a jeho zvrátení ma vždy dokáže pri knihe udržať. Eliáša a jeho družinu som si najmä v druhej polovici knihy veľmi obľúbila, Laia bola pre mňa však mladým naivným dievčaťom a ani jej precitnutie na záver môj pohľad na ňu veľmi nezmenil.
Čo mi naozaj dosť vadilo a nevedela som to akosi pochopiť, bola tá nerozhodnosť ohľadom sympatií, či už Laia k Eliášovi a a Keenanovi alebo Eliáš k Laii a Helene. Veľakrát ma tie ich myšlienky štvali, pretáčala som očami...
Ak to mám zhrnúť, kniha je zaujímava, dynamická a stojí za prečítanie.
