"NAJ" detské knihy Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje čitateľské kolekcie
"NAJ" detské knihy 
Najkrajšie detské knihy 
2020 
Čo číta moja štrnásťročná dcéra (kategória Young Adult) Moje aktivity
Tak túto knižku mám okamžite vo wishliste - ešte o rok-dva synovec podrastie a je jeho. Tú našu som našla náhodou - asi v nejakej knižnej búdke - a tešila som sa jej ako objavenému pokladu. Predtým som vôbec netušila, že Jaroslava Blažková písala pre deti - myslím, že jej knihy do r. 1989 nevychádzali, keďže emigrovala. Krátky príbeh má vtip, originalitu príbehu, svieži jazyk, ilustrácie sú jedinečné - naozaj nadčasový poklad! S mojimi deťmi sme ju čítali niekoľkokrát - príbeh je rozsahom krátky, ale teší vás čas od času sa zobrať knihu do rúk a prečítať svieže dielko znova.
Je to už zopár rokov, čo sme si ju zadovážili ako mikulášsky darček a v predvianočnom čase na pokračovanie každý večer s deťmi čítali. Priznám sa, mne samej sa rozprávanie zdalo miestami komplikované a možno trošku neprehľadné (možno som sa len po celom dni v práci a v domácnosti nedokázala pri večernom čítaní sústrediť a hádam som miestami aj zaspávala), ale moje deti (vtedy asi desať a osemročné) si príbeh zamilovali a zdalo sa, že ich nič nevyrušuje. Každý večer sme odkrývali kúsok vianočného tajomstva. V pamäti mi zostal pocit: nádherná kniha, magický príbeh, ktorý plynul tak, ako predvianočný čas, radosť z prítomného okamžiku, z rodiny, z čítania, z tajomstva, z blížiacich sa Vianoc. Aj deti si na to spomínajú. Vďaka, pán Gardeer. Teším sa, keď sa k nej zasa raz v predvianočnom čase vrátim a znova si ju v kľude užijem. Nanovo ju objavím.
Nechala som sa ovplyvniť úžasnými recenziami, ktoré knihu "určite odporúčajú" - a Magický advent som kúpila ako predvianočné čítanie mojej pätnásťročnej dcére. Po pár stranách skonštatovala, že túto knihu asi čítať nedokáže. Vadí jej jazyk, že jej je pri čítaní trápne, prečo som jej nekúpila radšej niečo v angličtine. Vraj takto dnes nikto nerozpráva - kamka, najkamka, všetci sú vraj vlogeri alebo blogeri, dostávajú gule a baby sú "buchnuté" do najkrajších chalanov - argumentovala som, že je to predsa o jej rovesníkoch, násťročných gymnazistoch. Až potom sme si vyhľadali informáciu o Zuzke Šulajovej, ktorá bola gymnazistka pred dvadsiatimi rokmi a tak používa jazyk gymnazistov, aký ona pozná zo svojich čias. Ešte raz som pozrela recenzie a zistila som, že väčšina recenzií je zrejme od rovesníčok autorky. Ak si chcú čitateľky (je to typická dievčenská literatúra, mužskí čitatelia sú málo pravdepodobní) pospomínať na stredoškolské časy, hoci už od nich uplynulo zopár rokov - kniha pre ne bude čitateľná. No súčasné stredoškoláčky pravdepodobne odradia falošné "tóny" jazyka, ktorý sa snaží byť trendový a tínedžerský, no nie je súčasný. Buď si ani autorka neuvedomila, ako veľmi sa slang každej generácie líši, alebo knihu o násťročných zámerne chcela adresovať práve kedysi "násťročným" čitateľkám Džínsových denníkov.
Táto kniha vyšla skôr, než sa odohrali udalosti, ktoré rozpútali toto hnutie. Ale práve po prečítaní tejto knihy veľa vecí do seba zapadlo. Kniha patrí mojej dcére, občas, keď nie je doma nič iné poruke, siahnem aj po takejto literatúre (asi som zvedavá, čo číta iná generácia). Pre mňa sú dialógy - ktorých je v knihe naozaj veľa - naozaj "pubertálne" - ale len svedčí o tom, že kniha je napísaná dobre, pre "young adult" určite: má spád, dialógy sú autentické, autorka - Afroameričanka - vychádza z vlastných skúseností. Hlavná hrdinka, Starr, je jediným svedkom vraždy jej staršieho kamaráta z detstva v černošskom gete - je na nej, vyrovnať sa s tým, svedčiť na polícii, vysvetiť veci rodičom, spolužiakom a kamarátom, frajerovi - alebo nevysveľovať vôbec nič. Kamarát bol zavraždený policajtom pri bežnej cestnej kontrole a Starr bola v aute s ním... Pre vekovú kategóriu, ktorej je kniha určená, určite áno.
