Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Freelancer, expat, študent IT, nerd do jazykov a cestovania.
Moje aktivity
Ak ste nevyrastali vo vyššej strednej triede, nad niektorými tipmi z kategórie výdavkov sa možno pousmejete. "Nekupujte si jedlo z donášky, vaše deti nemusia mať najnovší iPhone, tých 15 minút môžete prejsť aj mhd, zorganizujte garážový predaj so svojimi nepotrebnými vecami...". O peniazoch za vysvedčenie alebo ťažšie domáce práce nehovoriac. Ale chápem, všetkým sa nezavďačíte :D
Celkovo je to veľmi fajn spracovanie finančnej gramotnosti, ktorej sa mi v škole nedostalo. Plus nádherné grafické spracovanie, takže určite sa budem ku knihe vracať. Takisto veľmi oceňujem zahrnutie gen Z do tvorby, Šimonove príbehy boli veľmi relatable.
Miestami mi trochu vadil taký ten učiteľský/motivačný tón, ktorý však nebol podložený štatistikami napr. z psychológie, keď sa jedná o kompluzívne míňanie, alebo hodnote vzdelania, ktoré vlastne založili iba na vlastných skúsenostiach a názoroch. Ak sa na konci nebáli pri FIRE spraviť prehľad toho, čo funguje v zahraničí, pokojne to mohlo byť aj pri týchto témach.
Kniha je ale fakt podarená, takže isto odporúčam!
Musím povedať, že podtitul knihy je veľmi trefný - autor tu postupne skúma a uvažuje nad vyslovene nevedeckými témami ako sú zraniteľnosť, empatia, vnímanie času alebo smrť. Ako sám píše, je na nás, čo si odnesieme. A niekedy sú to teda silné myšlienky. Veľmi oceňujem viaceré príklady z československého prostredia, vďaka ktorým sa kniha odlišuje od mainstreamovej literatúry o sebarozvoji (aj keď úplne takto by som ju asi nezaškatuľkoval) a približuje sa aj k nášmu (možno trochu skeptickejšiemu) čitateľovi. Hviezdička dole jedine za to, že po podcaste s Jánom Markošom a štítku "Knihy roka 2021" som mal od knihy dosť veľké očakávania, ale nakoniec som až tak ohúrený nebol. Celkovo som mal pri čítaní pocit, ako by som sa rozprával s vychillovaným ujom niekde na chalupe, ktorý ma uzemňuje a učí brať vlastné racio viac s rezervou.
V čase presýtenom tipmi, ako byť produktívnejší, žiť uvedomelejšie a zdravšie (po všetkých stránkach) som bral Žurnál na začiatku s rezervou. Samozrejme som nečakal, že sa mi kúpou diára za 25€ zrazu obráti život o 180°, no jeho používanie predsa len zanechalo stopy. Našiel som tu ukotvenie počas hybridného digitálno-prezenčného semestra a badám na sebe, že žijem menej na manuál. Vďaka pravidelnej reflexii som si začal všímať svoje vzorce správania, a aj pri tých "nijakých" mesiacoch som bol prekvapený, za čo všetko môžem byť vďačný. Veľmi oceňujem, že Žurnál k tomu vedie prirodzene, nie spôsobom "každý deň si vypíš 3 veci, ktoré ti spravili radosť".
Celkovo má od motivačných ezo-diárov ďaleko, je z neho cítiť ľudskosť a aj vďaka návodom a komunite používateľov som tu našiel niečo, čo u mnohých (aj zahraničných) zápisníkov nie. Dá sa tu zreflektovať všetko dôležité, no zároveň si diár prispôsobiť podľa seba (a veruže ostali u mňa niektoré sekcie nevyplnené).
Prešiel som z Polročníka na Ročník - celý týždeň je takto prehľadne pokope a človek sa necíti previnilo, ak niektoré dni vynechá, nezostávajú prázdne strany. Keďže na praktickú organizáciu používam hlavne online plánovače a aplikácie, Žurnál mi slúži ako kostra, ktorá drží všetko pohromade a vyvažuje chladný digitál. Formát je skvelý, diár sa dá zobrať so sebou kdekoľvek (hoc aj do ruky na prechádzku), hocikedy si tak môžete zaznačiť dôležité nápady, ale aj mať na očiach kam (ako, prečo) smerujete.
V prvom rade som veľmi rád, že knihu tohto typu máme aj na slovenskom trhu. Býva porovnávaná s "Rozhodujúcou dekádou" od Meg Jay, a preto som si nebol istý, po ktorej knihe siahnuť. Moje odporúčanie - prečítajte si obe.
Treba povedať, že nejde o jednoduché čítanie, aspoň u mňa tomu nebolo tak. Viackrát som sa k niektorým častiam vracal, pričom aj samotná autorka odporúča s knihou aktívne pracovať. Avšak náročnosť nie je spôsobená len charakterom preberaných konceptov; isté zavinenie na tom má aj štýl, akým je písaná. Niekedy ide o formulácie - ja som napríklad niektoré príklady pochopil až po prečítaní americkej Dekády. Niektoré tvrdenia autorka kontextualizuje až v neskorších častiach knihy, čo jednak u mňa spôsobilo mierny zmätok a zároveň výčitky, ktoré však nie sú podložené dostatočne jasnými argumentami. Niektoré javy sú vysvetľované ako pre dieťa, a niekedy sú vedľa seba nasúkané komplexnejšie psychologické koncepty bez hlbšej analýzy. No a za niektorými tvrdeniami sa skrývajú predpoklady, s ktorými nie vždy osobne súhlasím a pri ktorých sa mi vynárajú pochybnosti, či naozaj autorka úplne pochopila generáciu súčasných dvadsiatnikov. Nie vždy som si bol teda istý "citlivým porozumením", ktoré je spomínané na obálke.
Veľké plus za otvorenie tém zmyslu života, osobnej integrity a zóny komfortu, ktoré som u Meg Jay nenašiel rozobraté do takejto miery. Preto by som odporúčal začať najskôr Rozhodujúcou dekádou, a potom sa pustiť do Generácie - ako nadstavby :)
Ako človek v začiatkoch svojich dvadsiatich musím povedať, že autorka mi touto knihou hovorí do duše. Od začiatku do konca, v každom príbehu alebo jave som vedel nájsť buď seba, alebo niekoho z môjho blízkeho okolia. Čitateľ z mojej generácie takto nájde nielen pochopenie, ale aj triezve odporúčania, podložené mnohými príkladmi z autorkinej klinickej praxe. Po prečítaní mám vo veľa veciach jasnejšie, a to sa ani nepovažujem za vyslovene "strateného" a "zúfalého", ako uvádzajú niektoré recenzie. Ak vás zaujal autorkin Ted-Talk, túto knihu určite nevynechajte.
(recenzia aktualizovaného vydania z roku 2021)
Keďže považujem mampi*izmus za pevnú súčasť svojej osobnosti, bol som na Jemné umenie celkom zvedavý. Názov aj štítok "svetový bestseller" sľubovali veľa, avšak v mojom prípade to zostalo iba pri nadhodnotenom hype. Dosť ma zo začiatku odrádzal autorov neprimerane vulgárny štýl písania, zvláštna forma sarkazmu a akosi nesúviace príklady, ktoré používa - viedlo to k dojmu čerstvého tridsiatnika, ktorý sa snaží byť cool a podeliť sa o svoje ťažko nadobudnuté skúsenosti. Po cca. tretine sa už čítanie trochu rozbehlo, aj keď niektorým témam sa autor venuje len povrchne a z jednej perspektívy. Rozhodne by som však knihu nenazval príručkou, mne skôr pripomínala autobiografiu. Určite sa v knihe nachádzajú hodnotné myšlienky, tie by som však vtesnal do jednej kapitoly.
Celkom milá kniha na oddych a odreagovanie. Našiel som si v nej svoje miesta, na ktoré sa rád znova vraciam a znova smejem...Nejdem ju porovnávať so Starčekom, lebo toho som nečítal a Analfabetka mi úplne stačila;)
