Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Takmer každá recenzia, ktorú som na túto knihu prečítala, obsahuje porovnanie tohto príbehu s Domom na azúrovom pobreží. Asi je to prirodzené a tak aj ja prispejem svojím názorom. Pripájam sa k väčšine, že Dom bol lepší. Samozrejme, obe knihy mi neuveriteľne vyhovujú predovšetkým štýlom, akým sú napísané. Ľahkým, prirodzeným, dobre sa čítajúcim. Príbehovo sa mi ale táto zdala slabšia.
S touto knihou som to mala ako na húsenkovej dráhe. Začiatok si ma okamžite získal. Páčila sa mi hlavná postava Wallacea. Mám rada tieto workoholické typy, ktoré si idú tvrdo za svojimi cieľmi a city idú do úzadia. Potom sa im náhle niečo nezvratné stane a oni začnú rekapitulovať. A so svojimi zisteniami sú len málokedy spokojní. A tak tu Wallace bol a zrazu zomrel. Ocitol sa na medziceste a čakal ho prechod na lepšie miesto. A práve časť tohto medziprechodu, kedy sa ocitol v čajovni Cháronov prievoz bola pre mňa celkom dosť veľkým čítacím orieškom.
Wallace síce v čajovni stretol veľmi sympatické postavy, ktoré celý príbeh zachraňovali, ale na 200 stranách sa absolútne nič nedialo a ku knihe ma nič neťahalo. Celkom trvalo, kým som sa stredom knihy prelúskala. No a posledných sto strán bolo opäť výborných. Tak akurát citlivé a dojemné, aby to neprekročilo moju hranicu znesiteľnosti. Kniha bola aj tak akurát príjemne vtipná a odľahčená, že stále prítomná téma smrti nebola vôbec smutná a deprimujúca.
Nápad, aj keď určite nie najoriginálnejší, sa mi veľmi páčil. Pozrieť sa spätne na svoj život a nazrieť, čo bude nasledovať po ňom, dávalo nádej, že sa tam niekde raz všetci spolu stretneme. Že tu sme len na chvíľu a čaká nás niečo iné a lepšie, čo už bude navždy. A nielen nás ľudí. Budú tam aj naši štvornohí najlepší priatelia, na ktorých autor nezabudol a v podobe úžasného psa Apolla nám túto nádej doprial. Tiež sa mi páčila veľmi jemná romantická gay linka, ktorá tu bola vykreslená veľmi prirodzene a nenútene. Osobne by som knihu skrátila, ale uznávam, že myšlienku má veľmi peknú. Dokonca by som ju niekomu odporučila ako malú dávku terapie po tom, ako stratil niekoho blížneho.
Výborné!!! A rozhodne by som bola šťastná, ak by som aktuálne mala pri sebe všetkých 15 dielov tejto série. Taká veľmi anglická vražda je skvelý úvodný diel do tejto už mnohopočetnej série a garantuje zábavu, ale aj malé zamyslenie sa nad vrahom. Aktuálne patria takéto "cozy mystery" detektívky k môjmu najobľúbenejšiemu žánru, ale vo svete sú tiež veľmi moderné a obľúbené. U nás (ale asi najviac v Česku) mám pocit, že sú stále akosi nepochopené a hádzané do vreca s klasickými thrillermi a kriminálkami. Chyba! Toto je samostatná podkapitola a ak sa k nej správne pristupuje, čitateľ nemôže byť sklamaný. Samozrejme, ak je to čitateľ obľubujúci záhady, suchý alebo možno až čierny humor, iróniu, možno až paródiu a hlavne má nadhľad nad celou situáciou.
Eleanor Swiftová ako lady amatérska vyšetrovateľka je jedna skvelá postava. Na svoju dobu je veľmi pokroková, moderná a tak trochu rebelská. Asistuje jej majordóm zo starej školy, veľmi distingvovaný, stále mysliaci na etiketu a dobré meno. Napriek tomu sympatickej Eleanor toleruje jej malé nekonvenčné prešľapy a spontánne nápady.
Táto kniha spĺňa všetky znaky dobrej cozy mystery. Je tu zaujímavá zápletka vraždy, aj keď to nie je v podstate to hlavné, na čo sa má čitateľ sústrediť. Dôležité sú samotné postavy, ich vzťahy, vtipné rozhovory a v neposlednom rade roztomilý buldog Gladstone. Zápletka nie je nijako zvlášť zložitá, ale napriek tomu si autorka pár prekvapení pripravila. Čitateľ je ale, samozrejme, spolu s Eleanor schopný vraha odhaliť.
Ak sa kniha správne kategorizuje a spoločnosť sa s daným žánrom lepšie oboznámi, verím, že si nájde svojich priaznivcov. Prirovnávať ale túto knihu a jej podobné k tvorbe Agathy Christie naozaj nie je na mieste. Opakujem, toto je cozy mystery - pohodové, vtipné, zábavné a hlavne nenáročné čítanie, po ktorom treba siahnuť, keď sa chce čitateľ zabaviť, oddýchnuť si a neočakáva od knihy hĺbku, myšlienky do života a podobné vážne záležitosti. Za mňa to bolo výborné a pevne verím, že z tejto série dostanem viac ako len prvý diel.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Silné príbehy som v poslednej dobe čítala len, keď sa odohrávali priamo počas vojny. Tu sa ale autorka rozhodla začať svoje rozprávanie až po nej a sledovať životy jednej nešťastnej rodiny v Rusku. Prostredníctvom vojnového denníka sa ale vraciame aj o pár rokov späť a sledujeme boje z frontu a drsné odlúčenie milujúceho sa páru.
Román je rozdelený do 4 častí. V prvej sledujeme dospievanie hlavnej hrdinky Saši a jej tajný sen stať sa herečkou. Odísť z dediny, kde sa len ťažko stotožňuje so zmýšľaním tamojšieho obyvateľstva a v podstate aj s vlastnou rodinou. V druhej časti sledujeme jej štúdium v Moskve a začiatočnícke úspechy v hereckej kariére. V súkromnom živote ale pretrváva smútok. V tretej časti odchádza hrať do Leningradu a rieši rozpor medzi profesijným a osobným životom. Napriek tomu, že dosiahla čo chcela, stále nevie nájsť pokoj a šťastie. V poslednej časti je Saša nútená vrátiť sa domov, kde sa rozpletú tajomstvá z minulosti a ona je nútená svoj život zmeniť od základov.
Vlak do Moskvy je príbeh plný smútku, tragédií a nešťastných životných osudov. Po celý príbeh sa na vás valí tiaž doby a obmedzené a úplne scestné komunistické zmýšľanie. Strach a nešťastie je na každej stránke a napriek tomu sa príbeh číta veľmi dobre. Štýl je skôr opisný, sústredený na priblíženie postáv, miest a režimu. Nenájdeme v ňom veľa dialógov, ale text je rozdelený na kratšie kapitoly a snáď aj to napomáha tomu, že dej veľmi dobre ubieha, nenudí a stále sa posúvame vpred.
Toto je presne štýl, ktorý mám rada. Drsný, surový, akoby chcel na vás hodiť všetky problémy sveta a postáv. Chápem, že zrejme nemusí sadnúť každému, ale kto sa v ňom nájde, bude určite nadšený. Podľa mňa má autorka neuveriteľný rozprávačský talent a jej prevedenie príbehu bolo pre mňa dokonalé. Napriek tomu, že ani jedna z postáv mi nejako zvlášť neprirástla k srdcu, získali si ma všetky svojou reálnosťou. Myslím, že je to verný obraz ruskej rodiny - obmedzený, nešťastný a tragický, akých sú tam stále tisíce.
Kniha plná smrti, duchov, mŕtvych, a predsa nie je vôbec strašidelná. Gotický román, prevedený do modernej podoby pre čitateľov YA literatúry, ktorým ale rozhodne nepohrdne ani starší čitateľ, túžiaci si vychutnať a užiť dobrý príbeh s mimoriadne sympatickými postavami. Musím priznať, že anotáciu som nečítala, chcela som sa nechať príbehom úplne prekvapiť, a teda rozhodne neľutujem.
Kedysi som milovala knihu pre deti - Tajná záhrada. A Belladonna priniesla príbeh inšpirovaný touto knihou, ktorý je ale rozhodne oveľa zamotanejší, romantickejší a skrátka dospelejší. Pre mňa to teda bola určite dobrá voľba a aj keď celé to fungovanie so smrťou nedávalo vždy 100-ný zmysel, na konci to ako celok do seba pekne zapadlo.
Páčil sa mi nápad romantického vzťahu so smrťou, k tomu jeden sympatický stajník a jeden nápadník považovaný za to najlepšie, čo aktuálna plesová sezóna ponúkne. Nesmiem zabudnúť na mŕtvu manželku majiteľa panstva, jeho chorú dcéru, utrápeného syna a tak trochu panovačnú guvernantku. Postáv nie je veľa, rýchlo sa s nimi zžijete, ale napriek tomu autorka dokázala ich osudy prepliesť tak, že vždy dokázala prekvapiť a dej neustále zamotávať a následne rozmotávať.
Hlavná hrdinka Signa bola vždy divná a v období, kde platia prísne pravidlá etikety, jej zvláštnosti obzvlášť vynikali. Páčil sa mi vývoj jej postavy. Ako vždy chcela zapadnúť, viesť "normálny" život dámy z vyššej spoločnosti. Nájsť si manžela, mať deti, usadiť sa, usporiadávať plesy a zabávať sa. Ale postupne prišla na to, že nemá trpezlivosť a ani chuť dodržiavať nezmyselné pravidlá a najradšej by si žila po svojom a nie tak, ako to vyžaduje spoločnosť.
Bavilo ma to, odporúčam to a teším sa na ďalšiu časť, ktorej zápletku nám autorka načrtla v závere tejto časti.
Musím priznať, že do Skrinky času som sa púšťala s dosť vysokými očakávaniami. Svojím spôsobom bola pre mňa absolútne originálna a zároveň mi prišlo, že tento námet tu bol spracovaný už vo veľmi veľa podobách.
Skrinka času je viac ako sci-fi dystopický príbeh, skôr sociálno-politický román. Vďaka tomu, ako autorka túto tému uchopila, je vhodný takpovediac pre každého čitateľa a každý si v ňom môže nájsť to "svoje". Čo by sa stalo, ak by každý človek na zemi vedel, kedy zomrie? Ako by sa správal jednotlivec a aký by to malo dopad na spoločnosť ako celok? Nikki Erlick predostrela rôzne scenáre prostredníctvom ôsmych zaujímavých ľudí, ktorí zápasia s vlastnými myšlienkami a problémami a zároveň sledujeme aj celé ľudstvo, ktoré sa s povrázkami života snaží vysporiadať.
Do príbehu je zakomponovaných viacero aktuálnych spoločenských tém a tiež máme možnosť nahliadnuť do prebiehajúcej politickej kampane, ovplyvňovanie spoločnosti a tiež vplyvu sociálnych sietí. Sama som sa zamýšľala nad veľa otázkami a ani si nespomínam, kedy naposledy som čítala knihu, ktorá by mi dala toľko podnetov na zamyslenie.
Čo by ste robili vy, ak by ste mali možnosť otvoriť skrinku, ktorá by vám predpovedala čas vašej smrti? Chceli by ste to vedieť? Aby ste si zvyšný čas mohli užiť čo možno najlepšie? Alebo by ste chceli mať pokoj a istotu, že budete žiť ešte dlho? Prípadne by váš vymeraný čas na zemi, mohol veľmi ovplyvňovať každé dôležité rozhodnutie - či sa vydáte/oženíte, budete mať deti, rozhodnete sa presťahovať, pokračovať v práci...
Páči sa mi, ako autorka predostrela veľa možností. Sledujeme ľudí s veľmi krátkym povrázkom, tých s o trochu dlhším, tých s naozaj veľmi dlhým a samozrejme aj tých, ktorí sa do skrinky odmietnu pozrieť. Nakoniec ich osud dobehne, ale to, čo dovtedy zažijú, záleží len na nich. Či budú prežívať alebo naozaj žiť.
Mne sa tento príbeh veľmi páčil. Autorka sa do témy nezamotala, priniesla veľmi vhodné zakončenie a aj keď išla v závere dosť na city čitateľa (čo nie je úplne moja šálka kávy), tu sa mi to páčilo a veľmi jemné prepletenie všetkých postáv bolo prirodzené a nenútené.
Abigail Wilson ako autorka historických romancí má u nás s Manželskou pretvárkou premiéru a výborné hodnotenia sľubovali výborné čítanie. Myslím si, že kto má z daného žánru načítané, určite mi dá za pravdu, že toto bolo naozaj originálne, zamotané, napínavé a okrem romantickej linky je tu perfektne rozbehnutá aj tá detektívna a vyšetrovacia.
Nestáva sa často, že by v historických romanciach bola vražda. A tu sa mi páčilo, že okrem nej tu boli špióni, zradcovia, tajomné výhražné odkazy a hlavná hrdinka, ktorá okrem toho, že sa musela stihnúť zaľúbiť do hlavného hrdinu, sa s chuťou pustila aj do vyšetrovania. Trochu nezvyčajné boli aj samotné osudy našich hlavných hrdinov, ktorí obaja zažili pomerne dosť problémové obdobie, ktoré na danú dobu mohlo absolútne zničiť ich povesť.
Zamotané rodinné osudy, mnohé záhadné postavy a najmä špionážna a detektívna linka spravili z tejto knihy naozaj pútavé a veľmi zaujímavé čítanie. Páčilo sa mi, že romantická linka ustúpila trochu do úzadia, ale stále bola prítomná, nie však zbytočne rozpytvávaná a láska prišla jednoducho a prirodzene sa preniesla cez všetky vzniknuté problémy.
Od začiatku mala kniha spád, neustále sa v nej niečo dialo a mňa veľmi bavilo to jednoduché vyšetrovanie zodpovedajúce dobe, v ktorej sa príbeh odohráva. Dávno som nečítala takúto "akčnú" romancu a musím povedať, že sa mi to páčilo. Vždy som mala rada, keď hlavný hrdina bol špión, ale tu mal príbeh ešte niečo naviac. Dúfam, že každá autorkina kniha je písaná podobným štýlom a že sa ich u nás dočkáme, lebo ja by som si od nej určite veľmi rada prečítala aj niečo ďalšie.
Súčasné romance nie je žáner, ktorý bežne čítam, ale keď sa ukáže niečo mimoriadne zaujímavé, obľúbené, čítané a ospevované, rada to vyskúšam. A keďže tieto charakteristiky Každé ďalšie leto presne vystihujú, nakoľko je to skutočne hit tohto leta, moja zvedavosť, či je to ozaj oprávnené označenie, nado mnou zvíťazila. A tak som sa s veľkými očakávaniami do knihy pustila.
Príbeh je veľmi jednoduchý, ale za to postavený na veľmi uveriteľných postavách a naozaj skvele vyrozprávaný. Nielen hlavné postavy Percy a Sam, ale všetky vedľajšie postavy vám budú určite sympatické. Všetky majú svoje prednosti, ale aj chyby. Sú naozaj ako vytrhnuté zo života a príbeh tak pôsobí naozaj uveriteľne. Každý sa v ňom aspoň na okamih môže nájsť. Tí mladší možno niečo podobné práve prežívajú a starší nostalgicky spomínajú.
Od začiatku vieme, že napriek veľkej vzájomnej náklonnosti a priateľstvu sa cesty hlavných hrdinov v určitom momente rozídu. Nevieme ale prečo. Teda, nie je vôbec ťažké to uhádnuť, ale naozaj si to potvrdíte až v závere knihy. Aj keď je predvídateľná, vôbec jej to neuberá na atraktivite. Je strašne dobre napísaná, páči sa mi striedanie spomienok so súčasnosťou a tiež prostredie na chate pri jazere. Obaja hrdinovia sú z dobrých rodín, slušne vychovaní, neriešia si žiadne rany z minulosti (čo v podobných knihách býva dosť časté a pre mňa dosť otravné), musia sa "len" vysporiadať s vlastnými pochybeniami a zlými rozhodnutiami. Dokázať odpustiť a dať si druhú šancu.
Páči sa mi, že kniha nie je zbytočne naťahovaná, ale napriek tomu je v nej všetko, čo od takéhoto príbehu očakávate. Autorka nám dopriala sledovať vznikajúce priateľstvo, prerastajúcho do puta, ktoré len tak niečo nezničí a napriek rokom odlúčenia ich vzťah vôbec neochladol.
Ako debut je to určite mimoriadne vydarené dielo a je vidieť, že autorka presne vie, čo chce čitateľ dostať. Romantické duše budú túto knihu milovať a tie realistické ju do svojho repertoáru môžu zaradiť ako "rozprávku" na spestrenie svojej bežnej čitateľskej rutiny, tak ako ja :) A teda, vôbec som nebola týmto výberom sklamaná, práve naopak, kniha ma milo prekvapila a potešila.
Zaujímavý stret dvoch dejových a časových línií. Na jednej strane odľahčená téma rozvíjajúceho sa módneho priemyslu v povojnových rokoch v Paríži a na druhej strane doznievajúca trauma z obdobia 2. svetovej vojny.
27 ročná Alix prichádza do Paríža a začína pracovať u vtedy ešte neznámeho módneho návrhára Diora, kde má na starosti styk s verejnosťou. Zo začiatku ma prekvapilo jej správanie. Vzhľadom na jej vek a pre ňu nové pracovné prostredie bola jej komunikácia s kolegami, novinármi i samotným šéfom Diorom nebojácna a odvážna. Autorka vykreslila Alix ako veľmi inteligentnú mladú ženu, ktorá sa spolieha hlavne sama na seba a svoj úsudok. Nebola typ ženy, ktorá by robila to, čo jej niekto prikáže.
Práci u Diora bola Alix oddaná a venovala jej maximum úsilia a času. Aj keď sa vojna už skončila, pre Alix, ktorá počas nej prešla špeciálnym výcvikom a pracovala v tajných službách ako špiónka, zostalo niečo, ešte z obdobia vojny, čo rušilo jej vnútornú pohodu a to potrebovala vyriešiť. Postupne, ako som sa zoznamovala s Alixinou minulosťou, ktorú by jej nikto nezávidel, som pochopila, z čoho pramení jej rozhodnosť, priamosť, presvedčivosť, prejav bez príkras a zbytočných "omáčok".
Celkovo je v knihe predstavených pomerne dosť postáv. Novinárov, špiónov a informátorov, nacistov, postáv z modelingu, od herectva aj rodinných členov. Pri čítaní som sa niekedy na malú chvíľu potrebovala zamyslieť, na koho strane spomínané osoby sú a aké plány a proti komu vedú. Kniha sa napriek tomu číta veľmi dobre, dej má spád, nezaznamenala som rozťahané a nudné pasáže. Skôr som mala problém knihu na chvíľu odložiť. Pre ústredné postavy tejto knihy bolo určite ťažké dôverovať iným ľuďom, no aj napriek tomu vznikali priateľstvá a vzťahy. Okrem iného bola pre mňa kniha poučná v oblasti pôsobenia partizánov v Taliansku a ich aktivitách a, samozrejme, na atraktívnosti nič nestrácal ani zrod značky Dior.
Natasha Leste opäť nesklamala a priniesla veľmi dobre spracovaný román s množstvom nezabudnuteľných postáv a zaujímavých informácií.
Neviem, či niekto pri pohľade na túto knihu a po prečítaní anotácie, dokáže odhadnúť, akú knihu dostane. Samozrejme, aj ja som mala svoju predstavu a isté očakávania, tie však boli úplne odlišné od toho, čo som si nakoniec prečítala. Niekedy to môže viesť k sklamaniam, inokedy, ako v tomto prípade, je to veľmi príjemné prekvapenie.
Musím priznať, že prvá polovica knihy sa mi čítala pomerne ťažko. Autorka mala hlavnú myšlienku, ktorej sa držala, ale neustále od nej odbočovala k veľmi náhodným a drobným príhodám a spomienkam jednotlivých postáv. Z toho dôvodu sme v deji neustále skákali a príbeh si nedokázal udržať moju pozornosť. Ako som ale postupne spoznávala všetky postavy a ich veľmi špecifické povahy, príbeh som si obľubovala stále viac a viac. Až som sa na koniec od neho nemohla odtrhnúť a knihu som odložila až po prečítaní poslednej stránky.
Autorka má špecifický štýl, v pár knihách, ktoré patria medzi moje obľúbené, som sa s podobným už stretla, ale aj tak je svojím spôsobom veľmi originálny. Páčil sa mi častokrát jej strohý, ale zároveň snový štýl, pri ktorom čitateľovi podsúva mnoho životných právd a zamyslení. Niekedy je príbeh absurdný, inokedy úsmevný a častokrát tak nejako optimisticky smutný. Hlavnou postavou je mladá Luisa, ale dej je pomerne rovnomerne rozdelený medzi všetky postavy a autorka pravidelne rekapituluje, kde sa ktorá postava nachádza a čo aktuálne prežíva. Vy tak máte pocit, akoby ste boli uprostred tejto "veľkej rodiny".
Knihu som nakoniec dočítala s veľmi pozitívnymi pocitmi a radím ju k tým zvláštnym a špecifickým, ku ktorým sa s tým správnym duševným naladením s radosťou niekedy vrátim. Aj cez prvotné čítacie úskalia ju hodnotím nadpriemerne a aj keď v nej nájdete možno nejaké to klišé, verím, že nakoniec jej to prepáčite a so všetkými postavami sa vám nakoniec bude len ťažko lúčiť. V tomto roku je toto jedno z tých nenápadných, ale o to väčších prekvapení. Veľmi odporúčam!
Vlčí brloh na prvý pohľad musí zaujať úplne každého - krásna obálka + krásna oriezka predstavujú dokonalý marketingový ťah, nehovoriac o tom, že aj anotácia znie výborne. Príbeh otrokyne, ktorá pracuje v bordeli v Pompejach je niečo, s čím som sa v beletrii ešte nestretla.
Napriek pomalšiemu začiatku si ma kniha získala hneď na prvých stranách. Amara bola veľmi sympatická hlavná hrdinka, spolu s ostatnými ženami z lupanária a možno trochu paradoxne som si obľúbila aj Felixa, majiteľa bordelu. Predstavoval morálne veľmi sivú, komplexnú postavu záporáka a práve také mám najradšej. Príbeh plynul pomerne pomaly, išlo skôr o rozprávanie z (nie až tak) bežného života prostitútiek v starovekom svete, ale napriek tomu sa kniha čítala výborne.
Musím upozorniť na vulgárnejší jazyk, autorka si naozaj nedávala servítku pred ústa, čo je ale pre príbeh autentické a hodí sa to tam. Napriek tomu, že najmä v slovenských prekladoch kníh mi vulgarizmy a drsnejší jazyk prídu neprirodzené, tu to veľmi sedelo.
Napriek tomu, že kniha je dosť ponurá, násilná a depresívna - predsa len život otrokýň nemal veľa veselých momentov - stále si zachovala viac-menej odľahčený tón a súdržnosť, odhodlanie a nádej ženských postáv boli skôr inšpiratívne.
Knihu naozaj veľmi odporúčam, pokiaľ vám nevadí drsné prostredie, vulgarizmy (ktoré sú však v tomto prípade na mieste) a možno trochu pomalší začiatok. Ale Amaru a všetky ostatné dievčatá si určite zamilujete a budete im, rovnako ako ja, fandiť po celú dobu. Za mňa výborné čítanie a som si istá, že ďalšie diely to vytiahnu aj na plný počet hviezdičiek. Úvod série teda hodnotím na vynikajúce 4 hviezdičky.
