Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Autorka Marie Benedict vo svojich dielach vyzdvihuje ženskú silu a inteligenciu a prináša inšpiratívne príbehy žien, ktorých kvality neboli nikdy verejnosťou dostatočne ocenené. V mnohých prípadoch ich úspechy zožali muži a ony zostali takmer nepovšimnuté.
Keď sa povie Winston Churchil, každý si zrejme okamžite predstaví popredného politika vynikajúceho najmä počas druhej svetovej vojny. Nikto nespochybní jeho vplyv a moc, ale len málokomu napadne, že za tým všetkým by mal hľadať aj nekonečnú podporu a pomoc od svojej manželky Clementine. Nepochybne mimoriadna žena s nadaním diplomatky, cieľavedomá a obetavá. Častokrát bojovala s vlastnými démonmi a obetovala svoju slávu pre blaho svojho muža a národa.
Marie Benedict je výborná rozprávačka. Od prvých stránok som mala pocit, že príbeh mi rozpráva samotná Clementine, a aj keď je myslený zo strany autorky ako fikcia, pokojne by som uverila každej jednej vete. Výborne zvládnutá téma, doba a celkové prostredie. Autorka, tak ako pri svojich predošlých knihách, zozbierala množstvo informácií a zostavila skutočne uveriteľný a skvele vyrozprávaný príbeh úžasnej ženy, ktorej činy by nemali zostať nepovšimnuté.
Kniha začína zoznámením Clementine s Winstonom. Po krátkej známosti nasleduje ich zasnúbenie a sobáš a postupný vzostup Churchila v politických sférach. Clementine vedela, že týmto manželstvom nezíska len milovaného muža, ale že sa jej otvárajú dvere aj pre osobný rozvoj. Toto bol jej sen a keďže kvôli dobe, do ktorej sa narodila - neprajnej ženskej ctižiadosti a šikovnosti - bola toto jediná možnosť, ako konať.
Prevažná časť knihy je venovaná, ako inak, politike. Najmä Churchilovmu pádu počas prvej svetovej vojny a následne jeho sláva počas tej druhej. Sú tu spomínané mnohé udalosti z histórie, ktoré všetci poznáme, ale sledujeme ich - nezvyčajne - z pohľadu vládnucich osobností. Páči sa mi Clementinin rozkol medzi kariérou a materstvom, jej priznanie si vyčerpania a psychickej nepohody, jej úniky od reality a nakoniec jej postupné dozretie a premeny. Opäť výborný výber osobnosti a skvele zvládnuté prevedenie.
Na druhý diel série o magickej kaviarni, v ktorej môžete cestovať v čase sme si počkali trochu dlhšie, ale konečne vyšiel aj u nás a ja som sa doň s nadšením pustila. Znova ide o súbor 4 krátkych poviedok, ktoré sa odohrávajú v kaviarni Funiculi Funicula v Tokio, kde za určitých podmienok je možné cestovať v čase. Každá poviedka je príbeh jedného človeka, ktorý sa rozhodol navštíviť minulosť alebo budúcnosť. Od tohto dielu som mala veľmi vysoké očakávania, pretože Kým vychladne káva ma úplne pohltila a bola som z nej nadšená.
Po každej poviedke stále dostanete pocit uspokojenia z toho, ako to dopadne, ale v porovnaní s prvým dielom, mi tieto poviedky prišli povrchnejšie a oveľa menej premyslené. Tu som naozaj mala pocit, že ide o samostatné poviedky, ktoré môžete čítať v akomkoľvek poradí, pričom som dúfala, že sa prepletú podobne, ako v prvej časti. Dokonca tretia poviedka, kde sa muž rozhodne cestovať do budúcnosti, mi ani veľmi nedávala zmysel, resp. mala som pocit, že cesta do budúcnosti je oveľa ťažšie pochopiteľná a založená na priveľkej náhode, než cesty do minulosti.
A vec, ktorá mi v tejto knihe naozaj prekážala je, že tu sa naozaj v každej poviedke podrobne vysvetľujú pravidlá cestovania v čase, čo mi prišlo úplne zbytočné zaberanie priestoru. Jednak sme už s pravidlami (ktoré nie sú vôbec zložité alebo ťažko zapamätateľné) zoznámili v predchádzajúcej knihe a aj keď by ich chcel autor osviežiť, stačilo to v prvej poviedke. Nevidím význam zaberať dve tri strany vysvetľovaním pravidiel, ktoré už poznáme. Akoby autor ani nemal premyslené ďalšie príbehy, len využil úspech prvého dielu.
Ale ako oddychové čítanie, ktoré zvládnete naozaj, kým vám vychladne káva, je to stále veľmi príjemná poviedková zbierka. Kľudne si môžete čítať poviedky aj po jednej s väčším odstupom, keďže ide o úplne samostatné príbehy. Ak sa dočkáme ďalších dielov (medzičasom sme sa dostali celkovo na 5 dielov), tak si ich určite rada prečítam, len asi trochu znížim očakávania, aby som sa vyhla prípadnému sklamaniu.
Tábor zavrhnutých je nenápadná novinka medzi YA knihami a žiaľbohu ani obálka zrejme nenapomáha k jej zviditeľneniu. A pritom v danom žánri predstavuje závan čerstvého vzduchu, niečo iné a pritom akoby už známe. Neskutočne dobre sa to čítalo a cieľovka by túto knihu mohla adekvátne oceniť. Jasné, netreba pri nej veľmi veľa rozmýšľať a pitvať situácie do detailov, ale ak sa nad určité veci dokážete povzniesť, aj starší čitatelia si pri nej môžu fajn oddýchnuť.
Signal obvinili z vraždy, ktorú nespáchala a zaradili ju medzi Áčka. To sú tí najhorší z najhorších! Takýto výkvet presunú do tábora, kde ich vycvičia na zabíjanie a postupne budú dostávať pokyny, kde a koho majú zlikvidovať. Možno by ste mali dojem, že pôjde o krvilačný thriller, v ktorom budú delikventi súperiť o víťazstvá a uznanie. Opak je však pravdou. Partička deciek sa spriatelí a navzájom si začnú pomáhať a budovať medzi sebou ozajstné priateľstvo.
Páčilo sa mi, že autorka do príbehu zakomponovala aj detektívne prvky, pretože Signal bola odhodlaná prísť na to, kto na ňu vraždu narafičil. Okrem toho ich v tábore niekto sleduje a napadne. V závere sa všetky príbehové linky pretnú a perfektne do seba zapadnú. Aj keď počas príbehu máte pocit, že niečo nedáva zmysel, na konci sa všetko vysvetlí a vy pri spätnom pohľade uznáte, že autorka to vážne dobre premyslela.
Jasné, od takýchto delikventov by ste častokrát možno očakávali iné správanie a aj samotný výcvik by ste si zrejme predstavovali oveľa drsnejšie. Ale ak sa nad toto dokážete trochu povzniesť a príbehu to prepáčite, užijete si super jazdu plnú akcie. Kniha je pomerne krátka a neustále sa v nej niečo deje, takže sa nenudíte a čím viac prečítate, tým ste zvedavejší na rozuzlenie.
Je tu zmes fajn postáv, z ktorých každá má svoje špecifiká a sú ľahko zapamätateľné. Vzhľadom na vek nesmie chýbať teenegerská romantika, črtajúci sa zamilovaný trojuholník, ktorý mi v tomto prípade vôbec neprekážal a istá dávka naivity. Aj keď je na texte poznať, že autorka je ešte nevypísaná, je to veľmi slušný štart série. Určite si rada prečítam pokračovanie, len dúfam, že sa ho dočkáme.
Malé láskavosti sú druhou autorkinou knihou, ktorá u nás vyšla. Keďže som čítala aj Panstvo soli a smútku, vedela som približne, čo môžem od autorky očakávať a spolu s nádhernou obálkou som sa do Malých láskavostí nadšene pustila.
Čo sa týka porovnania s Panstvom soli a smútku, našla som viaceré spoločné znaky, ktoré budú pravdepodobne pre Erin A. Craig typické. Aj tu nám prináša množstvo postáv a spoznávame v podstate všetky rodiny obývajúce Amity Falls. Orientáciu medzi jednotlivými menami nám uľahčuje zoznam rodín a musím povedať, že najmä zo začiatku som ho dosť ocenila. Rovnako autorka pracuje aj s motívom nadprirodzena a hororovými prvkami a taktiež aj tu máme náznak retellingu, tentokrát je to grimmovská rozprávka Rumpelstiltskin, ktorá je u nás známa ako Martinko Klingáč. Nejde však o retelling v pravom zmysle slova, skôr o využitie niektorých známych scén.
Avšak čo sa týka príbehu, myslím, že autorka zapracovala na prepracovanosti a napriek tomu, že čítanie knihy mi zabralo naozaj veľa času, nemám pocit, že by potrebovala editovať a zoškrtať. Myslím si, že pomalé tempo bolo autorkiným zámerom, aby vytvorila stiesnenú, mrazivú, doslova až klaustrofobickú atmosféru. Mierne hororové prvky miestami navodili príjemnú strašidelnú atmosféru a celý príbeh bol naozaj vynikajúci, napriek pomalému tempu.
Oproti Panstvu, pri ktorom som mala pocit, že by som ďalšie diely uvítala (mimochodom druhý diel by mal v origináli vyjsť tento rok), majú Malé láskavosti jednoznačný záver, všetko bolo vysvetlené a dávalo to zmysel. Pri hororových knihách mám často pocit, že autori nevedia, ako to ukončiť a radšej nechajú otvorený koniec, čo ma vždy naštve. Radšej uvítam hocijaké nadprirodzené, paranormálne, fantasy vysvetlenie, než nijaké :D
Malé láskavosti naozaj odporúčam, aj keď si myslím, že autorkin štýl nemusí vyhovovať každému. Treba sa pripraviť naozaj na pomalý priebeh, veľmi pomalé stupňovanie napätia (v samotnej anotácii je zmienka, že čudné nešťastia sa začnú diať v zime, čo je cca v polovici knihy), ale ak máte na niečo takéto náladu, rozhodne po Malých láskavostiach siahnite.
Stretnutia s Kate a Tristanom sú vždy veľmi príjemné. Táto dvojica ma baví najmä preto, že to nie je klasické policajné duo, keďže Kate svoju policajnú kariéru zanechala a presedlala na súkromnú detektívnu kanceláriu. Preto sú aj ich pátracie postupy obmedzené, ale zasa častokrát o to viac nápadité.
Robert Bryndza má spisovateľský dar okamžite vtiahnuť a získať si čitateľa. Ten od prvej strany splynie s dejom a stránky otáča neuveriteľnou rýchlosťou. Píše jednoducho, dej má vďaka tomu spád a rýchlo ubieha. Pre mňa autorove knihy predstavujú vždy liek na čítaciu krízu. Ani tu tomu nebolo inak. Kate s Tristanom prešetrovali každú stopu ihneď, nebol tu priestor na zbytočné a zdĺhavé opisy. Niektoré detektívky sa venujú zbytočne veľa vedľajším postavám alebo návratom do minulosti, aby sa vysvetľovalo počínanie páchateľov, ale tu to tak nie je.
Máme strateného chlapca, jeho starú mamu, ktorá sa ho po jedenástich rokoch rozhodne vypátrať, a len veľmi malý okruh možností, čo sa v skutočnosti stalo. Napriek tomu to po celú knihu netušíte a možno až pri konci si domyslíte, čo sa asi tak mohlo stať. Kniha má skutočne veľmi dobré tempo a ak vám to čas dovolí, určite ju prečítate aj na jedno otvorenie.
Jediná vec, ktorá mi trochu na celej sérii prekáža, je Katina závislosť na alkohole, presnejšie jej snaha sa z toho vyliečiť. Časté pripomienky jej podpornej skupiny alebo jej túžbe po alkohole pri stresových situáciách by pokojne mohli pomaly vymiznúť. Kate vyzerá byť dostatočne silná postava na to, aby to zvládla. V tomto dieli mi chýbalo viac z Tristanovho súkromia, jeho osobný život sa nikde neposunul a nakoľko som si ho veľmi obľúbila, dopriala by som mu v príbehoch väčší priestor.
Tento prípad nebol tak zamotaný ako predchádzajúce a mal pomerne jednoduché vysvetlenie, napriek tomu to bolo opäť príjemné čítanie a rozhodne sa teším na pokračovanie. Po autorových knihách určite odporúčam siahnuť, keď máte radi detektívky a chcete si s knihou predovšetkým dobre oddýchnuť.
Dům vůní sa odohráva v mojom milovanom Francúzsku a striedavo sa ocitáme v hlavnom meste Paríž a v rozvoniavajúcom Grasse - kolíske veľkých parfumérskych majstrov. Z knihy na vás dýcha atmosféra vidieka aj luxus rozvíjajúcich sa svetoznámych letovísk, ako je Saint Tropez alebo Cannes.
Príbeh je sústredený na mladučkú Anouk, ktorej sen je stať sa uznávanou parfumérkou. Na pozadí spoznávame osudy celej generácie Girardovcov, ktorí patria v danom priemysle medzi špičku. Osud ich spojí a Anouk tak dostáva príležitosť študovať a komponovať vône.
Páčilo sa mi prelínanie rozprávania príbehu o Anouk s históriou rodu Girard. Je jasné, že keď sa chce človek vypracovať, stať sa slávnym a uznávaným, väčšinou musí niečo obetovať. A Girardovcov stála sláva veľa. Aj keď celý román vyznieva niekedy zidealizovane s množstvom nepravdepodobných náhod, autorka dokázala do neho vniesť aj trochu tragédie a smutných momentov. Pri ceste za slávou išlo priateľstvo stranou a vznikla veľká nenávisť s rodinou Bonnetovou, ktorá všetko svoje nešťastie pripisuje práve Girardovcom. Mám v knihách rada rivalitu medzi dvoma rodinami, hlavne ak sa neskoršie generácie snažia spor urovnať a vznikajú medzi nimi romantické vzťahy tak, ako je to aj v tomto príbehu.
Na výbere vône som si vždy dávala záležať a nazrieť do zákulisia ich tvorby, aj keď len vďaka fiktívnemu príbehu, bolo pre mňa veľmi zaujímavé. A keď sa v príbehu mihlo meno Fragonard, ktorých parfúm používam už od strednej školy a ich vône skutočne milujem, je to už len bonus k celkovému dojmu z príbehu. Kniha sa mi veľmi dobre čítala, bola tak milo a láskavo napísaná. Príbeh bol pekne, aj keď pomerne náhodne generačne poprepájaný a tak akurát romantický. Zmenila by som skutočne len maličkosti a to hlavne v závere, ale celkovo to hodnotím ako mimoriadne príjemné rozprávanie a stretnutie s novou autorkou. Ak od nej vyjde niečo ďalšie, určite si to nenechám ujsť.
Po výbornom treťom dieli, v ktorom sa začali črtať aj vážnejšie problémy nám Alice pripravila ďalší, opäť lepší než ten predchádzajúci, grafický román v sérii Motýliky.
Charlie a Nick majú za sebou svoj coming out a viac-menej sa prestali zaoberať tým, kto si o nich, čo myslí. Po niekoľkých mesiacoch chodenia sa Charlie pripravuje, aby Nickovi po prvýkrát povedal, že ho ľúbi. Bohužiaľ, pre Charlieho, ktorý nad všetkým príliš premýšľa, to predstavuje veľký problém a je preňho čoraz náročnejšie sa vyrovnávať so svojou úzkosťou. Nick si všimol Charlieho problémy s jedením a po ničom netúži viac, než mu pomôcť. Uvedomuje si však, že pomoc, akú Charlie potrebuje mu nie je schopný poskytnúť, a preto sa snaží aspoň stáť vždy po jeho boku.
Po "ľahších" prvých troch dieloch sa pravdepodobne dostávame k vyvrcholeniu Charlieho psychických problémov. Alice naozaj vie, ako citlivo spracovať neuveriteľne ťažké témy a pri mnohých scénach som mala doslova zimomriavky. Jej knihy, aj tie mimo série Motýliky, majú vždy hlbší presah, ale zároveň všetko podáva veľmi jemne a dostupne. Veľmi by som si želala čítať všetky jej knihy v dospievajúcom veku a vedela by som si predstaviť, keby sú jej knihy zaradené aj ako povinné čítanie. Nielenže by to mohlo mnohým deťom a mladým dospelým pomôcť, ale zároveň by sa ku všetkým dostala toľko potrebná osveta tolerancie.
Motýliky 4 sú opäť dokonalé a vždy, keď dočítam ďalší diel, mám chuť ho začať opäť odznova. Myslím, že do premiéry druhej série seriálu ich stihnem "prelistovať" znova všetky a nejeden raz pozrieť aj prvú sériu, ktorú si pustím vždy, keď sa chcem ocitnúť v úžasnej, optimistickej, tolerantnej a bezpečnej bubline. Tento rok Alice potvrdila, že séria dostane ešte ďalšie dva diely, čo ma neuveriteľne potešilo. Milujem Charlieho a Nicka a veľmi im to obom prajem. Kľudne by som o nich čítala aj desiatky kníh o ich bežnom živote.
Predslov knihy Sesternice napísala moja obľúbená latinskoamerická autorka Mariana Enriquez a už ten výborne načrtol náladu celej knihy. Okrem iného sa v ňom dozvedáme aj fakt, že sama autorka nazýva román do istej miery autobiografickým a inšpiráciou jej boli reálne situácie, ktoré zažila alebo sa o nich dozvedela od iných žien, čo je po prečítaní knihy až hrôzostrašná skutočnosť.
Príbeh je o Yune, ktorá žije s prísnou matkou a ťažko postihnutou sestrou Betinou. Yuna samú seba takisto opisuje ako zaostalú, čo sa prejavuje napríklad aj v gramatických chybách, slabej slovnej zásobe a nesprávnej, resp. absentujúcej interpunkcii. Viem, že mnohým čitateľom často prekážajú podobné "experimentálne" formy písania, ale v tomto prípade to skvelo dopĺňalo charakter a spôsob premýšľania hlavnej postavy. Zároveň však postupne môžeme sledovať, ako sa Yunine vyjadrovacie schopnosti a vedomosti zlepšujú vďaka tomu, že Yuna sa v priebehu deja stále snaží vzdelávať.
Autorka si ani náhodou nedáva servítku pred ústa a všetko opisuje bez akejkoľvek politickej korektnosti. Jej štýl je typický latinskoamerický - nechutný, naturalistický, miestami vyhnaný do bizarných extrémov. Dej rozhodne nemá len jednu vrstvu a napriek tomu, že jasne opisuje život hlavnej postavy a jej okolia, nie vždy som mala istotu, že je to tak, ako nám to Yuna prezentuje. Presne to mám na juhoamerickej literatúre najradšej a aj keď to nemusí byť každého šálka kávy, určite odporúčam dať aspoň šancu autorom a autorkám aj z tohto kúta sveta. Napriek vyhroteniu niektorých scén a opisov, dej románu nepresahuje do hororových alebo nadprirodzených prvkov, ako je to napr. typické pre Marianu Enriquez, a tak môže byť prijateľnejším uvedením do tejto literatúry.
Veľmi sa mi páčila aj poznámka prekladateľky Barbary Sigmundovej, ktorá nám priblížila problémy, s ktorými sa pri preklade Sesterníc musela vysporiadať. Bolo to zaujímavé nahliadnutie do veľmi ťažkej práce prekladateľov, ktorú si častokrát ani neuvedomujeme.
Mám pocit, že M. W. Craven je detektívny génius. Má špecifický štýl písania použitý v každej svojej knihe. Rád drží čitateľa v napätí, kapitoly končí šokujúcimi vetami, zaujímavými otázkami alebo prekvapivými odhaleniami. Vždy preto musíte prečítať ešte aspoň jednu kapitolu, a potom ešte jednu, a ešte jednu, až ste na konci :) Ale čím sa každá jeho kniha odlišuje, tak je rôznorodosť jeho zápletiek. Absolútne nepredvídateľné, originálne a premyslené. A to platí aj pre jeho Zónu smrti.
Určite nespochybniteľne a zaslúžene udeľujem autorovi 5* za zápletku. Ani neviem kedy naposledy som čítala takto premyslený a zamotaný prípad so skvelým rozuzlením a zakončením. Ja nie som ani tesne po dočítaní schopná zrekapitulovať dej, preto si neviem ani predstaviť, aké náročné muselo byť dať tento príbeh na papier bez toho, aby Cravenovi explodovala hlava :D
V príbehu sa toho prelína a kombinuje strašne veľa. FBI, MI5, NKA a nesmie chýbať Sekcia analýz závažných trestných činov, v ktorej pôsobia Poe a Tilly. Prípad sa týka pašovania starých vzácnych artefaktov, anglických a amerických misií v Afganistane, vojnových zločinov, vojnových hrdinov a tomu všetkému kraľuje kyberzločin, na ktorý je Tilly odborníčka.
Poe opäť nesklamal. Jeho neštandardné vyšetrovacie metódy a postupy opäť ohromujú a porušovanie zaužívaného ho, ako inak, privedie k odpovediam. Tilly je jedna z mojich najobľúbenejších knižných postáv a jej svojská postava tu zasa prináša úsmevné odľahčenie a Poa privádza vždy na správne stopy. Pokojne jej mohlo byť v tejto časti aj viac, mala som totiž pocit, že bola častokrát v úzadí. Ale je pravda, že vždy keď bola na scéne, stálo to za to :D
Aj keď túto sériu naozaj milujem, musím priznať, že prvá polovica tohto dielu bola na môj vkus trochu viac rozvláčna a zbytočne naťahovaná. Chápem, že si autor musel pripraviť pôdu na tak spletitý prípad, ale myslím, že by sa dalo niečo vynechať, aby mal príbeh ten správny náboj hneď od začiatku. Skutočne zaujímavé to totiž začalo byť až od polovice a tu už som sa od príbehu nevedela odtrhnúť. Malá výčitka k rozbehu, ale potom už bolo všetko 100 %-né!
ozprávky Barda Beedla vyšli v tomto nádhernom novom vydaní, ktoré je obohatené o množstvo prekrásnych ilustrácií a predovšetkým aj o zaujímavé poznámky profesora Dumbledora. Už keď som knihu držala v rukách prvýkrát, bola som z nej absolútne nadšená a keď som si ju prečítala, tešila som sa z nej ešte viac. Pretože s veľkou hanbou priznávam, že tieto rozprávky som doteraz ešte nečítala a pôvodné vydanie mi v knižnici chýba.
Vydanie obsahuje 5 krásnych a hlavne poučných príbehov, z ktorých asi každý pozná ten o troch bratoch. Okrem tohto sa mne osobne asi najviac páčil príbeh o Fantastickej fontáne, ale za prečítanie stoja určite všetky. Primárne sú zamerané na vzťah čarodejníkov a muklov a vyzdvihuje sa v nich inteligencia a odvaha. Naopak, ukazujú aj chamtivosť a túžbu žiť večne a s neobmedzenou mocou. Ale to, samozrejme, nikdy nevedie k šťastnému koncu.
Poznámky Albusa Dumbledora prinášajú k týmto rozprávkam úplne nový rozmer a my sa tak dozvedáme opäť veľa zaujímavostí z histórie magického sveta a tiež spoznávame mnoho významných osobností či fantastických tvorov. Keď to čítate, máte pocit, že tento svet tam niekde naozaj existuje a presne toto všetko sa v ňom odohralo.
Ja som z tejto knihy nadšená a odporúčam ju všetkým milovníkom Harryho Pottera ako povinnú literatúru. Ak knihu už máte v starom vydaní, myslím, že nutne potrebujete aj toto. Či pre radosť, alebo pre dobrý pocit z podpory Rowlingovej organizácie LUMOS, ktorej poputujú všetky výnosy z licenčných poplatkov tejto knihy.
