Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Sarah E. Ladd píše síce série, zväčša trilógie, ale jej knihy môžete pokojne čítať ako samostatné romány, pretože každá kniha je skôr uzavretý okruh ľudí spojený len oblasťou, v ktorej sa jednotlivé príbehy odohrávajú. Takže aj ja ich čítam tak, ako sa ku mne jej knihy dostanú, niektoré časti série vynechám, vrátim sa k nim pokojne inokedy a aj tak dostávam plnohodnotný dej.
Táto autorka sa vyznačuje románmi, ktoré majú pochmúrnejšiu atmosféru. Je to pochopiteľné už len z toho pohľadu, kde sa jej príbehy odohrávajú. Na opustených vresoviskách, skalnatých pobrežiach, kde je život ťažší, nie plný plesov a lesku, ako sme pri tomto žánri zvyknutí niekde v Londýne. Je zameraná skôr na opis okolia, opisov ľudských pocitov a emócií. Zväčša začínajú nešťastným osudom hlavnej hrdinky, ktorej život sa postupne obracia v šťastnejší osud. A presne tak to bolo aj v tomto príbehu.
Liam získal konečne Wyndcliff Hall a teší sa, keď sa ujme spravovania sídla a jeho pozemkov. Rýchlo ale začne zisťovať, že nielen finančná situácia nie je ideálna, ale na pobreží prebieha nekalá činnosť v podobe pašovania a záhadných stroskotaní lodí. Vo všetkom mu má pomáhať dlhoročný správca, ktorý je ale od začiatku voči Liamovi zaujatý. Liam tuší, že za jeho nepriateľstvom môže byť niečo viac. Navyše sa Liamovi začína páčiť správcova vnučka Evelyn. Evelyn je síce naivná a poddajná hlavná hrdinka, ale za to veľmi dobrosrdečná, s citom pre spravodlivosť. V každom chce vidieť len to dobré, ale prišiel čas, kedy si treba dať dole ružové okuliare a postaviť sa realite.
Prvá polovica knihy je rozhodne pomalšia, kedy sa len zoznamujeme s prostredím a postavami. Je jasné, že na pastve sú problémy, ale stále som si nebola úplne istá, kto za nimi bude. Atmosféra je ale vystihnutá veľmi dobre, možno trochu viac opisná, ale určite vás vtiahne do doby. V druhej polovici sa už začína veľa vecí vyjasňovať a aj naši hlavní hrdinovia si k sebe nachádzajú cestu, aj keď musia prekonať malé prekážky. Na túto autorku treba mať náladu a prichádzajúca jeseň a zima je určite ideálne obdobie na jej pochmúrnejšie príbehy.
Ako sa píše v anotácií, Skúška neviny rozhodne patrí k najlepším knihám Agathy Christie. Hneď, ako som sa začítala, začínala som tvoriť svoje podozrievavé konšpirácie a pomyslela som si, že teraz autorkinho páchateľa odhalím a uhádnem jej myšlienkové pochody. Najskôr som, pochopiteľne, mala viac teórií, ale mnohé som vyradila z dôvodu, že niečo podobné som už od nej čítala a určite to tak nebude. A viete čo? Zasa ma dobehla! Neodhalila som ani motív, ani páchateľa a toto jej dielo sa zaradilo medzi moje najobľúbenejšie.
Je to napísané skvele. Výborne zvládnuté postavy, ktoré žijú spoločne v pomerne odľahlom sídle, kde sa stala vražda. Páchateľ mal byť člen rodiny, ale po rokoch sa zistilo, že bol odsúdený neprávom. A teraz si každý uvedomil, že vraha musia mať medzi sebou a začnú sa navzájom podozrievať. Sledujeme situáciu z pohľadu každej jednej z nich a to je veľmi zaujímavé. Keď sa budete veľmi sústrediť a zamýšľať nad tým, čo hovoria, možno sa vám podarí vraha uhádnuť. Mňa takýto spôsob rozprávania veľmi bavil a príbeh som zhltla na posedenie.
Mám rada detektívku situovanú na jedno miesto s viacerými podozrivými a mám rada aj to, keď viem, že niekto z tohto obmedzeného počtu je vrah. Núti ma to premýšľať a do knihy sa úplne ponoriť. Navyše, autorkine knihy sú krátke, takže každá veta má význam a nezdržujeme sa zbytočnosťami. Je pravda, že nie všetky sú také vydarené, ale väčšina je. Túto ale určite radím medzi jej TOP.
Erotické romantiky sú takmer všetky na jedno kopyto a čím viac ich prečítam, tým viac ich navzájom porovnávam. Ja, našťastie, ich mám prečítaných veľmi málo, takže raz za čas ma zväčša vždy bavia. Táto nebola výnimkou, aj keď, nie tak dávno som čítala naozaj veľmi podobnú - Môj temný Romeo. Nešlo preto neporovnávať a nemať medzi nimi favoritku.
Dej je jednoduchý. Dohodnuté manželstvo medzi Dantem a Vivian. Obaja nerátajú s tým, že by sa do seba zamilovali. Dante si to navyše ani nechce dovoliť, kvôli pomste Vivianinmu otcovi. Dante je celkom hot boy - úspešný, neprístupný, s kopou peňazí. Skrátka najlepšia partia v meste. Vivian je taká trošku nevýrazná postava, kde ju človek položí, tam bude. Ku koncu ju už autorka začala formovať v silnejší charakter, napriek tomu mi zanikne medzi inými výraznejšími hrdinkami.
Pri týchto knihách ma vždy trochu rozčuľuje to bezohľadné a zbytočné rozhadzovanie peňazí, ale keď človek nevie, čo s nimi, asi to patrí k životu milionárov. Bez týchto klišé veľkých gest by som sa ja určite zaobišla, ale potom by kniha nemala zrejme o čom byť Ale úprimne, takým rýchlym výletom do Paríža alebo na Bali by som nepohrdla
Celá zápletka je veľmi jednoduchá, niekedy jej chýba logika, ale u daného žánru pokojne prepáčim. Čítalo so to dobre, s knihou som strávila príjemný víkend, ale nie je to nič, z čoho by som nadšením odpadla. Na ďalšie diely sa ale určite teším, pretože keď chce človek vypnúť, toto je ideálna voľba. Zatiaľ sa Ana Huang radí u mňa medzi priemer, ale taký, ku ktorému sa vždy rada vraciam.
Po dlhšej prestávke od Hercula Poirota tu mám konečne prípad s ním a jeho asistentom Hastingsom. Kedysi som jeho sériu čítala postupne, ale zistila som, že vôbec nevadí, keď knihy čítam poprehadzovane, takže teraz, keď mám na neho chuť, jednoducho si nejaký jeho príbeh náhodne zoberiem. A tu priznávam, že som Vraždu v End House už čítala a myslela som si, že viem kto je vrah. Ale Agatha ma opäť dostala (už nepočítam, koľkáty raz)!
Pri príbehoch s Poirotom mám vždy problém s tým, že rozprávačom nie je on, ale Hastings. Vždy mi chvíľu trvá, kým sa na to nastavím, lebo nejako automaticky beriem, že všetko by mi mal vysvetľovať práve Poirot. Ale nakoniec ma baví si príbeh nechať vysvetliť tak, ako aj Hastings a spolu s ním sledovať Poirotove vyšetrovanie.
Ako som písala, celý čas som si myslela, že viem kto je vrah, ale nakoniec sa rozprúdil taký kolotoč odhalení, že už mi bolo jasné, že som úplne mimo. Ako to tá Agatha zasa vymyslela! Skvelé! Ak by sme išli do úplných podrobností, niečo tam zrejme úplne logické nebolo, ale na čo by sme to robili, keď sa pri čítaní tak skvele bavíme, pravda? Takže zisťujeme, či ide o vraždu z lásky, pre peniaze, pre majetok alebo zo závisti? Adeptov je viac, ale ja vám garantujem, že to neuhádnete. Vražda v End House sa určite radí medzi tie obľúbenejšie a pokojne si ju za nejaký čas prečítam opäť.
Prečo podobné fantasy nečítam častejšie? Ja som po dočítaní vždy taká spokojná! A tu tomu vôbec nebolo inak, aj keď začiatok knihy tomu vôbec nenasvedčoval...
Áno, príbeh mal na môj vkus pomalší rozbeh, ale zasa musím uznať, že neštandardne nám neponúka len dvoch hlavných hrdinov, ako to vo väčšine kníh býva, ale máme ich tu hneď niekoľko a každého musíme aspoň trochu spoznať, kým sa všetci stretnú, spoja a pôjdu za spoločným cieľom. Čiže chvíľku mi trvalo, kým som sa do príbehu dostala, ale akonáhle sa postavy stretli a začali realizovať svoj plán, vôbec sa mi od príbehu nechcelo odchádzať.
Každá postava je iná a každá má na vraždu kráľa iné pohnútky. Neviem, či vám budú všetky postavy sympatické, mne celkom aj boli, ale neverila som ani jednej a ani oni si neverili navzájom Postupne sa neustále o každej z nich dozvedáme niečo nové a mnoho sa vysvetlí a vyjasní až v úplnom závere, ktorý ma rozhodne prekvapil a možno aj trochu šokoval. Autorka to naozaj pekne vyskladala, zahrávala sa nielen s postavami, ale aj s čitateľom a pripravila prekvapivé vyústenie, ktoré sľubuje akciou nabité pokračovanie.
Príbeh je zasadený do vymysleného sveta, z ktorého sa síce veľa nedozvieme, ale neprekážalo mi to, pretože príbeh sa sústredil na ústrednú a nosnú myšlienku, ktorá poskytovala dostatok akcie, takže nejakú výplň som nepotrebovala. Fantasy prvkov je tam minimum, keď sa objavili, až ma prekvapili, lebo som už s nimi ani nepočítala. Rozhodne, ale ešte táto dávna mágia môže zamiešať karty v ďalších dieloch, na ktoré sa rozhodne teším.
Pred časom sme tu mali Leigh Bardugo s jej Vraňou šestkou, teraz tu máme Mai Corland s jej elitnou zabijáckou a zlodejskou partičkou. Rozhodne odporúčam!
Úžasne oddychové, ľahké čítanie so skvelými hlavnými postavami - Eleanor a jej majordómom. Aj keď knihy čítam s pomerne dlhším odstupom, všetky postavy si dokonale pamätám, akoby som bola na návšteve u Lady Swiftovej a stretávala sa s nimi každú nedeľu na čaji o piatej
Táto milá cozy mystery, od ktorej by ste možno nečakali nijako zvlášť prepracovanú detektívnu zápletku vás ale s touto časťou možno celkom prekvapí. Tento prípad bol pekne zamotaný a Eleanor mala čo robiť, aby ho rozlúskla. Samozrejme, nič ju od tohto zámeru nemohlo odradiť. Ani to, že aj jej život mohol byť veľmi ľahko v ohrození. Túto ženu ale nič nerozhádže a ak ju náhodou niečo rozladí, vždy má pri sebe spoľahlivého majordóma, ktorý ju postaví opäť na nohy.
Aj ja som sa, samozrejme, spolu s Eleanor snažila odhaliť páchateľa. Keď už nie ním, aspoň motívom som si bola pomerne dosť istá. Všetko mi ale do seba zapadlo až v závere, kde sa všetko vysvetlilo. Veľmi dobrý nápad mala autorka aj s možnou Eleanorinou politickou kariérou, ktorou pripomenula ženské práva a ich silu. Tieto dve hlavné témy - vyšetrovanie a kandidatúra - spolu perfektne fungovali a dopĺňali sa, takže vy sa naozaj nemáte kedy nudiť. Tento diel mal dobré tempo, veľa úsmevných situácií a prekvapivo málo romantiky - na tú ešte ale určite bude dosť priestoru v neskorších dieloch takže mi to vôbec neprekážalo.
Túto sériu veľmi odporúčam a dúfam, že stále viac a viac čitateľov nájde v tomto žánri zaľúbenie, aby podobné knihy mohli vychádzať čoraz častejšie, pretože ja pociťujem na našom trhu ich veľký deficit.
Ako sa aj v knihe píše, toto bol prípad hodný Hercula Poirota. Ale ani inšpektor Battle nebol najhorší, aj keď mu s vyšetrovaním muselo pomôcť viac osôb. Našťastie, aj keď mu to nepáli tak, ako Herculovi, je aspoň dostatočne podozrievavý na to, aby neobvinil nepravého. Na prípade mu stále niečo nehrá a pokúša sa hľadať pravdu.
Agatha Christie prišla s veľmi originálnou a pravdivou teóriou, že vražda je už v podstate koniec príbehu a všetko sa vlastne začína oveľa skôr. A tak sa rozhodla príbeh vyrozprávať úplne od začiatku, preto sa k samotnému zločinu dostávame možno až niekedy za polovicou knihy. Ničomu to však nevadí, pretože postavy sú natoľko zaujímavé, že sa s nimi rozhodne nenudíte.
Samozrejme, mala som svoju teóriu, kto je vrah. O chvíľu som ju zmenila a o ďalšiu som upodozrievala už aspoň štyroch ľudí. A hádajte čo? Netrafila som! Autorka ma opäť dostala, dokázala prekvapiť a celkovo samotný motív aj vraždu mala premyslené naozaj perfektne. Ku koncu to už síce trochu prekombinovala s dôkazmi, ale vôbec mi to nevadí, pretože som sa skvele bavila na tom, ako mi to do seba postupne začínalo zapadať. Rozhodne odporúčam!
Nová séria od mojej obľúbenej Mary Balogh sľubuje opäť rôznorodé príbehy zaujímavej rodiny, ktorej členovia sú každý iný. Prvý diel, samozrejme, začína s jej najstarším potomkom, dedičom starého viedieckeho sídla Ravenswood - Devlinom.
Príbeh je situovaný do vidieckeho prostredia, čo v danom žánri nebýva úplne bežné. Panstvo si je blízke s obyčajnými ľuďmi, spolu oslavujú a spolu sa bavia. Pánom na nich záleží, ale istá udalosť túto idylku naruší a zrazu je všetko vážnejšie a smutnejšie.
Hlavný hrdina je charizmatický Devlin, ktorý určite nie je taký šarmantný ako jeho mladší brat alebo otec. Preto je vždy tak trochu v ich tieni a myslí si, že u Gwyneth nemá ako nápadník veľkú šancu. Tá mu je ale od detstva oddaná a keď sa naskytne príležitosť, rýchlo sa dajú dokopy. Bolo mi jasné, že túto dvojicu čaká nejaká nepríjemnosť, pretože vývoj ich vzťahu bol prirýchly a celá kniha musela predsa ešte o niečom byť. Nešťastie nenechalo na seba dlho čakať a Devlin s Gwyneth sa odlúčili.
Úvod príbehu bol pomalší, zoznamovali sme sa s mnohočlennou rodinou a tiež s okolím sídla. Vzťah našej dvojice rýchlo nabral na obrátkach, ale zároveň aj rýchlo ochladol. Po rokoch ale Gwyneth zobrala veci do svojich rúk a vykľula sa z nej celkom sympatická hrdinka s veľkým odhodlaním dosiahnuť svoje. Tým si ma okamžite získala a držala som jej palce. Záver prišiel akosi prirýchlo, stále som čakala nejakú zásadnú udalosť, ktorá by Devlinovi otvorila oči, ale nedočkala som sa.... A potom bol už koniec. Dúfam, že sa o týchto dvoch niečo ďalšie dozvieme v ďalších dieloch, pretože sa mi zdá, že autorka ešte nevyužila celý ich potenciál.
Laurie Gilmore prináša veľmi jednoduché príbehy z malého mestečka, kde sa každý stará o toho druhého a všetci všetko vedia o sebe navzájom. Takúto družnú atmosféru mám v knihách veľmi rada, aj keď v skutočnom živote by som to nezniesla Na hlavných hrdinov v tejto druhej časti som sa tešila, pretože sme mali možnosť trochu ich spoznať už v tej predchádzajúcej a vyzeralo to, že by to mohol byť veľmi zaujímavý príbeh. A to v podstate naozaj aj bol, aj keď sa autorka mohla trochu lepšie vyhrať s charaktermi.
Noah, veľký sukničkár, sa zrazu zmenil na verného, pozorného a zodpovedného muža. Naopak, tichá, rozvážna, možno trochu nudná Hazel v sebe objavila nespútanú dušu, ktorá sa dá nahovoriť úplne na všetko, najmä v posteli Táto dvojica si rozumie od začiatku, aj keď si obaja nepripúšťajú, že to ten druhý môže myslieť vážne.
Príbeh je ozvláštnený záhadnými indíciami, ktoré ma naozaj bavilo sledovať a aj keď bolo úplne jasné, kto ich neposiela, nebola som si po celý čas istá, kto ich naozaj Hazel necháva. Opäť, aj keď to vizuál knihy možno nenasvedčuje, príbeh prináša množstvo scén v posteli, hoci to zo začiatku vôbec tak nevyzeralo. Veľmi fajn bolo aj to, že sme mali možnosť nazrieť, ako sa ďalej vyvíja aj vzťah dvojice z prvej časti, ktorá si určite už získala vaše sympatie. Celkovo ma bavila táto časť asi o kúsok viac ako Kaviareň Pumkin Spice, ale v podstate sa nesú oba príbehy v podobnom pohodovom móde, takže ako nenáročné čítanie sú fajn.
Vražda na drsnom pochmúrnom upršanom škótskom ostrove? To znie skvele! A ako bonus aspoň vyskúšam nového britského autora krimi.
Za mňa bolo určite prostredie najväčším lákadlom knihy a musím povedať, že zrejme aj autor naň vsadil, pretože mu venoval veľký priestor. Až taký, že opisy dosť zdržiavali dej, ale zasa navodzovali dobrú pochmúrnu atmosféru. Ja som sa ale chcela sústrediť na vyšetrovanie, pretože to bolo rozbehnuté pomerne slušne a prípad zo začiatku vôbec nevyzeral jednoznačne. Ako sa ale postupne odhaľovali možní páchatelia, niektorí až priveľmi okato nepravdepodobní, začínalo mi byť jasné, kto bude vinníkom. Aj keď priznávam, úplné vysvetlenie som neodhalila, nebola som ale ďaleko od pravdy. To však ničomu neuškodilo, tento prípad sa mi páčil a bavil ma. Aj keď, ak som už spomínala, tých opisných častí bolo zbytočne veľa.
Čo sa podľa mňa autorovi až tak nepodarilo, bol hlavný hrdina. Taký nemastný-neslaný. Zrejme ho chcel, alebo chce, postupne formovať, ale keď si ma nezískal v prvej časti, neviem, či to dokáže napraviť v tých ďalších. Tiež sa stále spomínali nejaké krivdy z detstva a dospievania, ktoré ale neboli vysvetlené, aj keď určité rysy sme zrejme našli v prebiehajúcom vyšetrovaní. Bola to taká utrápená postavička, ktorá každého prekvapila tým, že prípad vyriešila.
Zatiaľ má táto séria 6 častí. Aj keď som z tohto úvodného dielu nepadla na zadok, rada si prečítam ďalšie. Britský štýl detektívok mi stále veľmi vyhovuje a aj keď mám nejaké výhrady, samotný prípad bol fajn.
