

Melanž Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Milovníčka sveta fantasy a mýtov.
Moja láska k fantasy ide ruka v ruke s láskou k histórií, zvykom, folklórnym príbehom, a tak sa v mojej čarovnej knižnici nachádzajú aj knihy o historií, starých civilizáciach.
Do sveta magických bytostí a čarovných slávností ma v detstve priviedli knihy ako Pán prsteňov a Temné hmoty, a nemienim tento svet opustiť :)
Keby existovala súťaž o najextrémnejší ego tripik v literatúre, Patric Gagné by mala zlatú medailu. Autorka nám opakovane pripomína, ako jej všetci predpovedali geniálnu budúcnosť v psychológii, a pritom jej vlastná kniha slúži ako monumentálny dôkaz pravého opaku.
Kniha sa tvári ako introspektívna výpoveď o živote so sociopatickou diagnózou, no v skutočnosti ide o 408 strán lamentovania a samospasiteľských ospravedlnení. Patric sa sťažuje, ako spoločnosť považuje sociopatov za nebezpečných, a pritom nás s úsmevom detailne oboznamuje so svojimi krádežami, fyzickými útokmi a prenasledovaním bez jediného náznaku poučenia alebo sebareflexie.
Najlepšie na tom je, že očakáva, že všetci budeme pokojne prijímať jej činy len preto, že „má diagnózu“. Kradne, klame, ohrozuje a my budeme tlieskať.
P.S.: Koľko vôbec môžeme veriť človeku, ktorý s rovnakou hrdosťou priznáva, že pravidelne klame?
Prvý diel (Dom na azúrovom pobreží) bol pre mňa ultimátna cosy kniha. V druhej časti som sa však cítila, akoby som sledovala film z 80.90. rokov, kde do rodiny príde pestúnka a deti skúšajú jeden prank za druhým, aby ju vyštvali. Je to milé, číta sa to ľahko, ale… chýbal mi posun.
Najväčší problém som mala s tým, že namiesto samotného príbehu mal autor oveľa väčšiu chuť “prednášať”. Miestami som mala pocit, že ide skôr o propagovanie jeho trans/gender ideológie, než o rozprávanie príbehu. A keď sa niečo podsúva až príliš nasilu, dej tým stráca iskru aj prirodzenosť.
Výsledok? Stále príjemná oddychovka, ale už bez toho magického čara, ktoré mal prvý diel.
Ťaživé čítanie, ktoré z pohľadu dievčaťa bolestivo ukazuje chaos v jej mysli a neznesiteľnú realitu domova.
Čo je lepšie? Jedna skutočná krásna ruža, ktorá už síce povädla, ale na ktorú sa nikdy nezabudne, alebo vábivá náhrada, ktorá sľubuje, že vydrží naveky?
