

Melanž Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Milovníčka sveta fantasy a mýtov.
Moja láska k fantasy ide ruka v ruke s láskou k histórií, zvykom, folklórnym príbehom, a tak sa v mojej čarovnej knižnici nachádzajú aj knihy o historií, starých civilizáciach.
Do sveta magických bytostí a čarovných slávností ma v detstve priviedli knihy ako Pán prsteňov a Temné hmoty, a nemienim tento svet opustiť :)
Mám pocit, že mi trvalo sto rokov dočítať túto knihu. Bola pre mňa ako horúčkový sen, ktorý mi miestami pripadal ako dážď v makonde - nekonečný. Krásna, o tom niet pochýb, a Márquezova fantázia je bezodná. Niektoré pasáže ma nahlas rozosmiali ale pri iných som zas nebola schopná udržať pozornosť.
Keď budem stará a budem mať za sebou vlastné generácie, čítanie si zopakujem. Možno mi už nebude pripadať nekonečná, len prirodzená.
Knižočka neohúri, ale ani neurazí. Pre vekovú kategóriu, pre ktorú je kniha cieľená, je to úplne skvelé čítanie. Pekné ilustrácie a jasne plynúci dej je skvelý pre mladého čitateľa, ktorý ešte len objavuje krásy čítania.
Kniha je napísaná krásnym jazykom, avšak samotné postavy ma za srdce až tak nechytili. Ale kedže je kniha naozaj krátka a dá sa prečítať na jeden nádych, určite by ste jej mali dať šancu.
Atmosféra severného Fínska bola super, ale! Záver bol uponáhľaný a maximálne skúpy na detailné objasnenie vrážd. Vôbec nám neponúka vnútorné prežívanie a dôvody vraha, čo je obrovská škoda, pretože vedieť meno vraha mi rozhodne nestačí. Aj keď ma kniha veľmi bavila čítať, koniec bol natoľko veľkým sklamaním, že mi nedá dať viac ako 2 hviezdičky. Veľká, veľka škoda.
Príbeh Ivana Denisoviča Šuchova, jedného z tisícov väzňov sovietskeho gulagu, je surový, jednoduchý a práve v tom spočíva jeho sila. Opisuje jeden bežný deň v tábore - a práve táto každodennosť je desivá. Čitateľ cíti chlad, hlad, únavu ale prežíva spolu so Šuchovom drobné víťazstvá, ktoré znamenajú rozdiel medzi prežitím a zrútením.
Takéto knihy nesmú upadnúť do zabudnutia. Nielen preto, že pripomínajú hrôzy minulosti (aj súčasnosti), ale aj preto, že dokazujú silu slova. To, čo malo byť umlčané prežilo - a my méme povinnosť o tom hovoriť ďalej.
Šťastie možno nájsť aj v tých najtemnejších časoch, keď si človek spomenie, že sa má obrátiť k svetlu.
