Prečítané 2024 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Od tohto príbehu som čakala príjemnú oddychovú romantiku a nejaký ten spice, čiže vidíte, že moje očakávania neboli nijako závratné.
Rovno môžem povedať, že toto moje minimálne očakávanie bolo naplnené, no okrem toho som dostala naozaj krásny príbeh, ktorý ma dojal, vybehla mi pri ňom nejedna slzička a ani nespočítam, koľkokrát som mala celotelové zimomriavky.
Napriek tomu, že už na začiatku som vedela, ako kniha dopadne (čo koniec-koncov pre tento žáner asi tak trochu typické, však?), mi tento príbeh pripadal v niečom iný. Bol svieži, trošku akoby inak napísaný, hlavné postavy mi pripadali veľmi skutočné a reálne, nenašla som tam žiadne cringe klišé, ktoré by mi prekážalo. Do oboch som sa úplne zaľúbila a milujem autorku najmä za to, ako napísala Stevie, a to či už jej vonkajší vzhľad alebo osobnostné rysy.
#forbiddenromance trope ma v tomto podaní veľmi bavil, príbeh bol príjemne svižný, dynamický, žiadna obrovská dráma, vedľajšie postavy boli tiež skvelé a v príbehu zmysluplné, jednotlivé dejové linky (Steviena vlastná, Zandersova vlastná a ich spoločná) sa vzájomne pekne striedali a pretínali. Spicy scény boli tiež veľmi fajn a celkovo som si čítanie veľmi užila.
Mám len 3 veci, ktoré by som vytkla:
1) slovenský preklad / korektúra mala miestami celkom muchy
2) ku koncu sa mi už príbeh zdal trošku zdĺhavý a akoby sa tam v každej - každej druhej kapitole dej cyklil (podobné vetné konštrukcie, podobné pointy...)
3) naozaj videl Zanders zo svojho penthousu, čo Stevie ukázala jeho mame dole pred vchodom budovy? Ja bývam "len" na 11. poschodí a určite by som tam nedovidela ani keby som mala vyše 190cm a orlí zrak...
Sečteno, podtrženo to ale bolo veľmi príjemné čítanie a teším sa veľmi na pokračovanie série!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Birthday Girl - kniha spod pera Penelope Douglas, ktorá po celom svete žne veľké úspechy a má veľké množstvo fanúšikov, nakoniec neunikla ani mne.
Pred začatím som mala len veľmi hmlistú predstavu o tom, do čoho sa púšťam. Vedela som o #ForbiddenLove a #AgeGap tropes a, samozrejme, o nejakom trojuholníku syn-tatko-dievča. No a na moje veľké sklamanie, presne o tom kniha aj bola - bohužiaľ, nič viac.
SPOILER ALERT
Veľmi som chcela, aby sa mi kniha páčila. A neberte ma zle, atmosféra príbehu je super, celé to prostredie malého amerického mesta bolo veľmi príjemné a svojím spôsobom veľmi cozy. Avšak postavy, ach jaj...
MMC Pike bol síce fajn, ale chýbala mi u neho taká chlapská rozhodnosť a dominancia. Nemal nič z toho "I will burn this world for you", ktoré mám na mužských postavách rada a až prííííííliš ho zaujímal názor okolia, ktoré v celom deji vlastne ani nebolo veľmi prítomné.
FMC Jordan síce mala len 19 rokov, ale to, koľkokrát táto osoba vyprovokovala nejakú drámu (z ktorej nakoniec nič) a skončila tým, že sa balila a odchádzala, pričom naozaj reálne nikam nešla a v konečnom dôsledku sa vždy vracala, to bolo niečo neuveriteľné a zakaždým ma to len rozčúlilo. Doteraz vlastne neviem, čo na nej Pike mal okrem toho, že bola mladá, štíhla, krásna a blond (klišé, klišé, klišé)
No a zvyšok postáv som si pracovne označila ako NPCčka, pretože sa tam len tak nejak vyskytovali a ich prítomnosť, poťažmo nejaká aktivita, bola vždy len veľmi plytká a jednoúčelová - slúžila len na to, aby nasmerovali hlavné postavy tam, kde ich autorka potrebovala - nič viac, nič menej.
Napríklad - Cole tam bol (viac nie ako áno) len na to, aby sa ukázalo, že Jordan je najprv s ním a potom s jeho tatkom - koniec úlohy. Coleova mama tam bola len na to, aby sa Jordan urazila a odišla - koniec úlohy. Jay tam bol len na to, aby sa Cole dozvedel o romániku svojho otca a nakoniec sa urazil a odišiel - koniec úlohy. Máte predstavu?
A keď sa pýtate, či aspoň tie spicy scény stáli za to - neboli najhoršie, ale Douglas ich teda určite vie spraviť aj oveľa lepšie, to som si overila pri jej knihe Corrupt.
Normálne by som za toto dala spokojne len 1 hviezdičku. Tak prečo nakoniec 3? Za atmosféru a za to, v akom očakávaní ma kniha držala, čím ma nútila stále čítať viac a viac, lebo som stále verila, že už už určite príde nejaká bomba, zvrat, brutálna scéna, nejaký mindblowing zlom... V závere ma to čítanie samo osebe bavilo napriek tomu, že nič z toho nenastalo.
Žeby som knihu ale mohla odporúčať veľmi nemôžem povedať.
PS: Nie je súčasťou môjho hodnotenia príbehu, avšak slovenský preklad a korektúra, to je jedna obrovská tragédia...
Nemám rada motivačné knihy. To je ideálny začiatok recenzie knihy, ktorá je sčasti motivačná... Na druhej strane, mám veľmi rada (auto)biografie, memoáre a silné príbehy - a to sú presne aspekty, ktoré ma oslovili v prvom rade.
Michalove knihy som ešte nečítala, no jeho ako osobu som registrovala práve vďaka recenziám jeho diel na rôznych profiloch a je pre mňa veľkou cťou, že ma oslovil a poslal mi tento svoj najnovší prírastok do knižnej rodiny.
Kniha dostala nálepku "Autobiografia", no ja som ju vnímala skôr ako zbierku autobiografických esejí. Pozostáva totiž z mnohých kapitol, ktoré sú skôr kratšie a, ako aj Michal sám uviedol, každá má nejaký logický úvod a záver a bezprostredne na seba nenadväzujú. Zachytávajú však jeho spomienky a čriepky z jeho života, ktorý je v mojich očiach naozaj výnimočný.
Viem, že to nie je ani zďaleka porovnateľné, no sama mám určité ochorenie, ktoré je náročné nielen pre mňa, ale aj pre mojich blízkych, preto som počas čítania mnohokrát mala slzy na krajíčku, nakoľko Michal dokázal pomenovať a popísať mnoho pocitov, ktoré tiež kvôli mojej situácii prežívam. Musím povedať, že som si z jeho príbehu veľa zobrala a kniha ma skutočne dokázala motivovať. Pooznačovala som si v nej množstvo viet a citátov či celých úryvkov, ku ktorým sa budem rada vracať a musím povedať, že ma veľmi milo prekvapilo, koľkokrát som sa počas čítania pobavila a úprimne zasmiala, nakoľko v kapitolách nechýbajú ani úsmevné spomienky.
Táto recenzia však nemôže byť o príbehu, pretože nie je možné zrecenzovať niekoho život, i keď za odvahu, statočnosť a nezlomnosť by si autor určite zaslúžil všetky hviezdy, ktoré existujú.
Môžem ale určite ohodnotiť grafické prevedenie publikácie, ktoré je skvelé a vizuálne veľmi pekné. Za čo ale strhávam bodík je úprava textu, ktorý by podľa mňa zniesol o niečo pozornejšiu korektúru a menšie štylistické úpravy.
Pokračovanie detskej fantasy série The House at the Edge of Magic so sebou prinieslo ďalšie dobrodružstvá štvorice, ktorú som si ešte viac obľúbila. Trol Eric bol láska už v prvej časti, no v pokračovaní mi aj Nine prestala toľko vadiť, pretože už nebola taká neznesiteľná a vytvorila som si lepší vzťah aj k Dr. Spoonovi a Flabbymu.
Bolo pre mňa príjemné čítať o nových situáciách, do ktorých sa hrdinovia dostali a kniha bola opäť napísaná pútavo, vtipne a s ľahkosťou, no mne sa tentokrát napriek tomu čítala akosi ťažšie a cez niektoré pasáže som sa akosi nevedela dostať - preto mi aj čítanie trvalo dosť dlho vzhľadom k povahe a dĺžke príbehu. Dej bol opäť skôr jednoduchší, s jednou dejovou linkou, čo je, samozrejme, vzhľadom k cieľovej skupine čitateľov viac než pochopiteľné, no môžem povedať, že aj pre mňa ako skoro 30-ročnú osobu bolo čítanie pútavé a zaujímavé. A musím povedať, že v závere, keď sa odkryla časť tajomstva pôvodu Nine, som nemala ďaleko od zimomriavok.
Tak či tak som si čítanie v konečnom dôsledku užila a viem si predstaviť, že deti by toto rozprávanie vyslovene bavilo! Myslím si, že aj keď som počas čítania tejto časti nechcela veľmi pokračovať ďalšími knihami, predsa len si zaobstarám aj ďalšie pokračovania, nakoľko ma zaujíma, čo sa s postavami bude diať ďalej.
Ak by aj vás dospelákov lákalo si prečítať niečo ľahučké, vtipné, plné fantázie a dobrodružstva, určte nespravíte krok vedľa - treba sa len nastaviť na to, že ide o detskú literatúru.
Budem úprimná - túto sériu som naozaj neplánovala čítať. Pravdepodobne nikdy. Nebyť tejto novej edície s prekrásnou obálkou od skvelého A. Macha, nikdy by som nebola objavila tento dračí svet a áno, bolo by to len preto, že sa mi pôvodné obálky... nuž prosto protivili. Teraz vám ale môžem - musím, dokonca - povedať, že by to bola jedna obrovská chyba! Žiaľ, čo sa kníh týka, som vskutku natoľko povrchná a toto bola pre mňa veľká lekcia.
Takto, na jednej strane je nesmierne obdivuhodné, že takýto príbeh napísal Ch. Paolini, keď mal ešte len 15 rokov. Na strane druhej je toto tak sakramentsky dobrý príbeh aj pre dospelého autora! Nenašla som v texte veľa momentov, kedy by som si povedala "aha, áno, toto písal teenager" a za to jeden veľký klobúk dole.
V knihe na mňa čakal dokonalo vybudovaný a do detailov premyslený svet, pútavá zápletka, brilantne napísané (a sympatické) postavy či dokonca (nejeden) vlastný jazyk a nenašla som vskutku nič, čo by mi prekážalo.
Čo sa týka atmosféry, pre mňa to bolo akoby sa stretol LOTR, Hobbit a Ako vycvičiť draka - jednoducho to celé malo pre mňa taký cosy dobrodružný vibe plný útulna, ale i napätia a dobrodružstva. Navyše som teda aj vyronila nejaké tie slzičky, ktoré v rámci celkového zážitku autorovi odpúšťam, aj keď ma ich príčina vskutku zaskočila a zabolela...
Takže zjednodušenie - ja som z knihy nadšená, úplne som si ju zamilovala a už sa neviem dočkať ďalších častí!
