

Must read Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMilujem, keď sa môžem stratiť v knihe, pretože len v knihe sa viem znova nájsť.
Je čoraz viac trilerov, ktoré sa nesústreďujú len na hlavnú postavu, no zahrnú nás pohľadmi iných, nových postáv. Bohužiaľ, len máloktorému autorovi sa podarí vyvolať v čitateľovi sympatie aj k nim. To ale vôbec neplatí o knihe Zlodej tetovaní.
Autorka opísala všetky svoje postavy viac ako dokonalo. Áno, boli chybné. Áno, robili aj zlé veci. Aj tak som ich ale nedokázala nenávidieť, práve naopak.
Hodnotiť zápletku tejto knihy je priam nemožné. Prečo? Pretože toto dielo malo hneď niekoľko zápletiek.
Samozrejme, hlavnou zápletkou by sa dali považovať vraždy, ktoré boli skvelo premyslené a ozaj detailne opísané, no mňa zaujali zápletky medzi postavami.
Časti, ktoré boli z pohľadu Zlodeja tetovaní boli osviežujúce, človeku ponúkli druhý pohľad na vec a zistenie, že to nebolo nič osobné, ma akosi zvláštne upokojovalo.
Knihu som zhltla za pár dní a už teraz som zvedavá či sa autorka rozhodne pokračovať v písaní a čo nás čaká nabudúce.
Francescu Zappiu som na knižnej scéne registrovala vďaka jej debutu Vymyslela som si ťa, ktorý som dávnejšie aj rozčítala, avšak nikdy ma nezaujal natoľko, aby som ho dokončila.
Potom prišlo toto.
Eliza a more príšer je jemne vyrozprávaný príbeh, v ktorom sa dokáže nájsť každý, kto kedykoľvek vďaka niečomu vyčnieval z davu. Autorka opatrne pracuje s psychikou postáv, aby nakoniec vierohodne zobrazila to, čo sa možno niektorým aspoň raz prehnalo mysľou.
Ukazuje nám, že nie je dôležité byť neustále v poriadku. Z času na čas o sebe môžeme pochybovať, môžeme zakopnúť a spadnúť. Môžeme sa dokonca stať svojimi vlastnými príšerami.
Dôležité ale je, aby sme nimi neostali.
Druhé pokračovanie Troch Temných Korún ponúka nielen posun v deji, ale aj predstavenie ďalších postáv a hlavne bližšie zoznámenie s ostrovom a jeho minulosťou. Každá sestra ponúkla dielu niečo iné, a vyvinuli sa nielen ony, ale aj mnohé vedľajšie postavy, na ktoré sa oplatí počkať v treťom pokračovaní.
Štýl tejto knihy mi v niektorých aspektoch dosť pripomína sériu Hra o Tróny, v ktorej je tiež veľa rôznych pohľadov a intríg v daných mestách.
Svet, ktorý vytvorila Kendare Blake v tejto sérii pôsobí aj bez mapy tak reálne, až som si v niektorých situáciách živo dokázala predstaviť samú seba medzi postavami. Je pozoruhodné, ako autorka dokáže priblížiť Fennbirn bez toho, aby zaplnila strany zbytočnými opismi. Namiesto toho vkladá malé útržky do jednotlivých kapitol všetkých postáv, nielen tých hlavných.
Ak sa vám páčila jednotka, túto časť si zamilujete tiež. Sily sestier sa odrazu vyrovnajú a favorit už viac neexistuje. Každá sa môže stať kráľovnou, stačí len chcieť. Hĺbka príbehu a vzťahu sestier si ma v tejto časti získala, pretože ak hľadíte na sestru len ako na prekážku, všetko sa javí ako malinký problém. Ak na ňu ale hľadíte ako na rodinu, na človeka, na ktorom vám záleží... Správna voľba už nemusí byť len jedna.
Konečne mám pocit, že držím v ruke fantasy knihu, ako má byť. Nemá v sebe neskutočné množstvo klišé, aby zaujala, a netrpí nedsotatkom predstavivosti. Číta sa jednoducho, necháva vás v napätí a keď to nečakáte, príde do deja nejaký plot twist, čím autorka čitateľa úplne zmätie.
Neviem ako to bude ďalej, ale rozhodne sa na to teším, pretože súdiac podľa konca, táto séria nám má čo ponúknuť. Ba dokonca, dovolím si tvrdiť, že jednotka bola len taká špička ľadovca, čo sa ukážky Majkinej fantázie týka.
Trnitá Řeč je zbierkou šiestich poviedok odohrávajúcich sa v rôznych častiach jej vymysleného sveta, ktoré matky rozprávali svojim deťom počas dlhých nocí v Novej Zemi alebo vo Fjerde, dokonca sa tu nájdu príbehy z Ravky a Kerchu.
Každá z rozprávok v sebe ukrýva niečo unikátne, a každá sa mi nesmierne páčila. Nie sú to však tie veselé a bezstarostné príbehy, na aké ste zvyknutí.
Či sa vám páčila Griša trilógia alebo preferujete príbeh vyvrheľov z Vranej Šestky, rozhodne si nechcete nechať ujsť tieto príbehy, ktoré krásne dotvárajú celkovú atmosféru a dávajú mu tak úplne iné, reálne rozmery.
Mám vážne podozrenie, že Leigh navštívila tento kúzelný svet a jeho obyvatelia jej dovolili spísať ich kroniky.
Táto kniha sa skladá z dvoch hlavných častí, a to teoretickej, ktorú nasleduje dlhšia časť s receptami. Ja som sa zamerala hlavne na tú prvú, a druhú dala posúdiť kolegyni, ktorá má hit a už čo to uvarila/upiekla.
HIT je skvele spracovaná kniha, ktorá sa do problematiky ponára pomaly a pekne do hĺbky. Začiatok je všeobecný, autor poukazuje na širokospektrálne problémy organizmu, ktoré môžu často evokovať začínajúcu histamínovú intoleranciu.
Niektorí ľudia majú za to, že s takým ochorením sa človek musí narodiť, len sa mu postupne zhoršuje. Bohužiaľ, takto to vôbec nie je.
V knihe som našla dosť zaujímavých a poučných vecí, ktoré by si mali prejsť ľudia trpiaci hit, nielen niekto, kto pracuje v zdravotníctve. Táto kniha je na to ako stvorená.
Autor sa vyjadruje k viacerým vitamínom, minerálom, dokonca aj k probiotikám, a hovorí o ich účinkoch na organizmus ľudí trpiacimi hit. Je fascinujúce, aké účinky na pacientov majú špecifické kmene laktobacilov.
Každopádne, druhá, obšírnejšia časť, obsahuje približne 150 receptov, ktoré sú vskutku konštruované práve pre pacientov s hit, aby sa čo najviac znížil príjem histamínu, ktorý dostávajú do organizmu z potravy.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Tajomné Japonsko, dôveryhodné postavy, premyslený svet... To všetko dokázala autorka spojiť do jednej, pre mňa nezabudnuteľnej, knihy, ktorá sa radí medzi TOP knihy roku 2018. Mariko je reálnou postavou, ktorá to nemá jednoduché, rozhodujú o nej druhí, avšak ako v živote, tak aj v tejto knihe prichádza zlom, kedy sa zaprie a rozhodne sa bojovať sama za seba.
Myslím, že pri tejto knihe som sa nesústredila ani tak na jeho zápletku ako na hlavné postavy, ktoré sa v ňom objavili.
Mariko, po tom, čo prežije útok na svoj konvoj, sa vrhá do nebezpečenstva, keď chce zistiť, prečo sa ju pokúšali zabiť. Tvrdohlavo chce dokázať, že nie je obyčajné dievča, ktorej ruku môžu len tak niekomu prisľúbiť.
Musím sa priznať, že nie vždy som sa s Mariko zhodla na niektorých názoroch, ale aj tak sa mi veľmi páčila. Vo všetkom hľadala logiku, prichádzala s novými nápadmi a nenechala sa ničím odradiť.
Nakoľko sa v prevleku za chlapca Takea ocitá v Čiernom Klane, čitateľovi sa do uší dostane veľa nových mien a hlavne... veľa postáv.
Najviac ma ale zaujal druhý najdôležitejší člen klanu- Ókami. Jeho prvotná nezainteresovanosť vo mne vzbudzovala protichodné pocity, no ako som sa dostávala hlbšie do príbehu, obľúbila som si ho. Je to vskutku komplexná postava, pretože aj keď ho niektorí vnímajú ako záporáka a ďalší zas za hrdinu, sám tuší, že bude predstavovať zlo. Ja ho tak síce nevidím, ale vďaka jeho sebareflexii sa mi pod kožu dostal ešte viac.
Upiecť jablkový koláč nie je ťažké, ak má človek jablká, napísala Nina v jednej zo svojich básní, no najťažšie je vymyslieť to jablko.
