Must read Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Milujem, keď sa môžem stratiť v knihe, pretože len v knihe sa viem znova nájsť.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Must read 
Top Fantasy Moje aktivity
Po Teórii lásky je toto moja nová obľúbená kniha.
Priznávam, sprvu som bola trošku skeptická, pretože som okolo tejto knihy nevidela toľko kriku ako pri ostatných, a to ma zneistilo. Potom som sa strela s viacerými negatívnejšími, a to ma ešte viac posmelilo, aby som sa do nej pustila. A výsledok?
Zamilovala som si ďalší príbeh.
A možno že to je len o možnosti stotožnenia sa. Rue je biotech inžinierka, ktorá pracuje na vlastnom projekte a patente. Má len dve kamošky, rodinné traumy a v spoločnosti sa necíti práve najlepšie, pretože vždy premýšľa, ako medzi iných nepasuje. S niečím takýmto sa podľa mňa dokáže stotožniť každý druhý introvert, a možno aj každý prvý, kto je medzi ľuďmi neistý.
Pre mňa bola Rue veľmi uveriteľnou hrdinkou a stotožniť sa s ňou bolo jednoduché. Rovnako tak pochopiť jej obavám zo vzťahov a lásky, pretože s ňou nemala dvakrát dobré skúsenosti. Alebo, lepšie povedané... v živote sa jej dostalo len málinko, aby si ju dokázala vybudovať k ostatným.
Na druhej strane, Eli... och, sladký a rozkazovačný Eli. Ten chlap ňou bol očarený od prvej chvíle, čo ju zbadal, a síce mi takáto insta príťažlivosť zvykne prekážať, tu to nejako čarovne fungovalo. A možno za to môže aj Rue, ktorá vybalansovala všetky jeho, niekedy aj prehnané, predstavy. Každopádne, tento hrdina v tom bol po uši od prvej časti a keby som mala čítať len o jeho myšlienkach voči Rue, nemala by som s tým najmenší problém.
Najviac sa mi páčilo to, že si autorka pre svoj príbeh vybrala zaujímavý kontrast. Na jednej strane tu máme ľudí, ktorí sa stretli cez appku len za účelom mať sex (a že ho počas knihy majú požehnane), no na druhej strane tu máme jemný, ba priam intímny príbeh o prekonávaní vlastných démonov a neistôt, pričom niektoré zábrany ani samotnej hrdinke nedávali zmysel, len ich prosto mala. A to bolo tak realistické, až som na jednej strane trpela spoločne s nimi.
Nie je to typická Hazelwoodka, kde by ste našli veľa humoru a takého jednoduchého doberania, nie je to čisto akademicky zameraná kniha, ani čistá erotika. Je to skvelý mix všetkého, čo sa mi na knihách páči.
Táto kniha je na prvé prečítanie podobná, a na tie ďalšie úplne iná ako jednotka. Georgia je hrdinka s obrovským srdcom, trpezlivosťou a empatiou, aká sa len tak nevidí. Maddox je zas hrdina, ktorý má srdce zo zlata, no obalené v tvrdej škrupine. A spolu sa krásne dopĺňali.
Georgia práve skončila výšku a chce si nájsť prácu, vďaka ktorej by sa dokázala postaviť na vlastné a ukázala súrodencom, že sa vie postarať sama o seba. Keďže miluje knihy, nie je prekvapením, že sa uchádza o miesto v novom vydavateľstve, ktoré zamierilo do CC, aby ušetrili veľkomestské náklady. S jej životopisom by mala aj tak zažiariť... Či nie?
Povedzme, že Georgie je trošku svojská. Je ako slnečný lúč, rozžiari každú miestnosť, donúti ľudí zamilovať si ju, no častokrát neodhadne hranice. A jej nový šéfino z nej nie je dvakrát nadšený. Popravde... z jej hudobného vkusu by som nebola ani ja, ale zas... kto som, aby som súdila, že?
Maddox, na druhej strane, je definíciou pracovnej disciplíny. A bolesti. Priznám sa, nečakala som, že ma táto časť takto chytí za srdce, ale jeho príbeh, jeho strach a hnev pochovaný hlboko vnútri... Ani neviem, ako to opísať, pretože ma pri čítaní tak bolelo srdce a zvieralo mi hrdlo. Myslím, že všetci, čo si to prečítate, pochopíte. Aj to, ako sa bál otvoriť druhým, pretože sám mal nad životom lepšiu kontrolu. A to je na tom to najdesivejšie... zdôveriť sa niekomu so svojimi obavami, dovoliť im, aby vás videli a milovali aj napriek vašim nedokonalostiam.
Som rada, že to Maddox nakoniec dokázal.
Evie je nešikovná. Nemotorná. A nonstop lieta v problémoch. To zistíme hneď v prvej kapitole, keď sa zapletie s tajomným mužom, z ktorého sa vykľuje notoricky známy Zloduch. Muž, ktorý tyranizuje inak šťastné kráľovstvo.
A asi po pol hodine, ktorú strávia spolu na úteku pred gardou, jej ponúkne prácu asistentky.
Nečakala som, že ma tento príbeh až tak chytí. Je to humorné high fantasy s ľahkou romantikou v pozadí. Evie je také nešikovné slniečko, ktoré rozjasní každý deň. Vďaka nej Zloduchovo panstvo funguje ako švajčiarske hodinky. Všetko mu tam dala dokopy, a dokonca prispela aj niektorými vylepšeniami. Dokonca si tam našla niektorých priateľov. Jediným negatívom je asi to, že nemôže nikomu povedať, pre koho naozaj pracuje.
Zloduch bol skvelým morálne sivým (anti)hrdinom. Myslela som, že bude náročné obľúbiť si podobného zabijaka, ktorý sa vyžíva vo svojej práci, ale pri ňom to šlo skrátka samo. Veľmi sa mi páčilo, že sme dostali aj jeho kapitoly, ktoré nám aspoň ako tak dopomohli pochopiť jeho myšlienkové pochody. Síce mám aj po dočítaní ešte otázky, no o to viac sa teším na pokračovanie. Respektíve... už včera bolo neskoro, pretože na konci môžete očakávať nečakané.
Kniha má celkovo správny obsah humoru a sarkazmu, ktorý som si užila, a dokonca som sa aj niekoľkokrát nahlas rozosmiala. Vzťahy na Zloduchovom panstve boli komické, interakcie postáv priam dokonalé a bolo rýchle obľúbiť si túto partiu, hoci oni by sa niekedy dokázali pozabíjať behom pár sekúnd.
Viete čo? Keď sa nad tým tak zamyslím, toto mi prišlo ako taká fantasy rodinná romantická komédia pre mladých, ktorú by som si pustila na netflixe po dopozeraní hneď znova, pretože mala taký skvelý vibe, že pri ňom vaše srdce skrátka zaplesá.
"Keď niekoho z duše neznášate, musí byť tej nenávisti hodný."
Pamätám si, ako som po autorkinej knihe siahla prvýkrát. Obávala som sa, či ten hype bude stáť naozaj za to a či to nebude len niečo zbytočne preceňované. Potom som sa však začítala do Tieňov medzi nami a zamilovala sa. Do jej autorského štýlu, do magickosti, do postáv a v neposlednom rade, do všetkých ostatných kníh, ktoré som za tie roky prečítala.
Na túto knihu som horlivo čakala od jej vyhlásenia, pretože si myslím, že tieto sestry nám mali čo ponúknuť. A že som sa nemýlila. Tak ako Alessandru v jednotke hnala jej túžba po moci, tu vidíme Chrysanthu, ktorú ženie túžba po slobode.
Chrysantha je úžasná postava. Za mňa vlastne poriadny ťahač knihy, pretože hrdina bol síce dobrý, ona bola lepšia. Prefíkanejšia. Zaujímavejšia. A hlavne... bola vytrvalá.
Predstavte si, že väčšinu svojho života strávite prispôsobovaním sa potrebám iných. Predstierate, že ste jednoduché a hlúpe, aby ste vyhoveli mužom a mali šancu dostať sa k informáciám. Chcete si zabezpečiť vlastnú budúcnosť, no počas toho ublížite nesprávnym ľuďom. A potom, keď už máte všetko na dosah - mŕtvy manžel, peniaze a panstvo vo vašich rukách, aby ste s nimi naložili, ako viete... BUM! Odrazu sa pri vás objaví záhadný muž, ktorý tvrdí, že je strateným vnukom s nárokom na titul a všetko ostatné.
"Nie, vina spočíva jedine na pleciach mužov, ktorí nás dotlačili k našim rozhodnutiam."
Osobne... asi by som reagovala rovnako ako Chrysantha. Čo z toho, že je pekný, ak jej skazil plány. Páčilo sa mi, ako sa správala a fakt, že bola tak správne drzá, ma akurát donútil obľúbiť si ju ešte viac. Len prednedávnom som čítala inú knihu, kde sa hrdinka tiež snažila vyznieť sarkasticky, no bolo to nútené a nútila ma pretáčať očami pri niektorých pasážach. Za to Chrysantha sa správala presne podľa môjho gusta (možno až na ten koniec, ale hej, potrebovali sme nejaké napätie, takže odpúšťam všetko).
Keď si hrdinka zaumienila, že sa popasuje s otravným Eryxom po svojom, začala tá pravá zábava. Musím povedať, že chémia medzi nimi sa mi pozdávala viac ako v jednotke, pretože som videla to, ako si k nemu Chrysantha hľadala cestu. Na druhej strane ma trošku mrzí, že sme nedostali ani jednu Eryxovu kapitolu, pretože by to dielu, aspoň podľa mňa, dodalo hĺbku. A možno by jeho zmena správania nepôsobila tak prekvapivo.
Každopádne, nechcem veľa prezrádzať, naozaj sa do tohto môžete kedykoľvek pustiť a prečítate to aj na posedenie. Hrdinovia vás udržia v strehu, ich ostré jazyky dvakrát tak, a keď sa do toho pridá aj Alessandra s Tieňovým kráľom... o zábavu budete mať postarané.
Áno, je to síce YA, no dovolím si tvrdiť, že autorka už išla skôr do NA tém, takže ak premýšľate, či je to veľa alebo málo spicy... povedzme, že to nie je najnevinnejšia YA kniha, ale nenájdete tu nič explicitné.
3.5*
Pri tejto autorke podľa mňa človek už môže vedieť, že sa má na čo tešiť. Jej knihy sú nabité emóciami a častokrát si postavy na ceste za šťastím prejdú obrovským prerodom.
V druhej časti série Vzostupy a pády sledujeme Paisley, ktorá má choré srdce a čelí dôležitému rozhodnutiu, či staví na istotu, alebo skúsi všetko, čo ešte neurobila. S tým jej má pomôcť Jagger, chlapec, ktorý je pre ňu tým najhorším možným riešením, a zároveň tým najlepším, čo ju stretne.
No... kde len začať. Jaggerovi som podľahla už po prvých kapitolách a povedala by som, že on bol miestami jediným dôvodom, prečo som pokračovala. Mnohí si ho môžete pamätať z jednotky ako Joshovho kamaráta, ale tu sa mu dostalo konečne toľko priestoru, koľko si zaslúžil. Len škoda, že k sebe nedostal aj hrdinku, aká by mu patrila. Jasné, dalo by sa povedať, že šlo o typického bad boya so zlatým srdcom, ale faktom ostáva, že na svojich pleciach niesol celú knihu.
Neviem, kde je problém, a asi to bude mnou, ale Paisley ma neskutočne iritovala. Prišla mi sebecká a v mnohom hlúpa, pretože mlčala, kým niekto iný niečo nepovedal. Je jedna vec mať hrdinku, ktorá potrebuje záchrancu, ale je úplne niečo iné, keď daná hrdinka nevie poriadne ani len premýšľať sama za seba. Tróp miskomunikácie bol v tomto povýšený na úplne iný level, ktorý tak skoro asi žiadna kniha neprekoná.
Tak či onak, som zvedavá, kto ďalší sa chopí slova, pretože autorka sa venuje skvelým témam a dokáže napísať úžasnú chémiu. Len, keby som si mala vybrať, viac sa prikláňam k hrdinom z jednotky, než týmto.
Kniha sa sústreďuje na dvoch najlepších kamarátov, u ktorých je však už v začiatkoch jasné, že k sebe cítia niečo viac, avšak ani jeden z nich sa nemá k prvému kroku. Babráci. Celé mesto o nich vedelo viac než oni dvaja, dokonca na to uzatvárali stávky.
Aby sa ale po rokoch niekam pohli, pomôže tomu kríza vianočnej farmy a blížiaci sa príchod influencerky, ktorá má Stelle spraviť parádne promo a tým jej pomôcť zachrániť ju. Nanešťastie, Stella do prihlášky napísala, že ju vlastní s priateľom, ktorého ale nemá, a tu do obrazu prichádza Luka. Voľky nevoľky ho poprosí, či by si strihol úlohu jej priateľa... a nemusí ho prosiť dvakrát.
Prvé kapitoly knihy sa mi vliekli. Rozoberali sme ich minulosť, to, čo k Lukovi Stella cíti, a na pravú vianočnú atmosféru som čakala niekde do strany 150. Neskôr to nabralo taký správny komediálny vibe, pričom mi to pripomenulo trošku Gilmorovky, no zároveň Heart of Dixie, a stránky sa začali otáčať samé.
Možno mi nepomohlo, že presne pred touto knihou som čítala vianočnú novinku od Ali Hazelwood, ktorá mala úplne rovnaký tróp hlavných hrdinov, s tým rozdielom, že tam to nebolo natiahnuté na štyristo strán. Tu sme sa mohli vyhnúť prakticky všetkým problémom a nedorozumeniam, keby jeden z nich otvoril ústa už na začiatku a priznal, koľká bije. To predstieranie im išlo tak skvele, až bolo neskutočné uveriť, že im aj po toľkých kapitolách stále nedošla základná pravda. Od priateľov k milencom je jeden z najčastejších a najkvalitnejších trópov, pretože každý pevný vzťah stojí práve na dôvere a priateľstve.
Neviem, ako sa to Ali podarilo, ale dostala ma do novej romantiky éry, pretože toto... M-I-L-U-J-E-M
Ale dobre. Mám úplne u r*ti tie vtipné názvy a celú tú vampírsko-vlkolačiu sexuálnu vec, no toto! TÁTO kniha bola tou, ktorú som nevedela, že potrebujem, no dostala ju. Užila som si ju do poslednej stránky.
Ak máte radi filmy ako Underworld, len ste sa vždy chceli zamerať viac na vzťah medzi vampírom a vlkolakom, tak toto vám bude úplne po chuti. Minimálne mne rozhodne bolo.
Misery, ako dcéra hlavného upíra, skoro celý svoj život vyrastala medzi ľuďmi ako taká zábezpeka, že medzi sebou ľudia a vampíri nebudú bojovať. To zapríčinilo, že ju tak medzi seba nikdy neprijali vampíri, a ľudia už vôbec. Aj preto sa posledné roky zahrabala prácou v ľudskom svete, pričom vlastne akurát utekala pred životom.
To sa však zmení, keď ju postavia pred hotovú vec alá vezmeš si vlkolačieho alfu, aby nás raz nevyvraždili. Nuž, to sa síce ľahšie povie ako urobí, ale Misery sa na to naozaj dá. A, oh boy, užila som si od obradu každú jednu stranu.
Začnem asi tým, že vlkolačí alfa aka Lowe, bol skvelý. Vôbec nie taký, za akého ho Misery sprvu považovala, čo sa síce dalo čakať, lebo to bilo do očí, no bavilo ma sledovať jej konšpiračné teórie. Keď sa do toho zamiešala ich chémia, haleluja džízs... rozhodne môj obľúbený pár od autorky. Nech si vraví kto chce, čo chce, alebo som len ja opäť precitlivená, no úplne som si ich zamilovala a už teraz by som si dala rereading.
Páčilo sa mi, že sme dostali aj akú-takú politiku a náhľad za oponu, ale autorka to zbytočne nerozmazávala, aby sa do toho sama nezamotala. Vedľajšie postavy boli super a síce sme Miserynu kamošku značnú časť príbehu nevideli, aj tak medzi nimi bolo skvelé priateľské puto.
Za mňa 5 z 5*
Lila je neskutočne silná a vyrovnaná hrdinka. Je večnou optimistkou a snaží sa zachrániť svoju rodinu nech to stojí čo chce. S mŕtvou matkou, otcom alkoholikom a starším bratom, ktorý kontroluje pomaly aj to, či sa nenadýchla prirýchlo to však nemá ľahké. Ľudia si o nej v meste šepkajú, poznajú ich ako rodinu postihnutú "tým nešťastím" a častokrát jej dávajú pocítiť, akú malú dôveru mali v ňu a brata.
Keď sa po skončení univerzity vracia na leto domov, očakáva sa, že bude pracovať u najlepšieho kamaráta jej brata, Hugha, v jeho reštaurácii. Má mu dať dokopy papiere a čo to pomôcť aj s organizáciou. Ako sa ukáže, Lila je jednoducho jednotka vo všetkom, čo robí, takže niet div, že už po týždni uvidí Hugh rozdiel.
Potom tu máme Hugha. Hrdinu, ktorý by nemohol byť úžasnejší, ani keby sa snažil. A možno to bolo jeho najväčšie čaro. O nič sa nepokúšal, na nikoho sa nehral. Skrátka bol sám sebou, pomáhal rodine najlepšie, ako vedel, snažil sa byť tu pre kamošov a tiež... urobiť "správnu" vec a NEzačať si s kamarátovou sestrou. Aj napriek tomu, že spolu prakticky bývali na jednom pozemku.
Táto kniha sa ma dotkla hneď na viacerých úrovniach. Po dlhej dobe tu máme hrdinov, ktorí nie sú jeden pre druhého toxickí, obaja sú dospelí a rozumní, a obom až príliš záleží na ostatných, než aby sa aspoň na chvíľu zastavili a popremýšľali o tom, čo vlastne chcú oni sami. A to, v nejakom zvláštnom a širokom význame... mi je až pridobre známe. Takže hej, toto bolo veľmi špeciálne čítanie.
Samozrejme, príbehu nechýba humor, to ani náhodou. Osobne som sa pri čítaní cítila akoby som si zapla Heart of Dixie s mladšími postavami a mixla to s nejakou rodinnou komédiou, pretože Hughova rodina... tí by ma mohli pokojne adoptovať a nenahnevala by som sa.
Myslím, že Lila to vcelku vystihla. Každý chcel byť Reynoldsom. Hugh je prostredný z piatich detí, pričom má dvoch starších bratov a dve mladšie sestry. No i tak mi príde, akoby sa spomedzi všetkých obetoval najviac. Ja viem, ja viem, na niekoho to vyjsť proste muselo, ale neraz mi lámalo srdce, že to bol práve Hugh. I keď, na druhej strane... nakoniec získal niečo naozaj cenné.
Páči sa mi, že sa kapitoly pravidelne striedali, a tak sme videli myšlienkové pochody obidvoch. Boli sme s nimi na svadbe, smiali sa na skupinovom čete Reynoldsovcov a nádejali sa s Lilou, že sa jej podarí pomôcť otcovi.
Jediná osoba, ktorej som však v celej knihe neprišla na chuť bol Lilin brat. Chápala som, čo ho viedlo k jeho postojom, ale KÁMO! So svojimi postojmi bol tak otravný, až ho bolo náročné v niektorých kapitolách vystáť. Akoby zabudol, že kým on si niektorými prešiel, Lila ich zažila na vlastnej koži. A keď dokázala odpustiť ona, nebola by druhá šanca to jediné, čo by jej mohol dopriať?
O romantickej linke tu ani nejdem hovoriť, pretože to by bolo na úplne samostatnú diskusiu. Hugh sa nielenže celú knihu snažil robiť správne rozhodnutia, ale robil toľko maličkostí, pri ktorých bolo vidieť, ako mu na Lile nesebecky záleží, až bolo náročné nefandiť im hneď od začiatku.
Páčila sa mi aj familiárnosť, s ktorou sa okolo seba mali. Zo začiatku som mala za to, že to môže byť trápne, ale veľmi rýchlo mi ukázali opak. A myslím, že po tom večeri v zátoke obaja pochopili, aký nevyhnutný koniec ich čaká.
Skrátka... som nesmierne rada, že som sa dostala k autorke a jej tvorbe, pretože vo mne príbeh hlboko zarezonoval. A to hneď z niekoľkých dôvodov.
4.5*
Myslím si, že sériu Z(et) nie je potrebné nijako bližšie predstavovať, tak sa poďme rovno pozrieť na to, čo si pre nás Ivicka pripravila tentokrát.
Hlavnou hrdinkou knihy je Mila, hackerka pracujúca vo Viedni, ktorá si žije vo svojej ulite, viacmenej spokojne. Alebo aspoň najlepšie, ako sa to naučila. Na nikoho nie je odkázaná, s nikým nechce mať nič spoločné. A potom stretne Leona, bulharského influencera, ktorého úsmev je nákazlivejší ako chrípka a celý jeho zjav je akoby bol vystrihnutý z časopisu. Títo dvaja by nemohli byť odlišnejší, a predsa ich osud stále spája dohromady.
Opäť ďalšia skvelá jednohubka, ktorú som čítala s úsmevom na tvári a obracala strany rýchlosťou blesku. Ivica si zvolila skvelé prostredie pre dej knihy, páčili sa mi jednotlivé lokácie, kam sme mali možnosť nazrieť vďaka Mile a Leonovi, a tiež ma to len utvrdilo v tom, že sa raz do tej Viedne dopravím. :D
Milica možno nebola hrdinka, ktorá by k svojmu prežitiu potrebovala muža, ale Leon bol tým, čo jej chýbalo. Ich spoločné chvíľky som si náramne užila, a to práve vďaka jeho "slniečkovskej" povahe. Nič ho len tak nerozhodilo a keď niekedy Mila prekročila isté hranice, stál si za svojím a dal jej to vyžrať. Dokonalá dynamika.
Ani v tejto knihe ale autorka nezabudla na vážnejšie tabuizované témy, o ktorých by sa malo hovoriť a za ktoré som rada, že tam boli. Čitateľ má možnosť lepšie pochopiť Miline myšlienky a váhanie, keď príde na vzťahy.
Ďalší plusový bod majú Miline kamarátky, ktoré ju asi ako jediné držali pri zdravom rozume, pretože boli v množstve vecí jej presným opakom a i tak im to spolu dokonale fungovalo. Najmä keď sa proti nej spojili s Leonom, vtedy som im fandila na 120%.
Koniec bol možno trochu presladený alebo som len ja veľký nešťastný čitateľský Grinch. Čo však oceňujem je fakt, že sme sa dočkali pohľadu na hrdinov z dlhodobejšej perspektívy a autorka tak trošku skočila v čase.
Ak máte radi trópy ako vekový rozdiel, pričom je hrdinka staršia od hrdinu či slow burn, táto kniha bude pre vás. Ak sa do nej totiž raz začítate, nebudete ju chcieť pustiť z rúk, ale ani nebudete chcieť, aby skončila, pretože títo hrdinovia si vás svojimi unikátnymi energiami istotne získajú.
Myslím, že túto knihu ocenia najviac tí, ktorí takéhoto hrdinu poznajú, pretože toto... bolo iné a zároveň povedomé.
Na základnej som mala spolužiaka, z ktorého sa druhí smiali, že je iný. Nedokázal pochopiť základné veci zo života, avšak keď prišlo na matiku či fyziku, znalosťami konkuroval stredo či vysokoškolákom. Pamätám si, ako sme spolu šli na DOD na školu, a keď sme sa prechádzali po škole, zablúdili sme na hodinu fyziky k štvrtákom, ktorých čakala maturita. Vyučujúci pokladal študentom otázky, a kým sme na seba hľadeli nechápavo my aj oni, môj spolužiak sa ozval a všetkým vysvetlil asi každý jav, o ktorom som vedela, že niečo také existuje. Keby ste však videli, ako sa samému učiteľovi rozsvietili oči, že niekto aspoň tuší, o čom točí, neverili by ste. Aj cez všetko, že bol chalan iný, bol rovnaký ako my. Čo na tom, že ho nebavilo žúrovať či piť. Jeho kapacita bola inak neskutočná.
A to má úplne podobné s hlavným hrdinom tejto útlej knižôčky- Christopherom.
Snažila som sa niekde nájsť, kedy autor spomenul chlapcovu poruchu, a síce už na knihe stojí, že hrdina trpí Aspergerom, nenašla som o tom jediný článok, takže som sa rozhodla, že bude lepšie, ak použijem miesto medicínskej diagnózy slovo- výnimočný.
Christopher je výnimočný. Vidí svet inak ako ja alebo vy. Všetko v jeho hlave je založené na logike, nedokáže klamať ani čítať romány, pretože v nich autori klamú a prikrášľujú pravdu, ako sa im hodí. Nechápe, čo je to milosrdná lož a nevie si predstaviť, že by niekto len tak zabil bezbranného psa. A predsa... v tejto knihe sa stane nielen to, ale oveľa viac.
Tento príbeh by mal patriť medzi povinné čítanie na základných školách, aby sa deti naučili rešpektovať jeden druhého a nevysmievať sa, ak je niekto medzi nimi výnimočný. Na vlastné oči som videla, k akému utrpeniu môže dôjsť, keď si z týchto hrdinov iní "len robia srandu". A je to neprípustné. Obzvlášť v tejto dobe.
Opäť som sa ubrala osobnejším smerom, ale v poslednej dobe mám šťastie na knihy, ktoré prebúdzajú spomienky a niekedy je najlepšou terapiou vypísanie sa, takže... bear with me.
Pre Christophera mi krvácalo srdce. Neznášala som jeho matku preto, čo spravila, a všetky možné ospravedlnenia mi zneli len ako výhovorky, pretože ak niekoho milujeme, snažíme sa byť preňho lepší. Byť mu vzorom, aký si zaslúži. Toto mi trhalo srdce.
Christopherov otec bol silný muž, ktorý sa snažil zvládať každý deň čo najlepšie vedel, a už len preto mu patrí veľký potlesk. Niečo také nie je jednoduché, a keď sa k tomu pridajú ostatné životné problémy... bravó.
Nemám čo viac ku knihe povedať, pretože každá kapitola sa odráža od predošlej a keď vám poviem niečo k stredu, vyspoilujem vám celý začiatok. Takže si to bežte prečítať a zamyslite sa, koľko výnimočných ľudí ako Christopher ste v živote stretli, či s nimi možno sedeli niekde v aule na prednáške.
