Must read Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Milujem, keď sa môžem stratiť v knihe, pretože len v knihe sa viem znova nájsť.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Must read 
Top Fantasy Moje aktivity
Aline knihy sa začínajú stávať mojou novou závislosťou. Ak máte radi svojskú hrdinku, úžasne pozorného, no dominantného hrdinu, a veeeľa spicu, toto je ONO.
Máme hlavnú hrdinku, Scarlett, ktorá nemá čas na zábavu. Je potápačkou, pripravuje sa na medicínu a pomedzi to pracuje (začína) na projekte s Dr. Olive Smithovou (keď som zistila, že Olive a Adam sú v tejto knihe, umrela soooom). Nie žeby na priateľa nemala čas, ale ako by ho aj mala, keď sa riadi jasnými zásadami a na nič poriadne nemá čas.
Všetko však zmení Pen, Scarlettina kamoška, ktorá sa rozíde so svojím priateľom, pretože chce... experimentovať? Nájsť si niekoho lepšieho? Ťažko povedať. Tak či onak, Lukas sa odrazu ocitne na trhu, a Pen nezabudne prezradiť, že tak, ako sa Scralett v posteli rada vzdáva kontroly, tak si ju Lukas práveže rád berie. Match made in haven, či jak? *žmurk.žmurk*
Nuž, na začiatku som bola trochu zmätená z toho, ako to chce autorka medzi nimi dvomi uhrať, pretože Pen bola akosi prítomná po celý čas knihy na pozadí. Našťastie, všetko do seba zapadlo v pravý čas, takže sa nemám ani na čo sťažovať.
Páčilo sa mi, že hoci je kniha zväčša eroticky ladená, nie je to medzi nimi len o sexe, ale o všetkom medzi tým. Lukas je jeden z ďalších, totálne dokonalých hrdinov, ktorý aj napriek svojim posteľovým preferenciám by nemohol byť jemnejší. Úplne krásna ukážka toho, že chlap nemusí byť totálny mačo na to, aby z neho šli ženy do kolien. (A možno tomu pomohol aj fakt, že som e-knihu striedala s audio knihou a narrator mal úplne úžasný švédsky prízvuk, na ktorý keď sa raz človek naladil, nedokázal ju čítať inak než s ním v slúchadlách).
Celá kniha mala dobre vybudovanú atmosféru, oceňujem, že sa odohrávala behom viacerých mesiacov, a síce ma v kapitole 63-64 hrdinka a jej hlúposť neskutočne frustrovali, na konci som jej odpustila, pretože... však zápletka. A v konečnom dôsledku som chápala, prečo sa autorka rozhodla ísť smerom, ktorým išla.
Do knihy som sa, aj na základe jej hodnotení, púšťala so značnou opatrnosťou. Predsa len, ako fanúšik Tichej pacientky som mala isté očakávania. Tie som však po úvodných stranách radšej hodila do koša a pristupovala ku knihe ako k niečomu úplne inému a novému. A že sa mi to vďaka tomu páčilo oveľa viac.
Príbeh je členený do viacerých dejstiev, ktorými nás sprevádza Elliot- nespoľahlivý rozprávač at its finest. Sprvu som netušila, ako nám chce autor podať triler očami jedného z "podozrivých", ale nakoniec sa mi zapáčil jeho retrospektívny, miestami aj chronologický, prístup. Chvíľami mi štýlom pripomenul knihu od TJR- Malibu v plameňoch, kde sme tiež museli prejsť vysvetľovaním a budovaním charakterov, aby sme sa dostali do prítomnosti, a až potom k následkom. Za tento štýl si u mňa autor zaslúži plusové body, pretože to bol úplne iný zážitok, než som mala pri jeho prvých dvoch knihách.
Aby som však bola objektívna, musím uznať, že kniha mala pomalší rozbeh, viac sa zameriavala na myšlienky o človeku, jeho podstate a vývoji jedinca. To by mohlo odradiť najmä tých, ktorí očakávali akciou nadupaný triler. Lenže krása tejto knihy pre mňa tkvela v tom, že v podstate čakáme niečo neočakávané.
Nevieme, či môžeme Elliotovi veriť. Nevieme, či to, čo tvrdí, je pravda, a či je to na konci knihy vôbec on, kto prežil. Autor sa s nami hrá, podhadzuje nám indície, no vzápätí nám ich vezme a otočí ich na klam.
Za seba môžem povedať, že som s príbehom spokojná a odporúčam všetkým, ktorí v knihách preferujú vnútorné rozpoloženia postáv a riadnu dávku drámy.
Po Teórii lásky je toto moja nová obľúbená kniha.
Priznávam, sprvu som bola trošku skeptická, pretože som okolo tejto knihy nevidela toľko kriku ako pri ostatných, a to ma zneistilo. Potom som sa strela s viacerými negatívnejšími, a to ma ešte viac posmelilo, aby som sa do nej pustila. A výsledok?
Zamilovala som si ďalší príbeh.
A možno že to je len o možnosti stotožnenia sa. Rue je biotech inžinierka, ktorá pracuje na vlastnom projekte a patente. Má len dve kamošky, rodinné traumy a v spoločnosti sa necíti práve najlepšie, pretože vždy premýšľa, ako medzi iných nepasuje. S niečím takýmto sa podľa mňa dokáže stotožniť každý druhý introvert, a možno aj každý prvý, kto je medzi ľuďmi neistý.
Pre mňa bola Rue veľmi uveriteľnou hrdinkou a stotožniť sa s ňou bolo jednoduché. Rovnako tak pochopiť jej obavám zo vzťahov a lásky, pretože s ňou nemala dvakrát dobré skúsenosti. Alebo, lepšie povedané... v živote sa jej dostalo len málinko, aby si ju dokázala vybudovať k ostatným.
Na druhej strane, Eli... och, sladký a rozkazovačný Eli. Ten chlap ňou bol očarený od prvej chvíle, čo ju zbadal, a síce mi takáto insta príťažlivosť zvykne prekážať, tu to nejako čarovne fungovalo. A možno za to môže aj Rue, ktorá vybalansovala všetky jeho, niekedy aj prehnané, predstavy. Každopádne, tento hrdina v tom bol po uši od prvej časti a keby som mala čítať len o jeho myšlienkach voči Rue, nemala by som s tým najmenší problém.
Najviac sa mi páčilo to, že si autorka pre svoj príbeh vybrala zaujímavý kontrast. Na jednej strane tu máme ľudí, ktorí sa stretli cez appku len za účelom mať sex (a že ho počas knihy majú požehnane), no na druhej strane tu máme jemný, ba priam intímny príbeh o prekonávaní vlastných démonov a neistôt, pričom niektoré zábrany ani samotnej hrdinke nedávali zmysel, len ich prosto mala. A to bolo tak realistické, až som na jednej strane trpela spoločne s nimi.
Nie je to typická Hazelwoodka, kde by ste našli veľa humoru a takého jednoduchého doberania, nie je to čisto akademicky zameraná kniha, ani čistá erotika. Je to skvelý mix všetkého, čo sa mi na knihách páči.
Táto kniha je na prvé prečítanie podobná, a na tie ďalšie úplne iná ako jednotka. Georgia je hrdinka s obrovským srdcom, trpezlivosťou a empatiou, aká sa len tak nevidí. Maddox je zas hrdina, ktorý má srdce zo zlata, no obalené v tvrdej škrupine. A spolu sa krásne dopĺňali.
Georgia práve skončila výšku a chce si nájsť prácu, vďaka ktorej by sa dokázala postaviť na vlastné a ukázala súrodencom, že sa vie postarať sama o seba. Keďže miluje knihy, nie je prekvapením, že sa uchádza o miesto v novom vydavateľstve, ktoré zamierilo do CC, aby ušetrili veľkomestské náklady. S jej životopisom by mala aj tak zažiariť... Či nie?
Povedzme, že Georgie je trošku svojská. Je ako slnečný lúč, rozžiari každú miestnosť, donúti ľudí zamilovať si ju, no častokrát neodhadne hranice. A jej nový šéfino z nej nie je dvakrát nadšený. Popravde... z jej hudobného vkusu by som nebola ani ja, ale zas... kto som, aby som súdila, že?
Maddox, na druhej strane, je definíciou pracovnej disciplíny. A bolesti. Priznám sa, nečakala som, že ma táto časť takto chytí za srdce, ale jeho príbeh, jeho strach a hnev pochovaný hlboko vnútri... Ani neviem, ako to opísať, pretože ma pri čítaní tak bolelo srdce a zvieralo mi hrdlo. Myslím, že všetci, čo si to prečítate, pochopíte. Aj to, ako sa bál otvoriť druhým, pretože sám mal nad životom lepšiu kontrolu. A to je na tom to najdesivejšie... zdôveriť sa niekomu so svojimi obavami, dovoliť im, aby vás videli a milovali aj napriek vašim nedokonalostiam.
Som rada, že to Maddox nakoniec dokázal.
Evie je nešikovná. Nemotorná. A nonstop lieta v problémoch. To zistíme hneď v prvej kapitole, keď sa zapletie s tajomným mužom, z ktorého sa vykľuje notoricky známy Zloduch. Muž, ktorý tyranizuje inak šťastné kráľovstvo.
A asi po pol hodine, ktorú strávia spolu na úteku pred gardou, jej ponúkne prácu asistentky.
Nečakala som, že ma tento príbeh až tak chytí. Je to humorné high fantasy s ľahkou romantikou v pozadí. Evie je také nešikovné slniečko, ktoré rozjasní každý deň. Vďaka nej Zloduchovo panstvo funguje ako švajčiarske hodinky. Všetko mu tam dala dokopy, a dokonca prispela aj niektorými vylepšeniami. Dokonca si tam našla niektorých priateľov. Jediným negatívom je asi to, že nemôže nikomu povedať, pre koho naozaj pracuje.
Zloduch bol skvelým morálne sivým (anti)hrdinom. Myslela som, že bude náročné obľúbiť si podobného zabijaka, ktorý sa vyžíva vo svojej práci, ale pri ňom to šlo skrátka samo. Veľmi sa mi páčilo, že sme dostali aj jeho kapitoly, ktoré nám aspoň ako tak dopomohli pochopiť jeho myšlienkové pochody. Síce mám aj po dočítaní ešte otázky, no o to viac sa teším na pokračovanie. Respektíve... už včera bolo neskoro, pretože na konci môžete očakávať nečakané.
Kniha má celkovo správny obsah humoru a sarkazmu, ktorý som si užila, a dokonca som sa aj niekoľkokrát nahlas rozosmiala. Vzťahy na Zloduchovom panstve boli komické, interakcie postáv priam dokonalé a bolo rýchle obľúbiť si túto partiu, hoci oni by sa niekedy dokázali pozabíjať behom pár sekúnd.
Viete čo? Keď sa nad tým tak zamyslím, toto mi prišlo ako taká fantasy rodinná romantická komédia pre mladých, ktorú by som si pustila na netflixe po dopozeraní hneď znova, pretože mala taký skvelý vibe, že pri ňom vaše srdce skrátka zaplesá.
"Keď niekoho z duše neznášate, musí byť tej nenávisti hodný."
Pamätám si, ako som po autorkinej knihe siahla prvýkrát. Obávala som sa, či ten hype bude stáť naozaj za to a či to nebude len niečo zbytočne preceňované. Potom som sa však začítala do Tieňov medzi nami a zamilovala sa. Do jej autorského štýlu, do magickosti, do postáv a v neposlednom rade, do všetkých ostatných kníh, ktoré som za tie roky prečítala.
Na túto knihu som horlivo čakala od jej vyhlásenia, pretože si myslím, že tieto sestry nám mali čo ponúknuť. A že som sa nemýlila. Tak ako Alessandru v jednotke hnala jej túžba po moci, tu vidíme Chrysanthu, ktorú ženie túžba po slobode.
Chrysantha je úžasná postava. Za mňa vlastne poriadny ťahač knihy, pretože hrdina bol síce dobrý, ona bola lepšia. Prefíkanejšia. Zaujímavejšia. A hlavne... bola vytrvalá.
Predstavte si, že väčšinu svojho života strávite prispôsobovaním sa potrebám iných. Predstierate, že ste jednoduché a hlúpe, aby ste vyhoveli mužom a mali šancu dostať sa k informáciám. Chcete si zabezpečiť vlastnú budúcnosť, no počas toho ublížite nesprávnym ľuďom. A potom, keď už máte všetko na dosah - mŕtvy manžel, peniaze a panstvo vo vašich rukách, aby ste s nimi naložili, ako viete... BUM! Odrazu sa pri vás objaví záhadný muž, ktorý tvrdí, že je strateným vnukom s nárokom na titul a všetko ostatné.
"Nie, vina spočíva jedine na pleciach mužov, ktorí nás dotlačili k našim rozhodnutiam."
Osobne... asi by som reagovala rovnako ako Chrysantha. Čo z toho, že je pekný, ak jej skazil plány. Páčilo sa mi, ako sa správala a fakt, že bola tak správne drzá, ma akurát donútil obľúbiť si ju ešte viac. Len prednedávnom som čítala inú knihu, kde sa hrdinka tiež snažila vyznieť sarkasticky, no bolo to nútené a nútila ma pretáčať očami pri niektorých pasážach. Za to Chrysantha sa správala presne podľa môjho gusta (možno až na ten koniec, ale hej, potrebovali sme nejaké napätie, takže odpúšťam všetko).
Keď si hrdinka zaumienila, že sa popasuje s otravným Eryxom po svojom, začala tá pravá zábava. Musím povedať, že chémia medzi nimi sa mi pozdávala viac ako v jednotke, pretože som videla to, ako si k nemu Chrysantha hľadala cestu. Na druhej strane ma trošku mrzí, že sme nedostali ani jednu Eryxovu kapitolu, pretože by to dielu, aspoň podľa mňa, dodalo hĺbku. A možno by jeho zmena správania nepôsobila tak prekvapivo.
Každopádne, nechcem veľa prezrádzať, naozaj sa do tohto môžete kedykoľvek pustiť a prečítate to aj na posedenie. Hrdinovia vás udržia v strehu, ich ostré jazyky dvakrát tak, a keď sa do toho pridá aj Alessandra s Tieňovým kráľom... o zábavu budete mať postarané.
Áno, je to síce YA, no dovolím si tvrdiť, že autorka už išla skôr do NA tém, takže ak premýšľate, či je to veľa alebo málo spicy... povedzme, že to nie je najnevinnejšia YA kniha, ale nenájdete tu nič explicitné.
3.5*
Pri tejto autorke podľa mňa človek už môže vedieť, že sa má na čo tešiť. Jej knihy sú nabité emóciami a častokrát si postavy na ceste za šťastím prejdú obrovským prerodom.
V druhej časti série Vzostupy a pády sledujeme Paisley, ktorá má choré srdce a čelí dôležitému rozhodnutiu, či staví na istotu, alebo skúsi všetko, čo ešte neurobila. S tým jej má pomôcť Jagger, chlapec, ktorý je pre ňu tým najhorším možným riešením, a zároveň tým najlepším, čo ju stretne.
No... kde len začať. Jaggerovi som podľahla už po prvých kapitolách a povedala by som, že on bol miestami jediným dôvodom, prečo som pokračovala. Mnohí si ho môžete pamätať z jednotky ako Joshovho kamaráta, ale tu sa mu dostalo konečne toľko priestoru, koľko si zaslúžil. Len škoda, že k sebe nedostal aj hrdinku, aká by mu patrila. Jasné, dalo by sa povedať, že šlo o typického bad boya so zlatým srdcom, ale faktom ostáva, že na svojich pleciach niesol celú knihu.
Neviem, kde je problém, a asi to bude mnou, ale Paisley ma neskutočne iritovala. Prišla mi sebecká a v mnohom hlúpa, pretože mlčala, kým niekto iný niečo nepovedal. Je jedna vec mať hrdinku, ktorá potrebuje záchrancu, ale je úplne niečo iné, keď daná hrdinka nevie poriadne ani len premýšľať sama za seba. Tróp miskomunikácie bol v tomto povýšený na úplne iný level, ktorý tak skoro asi žiadna kniha neprekoná.
Tak či onak, som zvedavá, kto ďalší sa chopí slova, pretože autorka sa venuje skvelým témam a dokáže napísať úžasnú chémiu. Len, keby som si mala vybrať, viac sa prikláňam k hrdinom z jednotky, než týmto.
Kniha sa sústreďuje na dvoch najlepších kamarátov, u ktorých je však už v začiatkoch jasné, že k sebe cítia niečo viac, avšak ani jeden z nich sa nemá k prvému kroku. Babráci. Celé mesto o nich vedelo viac než oni dvaja, dokonca na to uzatvárali stávky.
Aby sa ale po rokoch niekam pohli, pomôže tomu kríza vianočnej farmy a blížiaci sa príchod influencerky, ktorá má Stelle spraviť parádne promo a tým jej pomôcť zachrániť ju. Nanešťastie, Stella do prihlášky napísala, že ju vlastní s priateľom, ktorého ale nemá, a tu do obrazu prichádza Luka. Voľky nevoľky ho poprosí, či by si strihol úlohu jej priateľa... a nemusí ho prosiť dvakrát.
Prvé kapitoly knihy sa mi vliekli. Rozoberali sme ich minulosť, to, čo k Lukovi Stella cíti, a na pravú vianočnú atmosféru som čakala niekde do strany 150. Neskôr to nabralo taký správny komediálny vibe, pričom mi to pripomenulo trošku Gilmorovky, no zároveň Heart of Dixie, a stránky sa začali otáčať samé.
Možno mi nepomohlo, že presne pred touto knihou som čítala vianočnú novinku od Ali Hazelwood, ktorá mala úplne rovnaký tróp hlavných hrdinov, s tým rozdielom, že tam to nebolo natiahnuté na štyristo strán. Tu sme sa mohli vyhnúť prakticky všetkým problémom a nedorozumeniam, keby jeden z nich otvoril ústa už na začiatku a priznal, koľká bije. To predstieranie im išlo tak skvele, až bolo neskutočné uveriť, že im aj po toľkých kapitolách stále nedošla základná pravda. Od priateľov k milencom je jeden z najčastejších a najkvalitnejších trópov, pretože každý pevný vzťah stojí práve na dôvere a priateľstve.
Neviem, ako sa to Ali podarilo, ale dostala ma do novej romantiky éry, pretože toto... M-I-L-U-J-E-M
Ale dobre. Mám úplne u r*ti tie vtipné názvy a celú tú vampírsko-vlkolačiu sexuálnu vec, no toto! TÁTO kniha bola tou, ktorú som nevedela, že potrebujem, no dostala ju. Užila som si ju do poslednej stránky.
Ak máte radi filmy ako Underworld, len ste sa vždy chceli zamerať viac na vzťah medzi vampírom a vlkolakom, tak toto vám bude úplne po chuti. Minimálne mne rozhodne bolo.
Misery, ako dcéra hlavného upíra, skoro celý svoj život vyrastala medzi ľuďmi ako taká zábezpeka, že medzi sebou ľudia a vampíri nebudú bojovať. To zapríčinilo, že ju tak medzi seba nikdy neprijali vampíri, a ľudia už vôbec. Aj preto sa posledné roky zahrabala prácou v ľudskom svete, pričom vlastne akurát utekala pred životom.
To sa však zmení, keď ju postavia pred hotovú vec alá vezmeš si vlkolačieho alfu, aby nás raz nevyvraždili. Nuž, to sa síce ľahšie povie ako urobí, ale Misery sa na to naozaj dá. A, oh boy, užila som si od obradu každú jednu stranu.
Začnem asi tým, že vlkolačí alfa aka Lowe, bol skvelý. Vôbec nie taký, za akého ho Misery sprvu považovala, čo sa síce dalo čakať, lebo to bilo do očí, no bavilo ma sledovať jej konšpiračné teórie. Keď sa do toho zamiešala ich chémia, haleluja džízs... rozhodne môj obľúbený pár od autorky. Nech si vraví kto chce, čo chce, alebo som len ja opäť precitlivená, no úplne som si ich zamilovala a už teraz by som si dala rereading.
Páčilo sa mi, že sme dostali aj akú-takú politiku a náhľad za oponu, ale autorka to zbytočne nerozmazávala, aby sa do toho sama nezamotala. Vedľajšie postavy boli super a síce sme Miserynu kamošku značnú časť príbehu nevideli, aj tak medzi nimi bolo skvelé priateľské puto.
Za mňa 5 z 5*
Lila je neskutočne silná a vyrovnaná hrdinka. Je večnou optimistkou a snaží sa zachrániť svoju rodinu nech to stojí čo chce. S mŕtvou matkou, otcom alkoholikom a starším bratom, ktorý kontroluje pomaly aj to, či sa nenadýchla prirýchlo to však nemá ľahké. Ľudia si o nej v meste šepkajú, poznajú ich ako rodinu postihnutú "tým nešťastím" a častokrát jej dávajú pocítiť, akú malú dôveru mali v ňu a brata.
Keď sa po skončení univerzity vracia na leto domov, očakáva sa, že bude pracovať u najlepšieho kamaráta jej brata, Hugha, v jeho reštaurácii. Má mu dať dokopy papiere a čo to pomôcť aj s organizáciou. Ako sa ukáže, Lila je jednoducho jednotka vo všetkom, čo robí, takže niet div, že už po týždni uvidí Hugh rozdiel.
Potom tu máme Hugha. Hrdinu, ktorý by nemohol byť úžasnejší, ani keby sa snažil. A možno to bolo jeho najväčšie čaro. O nič sa nepokúšal, na nikoho sa nehral. Skrátka bol sám sebou, pomáhal rodine najlepšie, ako vedel, snažil sa byť tu pre kamošov a tiež... urobiť "správnu" vec a NEzačať si s kamarátovou sestrou. Aj napriek tomu, že spolu prakticky bývali na jednom pozemku.
Táto kniha sa ma dotkla hneď na viacerých úrovniach. Po dlhej dobe tu máme hrdinov, ktorí nie sú jeden pre druhého toxickí, obaja sú dospelí a rozumní, a obom až príliš záleží na ostatných, než aby sa aspoň na chvíľu zastavili a popremýšľali o tom, čo vlastne chcú oni sami. A to, v nejakom zvláštnom a širokom význame... mi je až pridobre známe. Takže hej, toto bolo veľmi špeciálne čítanie.
Samozrejme, príbehu nechýba humor, to ani náhodou. Osobne som sa pri čítaní cítila akoby som si zapla Heart of Dixie s mladšími postavami a mixla to s nejakou rodinnou komédiou, pretože Hughova rodina... tí by ma mohli pokojne adoptovať a nenahnevala by som sa.
Myslím, že Lila to vcelku vystihla. Každý chcel byť Reynoldsom. Hugh je prostredný z piatich detí, pričom má dvoch starších bratov a dve mladšie sestry. No i tak mi príde, akoby sa spomedzi všetkých obetoval najviac. Ja viem, ja viem, na niekoho to vyjsť proste muselo, ale neraz mi lámalo srdce, že to bol práve Hugh. I keď, na druhej strane... nakoniec získal niečo naozaj cenné.
Páči sa mi, že sa kapitoly pravidelne striedali, a tak sme videli myšlienkové pochody obidvoch. Boli sme s nimi na svadbe, smiali sa na skupinovom čete Reynoldsovcov a nádejali sa s Lilou, že sa jej podarí pomôcť otcovi.
Jediná osoba, ktorej som však v celej knihe neprišla na chuť bol Lilin brat. Chápala som, čo ho viedlo k jeho postojom, ale KÁMO! So svojimi postojmi bol tak otravný, až ho bolo náročné v niektorých kapitolách vystáť. Akoby zabudol, že kým on si niektorými prešiel, Lila ich zažila na vlastnej koži. A keď dokázala odpustiť ona, nebola by druhá šanca to jediné, čo by jej mohol dopriať?
O romantickej linke tu ani nejdem hovoriť, pretože to by bolo na úplne samostatnú diskusiu. Hugh sa nielenže celú knihu snažil robiť správne rozhodnutia, ale robil toľko maličkostí, pri ktorých bolo vidieť, ako mu na Lile nesebecky záleží, až bolo náročné nefandiť im hneď od začiatku.
Páčila sa mi aj familiárnosť, s ktorou sa okolo seba mali. Zo začiatku som mala za to, že to môže byť trápne, ale veľmi rýchlo mi ukázali opak. A myslím, že po tom večeri v zátoke obaja pochopili, aký nevyhnutný koniec ich čaká.
Skrátka... som nesmierne rada, že som sa dostala k autorke a jej tvorbe, pretože vo mne príbeh hlboko zarezonoval. A to hneď z niekoľkých dôvodov.
