Must read

Myslím, že túto knihu ocenia najviac tí, ktorí takéhoto hrdinu poznajú, pretože toto... bolo iné a zároveň povedomé. Na základnej som mala spolužiaka, z ktorého sa druhí smiali, že je iný. Nedokázal pochopiť základné veci zo života, avšak keď prišlo na matiku či fyziku, znalosťami konkuroval stredo či vysokoškolákom. Pamätám si, ako sme spolu šli na DOD na školu, a keď sme sa prechádzali po škole, zablúdili sme na hodinu fyziky k štvrtákom, ktorých čakala maturita. Vyučujúci pokladal študentom otázky, a kým sme na seba hľadeli nechápavo my aj oni, môj spolužiak sa ozval a všetkým vysvetlil asi každý jav, o ktorom som vedela, že niečo také existuje. Keby ste však videli, ako sa samému učiteľovi rozsvietili oči, že niekto aspoň tuší, o čom točí, neverili by ste. Aj cez všetko, že bol chalan iný, bol rovnaký ako my. Čo na tom, že ho nebavilo žúrovať či piť. Jeho kapacita bola inak neskutočná. A to má úplne podobné s hlavným hrdinom tejto útlej knižôčky- Christopherom. Snažila som sa niekde nájsť, kedy autor spomenul chlapcovu poruchu, a síce už na knihe stojí, že hrdina trpí Aspergerom, nenašla som o tom jediný článok, takže som sa rozhodla, že bude lepšie, ak použijem miesto medicínskej diagnózy slovo- výnimočný. Christopher je výnimočný. Vidí svet inak ako ja alebo vy. Všetko v jeho hlave je založené na logike, nedokáže klamať ani čítať romány, pretože v nich autori klamú a prikrášľujú pravdu, ako sa im hodí. Nechápe, čo je to milosrdná lož a nevie si predstaviť, že by niekto len tak zabil bezbranného psa. A predsa... v tejto knihe sa stane nielen to, ale oveľa viac. Tento príbeh by mal patriť medzi povinné čítanie na základných školách, aby sa deti naučili rešpektovať jeden druhého a nevysmievať sa, ak je niekto medzi nimi výnimočný. Na vlastné oči som videla, k akému utrpeniu môže dôjsť, keď si z týchto hrdinov iní "len robia srandu". A je to neprípustné. Obzvlášť v tejto dobe. Opäť som sa ubrala osobnejším smerom, ale v poslednej dobe mám šťastie na knihy, ktoré prebúdzajú spomienky a niekedy je najlepšou terapiou vypísanie sa, takže... bear with me. Pre Christophera mi krvácalo srdce. Neznášala som jeho matku preto, čo spravila, a všetky možné ospravedlnenia mi zneli len ako výhovorky, pretože ak niekoho milujeme, snažíme sa byť preňho lepší. Byť mu vzorom, aký si zaslúži. Toto mi trhalo srdce. Christopherov otec bol silný muž, ktorý sa snažil zvládať každý deň čo najlepšie vedel, a už len preto mu patrí veľký potlesk. Niečo také nie je jednoduché, a keď sa k tomu pridajú ostatné životné problémy... bravó. Nemám čo viac ku knihe povedať, pretože každá kapitola sa odráža od predošlej a keď vám poviem niečo k stredu, vyspoilujem vám celý začiatok. Takže si to bežte prečítať a zamyslite sa, koľko výnimočných ľudí ako Christopher ste v živote stretli, či s nimi možno sedeli niekde v aule na prednáške.

„Babráci!“ To mi napadlo ako prvé a najčastejšie pri čítaní tejto knihy. Nemôžem si pomôcť, ale tento omyl jasne dokazuje, aký slepý je človek, ktorý chce niečomu veriť. Práve preto je až zarážajúce, koľko rokov strávil Thomas Quick na liečebni. Musel prísť až novinár, ktorý po tom ani netúžil, aby zistil, koľká bije. Smutné je, že sa „šťastného“ konca nedožil, nakoľko podľahol rakovine a zomrel tak viac ako rok predtým, než Stura Bergwalla prepustili. Novinár Hanns R?stam začal so svojou kariérou síce až ako 37 ročný, no ani to nijako neovplyvnilo to, čo všetko sa mu podarilo vo svojej brandži dokázať. Vyhral niekoľko prestížnych cien a poukázal na viaceré justičné chyby. Tento človek má môj obdiv, pretože robiť niečo také dneska, vo svete, ako ho poznáme, si žiada riadnu dávku odvahy. Všetci dobre vieme, že byť novinárom nie je také ružové ako sa človeku môže na prvý pohľad zdať. Kniha sa číta ľahko a zároveň ťažko. Autor v nej rozobral všetky prípady, všetky správy a konverzácie s Thomasom Quickom naozaj do detailov. Aj preto sa človeku môžu zdať jednotlivé časti repetitívne, pretože kým na začiatku sme si o Thomasovi mysleli, že je páchateľ, od tej strany 90 sa uberáme iným smerom. Pre mňa to však bolo fascinujúce a v mnohom až nepochopiteľné. Ako sa to mohlo v tak vyspelej krajine stať? (povedzme si úprimne, kebyže sa niečo také stane u nás, kde sú, skutočne babráci, tak by to nikoho neprekvapilo) Priznám sa, že hoci s kniha venuje veľkému škandálu, človek v tom nájde aj čosi viac. Od zlomeného muža, cez jeho „drogovú“ etapu až po vytriezvenie, kedy si uvedomí, že škoda, ktorú napáchal, sa len tak nevyrieši. Vskutku silná kniha pre každého čitateľa, pretože hoci som tušila svoje, miestami ma z nej mrazilo.