Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Redaktorka, recenzentka a autorka vo vydavateľstve Príbeh.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Autorka spojila dve moje obľúbené veci fantasy žáner a taliansku renesanciu. Napísala pekný YA príbeh plný fascinujúcich detailov a zaujímavých udalostí. Hlavná hrdinka častokrát koná bez premýšľania a netrpezlivo, čo bude mať vážne následky, dá sa to ale pochopiť; zároveň je Malvínin súkromný boj proti pravidlám pre ženy sympatický. Solia je klasickým stredovekým svetom, ktorý ovládajú povery, a moc je v rukách kňazov. Práve pasáže s náboženským fanatizmom boli veľmi silné.
Čitateľ, ktorý sa zaujíma o taliansku renesanciu a rod Medici, nebude mať problém nájsť paralely s našimi dejinami. Príbeh je vystavaný pekne, je tu mnoho zvratov a postavy budú musieť robiť dôležité rozhodnutia. Mojím najobľúbenejším hrdinom bol Federico, ktorý bol chytrý a tak akurát záhadný. Bavilo ma čítať aj Francescove pasáže. Jeho morálne dilemy boli pre mňa najzaujímavejšie a škoda, že nedostal viac priestoru.
Autorka má príjemný, miestami trochu poetický rozprávačský štýl. Kniha nie je práva útla, deje sa v nej však toho veľa a hlavne na konci by som uvítala mierne spomalenie. Hodil by sa väčší dôraz na intrigovanie a výraznejšie dilemy postáv.
Kniha milo prekvapí zrelým štýlom a skúseným kombinovaním dejových prvkov. Príbeh má dobrú dynamiku, charizmatického hrdinu (veď málokedy čítame knihy kvôli knižným hrdinkám) a starostlivo vystavaný svet. Škoda toho rýchleho záveru, inak išlo o príjemné čítanie a odporúčam čitateľkám, ktoré fascinuje romantasy aj obdobie talianskej renesancie.
Rozsiahle epické fantasy s prvkami retellingu prináša, na čo sme u Kinga zvyknutí: pútavý a miestami poriadne akčný dej, prešpikovaný krásnymi detailami, prepracované postavy a svet, ktorému som ihneď uverila.
Hlavný hrdina Charlie má svoje silné stránky aj nepríjemné tajomstvá a napriek tomu, že King použil otrepaný motív vyvoleného, postava bola tak dobre napísaná, že som knihu milovala. Leah bola fascinujúca, Radar v hlavnej úlohe excelovala. V príbehu sa objavujú rozprávkové postavy, no je to veľmi jemný retelling King si ich vytvoril podľa seba, a tým im vdýchol dušu a originalitu. A samozrejme, nie každý prežije do konca. King dbá na uveriteľnosť a neverí na huňaté, ružové, šťastné konce.
Text je plný pop-kultúrnych odkazov, ktoré tam krásne zapadali (napr. Iigo Montoya). Vyzdvihnem dlhú pasáž, v ktorej Charlie vstúpil do mesta s cieľom nájsť slnečné hodiny. Úžasne napísané, od napätia som ani nedýchala.
King je síce majstrom hororu, ale Fairy Tale je čisté epické fantasy. Autorova schopnosť opísať pútavo aj na pohľad menej atraktívne témy (starostlivosť o starého dôchodcu) ma neprestáva udivovať. Kniha nemala žiadne hluché miesto. Skvelý príbeh, fanúšikom fantasy silno odporúčam. Kto má rád skôr Kingove horory, si možno nepríde na svoje, ale treba dať knihe šancu. Je to technická a rozprávačská kvalita.
Skvelý námet na knihu, bohužiaľ slabo spravovaný. Text trpí mnohými chybami:
- Časová nekonzistentnosť všetko sa deje rýchlo, dialógy sú plytké a trvajú extrémne krátko;
- Všetci sú ufrflaní alebo ufňukaní. Obe Josie sa len sťažujú, ako sa majú zle a aký majú zlý život... bla, bla. Strašne otravné;
- Klasický americký príbeh dokonalí boháči, krásne šaty, stále sa chľastá, žerú sa morské plody a lieky na depresie, príhovory sú bombastické a všetci veria na toho pravého/tú pravú;
- Josie 1 a 2 sú nevďačné a nedokážu sa prispôsobiť a nájsť šťastie v žiadnej realite. Tá druhá si to ku koncu aspoň prizná;
- Malý dôraz na sci-fi stránku;
- Veľká časť knihy sú len uplakané romance a absurdné výčitky.
Autorka žáner podľa mňa dosť podcenila a napísala romancu, ktorú ťažko viem označiť ako priemer. Čakala som od knihy oveľa viac a jej potenciál vôbec nebol využitý. Mohla ukázať silné ženské postavy, ktoré sa nedajú zlomiť a idú ďalej so vztýčenou hlavou, využívajúc všetky možnosti. Dostala som len hysterické hrdinky, čo mi liezli na nervy.
Rozprávačský štýl je celkom ok, takže ak si nepotrpíte na prepracované zápletky a uveriteľné postavy, tak by vás to ako oddychovka alebo uspávadlo po dlhom pracovnom dni mohlo baviť. Ostrieľaným sci-fistom (ženám) sa bude príbeh zdať príliš plytký.
Príbeh o tínedžeroch, ktorí prežili tragédiu, mohol byť veľmi dobrý, ale nesadlo mi viacero vecí. Rozprávač v 2.os. bol jemne schizofrenický, akoby sa autorka prihovárala mne. S Elyse sme si nesadli - pesimistka, posadnutá smrťou, hypochondrička. Všetko vidí čierno, stále rieši, aká je trápna, a akoby sa okrem kreslenia nedokázala z ničoho tešiť. Chcelo sa mi zatriasť ňou, aby konečne začala žiť. Neskôr sa to zlepšilo. Okrem toho sa Elyse identifikuje cez vzťah s Joshom. Má nízke sebavedomie a dáva si ho na piedestál. Mala šťastie, že sa jej ujala extrovertná Kath - ich vzťah sa mi napriek tomu zdal zvláštny, chvíľami som nerozumela, čo ich spája.
Autorkin štýl bol občas mätúci. Preskakuje z jednej myšlienky na druhú, premiešava ich spomienkami, obavami, fantáziami. Dlho sa nesústredí na hlavnú dejovú líniu. Napr. začiatok je cukrová vata, opis pádu lietadla priam shakespearovský no chýba mu surovosť a údernosť. Elyse rieši nepodstatné veci. Ku koncu je to pochopiteľnejšie, pretože bojuje s výpadkami pamäti.
Z možných koncov si autorka vybrala ten slabší. Dával zmysel, ale prečo tento? Na jednej strane akoby vravela: „Žite, neviete, koľko máte času“, a potom to zaklincuje tak, že veď je to aj tak jedno. Chválim za to, že do deja dala vážne traumy a strachy hlavných hrdinov. To bola najzaujímavejšia časť čítať o tom, ako sa Elyse a Josh snažia vrátiť do normálneho života, ako pracujú s úzkosťou, panickým záchvatom či následkami zranení.
Príbeh ako taký nebol zlý, mal potenciál na silnú knihu. Ale rozprávač v 2. osobe bol riskantný ťah, ktorý podľa mňa nevyšiel. Druhým problémom je priveľká snovosť, ktorá očividne nesadla mnohým, nielen mne. Hodnotiť knihu je ťažké. Bola zlá? Nie. No ani neohúrila. Rozhodne bola zvláštna a mala na viac. Buď vás očarí, bude nudiť, alebo zmätie. A možno všetko dokopy.
Jeden z úlovkov zo Světa knihy veru prekvapil a vykľulo sa z neho skvelé sci-fi!
Úvodné kapitoly sú obohatené chlapským humorom, ktorý mám veľmi rada. Atmosféra je perfektná od začiatku do konca. Stále som cítila tlak nehostinného vesmíru, a potom čiernych hĺbok európskeho oceánu. Dej je napínavý, ide plynule dopredu a nedá čitateľovi vydýchnuť; autor nastavil tempo ideálne.
Postavy sú pestré a ich vrstvy sa postupne prirodzene odkrývajú. Vďaka veľkej uveriteľnosti som si ich ihneď obľúbila a vystupovali zo stránok knihy ako starí známi. Podľa anotácie sa dá očakávať, že nie každý prežije. Tu nenájdete žiadne Mary Sue/Gary Stu klišé, ani nabúchaného amerického hrdinu, ktorý prežije všetko od neliečiteľnej infekcie až po kozmickú radiáciu.
Prostredie Európy a jej života bolo vykreslené dobre a znovu potvrdilo, že najlepšie sci-fi píšu vedci. Pavel Fritz je biológ a je to v knihe cítiť. Napriek tomu je dobre čitateľná aj pre laikov v texte nie je priveľa odborných pasáží, len tak akurát na doplnenie príbehu. Zároveň necháva priestor na zamyslenie a kladie zásadné morálne otázky.
Koniec knihy bol skvelý. Mala som počas čítania pár tipov, kam by autor mohol dej zaviesť, no párkrát ma prekvapil a koniec som neodhadla vôbec, hlavne nie s tou zásadnou otázkou. Perfektne to zapadlo do deja aj teórie evolúcie. Kombinácia výborného tempa, rozprávačského umu a perfektne zladených zložiek tak vytvorila dielo, ktoré je pre mňa jedným z najlepších v rámci SF. Kategória „odstrelilo dekel až za Jupiter“. Dávam 6/5* a odporúčam každému, kto má rád napínavé trilery bez ohľadu na prostredie. A ak to nie je váš preferovaný žáner, aj tak to skúste. Vystúpiť z komfortnej zóny by sa v tomto prípade mohlo oplatiť.
Večnosť omylov je fascinujúce sci-fi, trochu zložitejšie, než je bežný literárny konzument zvyknutý. Janka neignoruje vo svojich knihách vedecké poznatky a snaží sa ich čo najlepšie využiť. Jej teória elektromagnetizmu a oscilácie ma fascinovala a ešte som sa s ničím podobným nestretla. Veľmi pekná myšlienka. Nie som tak sčítaná, aby som dokázala povedať, nakoľko realistické by udalosti v knihe mohli byť, no Janka ma presvedčila. A o to ide aby čitateľ zhltol návnadu aj s navijakom. Kniha je primárne určená pre hard-scifistov a vesmírnych nadšencov, ktorí sa vyznajú aspoň v základných pojmoch ako je orbiter, dekompresia a pod.
Kniha sa rozbieha trochu pomalšie - chvíľu trvá, kým s ňou vhupneme do plnohodnotného sci-fi módu. Janka pekne opísala reakcie ľudí na tragédiu a aj Watsonovu túžbu zistiť pravdu, ktorá sa mení na posadnutosť. Vo chvíli, ako Watson nasadne s Rusmi do lietadla, napätie prudko stúpa a začína ta pravá čitateľská zábava. Dejové línie sa rozvetvia a čitateľ musí čítať ďalej a ďalej. Vďaka postavám, ktoré vie Janka napísať výborne, ide o kvalitné čítanie.
Záverečné strany dokonale nadávkovala a prestriedala dejové línie tak, aby to bolo maximálne napínavé. Postava Brittena dobre zamotala udalosti a koncept s planétou bol fascinujúci. Časť so sondou, ktorá ostala krúžiť na obežnej dráhe, to ľudovo povedané, zabila v dobrom zmysle slova išlo ma poraziť z toho, čo bolo naznačené, no nepovedané. Takéto detaily mám fakt rada. Za seba môžem povedať, že Večnosť omylov je sci-fi lahôdka premakaná do detailov. Všetky palce hore, aj tie na nohách, a teším sa na ďalšie knihy od Janky Plauchovej.
Paní jara je vydarená young adult fantasy. Autorka má veľmi pekný štýl a dobre pracuje s jednotlivými prvkami príbehu, takže sa môžete spoľahnúť na to, že mladé dievčatá budú knihu žrať a aj starší čitateľ si ju bude vedieť vychutnať. V knihe máme dystopický svet opísaný z pohľadu vyvolených. Starlett musí tajiť svoju astmu, nemala ani najlepšiu postavu musela tvrdo na sebe pracovať. Drobné detaily, ale postava hneď pôsobí inak. Chválim za pekné spracovanie.
Tróp bohatá slečna-sexy osobný strážca je napísaný dobre a bavilo ma to. Nikolaj je sympatický a strašne ma štve, že je Paní jara úvodným dielom série. Mnoho vecí je naznačených, takže sa dosť teším na pokračovanie. Chválim aj za scénu s Erikom za to, že autorka neprišla postave v poslednej chvíli na pomoc použím nejakého prvku deus ex machina.
Starlett ako postava je, samozrejme, občas trochu naivná, ale vzhľadom na vek sa jej to dá prepáčiť. Je oveľa sympatickejšia ako mnohé hrdinky z tohto žánra. Len mohla viacej využívať protokol a etiketu vo svoj prospech málo sa podľa nich správala. Trochu mi prekážalo, že sa všetko udialo strašne rýchlo asi behom mesiaca? A scéna, kde sa Amber zdôverí, bola málo uveriteľná kde je zvedavosť? Tie stovky otázok? Celkovo však išlo len o relatívne malé detaily, ktoré väčšina čitateľov preskočí.
V knihe Paní jara je vidieť, že autorka má vytrénovaný štýl a rozprávanie príbehu jej ide s prirodzenou ľahkosťou. Nájdete tu pekné detaily a zaujímavý svet, aj napínavý príbeh s príjemne frustrujúcim záverom. Ideálne (nielen) pre mladé baby, ktoré hľadajú kvalitný príbeh s romantikou aj ťažšími témami, k tomu dokonalá obálka a pekné grafické prvky v texte. Ak teda chcete spraviť radosť čitateľke romantasy, skúste Paní jara. Podporíte tak šikovnú českú autorku!
Knihu tvorí osem poviedok a je rozdelená na dve časti. Prvé štyri poviedky by sa dali považovať za optimistickejšie, preto sa s nimi spája krásna obálka s postavou blondíny v princeznovských šatách. Kniha má však aj druhú, pochmúrnejšiu obálku na zadnej strane, ktorá zase dopĺňa zvyšné štyri poviedky s o poznanie temnejšími motívmi a témami, hoci sa stále točia okolo lásky. Môžete si teda vybrať, ktorú skupinu poviedok začnete čítať skôr. Ide o veľmi pekný detail, hoci v prípade e-booku obálku zo zadnej strany nedostanete.
Veľkým plusom poviedok je, že majú trochu dlhší rozsah, ako býva zvykom. Každá dostala vlastnú ilustráciu od Jany Kvičerovej. Tieto detailné kresby boli veľmi pekné, oživovali celú knihu a vždy som sa aj vďaka nim tešila na novú poviedku.
Ako skúseného čitateľa ma málokedy dokáže nejaký námet alebo nápad prekvapiť, ale tu sa to podarilo hneď niekoľkým autorkám. Až som v niektorých prípadoch ľutovala, že išlo iba o poviedky, pretože tie námety by si zaslúžili vlastnú knihu. U mňa najviac zabodovali:
Štěpánka Horáková: Největší talent
Asi najfascinujúcejší nápad z celej knihy. Svet, v ktorom si vyberáte partnera podľa toho, aká je jej či jeho „superschopnosť“, pretože po svadbe ju získate tiež. Toto je námet, ktorý by si zaslúžil štedrejší rozsah.
Rina Vevesi: Tvůj hlas.
V tomto príbehu ľudia svoju životnú lásku objavia tak, že zrazu začnú počuť myšlienky toho druhého. Opäť veľmi pekný nápad, navyše sa mi páčilo, že ani tento „systém“ nebol dokonalý. Aj túto poviedku by som si vedela predstaviť v podobe dlhšieho príbehu.
Martina Holešinská: Karma
Karma ako konkrétny človek, ktorý vďaka svojej schopnosti dokáže spoľahlivo určiť, či je človek niečím vinný alebo nie? Veľmi pekná myšlienka, hoci mi chýbali nejaké vysvetlenia.
Zbierka poviedok NA neVĚČNÉ ČASY je príjemná oddychovka s krásnymi nápadmi, ktorú prečítate rýchlo a možno budete mať chuť pozrieť sa na tvorbu autoriek bližšie. Poviedky sa odlišujú svojím štýlom a atmosférou, takže si ich ľahko zapamätáte. Ak máte chuť objavovať mladé české fantasy autorky, vyskúšajte. 3,5/5
Autorka je istým spôsobom vizionárka príbeh začala písať krátko pred prvými správami o COVID-19. Rukopis dokončovala počas lockdownu a musela to byť mrazivá práca. Soumrak mužů nepatrí do kategórie oddychových. Pozornosť čitateľa preverí väčšie množstvo postáv. Kapitoly sú veľmi krátke, postavy sa rýchlo striedajú a nebude jednoduché si ich zapamätať. Kniha je prehliadkou pestrých príbehov žien, ktoré prišli o mužov vo svojom okolí a museli sa s tým naučiť žiť. Niektoré príbehy sú emočne naozaj náročné, napríklad o antropologičke Catherine, ktorá najprv príde o milovaného manžela, a potom sa musí prizerať, ako jej umiera malý syn. Prvá polovica knihy je teda ťažké, pochmúrne čítanie, o to údernejšie, že autorka píše s eleganciou a netlačí do popredia zbytočnú drámu. Reakcie postáv sú uveriteľné a ak uvažujete nad prečítaním knihy, radšej si nachystajte do zásoby aj balíček vreckoviek.
Druhá časť knihy je zameraná na prežívanie postáv vo svete a zmeny v spoločnosti. Autorka nechala čitateľovi nahliadnuť do rôznych vrstiev aj na rokovania vysokopostavených žien. Venuje sa vybraným detailom, pretože nie je možné v jedinej knihe opísať všetko, no išlo o veľmi zaujímavé čítanie.
V knihe prevládajú tie smutnejšie príbehy, no v každom z nich nakoniec svitne iskrička nádeje. Autorke sa podarilo vytvoriť ženy, ktoré sa na seba nepodobajú, a aj keď si nezapamätáte ich mená, vďaka ich príbehom a povahám ich budete vedieť rozlíšiť. Kapitoly sa čítajú ľahko vďaka autorkinmu štýlu. Ak sa nevyhýbate vážnym témam vrátane smrti, skúste túto knihu. Soumrak mužů je svojím spracovaním jedinečný post-apo príbeh, ktorý sa vám zahryzne až do morku kostí.
Rozsiahly príbeh mladíka Samuela, ktorému život prevrátia naruby Violeti upíri. Kniha Očistec obsahuje tri romány Ti nepohřbeni, Děti Raumy a Violeti.
Upíri, nazývaní Violeti, nie sú romantizovaní. Ich hlad je silný, svoje obete častokrát zabíjajú alebo zmenia na oddaných služobníkov. Krv tečie, trhajú sa hrdlá a údy, ale násilie v knihe má svoje opodstatnenie a nájdu mnohí, ktorí proti nemu budú bojovať. Zároveň Violetov odlíšila drobnými detailami od tých najklasickejších upírov.
Autorka ide do detailov, venuje sa svojim postavám, ich životom, pohnútkam aj drobným radostiam a katastrofickým udalostiam. Akčnejšie pasáže striedajú pokojnejšie, tempo je plynulé. Samozrejme, nie každému bude detailnosť vyhovovať. Čitatelia, ktorí sa vyžívajú v dlhých a podrobných príbehoch, si tu rozhodne prídu na svoje.
V Očistci sa zjaví viacero postáv, ale hlavnú dejovú líniu vždy ťahá vpred Samuel. Od začiatku mi bol sympatický sprvu veselý mladík, neskôr Violet, ktorý sa snažil zachovať si svoju ľudskosť. Autorka pekne pracuje s charaktermi postáv. Katia bola emotívnejšia a nedokázala byť taká pragmatická, kvôli čomu robila chyby. Aj ostatní Violeti boli ľahko rozoznateľní a autorka nás nechala nahliadnuť do ich životov, aby ukázala, čím si kedysi prešli. Vďaka týmto retrospektívnym scénam dostali nepriatelia hĺbku a trochu morálnej šedej.
Príbeh sa odohráva v polovici 16. storočia a v súčasnosti. Najviac ma bavilo moderné Fínsko a apokalypsa, ktorá ho postihla, to však neznamená, že by ostatné časti neboli dobré; práve naopak. Kristína Haidingerová má zrelý, technický skvelý štýl, ktorý sa výborne číta.
Očistec od Kristíny Haidingerovej je monumentálne dielo a ja pred autorkou skladám imaginárny klobúk. Krásne napísaný pútavý príbeh s množstvom zaujímavých myšlienok bude v čitateľovi nejakú dobu rezonovať. Výborná „upírčina“, ktorú fanúšikom žánru odporúčam rovnako ako každému, koho neodradí rozsah.
