Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Redaktorka, recenzentka a autorka vo vydavateľstve Príbeh.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha si ma získala od prvej kapitoly, pretože autorka má veľmi sympatický štýl. Konanie postáv je opísané úžasne autenticky, dialógy sú prepracované a uveriteľné a pri myšlienkových pochodoch hlavnej hrdinky ma párkrát slušne zamrazilo. Kniha dobre ukazuje, ako rýchlo sa z chudnutia môže stať vážny psychický problém. Bolo to fascinujúce, aj keď trochu desivé čítanie. Pokojne by som zvládla dvesto strán navyše. Skvelý príbeh.
Mám rada zápletku učiteľ-študentka a autorka zvládla aj túto časť na jednotku. Vzťah sa rozvíja pomaly a prirodzeným tempom a hlavne Adrian bol konečne normálny chlap príjemný a rozumný. Káva každé půlnoci sa venuje aj tínedžerským vzťahom. Rick a Caroline nerešpektovali Roseine hranice a jej súkromie. Bola som rada, keď sa im konečne pokojne postavila a trvala na tom, čo chce ona. Kvôli ich prehnanému staraniu sa vznikali zbytočné problémy. Znova veľmi dobre napísané.
Jednou z vedľajších liniek v knihe bol Rosein vzťah s rodičmi. Čudovala som sa, že jej otec nevidí, ako sa jeho jediná dcéra mení na anorektičku. Kniha ma prinútila uvažovať nad tým, prečo porucha príjmu potravy zostane tak dlho nespozorovaná.
Po dočítaní mi ešte dlho šrotovali myšlienky v hlave a pár dní asi ešte budú. Theresa Black napísala úžasný román o mnohých problémoch, ktorým v živote čelíme. Ja som nadšená, knihu odporúčam a určite sa pozriem aj na ďalšie príbehy od autorky.
Prvú polovicu knihy som nerozumela, prečo kniha spustila taký ošiaľ. Millie ako postava mi nesadla starala sa do vecí, do ktorých jej nič nebolo, až bola otravná, a navyše nepoučiteľná. Niektoré pasáže sa vliekli, chýbala mi lepšia dynamika, no nútila som sa čítať ďalej kvôli náznakom, že veci nie sú celkom tak, ako sa zdajú.
V druhej polovici príbeh konečne naberá grády a skvelú dynamiku. Stačilo mi pár strán a hneď mi bolo jasné, kde asi príbeh vyústi. Prvá veľká indícia bola už v scéne, keď Millie čistila kúpeľňu. Potom to už bolo len čakanie na to, kam až postavy zájdu.
Chválim záver, kde sa autorka ani postavy „neondili“. Kniha sa vyhla mnohým klišé a ostala prísne na racionálnej strane, k čomu dodám len KONEČNE! (ide o tú časť, kde Millie čaká niekoľko dní, aby sa ustila, že nebude žiadne prekvapenie). Nina v príbehu naberala vrstvy a stala sa jeho kráľovnou. Najmrazivejším momentom bol Evelynin komentár o zuboch. Geniálne vo svojej hrôze.
Príbeh sa zavŕšil veľmi uspokojivo a temná časť čitateľa sa spokojne uškrnie. Má aj pokračovanie, čo sa vzhľadom na záver dalo čakať, no ešte neviem, či sa doň pustím. Príbeh nemal taký „wow efekt“, ako som čakala. Náznaky sa dali poskladať celkom ľahko, ale kniha mala mnohé silné momenty a ak máte radi psychologické trilery a odhaľovanie tajomstiev, mohlo by vás to baviť. Stupeň nadšenia už bude záležať od toho, ako skoro autorku prekuknete.
Jiří Pavlovský napísal 5 z 12 dielov prvej série a teraz spojil sily Martinou D. Antonín. Spolupráca je to vydarená. Pád do reality výborne kombinuje niekoľko dejových línií a dokáže udržať čitateľovu pozornosť do poslednej strany. Príbeh je plný zvratov, skvelého napätia a zaujímavých postáv. Samozrejme, nosným prvkom je sarkastický až čierny humor, ktorý ihneď cítiť už z anotácie na obale knihy.
Kniha je plná popkultúrnych odkazov, ktoré osobne milujem spomína sa napríklad aj John Wick. Niekoľkokrát. Autorský štýl teda perfektný, sadol mi stopercentne. Vychutnala som si aj prostredie Prahy, pretože príliš často sa k urban fantasy z našich končín nedostanem. Záverečná tretina knihy prekypovala akciou a čítala som ju neskoro v noci spôsobom „ale fakt už len jednu kapitolu.“
Kniha samozrejme spomína udalosti z predchádzajúcich dielov, ale autori to spravili v štýle teaser trailerov, takže niečo základné si poskladať viete, no neprezrádzajú žiadne detaily. Respektíve, keď už niečo prezradia, lebo je to dôležité pre pochopenie udalostí, spravia to takým spôsobom, že mi zvedavosť kľala bok. Takže už pokukujem po celej prvej sérii.
Vážne, prečítajte si to, ak máte rady fantasy skombinované s vydareným sarkastickým humorom.
Veľa kníh je na internete vychvaľovaných, ale Veronica Roth si to nadšenie a dobré hodnotenia zaslúži. Príbeh je napínavý od prvej po poslednú stranu a technicky je skvelo napísaný. Autorka vytĺkla z nápadu a z každého aspektu písania toľko, koľko sa dalo. Postavy sú úžasne realistické a sympatické. Nepriatelia silní. A Tris je fantastická hrdinka! Autorka úžasne opísala jej emócie a Tris jednotlivé situácie zvládala perfektne zapájala mozog, prispôsobovala sa, pozorovala okolie a učila sa. Jej vnútorný svet je bohatý a ako hlavná hrdinka mi sadla, lebo máme podobný spôsob uvažovania. Byť na jej mieste, rozhodujem sa rovnako. A to je veľmi vzácne prepojenie, ktoré si vytvorím iba zriedkavo s postavami.
Prostredie tiež dávalo zmysel, hoci ostávalo veľa otázok nezodpovedaných autorka ideálnym tempom odhaľuje dôležité informácie a veľa tajomstiev a faktov si necháva do ďalších dielov. Romantika je dávkovaná pomaly a rozvíja sa prirodzeným tempom. Vzťah ústrednej dvojice nie je presladený, napreduje pomaly, a preto je skvelý. Zároveň vznikajú priateľstvá alebo aspoň dočasné spojenectvá. Hĺbka prirodzenosti knihy ma neprestáva udivovať.
Častokrát som v poslednej dobe čítala, že Štvrté krídlo vykradlo množstvo prvkov z Divergencie. Mne ani nenapadlo pri čítaní obe knihy porovnávať. Jednak ide o odlišné žánre (podobnosti nájdeme možno v niektorých subžánroch), a potom hrdinky majú odlišný vek, čiže každá má iné možnosti a inak nazerajú na veci. Z kníh som mala celkom iný pocit atmosféra a prostredie príbehov „chutili“ úplne inak. Navyše, Divergencia je kvalitatívne kdesi celkom inde. Autori si z nej môžu brať príklad. Aj tí skúsenejší.
Uzatváram recenziu s veľkým nadšením a čitateľskou spokojnosťou. Divergencia je jedna z najlepších YA kníh (ak nie najlepšia), čo som zatiaľ čítala. Technicky a príbehovo skvelá, s dokonalým tempom, ktoré núti čítať čo najrýchlejšie. Ako dobre, že nemusím čakať na pokračovanie!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Námet je skvelý a autorka ho spracovala najlepším možným spôsobom. V príbehu nebolo jediné hluché miesto dej je dynamický a pútavý a knihu som nedokázala odložiť. Silným plusom knihy je atmosféra. Človek priam cíti masu skál nad sebou a čiernočiernu tmu. Od istého momentu začína mať Gyre pocit, že tam dole nie je sama; že ju niekto pozoruje a niekto tam musí byť, keď zásoby zmizli. Atmosféra bola miestami jemne hororová a napätie sa dalo krájať.
Kniha má v druhej polovici nadupané tempo, pretože okolnosti ani čas Gyre neprajú. V celej knihe sa stretneme len s dvoma postavami Gyre a záhadnou Em z riadiaceho centra, ale autorka ich rozpracovala výborne. Obe boli veľmi realistické, každá so svojimi silnými aj slabými stránkami. Záverečné strany boli tiež fantastické autorka totiž ukončila Gyrein výskum tak trochu na štýl Inception. Rozum čitateľa presviedča, že tam dole nemôže nikto žiť. Ale naozaj to všetko bolo len výplodom Gyreinho mozgu?
Jedinú drobnú výčitku mám autorka do knihy natlačila aj LGBTI linku. Zdalo sa mi to však strašne umelé a zbytočné, ako keby vydavateľ dal autorke ultimátum, že ak nebude kniha „woke“, tak ju nevydajú. Aj napriek tomuto drobnému potknutiu považujem knihu za jednu z najlepších, čo sa mi v posledných rokoch dostali do rúk.
Kniha sa dá zhltnúť dosť rýchlo vďaka ľahkému rozprávačskému štýlu. Autorka dobre dávkuje záhady a atmosféru. Strašidelné príbehy o hrade Verenmore boli vykreslené zaujímavo a celkom ma táto časť príbehu bavila. Pochmúrne studené počasie sa k tomu dobre hodilo. Záver dopadol z tohto hľadiska celkom v pohode. Názov samotného hradu našťastie nebol preložený do slovenčiny ako v prípade českej verzie, kde dostal meno Nikdyvíce (au!).
Corvina bola celkom sympatická svojou snahou prvýkrát v živote niekam zapadnúť. Počas štúdia dozrieva, hľadá samu seba a odvažuje sa správať prirodzene pred cudzími ľuďmi. Dávam plus za to, že nebola prehnane sentimentálna ani nedramatizovala. Pokiaľ ide o Vada, mal svoje svetlé stránky, dokázal Corvinu podporiť a získať si jej dôveru.
Tróp študentka-učiteľ mám rada, ale erotické scény sú kameňom úrazu knihy. Autorka zachádza hlboko do literárneho porna a nijako sa nezdržiava slow-burnom či postupným zbližovaním, čo je škoda. A použitý slovník dosť traumatizoval moje oči. Čo sa tohto týka, s autorkou sme si veľmi nesadli. Chýbala mi rafinovaná elegancia.
V príbehu vyskočilo aj zopár detailov, pri ktorých som nadvihovala obočie napríklad Corvinino neustále pobehovanie po vonku len vo svetri, divný ples, Vadovo hrbenie sa pri hre na klavíri (chrbtica a každý klavirista musia plakať), atď. Takéto detaily dokážu priemernú knihu zmeniť na výbornú... alebo naopak. Keby autorka menej tlačila na pílu, mohla to byť dobrá kniha, lebo postupné odhaľovanie tajomstiev bolo pútavé, aj vedľajšie postavy boli fajn, hoci nedostali veľa priestoru kvôli častým erotickým scénam. Takto u mňa ostáva Gothikana v kategórii lepšieho priemeru. Zábava na jedno popoludnie, ale milovníčkam žánru bude mať čo ponúknuť.
Pri knihe tohto typu je dôležité moje momentálne rozpoloženie a nálada (a ako dokážem vypnúť svojho Sheldona Coopera) kniha mi celkom sadla do noty, prečítala som ju na jeden raz. Autorka má príjemný štýl, pri ktorom stránky rýchlo ubúdajú. V knihe sa stále niečo deje, takže sa nudiť nebudete. Príbeh sa netočí len okolo zťahu Vivian a Matea; nazrieme do ich rodín a zjaví sa aj pár ich priateľov/známych.
Vivian bola na daný typ postavy celkom ok. Nevytvorila som si k nej extra vrúcny vzťah (na môj vkus sebou nechala až príliš mávať, lebo nič iné nepoznala), ale ani mi tam neprekážala. V porovnaní s takou Emiliou z Království hříšnych bola Viv až skvelá. Hoci nebola pripravená na samostatný život, aspoň som ju dokázala chápať. Mateo/Diablo mi naopak nesadol ani trochu a ak by z knihy zmizol, vôbec by mi nechýbal. Vivian si vôbec nevážil a nerešpektoval ju. Na tento mužský typ mám alergiu všeobecne. Škoda, že bol ich vzťah tak strašne hŕŕŕ. Chýbalo mi poriadne oťukávanie sa a trochu pomalší „burn“. Viac ako ústredná dvojica ma zaujal Vivianin brat. O ňom by som si prečítala samostatný príbeh, ak by ho autorka napísala.
Nebudem sa pristavovať pri niektorých logických zádrheľoch a protirečeniach. Áno, boli tam, áno, možno sa dali vychytať, neviem; áno, postavy mali viacej komunikovať a snažiť sa nájsť k sebe cestu inak ako len sexom. No ako som napísala, tentoraz som to odignorovala a zviezla sa na vlne oddychového čítania. Občas sa v knihe zjavila veľmi dobrá sarkastická poznámka a ja som len ľutovala, že ich tam autorka nedala viac.
Zhrnutie: ide o pútavú ženskú knihu, pri ktorej si môžete dobre oddýchnuť. Pre mňa to bol slušný nadpriemer, fanynky žánru budú hodnotiť lepšie. Ak chcete príbeh šmrncnutý erotikou, tak skúste.
Toto bola kvalitná kultúrno-politická satira zasadená do sci-fi príbehu pripomínajúceho Setkání s Rámou od A. C. Clarka! Na rozdiel od jeho knihy sa však Nebezpečí vesmíru sústredí na ľudí a zmeny, ktoré začnú vplyvom príchodu mimozemského objektu zažívať. Václav Jakeš sa vysmieva politikom a ich populizmu, nezáujmu ľudí, konšpirátorom a celkovo úpadku inteligentného myslenia čítanie je chvíľami až trpké, pretože odráža to, čo sa okolo nás deje. Na mnohých poznámkach som sa dobre pobavila, dovolím si však vyhlásiť, že kniha nie je jednoduché čítanie pre široké publikum. Tí, ktorí majú radi kvalitný sarkazmus a vedia sa odosobniť od satirického zobrazenia svojho národa, by mali byť spokojní. Dej je občas prerušovaný krátkymi vsuvkami o fungovaní mozgu a autor nešetrí vedeckými pojmami, takže pomôže, ak o mozgu niečo viete (aspoň základný slovník o hemisférach a častiach mozgu), inak hrozí, že vás tieto pasáže budú nudiť. Našťastie sú krátke. Koniec autor vymyslel dobre, bol logický vzhľadom na to, čo sa dialo. Nerozumiem len jedinej veci prečo chýbajú odseky. Dialógy sú písané vždy v jednom súvislom bloku, je preto ťažké zorientovať sa, kto čo hovorí. Zbytočne to znižuje kvalitu textu a za to dávam tvrdo hviezdu dole. Odseky majú svoje pravidlá a ich ignorovanie vedie k chaotickému jednoliatemu textu. Inak skvelý čitateľský zážitok.
Príbeh vyrozprávaný z pohľadu kapitána lode RMS Carpathia a Kate Connollyovej, cestujúcej z tretej triedy Titanicu. Čakala som dojímavý a silný príbeh, ale autorka ho vôbec nevedela dobre uchopiť. Najprv máme zopár kapitol o naloďovaní sa a začiatku plavby, potom sme zrazu po pár stranách v momente, kedy už je po zrážke s ľadovcom. Keď Titanic zmizne celý pod hladinou, ešte sme len za prvou tretinou knihy. Už mi to prišlo podozrivé a pýtala som sa, čím chce autorka naplniť zvyšné dve tretiny. Connollyová teda opisuje plavbu Carpathie do New Yorku s preživšími na palube, ale spracovala tému dosť nudne. Namiesto toho, aby sa sústredila na skutočne dôležité veci, ako je prežívanie tragédie, snaha vrátiť sa späť do života a pomáhať si navzájom, opisuje náboženské obrady a tie podstatné veci len sucho vymenuje alebo sa pri nich len letmo pristaví. Celá Kateina linka s výnimkou dvoch-troch kapitol bola nudná, autorka vôbec nevyužila silu tragédie a hrdinkino záverečné hysterčenie kvôli svojmu menu vyznelo plytko a hlúpo. Kapitánova linka bola tá zaujímavá časť v knihe možno aj preto, že sa autorka musela držať zozbieraných faktov o tom, ako kapitán organizoval prípravu a záchrannú akciu. Koniec tiež len tak odbyla, aby sa nepovedalo. Za mňa teda priemerná kniha, ktorá mala veľký potenciál, ale spracovanie sa nepodarilo.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Teen romance, ktorá sa okrajovo dotkne aj vážnych tém ako je šikana a znásilnenie. Vravím okrajovo, pretože som čakala, že to vzhľadom na to, čo hrdinka prežila, bude v knihe rozpracované výraznejšie, ale autorka akoby sa držala celý čas v bezpečnej zóne a nešla tak do hĺbky, ako by som čakala. Ide teda o klasické hate-to-love, pričom k tomu „love“ sa dostávame dosť rýchlo. Hlavná hrdinka je chudobná štipendistka na škole plnej zazobancov, takže už len z tejto vety si všetko dôležité domyslíte. Musím povedať, že v mojom veku mi mnohé scény a dialógy vyzneli smiešne hlavne pri erotických scénach som sa niekedy doslova chechtala. Máme tu decká vo veku 17-18 rokov, ktoré spolu rozprávajú ako perverzní štyridsiatnici. Asi som naivná, ale rada by som verila, že aj dnešní starší tínedžeri spolu komunikujú trochu jemnejšie. Ava bola celkom fajn, snažila sa ísť za svojimi cieľmi a dostať čo najlepšie príležitosti. Chválim za hrdinku, ktorá si uvedomovala, čo je v živote dôležité. Ku koncu mi už trochu prekážali tie jej drama queen výstupy („ty si mi to nepovedaaaal! Musíš mi povedať všetkooo! uf, až mi pripomínala Violet zo Štvrtého krídla). Knox bol... čo ja viem, taký nejaký nekonzistentý. Prvých pár kapitol bola snaha spraviť z neho akéhosi bad boya, čo sa furt mračí, ale strašne rýchlo bol z neho ňuňuňu chlapček básniaci o večnej láske. Najviac ma bavili scény s jeho bratom, tie mali svojou vážnosťou grády a radšej by som čítala viac o nich ako o trápnych stredoškolských chvíľach. Aj tie správy od TC boli priehľadné a očakávala som trochu viac napätia a rafinovanosti. Koniec by bol celkom fajn, ak by tam autorka nenapchala množstvo presladených epilógov o tom, ako sa hlavná dvojica váľa v prachoch, Knox je štyri roky po škole CEO (ha!) a všetko je tak dokonalé, až z toho bolia zuby. Romantické duše budú slziť, mladé baby si príbeh užijú, ale pokiaľ už máte svoj vek a život sledujete so zdravou iróniou a nadhľadom, skôr sa budete smiať a prevracať očami. Pre mňa kategória „oddychovka na pláž“. Nebolo to zlé, ale malo to potenciál na oveľa viac.
