Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Redaktorka, recenzentka a autorka vo vydavateľstve Príbeh.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
V. Roth svojím technickým majstrovstvom vyčarovala príbeh pre dospelých a s dospelými hrdinami, ktorých životy nie sú ani po rokoch terapií v poriadku. Drsný autentický jazyk postáv, perfektne preložený do slovenčiny, dokresľuje ťaživú, ponurú atmosféru 1. polovice. Minulosť je odhaľovaná postupne vďaka úryvkom z vládnych dokumentov. Dej má skvelé tempo a žrala som každú vetu. Autorkin čistý štýl bez pátosu, zbytočnej drámy a prehnaných klišé/trópov považujem za jeden z najlepších vo svete spisovateliek.
Zvrat v 2. polovici ma trochu sklamal - zmenil totiž atmosféru a neviem sa ubrániť myšlienke, že ak by postavy ostali doma a autorka by zvolila niečo menej grandiózne, malo by to oveľa väčší efekt. Kniha postupne nabrala slušné tempo a znova ma vtiahla, ale už to nebolo až také intenzívne.
Na scénu prichádzajú nové postavy; z nich vyniká hlavne záhadný Mox. Rýchlo sa stal mojím obľúbencom a páčilo sa mi, ako zmenil dynamiku medzi vyvolenými. Záver bol trochu rýchly, ale aspoň dával zmysel. V knihe nájdeme aj trochu romantiky, ale nie je to tá osudová spicy láska z romantasy. Táto je tak trochu „obyčajná“, triezva, no má svoje čaro. Privítala by som, keby dostala niekoľko strán navyše, aby nebola ako japonský šinkanzen.
Aj napriek spomínaným drobnostiam (dejový zvrat, málo pozornosti romantickej linke) ide o výbornú knihu, ktorú si pravdepodobne prečítam znova. Niekde je uvádzaná ako 1. série, no vyšla ako uzavretý román a podľa dostupných údajov autorka nemala v pláne sériu ani pokračovanie. Ak máte chuť na zrelý príbeh, v ktorom sa mieša fantasy s jemným sci-fi a celé je to zatienené blížiacou sa katastrofou, hrdinovia sú autentickí a nie sú vôbec dokonalí, vyskúšajte Vyvolených. Nie je to Divergencia, je to niečo iné, no rovnako dobré. Pozor, nie je to YA. Neobsahuje síce explicitné scény, ale pre nezrelého čitateľa môže byť príbeh ťaživý. 4,8*/5
Máte radi temné a napínavé príbehy, v ktorých sa zlo skrýva a nenápadne ťahá za nitky? Príbehy, v ktorých prežijú len tie najodolnejšie postavy a už nikdy nebudú ako predtým? Potom je Duchařský příběh napísaný kamošom Stephena Kinga pre vás to pravé!
Vstúpte do príbehu, kde mrzne a veľa sneží, no rovnako mrazivo bude aj v salóne klubu džentlmenov, zatiaľ čo si rozprávajú príbehy možno skutočné, možno vymyslené. Jeden z týchto príbehov spustí lavínu udalostí, ktoré odhalia skutočnú tvár zla.
Americké mestečko, v ktorom sa príbeh odohráva, vás vezme do svojej komunity, ktorú tvoria postavy rôzneho veku a zázemia a všetky sú napísané výborne a nebudete mať pocit, že ide len o nejasné tiene, s ktorými ste sa zrazili vo vchode do supermarketu. Nie sú tu dokonalí hrdinovia, skôr naopak postavy sú ľudia s chybami a niektorí aj so strašnými tajomstvami. Nadprirodzeno je nebezpečné a záludné, koná skryto a nenápadne a vďaka tomu pôsobí uveriteľne až si čitateľ povie, že by to pokojne mohla byť pravda.
Príbeh sa nikam neponáhľa, kladie dôraz na detaily a postupne sa uťahujúcu slučku nachystanú inteligentným protivníkom. V porovnaní s NY Times bestsellermi môže kniha pôsobiť zdĺhavo, no v tme noci a so šumiacim dažďom či skuvíňajúcim vetrom oceníte práve tú detailnosť. King napísal: „Ka je kolo a kolo se točí.“ Na tento príbeh to sadne tiež budete sa musieť prebojovať s postavami na úplný koniec, aby ste sa vrátili na začiatok a naplno pochopili miesto a význam prológu v tomto rozprávaní.
Duchařský příběh nepoteší len fanúšikov Stephena Kinga; má čo ponúknuť všetkým milovníkom napätia a záhad, ktoré naťahujú svoje pazúry z minulosti. Vytrvalí čitatelia budú odmenení nádhernými vrstvami a odtienkami Straubovho rozprávačského umenia, ktoré ma v tomto prípade očarilo viac ako v jeho knihe Stínozem. Nie nadarmo je Straub druhým najoceňovanejším autorom po Stephenovi Kingovi, pokiaľ ide o Cenu Brama Stokera.
Tak teda, prijmete pozvanie do fiktívneho mestečka Milburn?
4,3*/5
Kniha je typické YA fantasy hrdinka je mladá, neskúsená, rýchlo skáče od jednej domnienky k druhej namiesto snahy získavať informácie. Nie je to najhoršia teen hrdinka naozaj sa snaží zvoliť si najlepšiu cestu, ale dospelý čitateľ občas krúti hlavou nad jej reakciami. K rýchlemu čítaniu prispieva ľahký štýl autorky a šikovne prepletené osudy.
V knihe sa objavuje milostný trojuholník. Na jednej strane starostlivý Sebastian, na druhej nedôverčivý rebel Finn, pričom zmeny v ich správaní boli celkom predvídateľné. Chválim autorku za to, že z knihy neurobila druhý Twilight a že to nebolo dokola o nerozhodnosti hrdinky vybrať si. Brie sa aspoň držala jedného z nich. Ako to bude ďalej, uvidím v dvojke, ale pochybujem, že ma to zaskočí. Chémia medzi postavami bola fajn. Autorka sa nevyhla ani peknému iskreniu a vášni, no našťastie nezašla do detailov.
V príbehu sa kde-tu nájde klišé, no nebolo to prehnané. Svet bol vybudovaný dobre, cítila som ozveny Sna noci svätojánskej, len niektoré detaily mohli byť lepšie dotiahnuté. Nesmrteľné víly frčia na káve a rovnakom jedle ako my, čo mi príde trochu lenivé.
Brieine myšlienkové (ne)pochody boli zvláštne. Jasné spojenia nevidí, ale domýšľa veci bez reálneho podkladu a logického zdôvodnenia. Záver sklamal. Bol useknutý tak, ako keď sledujete seriál na Netflixe a vypadne vám net, takže sa dej zasekne v náhodnom okamihu v poslednej štvrtine.
Prázdne sliby sú slušne napísané fantasy, ktoré sa bude páčiť hlavne mladším čitateľkám. Tajomstvá sa pekne vinú dejom pozorný čitateľ tie zásadné odhalí, ale niektoré detaily mu môžu ujsť. Kniha sa mi vďaka tomu čítala dobre; bola som zvedavá na to, ako je to so svetlým a temným dvorom. Lepší priemer, príjemná oddychovka.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Dalo by sa povedať, že ide o klasickú fantasy YA knihu. Atmosféra hotela a jeho tajomstvá sú príjemne temné, postavám pôjde o veľa a nájdeme tu aj trochu romantiky. Hotel a jeho mágia sú vykreslené pútavo a majú čitateľovi čo ponúknuť. Príbeh však trochu kríva, pokiaľ ide o hlavnú postavu. Jani je tvrdohlavá a trochu egoistická postava, ktorá robí len to, čo chce, bez hlbšieho premýšľania a plánovania. Všetko musí mať okamžite. Nerešpektuje základné pravidlá ani bezpečie ľudí okolo seba. Občas bola vyslovene hlúpa a ak sa jej niečo podarilo, tak len vďaka konskej dávke šťastia. Väčšinu času ma dosť iritovala. Chválim inšpiráciu francúzskymi reáliami a akčný záver, no epilóg trochu sklamal, pretože tým, že autorka skočila rýchlo do budúcnosti, nezodpovedala dôležité otázky o osude a vzťahoch postáv. Koniec knihy by potreboval viac strán. Tínedžerky by to mohlo baviť (nie sú tu spicy scény), ja by som ocenila chytrejšiu hrdinku a menej „po mne potopa“ prístupu.
Moja prvá kniha od Leigh a bolo to skvelé! V knihe sa strieda viacero línií, no nemala som problém orientovať sa medzi postavami, pretože sú odlišné a dobre napísané. Autorka postupne odhaľovala ich minulosť a motívy, zatiaľ čo postupovali za svojím cieľom. Bola som zvedavá, z koho sa vykľuje najslabší článok. Len škoda, že sú postavy zase tínedžeri. Hoci konečne konali s rozvahou a pokojne, aj napriek ťažkému dospievaniu pôsobili ako oveľa staršie postavy. Ten vek mi nesedel.
Mojím obľúbencom je Kaz. Chytré postavy sú celkom vzácne, takže som ho od začiatku zbožňovala. Kaz trpí rôznymi traumami, no snaží sa ich prekonať a neochvejne ide za svojím cieľom. Je skvelá postava. Po Kazovi ma najviac bavili Nina a Matthias. Ich pôvod z nich robil nepriateľov, no život ich vhodil do situácií, kedy boli nútení svoj pohľad na svet zmeniť. Išlo to pomaly a ťažko, navyše medzi nimi zostávali visieť nedoriešené krivdy.
Dej je skvelý. Ideálne striedanie minulosti a budúcnosti a odhaľovanie súkromia jednotlivých postáv pomáhali udržiavať napätie, ktoré ešte zvyšovali dobré zvraty a komplikácie. Veľké plus dávam aj za prostredie, z ktorého cítiť vplyv Holandska. Výborne to dopĺňalo príbeh.
Kniha Šest vran/Vrania šestka ma úplne nadchla. Má všetko, čo milujem cool postavy, ktoré premýšľajú, akurátne množstvo romantiky, nebezpečenstvo a napätie, pri ktorom čitateľ zabúda dýchať. K tomu výborne spracované prostredie a dobrý autorský štýl. Jedným slovom perfektné. Vhodné čítanie pre tínedžerov, keďže tu nie sú vyslovene explicitné scény, a pre všetkých, koho anotácia zaujme.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Štúdia utopenia je skvelá voľba, pokiaľ hľadáte atmosferické čítanie na daždivé a chladné dni, pretože atmosféra ťahá vpred. Zo stránok dýcha zima, prievan, ľadová voda a zatuchnutý smrad spráchnivených a plesnivých priestorov.
Effyin svet je ovládaný silnou mizogýniou. Ženy sú považované za podradné stvorenia. Effy kvôli tomu prežíva náročné chvíle a nepomáha jej, aká je pasívna. Spočiatku je ufňukaná a hádže svoje zlyhania na všetkých okolo. Život ju ako sa vraví prefacká a ona sa bude musieť zmeniť, aby dokázala ochrániť samu seba. V knihe sa stretávame s postavou Vílieho kráľa a dlho som premýšľala, či to budú len vidiny, alebo budú Effyine predstavy skutočnejšie, než si všetci myslia. Postupne sa to pekne vykryštalizovalo a s príbehom aj záverom som spokojná.
Effy a Preston k sebe spočiatku necítia žiadne sympatie, no spojí ich pátranie po pravde. Bavilo ma čítať, ako získavali indície a odhaľovali minulosť. Životy autorov sú v knihe pekne prepletené, ale teda postavám trvalo celkom dlho pochopiť, ako do toho zapadá Blackmorova dcéra. Romantika bola pekná, nebolo to patetické ani drsné; taký realistický stred.
Vytkla by som opakovanie motívov, napríklad keď sa Effy stále prirovnáva k trápnym hrdinkám tuctových románov. A rozhovory boli na môj vkus príliš krátke, plávali na povrchu a postavy sa nedokázali spýtať na dôležité veci.
Až na pár detailov ma Štúdia utopenia bavila a zaraďujem ju k tým lepším YA románom. Dej mal spád, správnu dávku záhad, snovosti a prepracovanej atmosféry. Postavy síce nie sú úplne na zožratie, no prešli vývojom a napokon som im držala palce. Kniha má aj pokračovanie. Prvý diel bol celkom pekne uzavretý a zanechal pocit nádeje a čistoty že sa obom hlavným hrdinom bude v budúcnosti žiť lepšie. Druhý diel si však rada prečítam, keď ho budú mať v knižnici. 4.4*/5
Autor stavil na obľúbené prvky kúzla, upírov, pátranie po informáciách a politiku. Príbeh ťahá vpred dobré striedanie dejových línií. Rozprávačský štýl je ľahký, plynulý. Milovníci fantasy a hlavne tí, ktorí s fantasy začínajú, si prídu na svoje.
Správanie postáv by bolo treba trochu vyladiť. Na môj vkus sú neopatrné a konajú bez toho, že by si premysleli následky svojich činov. Tristan je mladý, mal šťastný život, takže bude prirodzene robiť chyby. Čarodejniciam sa to odpúšťa ťažšie. Obe sú desiatky rokov staré, no v ich konaní to nebolo cítiť. Sú unáhlené, vrhajú mágiu ľahkovážne okolo seba. Chválim ale, že sa autorovi podarilo udržať osobnosti hlavných postáv oddelené a konzistentné.
Mágiou sa tu nešetrí. Čarodeji vedia liečiť, bojovať, otvárať portály, začarovať predmety, čítať myšlienky... Nevidela som vážne prekážky, ktoré by museli prekonávať. Zaváňalo to teda istou rozprávkovosťou. Mám radšej menej nápadnú mágiu, vydretú a frustrujúcu vo svojej nedostupnosti.
Autor nešetril ani posteľovými scénami. Už po sto stranách sme ich mali pár za sebou. Postavy niekoho stretnú a hneď na seba skočia. Deje sa to bez hlbších emócií, často bez väčšieho vplyvu na dej. Problém bol, že po 4. či 5. scéne ma to prestalo zaujímať. Menej je niekedy viac, takže by som radila zvážiť do budúcna, či je to potrebné v takom rozsahu. Ešte mi chýbal väčší cynizmus a viac špiny, zároveň sa mi to čítalo dobre, lebo tu neboli podrobne opísané žiadne zvrhlosti. Vedela som si oddýchnuť bez rozčuľovania sa, čo je dobre.
Základná dejová línia je ok. Chválim záver, kedy zistíme, kto je zodpovený za smrť Tristanovej rodiny. Napriek drobnostiam a vzhľadom na vek autora ide o poctivé fantasy, ktoré má šancu nájsť si fanúšikov rôzneho veku. V žánri slušný nadpriemer.
3,8*/5
Toto je kniha z kategórie „názov a obálka vravia za všetko“. Prvý diel série Tohle je velký je nenáročné čítanie, ktoré sa hodí na chvíle, kedy potrebujete úplne vypnúť mozog a len pasívne skákať pohľadom po slovách.
Spencer je spočiatku trochu namyslený, ale rýchlo sa zmení na ňuňu partnera podľa základných ženských požiadaviek. Občas mi s tým svojím chvastaním sa, že všetko vie a všetkému perfektne rozumie, pripomínal amerického pamprezidenta. Až som uvažovala, či to autorka nemyslela tak trochu ako recesiu. No, v každom prípade ma nijako extra nezaujal.
Kniha je ako horská dráha sadnete si, pripútate sa a niekoľko sekúnd frčíte dolu hlavou s vetrom v ksichte, len aby ste prudko zabrzdili, a kým sa spamätáte, už vás vyhadzujú. A vy si poviete: No moment, nebolo to prikrátke a prirýchle? Veru bolo. Dej je natlačený do dvoch týždňov, pričom hlavným hrdinom trvá jednu spicy scénu uvedomiť si, že sa vlastne zbožňujú. A samozrejme, nikto nemá odvahu na to, aby niečo dospelo povedal. Lebo o čom by inak už dosť zrýchlený príbeh bol, však? Takže si treba odtrpieť pár cringe scén so Charlottiným bývalým, nejaký ten extra rýchly spice a drámu natlačenú na pár strán. Škoda, že sa práve tej dráme autorka nevenovala viac. Mizogýnia, rebelantstvo dieťaťa, pohľad pasívnej manželky to boli naozaj pútavé a dôležité veci, no nič z toho sme nedostali.
Ak by dej napredoval pomalšie a viac pozornosti by sa venovalo vážnym veciam, mohla to byť fakt dobrá kniha. Takto zostáva na úrovni plytkej jednohubky, ale ak hľadáte práve takú na oddych po dlhom dni, možno vás prekvapivo zabaví na dve-tri hodinky.
Země je veľmi vydarený napínavý román plný silných myšlienok. Text je výrazne členený dve dejové línie sa striedajú po krátkych pasážach, autor vyťahuje tie najdôležitejšie momenty a prerušuje ich v tých najnapínavejších chvíľach. Už dlho sa mi pri knihe nestalo, že som si vravela, že ešte pár strán, už len pár strán, no dobre, tak ešte desať minút. Román obsahuje veľa detailov a hutnú dejovú líniu, no spracovanie je výborné. Záver bol dobre pripravený a uspokojivý, trošku iný, než som čakala, no zásadné veci som až na jeden detail uhádla.
Pokiaľ ide o samotnú misiu na Marse, autor kladie väčší dôraz na psychiku ľudí a ich vzájomné interakcie než na vedeckú stránku, takže knihu odporúčam aj tým čitateľom, čo sci-fi príliš nemusia. V tejto dejovej línii je oveľa dôležitejší samotný proces výberu kandidátov a absurdná sila sociálnych sietí, ktoré dokážu svojou láskou zadusiť a šikanou prakticky ohroziť na živote. Kniha ukazuje, aké je ľudstvo hlúpe že je len ľahko ovládateľné stádo, ktorému na ničom dôležitom nezáleží. Videli ste film Don’t Look Up? Země má podobnú atmosféru v niektorých scénach, ale je to inteligentnejšie, silnejšie a neporovnateľne lepšie. V knihe príde na pretras aj otázka, akú hodnotu má vlastne jeden ľudský život. A veru to bude zásadná otázka!
Kniha Země bola pre mňa ďalším príjemným prekvapením. Skvelý námet, dobre spracovaný a podaný ľahkou formou, no napriek tomu je to nezabudnuteľné dielo. Odporúčam každému, kto rád číta napínavé príbehy aj s vážnymi témami.
Savannah odmieta všetko nové a akékoľvek riziko, no pred posledným ročníkom na strednej začína cestu za zmenou, na ktorej zažije aj ťažké chvíle. Je to sympatická baba má dobré známky v škole, množstvo krúžkov a hoci nie je extrovertka, sociálny kontakt v nej hrôzu nevzbudzuje. Jej nevlastný otec a matka spolu fungujú výborne a dcére dávajú veľa lásky a porozumenia.
Autorka dobre zachytila zmýšľanie tínedžerky. Príbeh bol uveriteľný a dobre plynul. Savannahina jemná irónia prameniaca z neistoty bola sympatická. Nosnou témou knihy je jej prerod. Trochu som sa bála, že bude americká spisovateľka príliš tlačiť na pílu a že Savannahino skúšanie nových vecí bude často trápne, nebezpečné a vyslovene hlúpe. Našťastie to tak nebolo. Malými krokmi napreduje a odhaľuje vlastný potenciál. Odkazom knihy je, že sa netreba báť nových vecí a treba ich skúšať tak, aby sa pri nich človek cítil bezpečne. Z príbehu sála láskavosť a povzbudenie, ktoré sa zídu v každej generácii. Aj Savannahina trauma z detstva bola opísaná s citom. Kniha ukazuje, že aj keď emotívne vybuchneme, je to v poriadku a vždy sa k tomu môžeme v pokoji vrátiť; namiesto zaťatého trucovania a nepriznania si chyby sa môžeme radšej porozprávať.
Knihou sa vinie aj romantická linka. Láska je v knihe opísaná veľmi pekne a vo svojom veku, už dosť vzdialenom tínedžerom, som si ju vychutnala. Táto kniha je perfektným príkladom YA literatúry bez drsných scén a znepokojivého obsahu.
Srdce přes palubu je veľmi pekne napísaný príbeh o nachádzaní vnútornej sily a odvahy. Autorkin štýl mi vyhovoval a rada by som si prečítala aj ďalšie knihy od nej. Odporúčam každému, kto hľadá feel good príbehy. Kniha je vhodná pre mladších tínedžerov je písaná citlivo a jemne, takže ak máte v okolí knihomoľov zažívajúcich prvé lásky, toto by mohol byť ideálny darček.
