Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Redaktorka, recenzentka a autorka vo vydavateľstve Príbeh.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Na ľadovom mesiaci Megane, kde sa ťažia vzácne suroviny, prichádza inšpekcia, ktorá má objasniť záhadné úmrtia. Okrem toho doktorka Aricia Nolanová tvrdí, že sa na Megane môže nachádzať život. Robotníci naďalej umierajú a čím hlbšie sa inšpektori pri pátraní snažia dostať, tým viac tajomstiev vypláva na povrch.
Autor opísal prostredie opísať tak dobre, až som mala pocit, že celý systém Efesumy skutočne existuje a skúsila som si ich vygoogliť. :D Kulisy pre príbeh boli skutočne prepracované. Je vidno, že autor vie, ako tvoriť vzdialené svety.
Dobre vykreslené boli aj teror a orwellovské prostredie, v ktorom sú postavy stále pod dozorom. Nespravodlivosť systému a bezmocnosť sú chvíľami dosť frustrujúce. Preto drobné víťazstvá jednotlivcov skutočne potešia. Dej sa točí okolo boja so systémom, takže záhady mesiaca Megan idú občas do úzadia len aby boli pripomenuté kapitolami odohrávajúcimi sa mimo základní s fakt napínavou a mrazivou atmosférou. Napätie bolo dávkované ideálne intenzívne časti sa striedajú s pokojnejšími, ale tušenie blížiacich sa problémov nikdy celkom nezmizne.
Postavy sú rozpracované veľmi dobre. Pôsobia realisticky, sú pestré a ich konanie sa šikovne vyhýba zvyčajným klišé a trópom. Rozhovory sa tiež čítali dobre, fascinovali ma hlavne Ariine objavy a výskum mesiaca. V Azhareide nájdeme množstvo vážnych tém. Dej je zasadený do roku 3092, no spoločnosť stále trpí aroganciou, sebeckosťou, túžbou po moci, nevšímavosťou k prostrediu a vedeckým poznatkom. Večný boj ekológie s politickými a ekonomickými zámermi pokračuje.
K dobrej dynamike čítania prispeli krátke kapitoly. Napätie sa stupňuje a so záverom som veľmi spokojná. Postavy síce odhalia množstvo dôležitých tajomstiev, no záver knihy zanecháva trpký pocit. Vzhľadom na komplexnosť vzťahov a spoločnosti považujem takýto záver za najlepší možný, pretože je uveriteľný a pravdepodobný.
Kniha je prepracované, mnohovrstvové sci-fičko, pri ktorom by si nároční milovníci žánra mali prísť na svoje. Nie je to však plytká oddychová jednohubka. Tomáš Petrásek napísal epické dielo, ktorého morálne otázky v čitateľovi môžu ešte dlho rezonovať.
Vlku zaslíbená je svieže a veľmi dobre napísané New Adult fantasy, ktoré ma úplne dostalo vďaka týmto dôvodom:
Reda je sympatická hrdinka, ktorá sa nevzdáva a bojuje s vlastným strachom, aby pochopila podstatu vecí a pokúsila sa spraviť najlepšie možné rozhodnutia. Jedna z top hrdiniek za tento rok. Skvelý bol aj Vlk Eamonn, ktorý nemá vôbec jednoduchý život a ktorého ničia tvrdé požiadavky magického lesa.
Originálna mágia mikrosvet lesa a jeho obyvateľov bol fascinujúci. Nielen Reda a Vlk sa vyvíjajú aj les sa učí.
Romantická linka výborná! Autorka budovala slow-burn scény veľmi dobre a hlavne tá scéna, kde spolu trénovali a testovali Redine schopnosti, bola úplne perfektná! Jedna z najlepších, aké som za posledné roky čítala vďaka atmosfére a spôsobu, akým ju autorka napísala. Za mňa maximálna spokojnosť. V knihe nie sú žiadne erotické scény, takže príbeh je vhodný aj pre tínedžerky. A ja som za to vďačná. Vzťah medzi Redou a Eamonnom bol napísaný pekne a s citom tak, ako to mám rada.
Krásne detaily, uveriteľné postavy a dobre dávkované napätie.
Nei som síce veľmi nemusela, pretože z pohodlnosti (a hlúposti?) dovolila každému, aby ňou manipuloval, ale skončilo to s ňou celkom zaujímavo. Čakala som, že to bude re-telling Červenej čiapočky, no s rozprávkou má spoločné asi len to, že hrdinka ide sama do hrozivého lesa. Vôbec mi to ale nevadilo.
Vlku zaslíbená je kvalitne napísaná romantasy s mnohými vrstvami. Čitatelia, ktorí majú radi hlbšie príbehy, ktoré sú aj technicky dobre napísané a nie je každá scéna ako cez kopirák z príručky tíndežerskej Mary Sue, by si mohli prísť na svoje. Ja som veľmi spokojná a teším sa na pokračovanie.
Clarke napísal dynamický príbeh, ktorý odsýpa ako švajčiarske hodinky. Postavy sú živé, uveriteľné (a pokojné! Žiadna prehnaná dráma!) a keď treba prijať rozhodnutie, tak sa to spraví a nebude sa okolo toho chodiť 20 kapitol. Clarkov čistý, pragmatický štýl mi vyhovuje viac ako klasická „emotívna“ beletria. Zdá sa mi totiž realistickejší.
Pri čítaní som mala pocit (nie prvýkrát pri hard sci-fi), že postavy nie sú až také dôležité len dotvárali dej a posúvali ho dopredu, pozornosť však bola zamierená celý čas na Rámu a jeho vnútro. Niekomu môže tento slabší dôraz na postavy a ich vnútorný svet prekážať, ale mne to nevadilo. Žiadne obkecy či vata; Clarke sa sústredí výlučne na dej a len to podstatné v každej scéne.
Kde-tu sa v texte vyskytli perly, ktoré pobavili, napríklad hnutie Vyznávači vesmírneho Krista. To bolo také krásne ľudské! Rozšírenie náboženstva pod vplyvom vesmírneho cestovania poukazuje to na to, že sa autor nad dejom a prostredím zamýšľal skutočne do hĺbky a uvedomil si, čo všetko sa v budúcnosti bude postupne meniť. Dobre bolo poznamenané, že kapitán musí mať odstup od posádky; fakt, ktorí si uvedomujú hlavne skúsení manažéri.
Kniha je napínavá od začiatku do konca, kde sa dynamika ešte stupňuje. Škoda, že autor nepribalil ku knihe aj obrázky. Pri niektorých pasážach musel môj mozog zapracovať a aj tak netuším, či sa moje predstavy aspoň trochu približujú tým autorovým. Setkání s Rámou je skvelá kniha, ktorá poukázala na dôležité a aktuálne otázky týkajúce sa ľudskosti, ochrany teritória, zvedavosti a stretnutia s iným druhom. Niekomu možno autorov štýl nebude vyhovovať - jednoduchá prvovplánová oddychovka to nie je, ale skúsených scifistov by nemalo nič prekvapiť. Silno odporúčam a púšťam sa do pokračovania.
Púť do španielskeho Santiago de Compostela je známa a obľúbená po celom svete. Autor a novinár Ondřej Šebesta prešiel tri najdlhšie trasy a vo vydavateľstve Epocha vydal svoje zážitky v podobe cestopisov.
Ako tretiu v poradí si vybral trasu el Camino del Norte, dlhú 824 kilometrov, ktorá vedie po severnom pobreží Španielska. Na prvý raz sa autor do Santiaga nedostal za dvanásť dní putovania prešiel pešo 254 km a svoj pochod končil v Gijóne. Celková prekonaná vzdialenosť bola väčšia, keďže niektoré úseky sa odviezol. Mám však aj tak voči pánovi Šebestovi veľký rešpekt, pretože druhú polovicu Camina del Norte prešiel v 2023, kedy mal vyše 70 rokov.
Cestopis je plný krásnych fotografií mestečiek, prírodných scenérií a pekných zákutí. Autor opisuje etapy pútavo a občas prihodí nejakú poznámku či vtipný detail. Je vidno, že je pán Šebesta v písaní doma. Španielsko je mojím druhým domovom a musela som si nútiť prestávky v čítaní, aby som knihu nezhltla za jeden večer. Bavilo ma čítať o slabom internete, o jedle, pri ktorom sa mi zbiehali sliny ako doge pred stánkom s kebabom, o obchodíkoch a miestnych reštauráciách. Autor spomínal aj iných súputníkov, no dával im toľko priestoru, aby rozprávanie o nich neprebilo samotné putovanie. Vďaka tomu čítanie vyznelo veľmi pokojne a príjemne.
V 3. časti nájdete informácie o plánovaní cesty, príprave, ubytovaní, cenách; dozviete sa, čo sa vám zíde a s akými značkami výbavy bol autor počas svojich ciest spokojný. Cestopis sa tak stáva užitočným sprievodcom.
Pre mňa bolo čítanie veľmi príjemným a nostalgickým zážitkom, keďže ma zaviedlo do oblasti, ktorú som navštívila. Pán Šebesta vyzdvihol v knihe to, čo mi hovorila kamarátka, ktorá niekoľko etáp prešla: nemusíte byť katolíkom, aby ste sa vydali do Santiaga de Compostela. Cieľom je cesta samotná. Neriešite prácu, termíny, problémy ani tlaky okolia. Ste tam len vy, batoh a cesta, ktorá sa vinie krásnou krajinou. Odporúčam nielen fanúšikom cestopisov, ale každému, kto má pocit, že sa toho naňho valí priveľa.
Výborné! Dôvody prečo:
-zaujímavý svet a postupné odhaľovanie detailov a informácií: šľachta vs. smrteľníci, politické intrigy, mágia. Skvelo spracované.
-dokonalý cit pre plynutie času: Mnohí autori robia chybu, že ignorujú prirodzené plynutie času a hádžu do knihy jednu akčnú kapitolu za druhou. Preto oceňujem, ako to autorka napísala. Ideálne odhadla, kedy hodiť novú informačnú bombu.
-Sympatické a uveriteľné postavy. Romy si musí dávať pozor na svoje slová a činy, aby sa neprezradila. Robí chyby, ale aj tie boli z čitateľského pohľadu prijateľné. Vedľajšie postavy boli tiež spracované dobre. Mali pestré osobnosti a vrstvy.
-Zander! Nájsť dobrého knižného hrdinu je vážne ťažké. A tu som ho našla! Je vidno, že nie je žiadny mladíček s prázdnou hlavou. Uvažuje, taktizuje a hľadá čo najschodnejšiu cestu v politicko-spoločenskej situácii. Správa sa rozumne a okolnosti využíva najlepšie, ako vie. Konečne sa s Romy aj rozprávali o situácii, ich domnienkach, a spolupracovali.
-slow-burn a nútená blízkosť. Autorka dokázala vybudovať medzi hrdinami dobré iskrenie. Ďakujem autorke, že z knihy nespravila lacný erotický príbeh. Za mňa perfektné. Takéto príbehy mám rada, kde je romantika súčasťou príbehu a dodáva mu šmrnc, no nemení sa na hlavnú dejovú líniu.
Osud hněvu a plamene je skvelým vstupom do série, od ktorej mám teraz veľké očakávania. Dej je zatiaľ výborný, technicky je kniha napísaná úžasne a čítala sa veľmi dobre. Zander ma nadchol. Na preklad nečakám, idem si kúpiť sériu v AJ! Ak máte radi chytré romantasy, Osud hněvu a plamene by vám mohol sadnúť.
Román Zadrž dych by som zaradila do kategórie spoločenských románov. Miška v ňom rozpracovala vážne témy:
1. Zneužívanie v detstve. Autorka šikovne pracuje s náznakmi. Na začiatku kapitol odhaľuje detaily z Marininho života a nie je zložité si ich poskladať. Čitateľ si však na potvrdenie musí počkať a toto mierne naťahovanie tak zvyšuje napätie. Miška tému zapracovala úžasne citlivo. Bolo mi miestami pri čítaní zle, zúrila som a hlavne som bola znechutená tým, ako dokážeme zneužívanie ignorovať.
2. Domýšľavosť a predsudky. Marina nemala okolo seba nikoho, komu by dôverovala. Okolie ju namiesto snahy o pochopenie odsúdilo ako jedinca, ktorý je skazený a svojou prítomnosťou narúša idealizovanú predstavu, ktorú lokálna komunita o sebe má. Miška krásne zobrazila zadubenú dedinskú spoločnosť.
3. Sexuálne obťažovanie v práci. Koľké z nás museli niečomu podobnému čeliť? Koľké z nás to museli prijať, pretože sa báli straty práce? Pričasto je vina hádzaná na ženu, ak sa rozhodne sťažovať sa; veď žena provokuje, tak nech nesie následky, že? Marcel bol naozaj hnusný v prvej polovici.
Marina mala okolo seba oddané kamarátky, ktoré celý čas stáli za ňou. Oceňujem ich loajalitu, no mne by vadilo, ak by sa mi niekto takto miešal do života. Marinina zaťatosť v závere bola trochu zdĺhavá a niekedy som jej správaniu nerozumela, ale to bude tým, že sme povahovo iné. Napriek tomu je hrdinkou, ktorá vďaka terapii dokázala dostať svoj život na dobrú cestu. Knihe sadla aj tzv. slow-burn linka, ktorú autorka pekne zapracovala.
K autorskému štýlu nie je veľmi čo dodať kniha sa čítala výborne a kombinácia krátkych scén z minulosti s kapitolami z prítomnosti bola výbornou voľbou. Zadrž dych je nezabudnuteľný a mrazivý príbeh, ktorý pripomína, aký ťažký vie byť údel ženy a to len preto, že zabúdame na zásadu nesúdiť iných. Odporúčam!
Po dočítaní knihy môžem potvrdiť, že sa Epoche podarilo vydať ďalší vtipný príbeh plný sarkazmu a zaujímavých odkazov. Nájdete tu všeličo od zmienky o Hitlerovi a Putinovi až po Ježiša Krista, takže týmto ste boli varovaní. :-) Strážci osudu pracujú okrem osudu aj s témou alternatívnych realít. V závere sa dozvieme trochu viac o tom, ako to funguje, čím sa na chvíľu mierne spomalil dej. Autor to zvládol celkom slušne, hoci mi mozog pracoval naplno. Niekoho táto pasáž nemusí baviť; podľa mňa však mala svoj zmysel. Veľmi ma bavila aj časť odohrávajúca sa v budúcnosti to bolo vážne napínavé.
Čo sa postáv týka, nečakajte nesmierne hlboké sondy do ľudskej duše. Pri tejto knihe ide hlavne o akciu a zábavu. Postavy sú ako vystrihnuté z manuálu na stereotypy, no spolu im to slušne funguje a v kombinácii s miestami krčmovým humorom som si ich celkom obľúbila, hlavne Vladislava. To jeho utváranie osudov z pozície sudičky nemalo chybu.
Knihu som zvládla na tri posedenia a bolo to veselé odreagovanie sa po dlhom dni. Ak by som ju mala odporučiť konkrétnej skupine, tak rozhodne fanúšikom kultoviek a šialených filmov na Prima Cool. A potom každému, kto sa neberie vážne. Strážci osudu sú šialená jazda za záchranou ľudstva, kde sa môže pokojne stať, že hrdina ide do prestrelky bez nohavíc a s ružovou puškou. V boji o osud Zeme na tom koniec-koncov nezáleží.
Kniha je rozsahovo menšia, no na vyše 250 stranách ponúka riadne nabitý príbeh. Owl Goingback zvládol atmosféru na jednotku; napätie sa dá krájať od prvej po poslednú stranu. Sledujeme pátranie šerifa a jeho tímu, aj nezhody, ktoré medzi nimi vládnu, či už otvorené alebo skryté. Tie budú viesť k niektorým zlým rozhodnutiam.
V knihe nie je málo, ani veľa postáv; je ich tak akurát, navyše dostávajú presne toľko priestoru, aby vtiahli čitateľa do deja a aby si vytoril rebríček tých obľúbených a neobľúbených. Musím spomenúť aj záverečnú kapitolu, ktorá bola veľmi pekná a dojímavá hlavne pre mňa ako rodiča. Ušla mi pri tom slza-dve? To si píšte!
Významným prvkom knihy sú indiánske legendy a rituály, keďže autor sám sa hlási k jednému z pôvodných amerických kmeňov. Kniha tak dostala pekný rozmer. Oceňujem aj priamu zmienku o Erichovi von Dänikenovi a jeho dávnych astronautoch. Pekný detail.
Crota je výborné akčné čítanie, ktoré zabaví na pár hodín, či už ste fanúšikom príbehov inšpirovaných indiánskymi legendami alebo nie. Ideálne aj pre mladých chalanov vyslovene úchylné scény tu nie sú a s tou trochou krvi a orgánov si dnešní tínedžeri poradia. Ak hľadáte darček pre fanúšika hororov, trilerov a mysterióznych príbehov, skúste darovať Crotu.
Lumley v knihe pekne vykresľuje napätie medzi západným a východným blokom, ktoré sa prenieslo do všetkých sfér života, a reálie boli príjemným prekvapením. Lumley to navyše vykreslil veľmi uveriteľne. Čitateľnosť zvýšilo aj napätie medzi oboma stranami a politické hry.
Harry Keogh bol zaujímavá postava; má pred sebou veľkú úlohu a je jasné, že toto bude ten hlavný dobrý hrdina, ktorý príbeh potiahne. Harrymu budete držať palce napriek tomu, že nebude ten dokonalý „snehovobiely“ superhrdina. Čakajú ho ťažké rozhodnutia a mnohé ho budú viesť cestami smrti. Lumley vie postavy písať na jednotku - vyhol sa zbytočnej dramatizácii, pátosu a hlúpemu romantizovaniu. Upíri sú parazity, ktoré žijú v symbióze s človekom a nie sú ani trochu pekné. Týchto za svojho „knižného boyfrienda“ chcieť nebudete.
Nekroskop je dlhá, ale technicky veľmi dobre napísaná kniha. Zoznámite sa so životom Harryho Keogha aj Borisa Dragosaniho a chvíľu to potrvá, kým sa dostanete ku skutočne akčným pasážam, tie však budú stáť za to. Cesty hrdinov sa pekne pretnú a záverečné scény sú čo sa akčnosti týka doslova bombové. V tejto knihe tečie krv, lámu sa kosti a lietajú údy, ale predtým sa oboznámite s politickými intrigami a životom jedného chlapca. Tempo knihy sa pravidelne mení a aj opisné pasáže dokážu zaujať. Opisuje život taký, aký je, a do svojho fantasy mixu pridáva slušnú dávku temnoty. Ak vám vyhovujú práve takíto upíri smrteľne nebezpeční a strašidelní, určite knihu neprehliadnite. Z hľadiska dynamiky a napätia bol síce Kingov Salem’s Lot poskladaný lepšie (predsa len, niektoré pasáže v Nekroskopovi plynuli trochu lenivo), ale Lumleyho kniha rozhodne patrí k tomu najlepšiemu, čo je zatiaľ v danom žánri dostupné.
Príbeh odohrávajúci sa v spoločnosti, kde sa tvrdo trestá prvá chyba. Priznám sa, že som od takej slávnej autorky čakala viac. Celestine bola väčšinu prvého dielu nesympatická. V živote nič nedosiahla, nezažila, len si užíva luxus bohatej rodiny a verí, že je dokonalá. V skutočnosti je arogantná a hlúpa. Rovnako ma nepresvedčil ani jej nepriateľ - sudca Crevan. Bolo nelogické, ako rýchlo stratil nervy a nechal sa vyprovokovať. Takto by konal pubertiak, nie štátnik.
Ďalším zádrheľom bol autorkin svet. V knihe je veľa nedotiahnutých a nelogických vecí. Mala síce pekný nápad, ale svojej spoločnosti nedala dosť času, aby sa vyvinula. Jeden deň tu máme našu spoločnosť, na druhý utópiu. Pôsobillo to, akoby bol svet zasadený do vákua, bez poriadneho základu. V úvode, ktorý bol príliš unáhlený, ma prekvapilo, ako autorka veľa vecí len pasívne opisuje namiesto toho, aby nechala postavy konať, čo je základné autorské pravidlo.
Napriek týmto zásadným veciam má kniha šancu baviť čitateľov, pretože: 1. Autorka dobre pracuje s nespravodlivosťou a útlakom. Či už budete Celestine neznášať, alebo si ju obľúbite, ku koncu jej palce držať budete. 2. Postava Mary May Ahernovej Umbridgeová. Síce nedostala priestor, aby získala hĺbku, ale zaslúžila si viac čitateľskej nenávisti ako sudca Crevan. 3. V knihe sa rysuje trojuholník medzi Celestine, Artom a Carrickom. Toto znie zaujímavo a som zvedavá, ako si s tým autorka poradí. 4. Dynamický záver - kniha nabrala grády a atmosféru.
Z knihy mám zmiešané pocity prvá polovica bola kostrbatá a neistá, postupne sa zlepšila až k dobrému záveru. Nespravodlivosť čitateľov osloví vždy a nakoniec to dostalo aj mňa, no stále si myslím, že to mohlo byť lepšie, ak by sa autorka v úvode tak strašne neponáhľala. Pre mladších čitateľov to bude akčná jazda v boji proti totalitnému režimu v ružovom. Starší čitateľ ocení nápad a bude už len záležať na tom, ako sa dokáže na knihu naladiť. Zatiaľ priemer, uvidíme, čo prinesie pokračovanie.
