Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Redaktorka, recenzentka a autorka vo vydavateľstve Príbeh.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Uzavretá komunita ľudí, v ktorej má na základe genetických predpokladov každý stanovenú optimálnu prácu, vzťahy, manželstvá a tehotenstvá schvaľuje centrálna Rada. Všetko je monitorované a sledované a každá činnosť je vykonávaná pre blaho komunity, pričom sa dbá na maximálne úsilie jednotlivca. Dobre napísané sci-fičko s dôrazom na ľudské vzťahy. K tomu autor pridal pár morálnych otázok a pátranie po záhadnom vrahovi. Príbeh vyústi v zaujímavý a pre niekoho aj prekvapivý záver ani ja som ho nečakala, pretože autor náznaky dobre schoval. Tipovala som niečo iné, dávalo to však zmysel. Kniha je napísaná príjemným a zrozumiteľným štýlom; je to síce sci-fi, ale nečakajú tu čitateľa žiadne prehnané technické či technologické opisy. Také pohodové čítanie s dostatočnou dávkou napätia.
Jakub Zeman je popularizátorom tradičnej japonskej samurajskej kultúry a histórie. Vďaka svojim aktivitám je známy ako Český samuraj. Ako dlholetý adept bojových umení vo svojom dódžó vyučuje cestu meča, organizuje turnaje, venuje sa poézii haiku i čajovej kultúre.
V románe Mijamoto Musaši: Příběh psaný mečem predstavuje jedného z najznámejších samurajov všetkých čias. Podľa dostupných dát sa Musaši narodil približne v roku 1584 a vďaka svojmu jedinečnému štýlu boja dodnes drží rekord v počte víťazných duelov, ktorých by malo byť 62.
Mijamoto Musaši rozpráva v prvej osobe o svojom živote. Približuje čitateľovi svoje detstvo a sny, vzťah k nevlastnej matke i k otcovi, ktorý bol schopným bojovníkom. Veľký vplyv na neho mal mních Dórin, ktorý mu odovzdával svoju múdrosť a pomáhal v rozhodujúcich situáciách. Často pridáva hlboké filozofické myšlienky, ku ktorým sa počas rokov postupne dopracoval. Dielo tak získava celkom inú atmosféru a občas ma dokázalo aj dojať.
Ten, kto pozná základné pojmy, si isto čítanie užije, no pre nováčika, ktorý netuší, ani čo znamená „sensei“, môže ísť o náročnejšie čítanie, pri ktorom treba používať slovník. Pomôže aj základná znalosť bojových umení Musaši napríklad často spomína menzúru. Mne cudzie slová neprekážali, mnohé poznám z máng alebo z hodín historického šermu.
Text je písaný príjemným, čitateľným tónom a dokázal ma celkom vtiahnuť. Obohacuje ho zopár krásnych ilustrácií od Jiřího Straku, českého maliara, ktorý študoval na najprestížnejšej čínskej výtvarnej univerzite Centrálnej maliarskej akadémii v Pekingu.
História aj východné kultúry ma zaujímajú, takže ma táto kniha nadchla. Mijamoto Musaši je veľmi inšpiratívna postava a aj dnešnému čitateľovi má čo ponúknuť. Ak vás tento typ knihy baví, Příběh psaný mečem isto neprehliadnite.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Jane Austenová sa vo svojich knihách vysmieva snobizmu a ľudskej hlúposti a jej neter túto črtu prevzala. Idealisticky zobrazuje strednú vrstvu ako nositeľku inteligencie a sympatickosti. Emma sa drží v úzadí, pozoruje a snaží sa správať slušne. Je to veľmi sympatická hrdinka. Správanie lorda Osborna či Toma Musgravea ma celkom dráždilo; typickí akože mačovia, ktorí ženské „nie“ neberú ako odpoveď. Ako ich kontrast vystupuje vzdelaný učiteľ pán Howard - príjemná zmena po nabúchaných temných hrdinoch z romantasy.
Emmina rodina je skutočne pestrá. Arogantná Penelopa, egocentrická Margaret, hypochondrický otec a hulvátsky brat. Veľmi dobre opísaní a každý čitateľ bude niekoho podobného poznať. So zobrazením najstaršej sestry Elizabeth tak celkom nesúhlasím. Bola vykresľovaná ako tá hlúpa, pritom často prejavila múdrosť.
Zaujímavá bola lady Osbornová. Predstavovala som si šedivú dámu, no má len 45 rokov. Páči sa jej mladší muž fakt, ktorý je veľmi kritizovaný ako niečo nemravné a neprípustné. Mala som pri zvláštne pocity; v tej dobe by aj mňa považovali za starú babku. Nepáčil sa mi v jej prípade autorkin kritický tón akoby súhlasila s tým, že by mala lady zmiznúť a nekaziť svojou „starobou“ vzduch.
Kniha zo začiatku plynie pomalšie. Chýbali mi tu trochu lepšie opisy postáv, dej občas nejde až tak do hĺbky, no to by som pripísala štýlu doby. Na konci prvej časti máme pripravené pole pre ďalšie udalosti predpokladám, že v dvojke sa dostanú k slovu aj city.
Mladší sestra je príjemný oddychový román, pri ktorom si dobre vypnete hlavu a navnadí vás na ďalšie diely. Náznaky romantiky sú pekne spracované a čitateľkám sa výlet do Británie tých čias isto bude páčiť. Ak máte radi knihy od Austenovej, neprehliadnite ani prvú časť tejto trilógie.
Elsa vyzerala ako dievča, ktoré má gule a bude vedieť na Aidana vyzrieť. Postupovala celkom dobre, keď sa snažila premýšľať a nájsť spôsob, ako sa pred ním chrániť. Od polovice sa však mení na ufňukanú školáčku, ktorej sa z jeho prítomnosti podlamujú kolená, navyše často robí drámu a žiarlivostné scény. Skrotla prirýchlo, čo je škoda, ale snáď sa to v v dvojke zmení.
Aidan King: buď jeho zvrátenosti prepadnete, alebo budete dúfať, že ho niekto vykastruje hrdzavou čajovou lyžičkou. Ja patrím do druhej skupiny. Je to vážne narušená postava, ktorá je vďaka bohatstvu a postaveniu hrozbou pre každého. Ale chválim autorku, že ho napísala dobre už si ani nespomínam, kedy naposledy som niekedy hrdinu tak literárne nenávidela ako jeho.
Je tu množstvo otrepaných klišé (supervidenie do diaľky, narážanie do tvrdých hrudníkov, opakujúce sa výrazy aj na smrteľnej posteli budem vedieť, aké má King oči, atď.) a trochu nevybalansované postavy (vek vs. správanie skôr by sa hodili do prostredia univerzity). Ale! Rina Kent vie písať tak, aby udržala pozornosť. Páčilo sa mi, ako pracuje s krátkymi vetami bez prísudkov, aby zmenila dynamiku textu, a ten tak vyznieva prirodzenejšie. Bavila ma Elsina a Aidenova minulosť, z ktorej autorka prezradila málo. Postavy Elsinej tety a strýka na prvý pohľad znejú úžasne, ale veľa vecí sa mi na nich neskôr nepáčilo.
Hodnotenie tejto knihy je náročné. Na jednej strane neustále podráždenie z Aidena, takže o oddychovku nešlo, na druhej strane nemôžem knihe uprieť pútavosť, pokiaľ ide o minulosť postáv. Niektoré pasáže boli pomalé a točili sa okolo toho istého, iné celkom slušne frčali. Autorka však písať vie a hrdinka sa aspoň snaží vzdorovať hrdinovi. Takže dávam nadpriemerných 3,3*/5. Dosť na to, aby som sa pozrela aj na pokračovanie. Čítajte na vlastné riziko. Buď vás to nadchne, alebo nie. Ale to je riziko každej knihy.
Tak ako pri prvej knihe, aj tu vyniká autorkina skvelá rozprávačská schopnosť. Dej je napínavý a akčný, okorenený romantikou, priateľstvom a trochou humoru. Rovnako vynikajú skvelé postavy, ktoré sú nielen pestré, ale hlavne nádherne realistické. Tris výborne ťahala dej dopredu tým, že sa snažila rozmýšľať a vidieť udalosti v súvislostiach. Uveriteľný bol aj jej silný zármutok, s ktorým si dlho nevedla rady.
Divergencia sa mi páčila o trochu viac. V Rezistencii sa už zjavujú drobné nelogickosti:
1. Chýbajú seniori, hlavne medzi Neohrozenými. Nedáva zmysel, aby frakciu viedol niekto ako Eric alebo Štyri. Kde sú starší? Aj tí sú ešte schopní naskakovať a vyskakovať z vlaku, navyše sú už rozvážnejší a chytrejší. Tori ako jediná staršia postava nestačí.
2. Záverečný video-odkaz vyznel ako tiktoková správa od tínedžera, nie seriózne vyhlásenie, ktoré zmení životy.
3. Prvýkrát v sérii zlyhá Trisin sklon k premýšľaniu, keď sa rozhodne obetovať sa, ale dá sa to pochopiť traumou, ktorú prežíva, a výchovou.
4. Je úplne jedno, ako a kam Tobiasa zavriete; dostane sa odvšadiaľ. Zaváňalo to konceptom Gary Stu.
Nemôžem ešte zabudnúť na romantickú linku, ktorá si zaslúži pochvalu. Hlavný pár má len málo možností na spoločné trávenie času a nijako sa neponáhľajú. Vychutnala som si každú scénu, pretože mali naozaj iskru prvej veľkej lásky bez toho, že by sa hneď musel riešiť sex. Vyššie spomínané drobnosti neznižujú kvalitu knihy. Stále ide o jedno z najlepších YA, ktoré som čítala. Veronica Roth si sama dala latku neskutočne vysoko a zatiaľ sa jej darí udržiavať ju. Oba palce hore. 4.8*/5
Toto nie je štandardná fantasy séria, v ktorej tí dobrí bojujú proti zlu a za svoje ideály. Felixa Jonáša zaujíma len vlastná bezpečnosť a pohodlie. Aby si ich ochránil, neváha klamať a zavádzať. Skvele mu sekunduje Vincenc, ktorý očividne rád masakruje okolie a jeho najväčším úspechom dňa je, keď môže niekomu nakopať zadok. Od Waltera zase všetci bočia, pretože jeho posadnutosť mŕtvolami z neho cítiť až príliš. Jedinou rozumnou členkou tímu sa zdá byť Klaudie, ktorej ide o to, aby vykonali správnu vec. Spolu vytvárajú veľmi nesúrodú skupinu, ale v príbehu to funguje.
Odkedy je Felix oslobodený z blázinca, prechádza od jednej krvavej potýčky k druhej, pričom k sebe pritiahne pozornosť nielen najmocnejších mágov, ale aj démona. Záver graduje výborne. Odhaľujú sa tajomstvá a to, ako je kto v prípade vrážd magiografov zapojený. Postavy sú teda trochu netypické, no zároveň pôsobia živo a uveriteľne. To, čo knihe zvyšuje pridanú hodnotu, je silný sarkazmus a množstvo pop-kultúrnych odkazov.
Ak by som mala porovnať prvé diely oboch sérií, tak sa mi trochu viac páčil Pád do reality (séria 2). Zdal sa mi o niečo vtipnejší, ale aj Magie pro každého je kvalitné čítanie, pri ktorom sa budete dobre baviť, ak máte radi sarkazmus a umne zapracované zveličovanie, nevadí vám trochu krvi, oživených mŕtvol a absencia romantickej linky. A keďže ide o sériu, ostanú v závere nezodpovedané otázky, takže sa teším na pokračovanie. Túto akčnú komédiu silno odporúčam.
Kniha Znamení jednorožce bola mojím prvým stretnutím s autorkou. Hneď som si všimla, že preferuje opisnejší, statickejší štýl rozprávania. Pripravte sa na to, že prvých pár kapitol dostanete hlavne opisy. Keď som si povedala, že už by toho mohlo byť dosť, sa konečne začalo rozbiehať dobrodružstvo.
Hlavná postava musí prekonať samu seba aj prísne spoločenské pravidlá a splniť náročnú úlohu. Do toho sa pripletie nečakaná romantická linka, ktorá pošteklí fantáziu. Podrobné opisy nedostaneme; príbeh si zachováva dekórum a bola som za to vďačná. Atmosféra je príjemne napínavá a hlavne v posledných kapitolách kulminuje. Nájdete tu naozaj všetko: lásku, zradu, nebezpečnú výpravu, šľachtický život 18. storočia aj nečakaných spojencov.
Hlavná hrdinka mi bola sympatická a páčilo sa mi, že si našla drobné spôsoby, ako rebelovať voči manželovi. Z hľadiska vývoja bola najlepšou postavou Célinina nevlastná dcéra Lori, ktorám musela čeliť veľkým dilemám. Dalo by sa povedať, že postavy mali niekedy až priveľké šťastie, ale vlastne mi to ani neprekážalo, pretože som im (tým dobrým) držala palce.
Hana Marie Körnerová má hladký rozprávačský štýl, knihu som zhltla na jedno posedenie. Škoda, že v nej nebolo viacej dialógov a ešte viac napätia medzi ústredným párom, ale priznávam, že ma to bavilo! Je to ten typ príbehu, kedy si romantická duša povzdychne, že by chcela prežiť deň v koži krásnej mladej šľachtičnej na zámku, na ktorom oddiely trénuje švihácky kapitán. Zo Znamení jednorožce sa vykľulo príjemné prekvapenie, ideálne ako čítanie na dovolenku alebo na sychravé večery, kedy chcete pod dekou a s čajom v ruke zabudnúť na všedné problémy.
Moja prvá kniha od autorky, dojmy v bodoch:
1. Lili mi bola sympatická v tom, že sa snažila ostať obyčajnou ženou a nezneužívala Lennoxovo bohatstvo. Občas sa mi zdala priveľmi emotívna; urážala sa namiesto snahy o debatu, robila naprieky a zbytočnú drámu. Zdalo sa mi, že Lennoxovi podľahla príliš rýchlo, ale Monika mala celý dej dobre pripravený a v neskorších kapitolách je všetko zdôvodnené, takže zápletku beriem. Lilina emotívnosť je možno len môj osobný problém, pretože väčšinou mám rovnaký level ženskej citlivosti ako obuvák z Ikey.
2. Erotické scény. Tých je tu tak akurát. Chémia medzi postavami funguje, jednotlivé scény pekne dopĺňajú dej, no nie sú zbytočne dlhé či prehnane podrobné. Pre mňa ideálny zlatý stred.
3. Záhady okolo Lennoxa ma nútili prevracať stránky rýchlejšie. Na dvojmetrovom svalnatom hrdinovi v mikine s kapucňou, ktorý sa vyzná v programovaní, je niečo sexy.
4. Striedanie rozprávačov v druhej polovici skvelý ťah. Lennoxovo rozprávanie o jeho minulosti ma fakt bavilo čítať. Páčilo sa mi, aký odlišný bol jeho tón od Lilinho. Prechod na striedajúcich sa rozprávačov bol krásne plynulý.
5. Spokojnosť so záverom takýto si príbeh zaslúžil. Potešil aj drobný nadprirodzený prvok.
Napriek tomu, že nie som ideálna cieľová skupina, príbeh Kráska a beštia si ma získal a čítal sa mi veľmi dobre. Monika píše s ľahkosťou a aj ťažké témy zvládla výborne. Slovenské autorky majú čo povedať a robia to dobre častokrát lepšie ako americké bestsellery. Ak vás bavia romantické príbehy so šteklivým iskrením, no s istou dávkou reality a nepoznáte ešte tvorbu Moniky Wurm, začnite pokojne Kráskou a beštiou. Trúfam si povedať, že vás s najväčšou pravdepodobnosťou bude baviť!
Kniha sa mi zdala dynamickejšia a akčnejšia ako prvý diel. Sledujeme nielen boj dvoch skupín proti vampírom, ale aj to, ako im po krku idú Andropovovi ľudia (KGB), ktorí netušia, o čo v skutočnosti ide, a vidia len to, že istí Sovieti zradili a kolaborujú s agentmi zo západu. Boj kto-z-koho sa Lumleymu podarilo dostať na ešte vyšší level. Miestami vygradoval napätie naozaj skvele.
Trochu ma udivovalo správanie ESPerov. Väčšina z nich svoje schopnosti zanedbáva, hlavne keď ide naozaj do tuhého. Alec Kyle napríklad cestou na letisku cíti, že niečo nie je v poriadku, aj jeho kolega vníma nejaké zvláštne vlny, ak si dobre pamätám, ale jednoducho to ignorujú a bude to mať vážne následky. Nedávalo mi to zmysel. Ak dlhé roky pracujete na svojich schopnostiach, budete ihneď v pozore, keď sa neomylný inštinkt ozve. V boji proti mladému upírovi robia ESPeri smiešne chyby. Vzhľadom na logicky dobre dotiahnutý prvý diel ma toto celkom zarážalo. Taktiež ma sklamala Zek Foenerová. Jej konfrontácia s Gerenkom bolo hlúpe klišé. So Zek mal síce Lumley ďalšie plány, ale mohol tú scénu v dvojke napísať chytrejšie.
Na jednej strane teda Nekroskop: Vampíři! prináša viacej dynamiky a akcie, alebo lepšie povedané, sú rozložené rovnomernejšie v texte, na druhej strane mi tu prekážali niektoré logické prešľapy v správaní postáv. Od autora Lumleyho formátu už čakám maximálne dotiahnuté detaily. Kniha si však udržala vysokú úroveň a skladačka o upíroch sa postupne zapĺňala novými dielikmi. Ak sa vám páčil prvý diel, chytí vás určite aj druhý. Túto upírsku ságu sa (zatiaľ) oplatí čítať. Uvidíme, čo autor prinesie v tretej časti.
Autorka pokračuje v nastavenom tempe, no „unáhlenosť“ pri tejto sérii mohla vystupovať ako podnadpis. Tempo rozprávania je nevyvážené, všetko sa deje v priebehu dní/hodín. Z niektorých pasáži dobre že človeka nebolí hlava napríklad z dlhého monológu právnika. Uf. A ešte väčšie UF sú Celestinine unáhlené vzťahy. Najväčšie sklamanie knihy.
Celestine len fňuká, že od nej všetci chcú záznam, ktorý ona nemá. Pritom ani raz nezapojí mozog. Len opakuje „ja o ničom neviem“. Neuveriteľne frustrujúce. Po 3/4 knihy som sa bála, že z nej zostane hlupučká puťka, ale ku koncu konečne trochu prekvapí. Rátajte s tým, že si logika občas dá dovolenku.
V slovenskom preklade mi chýbali bodkočiarky (v EN isto boli). Znova ma to núti uvažovať, prečo je u nás bodkočiarka taká ignorovaná? Vetám dáva celkom iný tón.
A teraz k plusom. To, čo fungovalo v 1. diele, zaboduje aj tu a to boj s nespravedlnosťou a krutosťou systému. Keď Celestine začne konať, naberie to správne grády, hoci zase dosť neskoro v knihe. Záver je plný klišé a všetko sa vyrieši ako mávnutím čarovného prútika, ale posledná tretina sa číta najlepšie.
Dokonalá a vlastne celá dilógia je fajn oddychovka, ktorá mala veľký potenciál a mohla byť super, ak by išla viac do hĺbky a spomalila by na niektorých miestach. Tínedžerov bude kniha baviť. Náročný čitateľ si bude všímať nedostatky.
