Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Redaktorka, recenzentka a autorka vo vydavateľstve Príbeh.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Autorka má výborný štýl, pri ktorom stránky rýchlo ubúdajú. Dokáže dobre vyrozprávať príbeh z perspektívy tínedžerov, do toho zamieša politické intrigy, snahu nájsť si svoje miesto v spoločnosti a svoju skutočnú osobnosť. Hlavné postavy si prešli vývojom, takže pôsobia uveriteľne a sympaticky, čo je jedna z najsilnejších stránok trilógie.
V Experimente sa konečne dozvedáme, čo je za hranicami Chicaga a ako vznikli frakcie. Dávalo to zmysel, takže mi z toho nepadla sánka. Chápala som Trisinu podráždenosť z pravdy, no už menej pochopiteľné bolo Tobiasovo vyvádzanie kvôli jeho osobnosti. Tu vidíme, ako veľmi sa identifikuje prostredníctvom svojej divergencie a ako je nakoniec v premýšľaní a prispôsobovaní sa nepružný, čo povedie k chybám a napätiu medzi ním a Tris. Škoda, že sme znova dostali tak málo z ich spoločných chvíľ.
V knihe sa striedajú kapitoly vyrozprávané buď Tobiasom, alebo Tris. Bolo to zaujímavé rozhodnutie aj čítanie. Potešilo i pár bonusových častí v závere (zberateľské vydanie). Veľkým plusom knihy je, že autorka nedrží nad svojimi postavami ochrannú ruku. Mnohé z nich budú zranené a niektoré umrú. Sú to tvrdé a ťažké autorské rozhodnutia. Hlavne za ten nečakaný koniec dávam oba palce hore. Frustrujúce a výborné v jednom.
Hoci je každá kniha nádherne kvalitná (nielen) v rámci žánru, tretí diel je z nich napokon najslabší. Experiment síce odhalil veľa o svete a pôvode frakcií, no uškodilo mu, že sa postavy začínali cykliť vo svojich názoroch a napriek veku mali problémy s prispôsobivosťou a analyzovaním situácie. Vyznel miestami trochu nedotiahnuto a chaoticky, napriek tomu si zachoval vysokú úroveň. Celkovo ide o kvalitnú trilógiu plnú napätia a zaujímavých myšlienok, ktorú by fanúšik dystopie a YA rozhodne nemal prehliadnuť.
Druhá časť plynule nadväzuje na Operaci Thümmel a je vyrozprávaná rovnakým štýlom, takže človek ani nepostrehne, že ju napísala Kristýna Sněgoňová.
Príbeh druhej časti je trochu komornejší. Dej ťahá vpred ústredná dvojica Moravec-Gerasim. Hneď ako inteligentná jašterica vytiahne päty z lode, vydávajú sa do akcie na vlastnú päsť a je len otázkou krátkeho času, kedy sa všetko začne kaziť. A častokrát úplne zbytočne, keďže hlavným motívom konania hrdinov je predovšetkým nadržanosť. Správali sa nezodpovedne a vyslovene hlúpo, navyše opakovane. Preto trochu sťahujem hodnotenie v porovnaní s prvou časťou. Moji obľúbenci Vodička a Giuseppe sú v úzadí, čo je škoda. Najviac som sa bavila práve na častiach, v ktorých boli spomenutí aj oni.
Autorka rozvíja a dopĺňa knižný vesmír naozaj pekne a pridala aj piesočných hadov, ktorí znalcom sci-fi isto trochu pripomenú Dunu. Planéta Namathé pôsobí realisticky počnúc bordelom a súkromnou ZOO končiac. Bavilo ma objavovať jej zákutia spolu s hlavnými hrdinami.
Od chvíle, ako Moravec a Gerasim prijmú úlohu vlámať sa do sídla miestodržiteľa, sa rozbieha tá dlho očakávaná akcia. Spočiatku nenápadná infiltrácia sa zmení na čistý chaos, v ktorom tí silnejší zožerú tých slabších (občas aj doslova). Hlavní hrdinovia sa však nedajú ničím zastaviť na ceste za ľudskou ženou. Čo sa tohto týka, autorka mala v rukáve aj drobný zvrat, ktorý ma dobre pobavil.
Legie: Amanda prináša presne tú istú drsnú zábavu, akú po prečítaní prvej časti očakáva každý čitateľ. Rozprávačské tempo je dynamické, sarkastické poznámky výborne zapadli do textu a pobavili. Hoci sa mi o trošičku viac páčil prvý diel, druhá časť tento space opery bola stále kvalitným čítaním v rámci žánru. Posádka Kraksny teda pokračuje ďalej a som veľmi zvedavá, s čím si budú musieť poradiť v tretej časti. Už teraz sa teším na čítanie.
Veľká matka je autorkinou prvotinou, no knihu rozhodne nepísala žiadna amatérka. Mina vie skúsene pracovať s dynamikou textu, s dialógmi a prelínaním časových línií, dokáže zobraziť uveriteľné a pestré postavy, pričom ma dej vtiahol do knihy a čítanie ma bavilo.
Hlavná hrdinka Madeila mi bola veľmi sympatická. Čaká ju mnoho náročných chvíľ; pomaly sa vyvíja a hľadá si vlastnú cestu. Páčilo sa mi, že nebola jednoduchá postava; skôr morálne šedá. Chcela lepší život pre seba aj ostatných a snažila sa využiť svoje postavenie, aby urobila správnu vec; zároveň bojovala s ponurými myšlienkami a emóciami, ktoré občas ovplyvňovali jej rozhodnutia.
Aj ďalšie postavy, ktoré sa v príbehu zjavujú, majú svoje záujmy a ciele a niektoré nám autorka postupne odhalí. Spojenci a zradcovia nie sú vždy na prvý pohľad jasní. Mina Hantabál zdôraznila škaredú realitu gréckej spoločnosti, na ktorej nebolo nič hrdinské a častokrát ani úctyhodné.
Dej je vybudovaný veľmi dobre. Madeila rozpráva svoj príbeh, no sústredí sa na to dôležité, čo najviac formovalo jej povahu a rozhodnutia. Autorka šikovne naznačuje budúce problémy, no o čo presne ide a čo všetko k tomu viedlo, som sa dozvedala postupne. Záver bol príjemným zadosťučinením. Ostalo mi aj pár nezodpovedaných otázok a zvedavosť, či Veľká matka bude mať pokračovanie.
Ide o napínavý a dobre napísaný historický román, ktorý ponúkne v tej správnej miere silné emócie, politické intrigy a krutosť starovekého sveta, ktorou sa preplieta viera v bohov. Chválim aj krásnu obálku od Miroslava Kulicha. Ak máte radi historické príbehy s trochou romantiky, no hlavne súboj chytrých myslí, neprehliadnite Veľkú matku.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Začítala som sa rýchlo autorka dávkuje udalosti dosť dobre a má príjemný štýl. Swayze bola sympatická a jej vzťah s Griffinom vyzeral fakt dobre. On ako motorkár konečne pôsobil normálne, dokonca veľmi príjemne a rozumne. Aj Nate bol ako hrdina fajn konečne muž, ktorý nie je mafián, bad guy, zločinec, psychopat, démonov syn či skazený miliardár.
Ale. Zase to ale. Od druhej polovice sa kniha výrazne mení. Tu sú základné kamene úrazu: 1. Swayzeina schizofrénia okolo Nathaniela. Musí, musí, musí odhaliť pravdu, ale bojí sa niečo spraviť. Zbytočná nelogická dráma. 2. Pôvodne zrelo a inteligentne pôsobiaci Griffin sa zrazu mení na mačistického idiota. Je to schválne, aby sa Swayze od neho ľahšie odpútala? 3. Scény s Morgan boli pekné a páčilo sa mi, ako si k nej Swayze vybudovala vzťah. Ale riešeniu jej zdravotných problémov ako matka nerozumiem. Veľký logický fail a hlavne to, ako nič nerobili, keď malo bábo vysokú horúčku. Hrôza. 4. Vzťah medzi Swayze a Griffinom sa mení na neustále sa opakujúce scény, kde iba na seba skáču ako aprílové zajace. Všetka blízkosť sa vytratila, ostáva prázdna erotika. 5. Nateova linka oveľa zaujímavejšia, ide do stratena ako dej pri väčšine kníh, kde sú pikantné scény. Škoda.
Aby som pridala nejaké pozitíva, tak Griffinova rodina bola skvelá. Fakt neviem, po kom zdedil svoje blbé sklony, lebo jeho rodičia boli parádni a rozumní. Vydarila sa aj scéna na univerzite a záver dodal upadajúcemu deju grády, hoci ma to skôr frustrovalo, pretože si budem musieť prečítať pokračovanie. Kniha napriek mojim pripomienkam ostáva v zóne mierne nadpriemerných príbehov, hoci ma mrzí, ako rýchlo prišla o potenciál. Mohla byť vážne super, ak by sa autorka držala nastavení z prvej polovice. Uvidím, či ma v druhej časti prekvapí.
Hlavný hrdina je síce tínedžer, ale správa sa na svoj vek celkom triezvo a dospelo. Emmett je normálny chalan, ktorý mal okolo seba zopár fajn ľudí a hoci jeho rodina nemala peňazí na rozhádzanie, držali pri sebe a učili ho dôležité veci. Vie sa brániť päsťami, no nie je žiadny antisociálny patologický samotár. Prežíva silné emócie, ale dokáže sa ovládať a uvažovať prakticky; nie je ani zďaleka najlepší v súťaži a neohrozený vodca už vôbec nie.
Súperenie medzi tínedžermi bolo spracované veľmi dobre. Na jednej strane si počas tréningu idú po krku, no mimo súťaží prevláda ich mladosť a trávia spolu čas. To vedie k rozvoju vzťahov, ktoré prinesú aj prekvapenia. Na tých správnych miestach došlo k zvratom, takže sa mi čítala dobre. Príjemným prekvapením boli aj asistenti jednotlivých dvojíc. Spoločnosť Babylon má mnoho tajomstiev, a to hlavné ešte len čaká na odhalenie.
Kniha bola ukončná veľmi dobre a dilemu v závere som nečakala. Chválim autora za to, že sa nebál spraviť ťažké rozhodnutia a niektorým z postáv nedoprial pristátie na Edene. Romantiku musím trochu skritizovať. Chápem, že chalan asi nebude lásku navonok extra prežívať, ale autor to podal tak minimalisticky, že to uškodilo.
Nyxia je veľmi dobrým vstupom do trilógie. Dej je napínavý, premyslené detaily a uveriteľnosť mu dodávajú na kvalite. Český preklad sa tiež čítal príjemne. Kniha je vhodná aj pre mladšie ročníky. Netreba porovnávať s Hunger Games sú dosť odlišné. Ak máte radi príbehy, kde musí hlavná postava zabojovať, aby mala šancu na lepší život, Nyxia by vás mohla baviť. 4,5*/5
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Autorkin štýl je príjemný a dobre sa číta. Na začiatku príbehu sa v texte zjavilo zopár vtipných poznámok, na ktorých som sa dobre bavila, len škoda, že ich neskôr autorka zabudla používať. Humor totiž ustúpil do pozadia, keď sa dostali do popredia štipľavé scény.
Kniha nie je práve krátka. Dej sa neponáhľa, plynie prirodzeným tempom a dáva postavám dostatočný čas na premýšľanie a prežívanie svojich pocitov. Na pikantné scény si treba počkať, no práve tá časť, kedy sa Margot a David zoznamujú a pomáhajú si, sa mi páčila najviac.
Dve veci mi na knihe nesadli. Prvou boli Margotine sestry, ktoré boli neznesiteľné a dosť toxické. Tou druhou vecou, čo mi nesadla, boli záverečné kapitoly z knihy. Koniec sa mi zdal prekombinovaný a zbytočne rozťahaný. Margot a David stále robili drámu okolo hypotetického „čo by bolo keby“. Kapitol v štýle idzem-nejdzem bolo priveľa. Kniha kvôli tomu stratila slušnú dynamiku. Navyše neviem, ako mám rozumieť záveru. Autorka dala dva alternatívne konce akoby sa alibisticky snažila vyhovieť každému čitateľovi, no podľa mňa to uškodilo. Bolo to nejasné a chaotické.
Ak máte radi šteklivé scény a dovolenky v štýle „užime si, keď sa dá, lebo potom už nebudeme môcť“, tak vás kniha asi bude baviť. Ku koncu už tých posteľových aj neposteľových scén bolo trochu veľa vzhľadom na to, ako sa myšlienkové pochody a rozhovory hrdinov neprestajne točili v kruhu. Stále to však ostávalo v rovine čitateľnosti ako celok to ušlo. Ideálne čítanie na leto a dovolenky, ale nájdete v nej isté čaro aj teraz v zime.
Americko-kuvajtská spisovateľka Chelsea Abdullah využila tri naslávnejšie arabské príbehy o Aladinovej lampe, o Alibabovi a štyridsiatich zbojníkoch a očarujúcej Šeherezáde. Kniha sa odohráva v prostredí, ktoré odkazuje na vrcholné obdobie arabskej ríše a pôsobí nádherne nostalgicky a romanticky.
Stručne o knihe: 1. Skvelé postavy uveriteľné, ľudské a sympatické, každá so svojimi tajomstvami (Kadir). Prechádzajú vývojom a majú vrstvy. 2. Riešia sa vážne témy a nie je čas na hádzanie sa o zem a prehnane dramatické scény či vyslovenú hlúposť. 3. Dôstojní nepriatelia, čo vedia prekvapiť. 4. Dobrá dynamika striedajú sa pokojnejšie a akčnejšie časti, ale sú ideálne vyvážené. 5. Morálne dilemy. 6. Záver v štýle „chcem pokračovanieee“. 7. Napínavé fantasy dobrodružstvo s náznakmi romantiky. 8. Arabské prostredie a legendy - výborný retelling. 9. Zišiel by sa preklad arabských slov a fráz; pre mňa to boli krásne detaily, keďže som mala pár semestrov arabčiny, ale pokiaľ nepoznáte ani „šukran“, môže vám preklad chýbať.
Kniha prekonala moje očakávania po všetkých stránkach a vôbec mi nechýbala výraznejšia romantická linka. Vzhľadom na náznaky očakávam, že v druhej časti by sme sa už mohli nejakého iskrenia medzi postavami dočkať. Ak hľadáte vyslovene romantasy, tento príbeh vás možno celkom neuspokojí, no čitatelia, ktorí obľubujú klasickejšie fantasy, by mohli byť spokojní. Ja si túto knihu radím do kategórie „absolútne geniálne čítanie“ a neviem sa dočkať pokračovania!
Úvod do série je riadne nadupaný akčný príbeh, ktorý vďačí svojej dynamike kapitolám rozdeleným na krátke časti. Dej je rozprávaný v prvej osobe z pohľadu kápa, ktorý síce pochádza zo spravodajskej služby, ale bol skôr kancelárska krysa. Akčného hrdinu z neho spraví nutnosť skombinovaná s ťažkou situáciou a túžbou vzbúriť sa proti utláčateľom. Aj keby to malo byť len symbolické gesto pred tým, ako ho napchajú do mäsových konzerv. Rozhodne to bol sympaťák, ktorému som držala celý čas palce. Skvelo mu sekundoval Rus Gerasim so svojimi drsnými hláškami. Skvelý bol Vodička, ktorý ako MacGyver vyrobí zbraň kdekoľvek a z čohokoľvek. Aga a jej vzťah k ústrednej dvojici prešli krásnym vývojom a hoci je to „ještěrka“, nemohla som si ju neobľúbiť. Prekvapil aj Giuseppe a rysuje sa tu teda parádna posádka Kraksne.
Vesmírne prostredie tvorilo dobré pozadie priamočiaremu príbehu, ktorý zbytočne nezastavuje, nezdržiava sa dlhým filozofovaním. Postavy rozprávajú slangovo, emotívne a vulgárne, no pasovalo to ako kečup a syr na cestoviny v detskom menu. Drsného humoru som čakala trochu viac, ale na pár miestach som sa veselo chechtala. A hlavne ten pocit škodoradosti a pomstychtivosti, keď sa začalo strieľať... Užila som si to do poslednej bodky.
Legie je drsná, zábavná jazda napísaná vo všetkej serióznosti, a preto to tak dobre funguje. Skvelé postavy, mimozemské technológie a povstanie zahájené skupinkou, ktorá by neposkladala ani základnú volejbalovú šesticu to je perfektný základ na kultovú sci-fi sériu. Prečítané jedným dychom a s chuťou sa vrhám na pokračovanie!
Trilógia Dark Elements sa rozbehla dobre, no kvalita klesala a posledná časť bola pre mňa sklamaním. Knihu Bouře a běs som preto skúsila prečítať z jediného dôvodu: Zayne. Bol opísaný ako rozumný, starostlivý a na svoj vek vzácne zrelý mladík, ktorý skrýval množstvo emócií. Ihneď som ho zbožňovala (no dobre, aj preto, že je dlhovlasý modrooký blondiak).
Dialógy medzi Trin a Zaynom sa spočiatku točili v kruhu a pôsobili mdlo, ale postupne sa to zlepšilo a začalo ma to baviť. Dokonca trávili hodiny rozhovormi, čo chválim. Zayne bol skvelý a žrala som ho. Niekedy pôsobil staršie ako na necelých 22 rokov.
Trinity najprv koná a premýšľa až o dosť neskôr. Ale je to pochopiteľné. Je mladá a stráca zrak, navyše je celý život izolovaná. Chce zažiť svet, nájsť si niekoho, kto by ju mal rád. Chce žiť a vrhá sa do nebezpečenstva, aby mala ten pocit. Sympatická postava na rozdiel od Layly, ktorá sa síce zjavila len párkrát, ale otravná bola riadne! Nevie sa od Zayna odpútať a vyžadovaním pozornosti ho strašne dusila.
Zápletka so Zvestovateľom vyzerá dobre, snáď bude chytrý protivník. Tipujem, že pôjde o tróp „tínedžerka musí zachrániť svet a obetovať sa“. Ani po prečítaní 4. knihy neviem, čo sú Alfy a anjeli zač. Máme tu kopu nevysvetlených pravidiel, ktoré akoby boli pridané len pre dodatočný efekt. Autorka by mohla začať viac vysvetľovať.
Prvý diel frčí celkom slušne. Zayna mám ešte radšej a dúfam, že bude aj v dvojke napísaný dobre. Ak vám nevadí, že hlavný hrdina je normálny mladík - žiadny badguy, máte radi romantasy so zaujímavým svetom, hrdinov, ktorých spája silné puto, a náznak apokalypsy, Bouře a běs by vás mohli baviť. Pre fanúšikov Armentroutovej a Zayna je to povinná jazda.
Uzavretá komunita ľudí, v ktorej má na základe genetických predpokladov každý stanovenú optimálnu prácu, vzťahy, manželstvá a tehotenstvá schvaľuje centrálna Rada. Všetko je monitorované a sledované a každá činnosť je vykonávaná pre blaho komunity, pričom sa dbá na maximálne úsilie jednotlivca. Dobre napísané sci-fičko s dôrazom na ľudské vzťahy. K tomu autor pridal pár morálnych otázok a pátranie po záhadnom vrahovi. Príbeh vyústi v zaujímavý a pre niekoho aj prekvapivý záver ani ja som ho nečakala, pretože autor náznaky dobre schoval. Tipovala som niečo iné, dávalo to však zmysel. Kniha je napísaná príjemným a zrozumiteľným štýlom; je to síce sci-fi, ale nečakajú tu čitateľa žiadne prehnané technické či technologické opisy. Také pohodové čítanie s dostatočnou dávkou napätia.
