Knihy, ktoré som čítala

Aby som mohla v recenzii vyjadriť názor na túto knihu, musím objasniť spôsob, akým sme ju čítalI. Áno, čítali. Začnem od začiatku, ako inak by sme mali začať, všakže. V kníhkupectve som si túto knihu kúpila len preto, že už mám jednotku a často som ju používala na prípravu aktivít v škole, keď sme mali napríklad deň kúziel. Zobrala som si ju teda s tým, že možno v nej bude niečo nové, zaujímavé. Keďže s manželom pravidelne a dlho cestujeme autom, hľadáme rôzne spôsoby, ako vyplniť čas. Okrem rozprávania, počúvania hudby a u mňa podriemkávania sme dostali nápad si počas jazdy čítať. Keďže väčšinu času ideme po diaľnici, dá sa to aj bez toho, aby nám bolo zle. Najlepším adeptom sa ukázala byť práve táto kniha, keďže jej obsah na seba nenadväzuje a kapitoly sa dajú čítať aj niekoľko týždňov po sebe. Konečne sa dostávam k merítku veci. Myslím si, že hodnotenie 4 dosť ovplyvnilo to, že posledná kapitola, ktorú sme dnes čítali, bola fakt zaujímavá, rozprúdila medzi nami debatu a bola dosť využiteľná pre nás ako dejepisárov v praxi. Hovorila o atentáte na nástupníka Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželku Žofiu a bola naozaj zaujímavo spracovaná. Možno keby som ju hodnotila po kapitole s nejakými schodami tuším v Košiciach, z ktorej si nepamätám asi nič, snáď toľko, že to bolo fakt o ničom, tak by dostala 1-2. Moje komplexné hodnotenie je takéto, v knihe sa nájdu zaujímavé kapitoly, ktoré Vás nútia sa zamyslieť, je to úplne super, keď sa o tom máte hneď s kým porozprávať a rozobrať všelijaké zaujímavé alternatívy. Nájdu sa však aj kapitoly, ktorými sa akoby vypĺňali strany a je tam citeľná snaha vyrobiť záhadu tam, kde nie je. Niekedy sa mi zdalo, že je UFO vsunuté do príbehu len preto, aby sa v tom dalo nájsť niečo záhadné. Myslím si však, že tieto nedostatky nie sú natoľko závažné, aby Vás mali odradiť od čítania. Aj po veeeľmi dlhom intervale čítania si pamätám, že ma zaujali časti o nájdení pozostatkov egyptskej kultúry na našom území, možných pyramídach (jedna v mojej rodnej dedine Markušovce), UFO prípady na našom území, Buffalo Bill v Košiciach, príbeh Ľudovíta Štúra či už spomínaný atentát. A knihu si, samozrejme, nechávam knižnici, pre našu prácu je určite nadmieru využiteľná.

Táto myšlienka sa mi v hlave vynárala veľakrát počas čítania knihy. Je to moja druhá prečítaná kniha od tejto autorky, úplne iný príbeh, ako ten prvý, a napriek tomu mám veľmi podobné pocity po dočítaní. Opísala by som ich asi nejak takto: čítali sa mi dobre aj ma celkom zaujali (Volanie krvi ešte oveľa viac), obidve sú knihy, o ktorých rada poviem iným, prípadne si aj prečítam alebo vypočujem názory ľudí, ktorí ich čítali, oba príbehy boli také, ktoré si budem pravdepodobne veľmi dlho pamätať, prichádza ALE, ale obe knihy mali niečo, čo prekážalo môjmu čitateľskému vkusu. Aby tá recenzia mala nejakú hlavu a pätu, začnem trošku krajšie. Kniha má nádherného vianočného ducha. Nachádza sa v nej viacero častí, keď ten vianočný čas doslova čítate, a tak som veľmi rada, že aj keď som sa k nej dostala po Vianociach, vydržala mi v knižnici do ďalších Vianoc, kedy človeku umocní vianočnú náladu. Príbeh má dve hlavné postavy, Ninu a Dominika, a jeho základom je adventný plán, ktorý si Nina zaumienila splniť, aby sa naspäť vrátila k tomu, aká bola kedysi - viac nespútaná, prirodzená a slobodná. Zatiaľ veľmi pekná myšlienka a zaujímavý dej. Myslím, že viacerým čitateľom bude Nina liezť na nervy, keďže je, veľmi jednoducho povedané, trafená a rovnako ladené sú aj niektoré jej úlohy - napríklad ísť v protismere na eskalátore, rozprávať celý deň len repliky z filmu Tři oříšky pro Popelku a podobne. Tento faktor ešte nie je ten, ktorý by mne prekážal. Ja mám omnoho radšej takýchto extrovertných a bláznivých ľudí, čiže toto ma v podstate na príbehu bavilo. Čo u mňa dosť pokazilo kvalitu príbehu, bola jeho nereálnosť. XY-krát som si počas čítania príbehu povedala, že tak túto vetu nevyslovil nikto nikdy v živote. Väčšinou išlo o humorno-romantické doťahovanie Dominika a Niny, ktoré však bolo podľa môjho názoru mimo. Nejak podobne to bolo aj s Dominikom. Nechcem teraz narážať na vetu, ktorú používajú viaceré ženy, že takýto chlap existuje len v amerických filmoch, podľa mňa celkovo takýto človek naozaj ani neexistuje. Hlavne taký, ktorý by mal toľko trpezlivosti s človekom, ktorého pozná pár dní s cestou a vôbec mu neprekáža jeho iracionálne až šialené správanie. Bohužiaľ, podľa mňa bola mimo realitu aj Nina. Nepoznám človeka, ktorý len tak môže dať výpoveď, keď sa mu zachce, popritom sa starať o choré deti, bezdomovcov, túlavých psov, zničenú rodinu a pod. Nechcem byť však k tejto v podstate krásnej vianočnej knihe taká negativistická, preto by som rada podotkla, že autorka má veľký talent vo vyvolávaní emócií u čitateľov, pri niektorých častiach mi bolo smutno, pri iných som sa nahlas zasmiala. Rada sa teda vrátim k mojej prvej vete recenzie, v knihe nájdete naozaj veľa pekných myšlienok. Verím, že veľa ľudí nakopne k tomu byť viac sám sebou, robiť veci, ktoré Vás robia šťastnými napriek pohľadom okolia, tešiť sa zo života… V niektorej recenzii som zazrela, že by si to čitateľka rada pozrela ako film a popravde si myslím, že je to skvelá myšlienka. Presne to, čo ma sklamalo na podobe knihy, že by som bola radšej, keby to bolo viac reálne, prirodzenejšie, by mi na filme vôbec neprekážalo a myslím, že by sa z nej mohol stať kultový vianočný film. Na druhej strane, keď sa pozriem na súčasné slovenské filmy, možno bude lepšie, keď sa toho súčasná produkcia s hercami, ktorí sa opakujú stále dookola, nebude chytať, kým nepríde nejaká kvalitnejšia generácia. ???? Knihu odporúčam všetkým, ktorí milujú Vianoce, je to príbeh, ktorý Vám presne zapadne k vianočným hitom, svetielkam a filmom. Nájdete v ňom veľa pekných myšlienok, neočakávajte však veľa reality, či už v charaktere postáv alebo v priebehu celej knihy. Ako som však písala v úvode o tom rozporuplnom charaktere, tak je to určite kniha, ktorú spomeniem pred známymi a ktorej príbeh si budem dlho pamätať. PS: Na fotke môžete vidieť prenádhernú ručne robenú medenú vianočnú záložku, ktorú som si ukoristila ešte na Bibliotéke a absolútne zapadla do tejto knihy. ??

Myslím, že toto sú prvé slová, ktoré vo mne pretrvali bezprostredne po prečítaní knihy. Aby však táto recenzia mala istú hlavu a pätu, začnem pekne od začiatku. Príbeh je v podstate rozdelený do troch príbehov, troch postáv prekladateľky Amálie, slávnej herečky Romy Schneider, no a na moje potešenie je najväčšia časť príbehu venovaná Sisi. Tu musím spomenúť, že ma tieto poprepletané príbehy trošku brzdili v „bezhlavom“ čítaní tohto diela. Totižto, keď chytím do ruky knihu s takou nádhernou obálkou ako táto (to chcem skutočne kvitovať - je prekrásna), hneď zo začiatku ma navnadia rôzne citáty a detaily ukryté v celku, tak ma trošku sklame, že sa nemôžem hneď ponoriť do príbehu postavy, ktorú očakávam. Keď sa nad tým zamyslím, tak asi neviem zhodnotiť, či mi tento štýl písania prekáža, alebo práve to činí celok zaujímavým. Možno niečo bude aj na tej druhej alternatíve, lebo sa mi niekoľko krát stalo, že ma knihy od obľúbených autoriek prestali baviť, keďže sa istý kľúč príbehu opakoval pri každej knihe. Preto musím povedať, že toto nie je tuctovo napísaný príbeh, na druhej strane, brzdí ma v tom, aby som ho „zhltla“ za pár hodín, ako by to pravdepodobne bolo, keby bol len o Sisi. Rada by som teda prešla na samotnú časť venovanú Alžbete Bavorskej, musím povedať, že ma naozaj bavila a bola spracovaná veľmi dobre. Mám v nej prilepených možnostvo papierikov, ktorými si značím informácie, ktoré ma veľmi zaujali. Tu chcem zložiť spisovateľke veľkú poklonu, pretože pridala do knihy časť, ktorá má pre mňa nevysloviteľnú hodnotu, a to tzv. doslov, kde nielen objasňuje, čo z príbehu bol fakt a čo fikcia, ale dokonca uvádza aj zdroje alebo viaceré možné teórie s vysvetlením, prečo sa ona priklonila práve ku tej v príbehu. To je pre mňa v knihe veľké plus. Stále sa mi popri čítaní v hlave vynárala otázka, čo ma tak veľmi zaujalo na Sisi, že sa stala jednou z mojich obľúbených historických postáv. Pravdupovediac, neviem to úplne zhodnotiť ani po dočítaní tejto knihy. Podľa jej príbehu mala Sisi veľa vlastností, ktoré na ľuďoch nemám rada a ktorými ma často doslova vytáčala. Proti srsti mi bola jej povaha opisovaná v príbehu, ktorá sa stále húpala niekde medzi rebelantstvom a melanchóliou. Zdala sa mi dosť nestála a nečitateľná, málo otvorená voči ľuďom, čo je vlastnosť, ktorá mi u ostatných dosť prekáža. Skúsila som sa však na to pozrieť z opačného konca. Koľko žien 19. storočia sa dokázalo presláviť tak ako Sisi? Myslím, že práve odpoveď na túto otázku je aj odpoveďou, prečo je pre mňa cisárovná taká zaujímavá. Všetky pikošky, ktoré sa jej týkajú, sú už len bonusom k čaru jej osobnosti. Veľmi často ma udivoval a možno až fascinoval jej vzťah s Franzom. Nedokázala som si v tejto téme urobiť poriadok a zodpovedať na otázky, ktoré ma zaujímali. Opäť v tomto prípade pomohla autorka v doslove, v ktorom poukázala na kauzálne rozdiely medzi manželskými vzťahmi dneška a v 19. storočí. Každopádne si myslím, že medzi nimi bol cit, ktorý je možné pomenovať slovom láska alebo istá náklonnosť, ale myslím, že priepasť rozdielov ich osobností bola fakt obrovská. Aby som spomenula aj niektoré konkrétne zaujímavosti, ktoré mi utkveli v pamäti, tak je to Sisina láska k jazdeniu a zvieratám celkovo, k básňam, jej priateľský vzťah s Carmen Sylvou - rumunskou kráľovnou, láska k cestovaniu, vzťahy s deťmi, so svokrou, zaujímavé priateľstvo s Gyulom Andrássym… Nedá mi nespomenúť jej tetovanie kotvy, ktoré si dala urobiť po päťdesiatke. Myslím si, že povahu cisárovnej vo veľkej miere formovali všetky náležitosti viedenského dvora, ktoré boli v niektorých prípadoch naozaj nepredstaviteľné, napríklad to, že v podstate nemohla mať nič spoločné s výchovou svojich detí. Tu je opäť jeden pozitívny moment, ktorý sa týka konkrétne tejto knihy, keďže Sisi sa mala raz vzbúriť proti tomu, že jej život a život jej detí riadi niekto iný, čo je v príbehu pekne doložené. Okrem toho „roztrojeného“ príbehu ubralo pol hviezdičky z môjho pohľadu to spirituálno, ktoré sa nieslo celou knihou. Uznávam, že Sisi vraj bola dosť spirituálna bytosť a vyhľadávala rôzne seansy, ale to je asi tak všetko, čo by som ja konkrétne o tejto stránke potrebovala vedieť. Verím, že sa nájdu čítatelia, ktorých záujmy sa pohybujú v týchto kruhoch, ja to však bohužiaľ nie som, a preto mi to trošku pokazilo tú „sladkú“ chuť a nadšenie z prečítaného príbehu. O samovražde jej syna Rudolfa - korunného princa, som čítala inú knihu, a tak tam z môjho pohľadu bolo o tejto udalosti informácií tak akurát. Naopak, o smrti jej dćerky, ktorú s Franzom prezývali Baby, som vedela naozaj málo a táto časť ma dosť zaujala. Nedá mi nespomenúť Sisi z pohľadu Titanie, ten snový svet, básnický svet, ktorý žila a v ktorom sa tak veľmi rozchádzala s cisárom. Pravdupovediac, v tomto smere by som pre ňu asi nemala ani ja pochopenie, každopádne bolo to zaujímavé čítanie. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý podľa môjho názoru veľmi ovplyvnil cisárovnú, boli milenky jej manžela. Autorka pocity Sisi dokázala opísať naozaj verne a veľakrát vo mne vyvolala pocity veľkej ľútosti nad hlavnou postavou. Aj pri tejto knihe som si niekoľkokrát googlila informácie, ktoré ma zaujali, a chcela som vedieť, či toto môže byť pravda… Tu by som opäť chcela vyzdvihnúť talent autorky a zastať sa jej pred pár ostro kritizujúcimi čitateľmi a ich recenziami. Myslím si, že každej premýšľajúcej osobe, ktorá si zoberie túto knihu do rúk, je úplne jasné, že nečíta vedecký článok či monografiu na tému Alžbeta Bavorská. V prvom rade, ak som sa správne dočítala, autorka neštudovala nič spojené s históriou, a napriek tomu dokáže napísať historický príbeh, ktorý pritiahne omnoho viac ľudí, ako odborná monografia, ktorú si prečíta úzka vedecká verejnosť. Tak ak sme teda rozumne zmýšľajúci ľudia a sme si vedomí, aký žáner máme v ruke, ako môžeme niekde napísať, že sa autorka nedrží faktov, prekrúca a pod.? Veď to je na tom to najzaujímavejšie a presne tým vo mne vzbudí najväčšiu pozornosť. Či už preto, že niečo opísala presne tak, ako to bolo, alebo aj preto, že použila svoju fantáziu a ja premýšľam nad tým, ako to bolo, aký príbeh by som tomu dala ja a či sa mi podarí si o tom niečo nájsť. A preto skladám pred autorkou klobúk dole, študovala som na VŠ odbor týkajúci sa histórie, miliónkrát som skúšala čítať odborné články, no stále dookola som ich čítala bez záujmu a preto mi nedali nič. Aj keď v tejto knihe možno nie je všetko opísané faktograficky správne, priviedla ma k tomu, že mám záujem si o Sisi hľadať aj ďalšie veci a jej príbeh mi ešte veľmi dlho ostane v pamäti.

„Po tejto knihe patrí Erzsébet Báthory k mojim obľúbeným historickým postavám.“ Celý čas po dočítaní knihy mi v hlave beží táto veta. Myslím, že by som na začiatok mala vysvetliť, prečo keď som taká nadšená, po prečítaní knihy som v hodnotení strhla pol hviezdičky. Je to z toho dôvodu, že niekde v začiatkoch knihy by som jej asi dala 2 – 3 hviezdičky, keďže som sa hneď zo začiatku stratila. Predpokladám, že to je preto, že nie som zvyknutá na štýl písania tejto autorky a zo začiatku som vôbec nechápala, o čom sa v úvode hovorí. Hneď ako som sa dostala do príbehu Erzsébet, ma príbeh mimoriadne chytil a skvele sa mi čítal. Chcela by som veľmi oceniť autorkin talent. Napriek tomu, že o sebe tvrdí, že je laik, famózne dokázala využívať historické pramene a kvalitu knihy som vytušila už pri poďakovaní, v ktorom som videla, že konzultácie poskytovala pani doktorka Lengyelová, ktorá píše perfektné odborné historické publikácie. Tiež mi je veľmi sympatické, že spisovateľka jasne vytýčila roviny príbehu, čo patrí do fikcie a čo je reálne historicky podložené. Konkrétne toto fantazijné doplnenie príbehu mi je veľmi sympatické a želala by som si, aby to takto bolo aj v reáli. Príbeh vás prevedie celým životom na svoju dobu mimoriadne mocnej grófky Erzsébet Báthory a ponúkne vám pohľad na vec, ktorý je však úplne iný, ako tie spopularizované, chcené a ponúkajúce krutosť, ohúrenie a veľa krvi. Keď sa tak zamyslím aj nad dnešnou dobou, myslím si, že to nie je nič nemožné, skôr vysoko pravdepodobné, že z Erzsébet bola a je cielene urobená krvavá grófka. Smerovanie príbehu autorka trefne dopĺňa citátmi z listov a to, čo nie je faktom, vyvracia jasnými dôkazmi. Myslím, že po prečítaní knihy si ešte stále každý môže vytvoriť vlastný názor, mňa príbeh Erzsébet Báthory a jej manžela Ferenca Nádasdyho mimoriadne zaujal, ďalšia kniha, na ktorú sa vrhnem, bude práve od pani doktorky Lengyelovej k tejto téme a veľmi sa teším, že je táto kniha súčasťou mojej osobnej knižnice, určite si ju niekedy rada prečítam opäť. Aby som nezabudla, Darvulia a jej sčasti fiktívna osobnosť, keďže netušíme, či bola skutočne Cigánka a ako skončila v službách grófky, mi v tomto príbehu bola veľmi sympatická. To, čo mi zvyčajne v knihách prekáža –preskakovanie v rokoch, opisy miesta a i., bolo v tomto diele napísané tak majstrovsky, že som si to užívala. Ešte raz klobúk dole pred autorkou.

„ Kniha nabitá históriou.“ Tieto slová jednoznačne vystihujú moje pocity po prečítaní. Už naozaj dlho sa mi nestalo, aby som v čítanej knihe mala toľko malých nálepiek - označených častí, ktoré ma zaujali a chcem si ich pozrieť, aby som si každú chvíľu hľadala na internete, či je skutočne pravda, čo som si prečítala, keďže som to doteraz nevedela a zdalo sa mi to veľmi zaujímavé… Ale pôjdem pekne po poriadku. Knihu som dostala ako darček k Vianociam od manžela. Keďže je pre mňa naozaj ťažké nájsť historickú knihu z nášho prostredia, ktorú by som nepoznala, manžel nemal ľahkú úlohu, ale v kníhkupectve v poslednej poličke (V ako Važanová) sa mu nakoniec podarilo nájsť toto dielo. Ak sa mám priznať, spočiatku som z knihy nebola nadšená, keďže som autorku nepoznala, a preto ma nenadchla tak, ako knihy obľúbených autoriek. Skôr vo mne prevažovala zvedavosť a páčila sa mi podľa môjho názoru veľmi elegantná obálka. Keď som teda dočítala rozčítanú knihu, rozhodla som sa pustiť do tejto, aby som si ju nezaložila do knižnice a nezabudla som na ňu. Pri prvých stránkach (asi 30 – 40) ma dej príliš nezaujal, keďže mi prišlo, že mu chýba to, čo ja v knihách vyhľadávam – tajomstvo, gradácia deja, prípadne príbeh lásky. Veľmi mi takýto štýl písania pripomenul Tolstoja a Annu Kareninu – príbehy rôznych ľudí z rôznych vrstiev, opisovaná celá spoločenská situácia, rôzne problémy a názory na ne… Keď som si trošku urobila poriadok vo viacerých postávach a príbehoch a pochopila som, že to, že nie je v knihe to, čo očakávam, vôbec nemusí znamenať, že to je zlé, ma kniha zaujala a hltala som ju stále viac a viac s nadšením. Doslova som sa tešila, kedy bude spomenutý Jozef II. a jeho reformy, a nielen to, ale aj ako ich prijímali ľudia, rušenie kláštorov, fantasticky opísaný kláštor Katarínka, zahrnutý príbeh Juraja Fándlyho a Antona Bernoláka, sochár Messerschmidt, dokonca ešte aj lekári, ktorí sa spomínali, boli reálne historické osobnosti, ktoré boli niečím významné. Naozaj sa skláňam pred neuveriteľným majstrovstvom autorky, ktorá dokázala neskutočne zapojiť historické skutočnosti do diela. Toto je naozaj obdivuhodná práca, pretože z tejto knihy sa veľa naučí aj bežný človek, ktorému sa nechce čítať a zaoberať odbornými pojmami. Navyše to napísala tak, že som jednoducho stále mala potrebu si vyhľadať informáciu s pocitom, že toto asi bude vymyslené, keďže som o tom ešte nepočula. V prípade takýchto kníh si väčšinou nemám záujem čítať vysvetlivky, poznámky pod čiarou a pod. Pri tejto knihe som si so záujmom prečítala chronologický prehľad historických udalostí aj krátky popis historických postáv, ktoré sa v knihe spomínali. Aby som neopisovala len svoje nadšenie z novozískaných historických informácií, nakoniec sa mi páčili aj jednotlivé príbehy. Pre mňa veľmi sympatické postavy boli Samuel Strelecký, Jozef Erdödy, Lujza, Izabela, Cyril a Želka a nakoniec aj nesympatické postavy „dostali, čo si zaslúžili“, ako napríklad Gašpar či Gejza. Knihu budem rada odporúčať všetkým čítateľom, a to nielen tým, ktorí majú radi knihy z historického prostredia, ale určite by to bolo zaujímavé čítanie aj pre žiakov 8. ročníka, ktorí toto obdobie preberajú, a myslím, že je táto kniha spracovaná veľmi zaujímavo aj pre nich a nenachádzajú sa v nej žiadne chúlostivé scény, ktoré by ešte nemali čítať. Mám obrovskú radosť, že mi môj manžel tak dôkladne vyberá darčeky, že som sa vďaka nemu dostala k tejto knihe, ktorá ostáva v mojej knižnici, a že mi dala tak veľa.

Téma čarodejníctva a honu na čarodejnice či bosorky je v našej histórii mimoriadne výrazná, mnohonásobne preberaná a napriek tomu sa mi akosi podarilo vyhnúť sa jej a nemala som doteraz záujem ani chuť si o nej prečítať niečo viac. Ak sa nad tým zamyslím, tak moje vedomosti k tejto téme boli naozaj triviálne. V nadväznosti na to by asi bolo dobré vysvetliť, že knihu som si zámerne nevyberala, dostala som ju k narodeninám od manžela, ktorý ju tiež nevyberal konkrétne kvôli príbehu, ale aby mi daroval niečo, čo mám rada, teda príbeh z našej histórie. Napriek tomu všetkému ma táto kniha úplne vtiahla do deja. Rozpráva príbeh o fiktívnej postave Felícii Schönemannovej, rodenej Šárošiovej. Začína sa v mladom veku tejto hlavnej postavy, ktorá prežije nesmierne traumatizujúci zážitok - upálenie svojej tety za čarodejníctvo. Táto časť knihy bola perfektne napísaná, myslím, že prvýkrát sa mi pri čítaní stalo, že som mala strašne zlý a nepríjemný pocit, niečo ako pri pozeraní hororu „nevhodného pre citlivé povahy“, keď autorka opisovala stav Felíciinej tety Katy po mučení. Ten obraz som si vedela živo predstaviť a musel to byť hrozný pohľad. Dosť ma zaskočili aj obvinenia, ktoré voči tejto „čarodejnici“ boli vznesené, autorka pri týcho opisoch využívala pramene z čarodejnickych procesov, preto si myslím, že aspoň sčasti budú mať reálny základ. Naozaj sa mi zdá neuveriteľné, že niekto môže ísť svedčiť o tom, že obvinená ich v noci posadla, osedlala si ich a jazdila s nimi do Budína a podobné perličky. Išlo teda o vytvorenie triedneho nepriateľa, ktorý bol pre niekoho vplyvného nepohodlný, a jeho účinné odstránenie a potrestanie. Tento proces bol opísaný naozaj vierohodne a zanechal vo mne viaceré emócie. Samotný príbeh hlavnej hrdinky bol tiež zaujímavý, trošku ma prekvapilo, ako sa k nej správali jej rodičia, ale to by som možno prisúdila maďarskej národnosti autorky, príde mi, že dávala do príbehu trošku menej citlivosti ako slovenské autorky. Aby som bola presná, štýl písania mi prišiel trošku surovejší a hrubší, než som zvyknutá, ale neprekážalo mi to a celkovo to bolo napísané veľmi dobre. Aj milovníci romantiky si v tomto príbehu prídu na svoje, aj keď to nie je úplne gro knihy, ale nájdu sa tam určité časti s týmto podtónom. Veľkým pozitívom pre mňa bol opis viacerých dôležitých udalostí zo života Márie Terézie a možno by som toho prijala aj trošku viac. Pre príklad uvediem jej korunováciu, narodenie Jozefa II., slávny príhovor v Uhorskom sneme, vojna a podobne. Téma čarodejníctva v knihe nie je uzavretá alebo vyhranená jedným smerom a podľa mňa autorka chcela docieliť, aby si čitatelia urobili vlastný názor, cítila som tam podtón „bez vetra sa ani lístok nepohne“, ale bavilo ma to, bolo to spracované zaujímavo. Koniec priebehu mi prišiel zvláštny a nedokončený, neviem teda, či sa máme tešiť na pokračovanie. Každopádne mi to prišlo ako doslova predčasne ukončené a seknuté v istej časti. Polovicu hviezdičky z hodnotenia sťahujem len preto, že príbeh nebol nejak extra napínavý, aby som ho zlhtla za dve poobedia, napriek tomu ma to bavilo a môžem túto knihu len vrelo odporúčať.

Kniha sa mi čítala perfektne … Celý čas som bola v napätí, autorka postavila príbeh tak, že v podstate mohlo mať rozuzlenie tri rôzne podoby a celý čas som o nich uvažovala. Koniec má úplne prekvapil. Knihu určite odporúčam … Páčilo sa mi aj to také “psychično” v pozadí.