Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
„Povedal, že musíme stále milovať to, čo je na opačnej strane tohto boja na opačnej strane tejto záchrany ato nám musí dodať odvahu.“ (s. 12)
Na viacerých miestach vo svete práve prebieha vojnový konflikt. Anielen vnašom svete, ale aj vpríbehu Zelený smaragd naši hrdinovia pokračujú vbojoch. Picket aHeather sa však rozdelia, lebo si to vyžaduje situácia. V tretej časti série sledujeme ich príbehy oddelene. Nepriateľ je však jeden. Morbin ajeho posluhovači.
Heather aPicket nie sú iba predstavitelia zvieracej ríše, ale aj tí, ktorí nám svojím konaním nastavujú zrkadlo vnašom ľudskom svete. Musia podstúpiť ťažké rozhodnutia, prekonávať prekážky astále veria, že správne konanie je cesta.
„(...) žiadna cena nie je príliš vysoká, keď králik robí to, čo je správne, ažiadna odplata nie je dostatočne veľká, keď králik robí to, čo je nesprávne. Veriť vopak znamená odovzdať našu slobodu lži.“ (s. 115)
Na tomto príbehu so synom oceňujeme krásne vykreslené vzťahy: súrodenecké, priateľské, vzťah rodičov sdeťmi, ale napríklad aj majstra aučňa (Hemer Picket). Dej je ešte napínavejší ako vpredošlých dieloch, často sme ani nedýchali.
Králiky neoplývajú žiadnymi špeciálnymi schopnosťami (aj keď oPicketovi už kolujú legendy ako okrálikovi, ktorý lietal). Vtejto časti však vnímame, že aj ich svet je svetom pokroku apoužívajú rôzne technické vymoženosti. Tie však so sebou prinášajú aj etické otázky, ktoré si vynálezcovia uvedomujú: „Viem, že pomáham vymýšľať veci, ktoré ničia, ale sú zamerané na temnotu. Adúfam, že keď do tej temnoty urobia dieru, vnikne dovnútra svetlo.“ (s. 155)
Heather aPicket sú príkladom toho, že nevzdávať sa abojovať za dobro je nevyhnutné. Som veľmi rada, že existuje táto séria. Aj keď spracúva náročnú tému, vtejto dobe je pomocníkom na vysvetľovanie. Pretože aj deti vnímajú, že medzi nami žijú ľudia, ktorých vojna vyhnala zdomovov. Autor opäť ukončil knihu tak napínavo, že sa nevieme dočkať pokračovania.
Rozdělené město je urban fantasy, ktorá sa odohráva vdystopickom svete. Tarian je
čarodejník, ktorý má splniť úlohu. Vo chvíli, keď so svojou misiou začína, prichádza
oobrovskú moc aj magické predmety. Zrazu sa ocitá vneznámom meste, úplne bezmocný svážnymi zraneniami.
Dej je rozdelený do dvoch častí. Prvá sa odohráva vmeste, kde je všetko zanedbané arozpadá sa akde chýbajú elementárne veci. Vitajte vOkruhu. Neoficiálne mu vládne skupina Yuedov, ktorá tyranizuje ačasto bezdôvodne ubližuje obyvateľom. Nie je tu kino, reštaurácie, krčmy ani poriadna lekárska starostlivosť.
Život vOkruhu je pomalý, bez veľkých dobrodružstiev. Tarian sa vďaka Kris ajej mame
pomaly zotavuje aneskôr skúma Okruh, aako sa vňom žije. Zisťuje, že na trhu sa môže
naučiť najviac: aké majú veci hodnotu asám rozmýšľa ospôsobe, akým sa uživí.
Tarian nie je postava, ktorú si väčšina čitateľov hneď zamiluje. Je racionálny, kalkuluje achce dokončiť svoju misiu. Od prvej po poslednú stranu môžeme vidieť vývoj tohto čarodejníka. Oceňujem, že prvá časť je pomalšia ačitateľ spolu sTarianom objavuje Okruh ajeho fungovanie. Ak by som sa ocitla na jeho mieste, veľa vecí, by som vykonala ako on. Dej tak pôsobí realisticky.
Postavou, ku ktorej ma čitateľ blízko, je Kris, ktorá je emotívna atiež sa postupne mení.
Zaujímavou osobou je Gordo, oktorého minulosti asúčasnosti veľa nevieme. Je to postava, ktorá si nesie svoje tajomstvo.
Druhá časť knihy sa odohráva vRingu, kde je život plný bohatstva, smiechu, zábavy. Je
opozitom životu vOkruhu, ale tiež má svoje pravidlá aj nástrahy. Stretávame tu aj viac
Senjemov, strážcov poriadku.
Dozvieme sa aj ofungovaní mágie vtomto svete aoskutočnosti, že čarodejník ju musí
praktizovať zodpovedne nielen ksebe, ale aj ostatným.
Spolu sTarianom som prežívala jeho stratu čarodejnej moci, bolestivé zranenia, ochutnala som nechutné placky ztrhu, zlý pocit znesplnenej misie, či plánovanie ďalších krokov. Tejto knihe môžem vyčítať len jednu vec. Záver je veľmi napínavý aja vrukách nemám druhú časť, aby som utíšila svoju zvedavosť.
Mali ste niekedy pocity sústavnej únavy, vyčerpania, k tomu nočné budenia a pocit, že to už takto ďalej nejde? Presne tak sa cíti otec Tim, ktorý je hlavnou postavou tejto knihy. Jedným slovom by sme jeho stav mohli nazvať „vyhorenie“.
Ak mám byť úprimná, nemyslela som si, že táto kniha ma až tak zasiahne. Možno sa tak stalo preto, lebo v tomto životnom období mám veľa spoločného s otcom Timom. Pri čítaní som sa ocitla v Mitforde a mala som pocit, že kráčam ulicami mestečka, za čo vďačím aj skvelej mapke v úvode knihy.
Možno budete mať pocit, že kniha má pomalší rozbeh, ale mne sa tá pomalosť páčila. Lebo táto kniha je o spomalení. O bežných dňoch, radostiach aj problémoch, ktoré žije vačšina z nás. Autorka niekedy opisuje elementárne činnosti pri varení, či práci v záhrade, a práve aj to je to spomalenie, ktoré príbeh sľubuje.
„Niekedy sa človek musí nasýtiť všetkého nóbl, aby vedel oceniť obyčajné (...).“ (s. 290)
Okrem otca Tima spoznávame aj obyvateľov mesta, niektorí nám prirastú k srdcu viac, iní menej. Ja som si najviac obľúbila slečnu Sadie, Cynthiu, aj Dooleyho, ktorého som mala potrebu objať. Samozrejme nesmiem vynechať ani štvrnohého priateľa Barnabáša, ktorý mi často vyčaril úsmev na tvári. Nájdeme tu doslova jemnú romantickú zápletku a objaví sa aj detektívna záhada a neskôr pátranie.
Toto je jedna z tých kníh, pri ktorých som sa nevedela rozhodnúť, či chcem rýchlo poznať záver, alebo ju nechať plynúť pomalším tempom, aby som si čím dlhšie vychutnala čítanie, príjemné prostredie a celkovú atmosféru knihy.
Odporúčam všetkým, ktorí potrebujú spomaliť, stíšiť sa a možno práve v tomto pôstnom období načerpať nové sily. Myslím, že v tejto uponáhľanej dobe si táto kniha svojich čitateľov nájde.
„Ako mám žiť svoj život, keď ma v jednom kuse niekto pred ním chráni?“ (s. 136)
Táto kniha ma preniesla do čias, keď som chodila na strednú školu. Pred školou
občas niektorú zo spolužiačok čakal chlapec, vtedy sme ostatné dievčatá
pozerali z okna, či príde s ružou.
Bolo to obdobie, keď sa ešte používali tlačidlové telefóny a písali básne.
Kristína Ježovičová ma svojím románom uviedla do sveta dnešných stredoškolákov, ktorí musia čeliť nielen bežnému svetu, ale aj svetu sociálnych sietí. Veľmi oceňujem, že tomu prispôsobila aj jazyk, ktorý autenticky zachytáva svet mladých ľudí a slovnú zásobu, ktorú používajú.
Veľmi som si obľúbila hlavné postavy Katy a Marka. Katy možno trochu viac, nakoľko mi vo viacerých bodoch pripomína moje mladšie ja. Marko je považovaný za badboya a Katy dostáva varovania, aby sa mu vyhýbala. Nerobíme si aj dnes o druhých názor na základe rečí, či klebiet, ktoré počúvame? Ja sa tomu snažím vyhýbať.
„Človek súdi človeka podľa dojmov a rečí druhých, no väčšinou si nedá najmenšiu námahu zistiť, či je to naozaj tak a nahliadnuť pod povrch. (s. 162)
Kto čítal Vianočný bozk, vie, ktoré ďalšie postavy môže v knihe očakávať. Ak ste nečítali, autorka čitateľom poskytne dostatočné vysvetlenia. Mne sa pri čítaní tejto knihy vkradla do mysle i do srdca Emmka. Ako matka som cítila veľký smútok, že sa musela vysporiadať s takou realitou, v akej sa ocitla. Vžila som sa aj do súrodeneckých a rodičovských vzťahov v rodine Katy.
Oceňujem postmoderný postup, ktorý autorka využila pri písaní a tým je odkazovanie. Napríklad jedna z postáv napíše knihu, ktorá má identický názov ako iná autorkina kniha. Alebo odkaz na jeden reálny instagramový profil.
Okrem obsahu, ktorí sa nemusíte báť dať svojim stredoškolákom do rúk, musím pochváliť aj vizuálnu stránku knihy: obálku a oriezku, ktoré upútajú na prvý pohľad a nádherne oživia každú policu.
Valentínsky bozk je YA román a je skvelé, že mladí ľudia môžu siahnuť po knihe, ktorá má hĺbku a vie ich vtiahnuť do sveta a do problémov, ktoré v tomto období riešia aj oni. Zaujme však aj staršiu generáciu, ktorá sa aspoň v myšlienkach rada vráti do obdobia školských čias a prvých lások.
Júlia Hysi Neslobodní klamú
Narodíte sa do inštitúcie, do tzv. ÚSTAVU. Neviete, kto sú Vaši rodičia a rovnako to o svojich rodičoch nevedia ani ostatné deti okolo Vás. Nemáte v nikom oporu. Nesmiete nadviazovať vzťahy so zamestnancami, ktorí sa o Vás starajú. Zakázané sú aj priateľstvá medzi deťmi. Do takéhoto sveta sa narodila hlavná hrdinka Helen.
To však nie je všetko. Tieto deti sa nenarodili slobodné, svoju slobodu si musia zaslúžiť: „Sloboda nie je dedičstvo. Je to niečo, čo si musí každý zaslúžiť sám. A vďaka Ústavu si ju každý môže zaslúžiť sám. Dostala som rovnakú šancu pokúsiť sa o slobodu ako všetci a je na mne, čo s tou šancou urobím. Tak je to fér.“ (s. 42)
Helen žije v pravidlách Ústavu a je s nimi vžitá, kým sa neocitne v situácii, keď ju nespravodlivo obvinia. Za trest ju v testoch posunú niekoľko úrovní nižšie. Jej sloboda je ohrozená. Podarí sa ju Helen získať ? Aký svet sa nachádza za múrmi Ústavu?
„A niekedy je bezpečie znakom, že sa bojíme robiť správne veci.“ (s. 216)
Autorka nám prostredníctvom Helen postupne odhaľuje pravidlá a (ne)fungovanie Ústavu. Spolu s ňou sa ocitnete v svete plnom klamstiev, propagandy, manipulácie, strachu zo zrady a bezradnosti. Myslím, že tieto témy sú veľmi aktuálne aj v súčasnosti. V dobe, keď sa realita ohýba tak, ako to vyhovuje tým, ktorí disponujú mocou.
Helen je postava, ktorá spočiatku verí všetkému, čo Ústav propaguje. Prežívala som s ňou jej pády, úvahy, myšlienkové pochody, obavy, zmätenosť, túžbu po slobode a priateľstve. Tento debutový dystopický román si vás podmaní. Odporúčala by som ho aj čitateľom, ktorí veľa uvažujú o živote a majú v obľube hlboké myšlienky a filozofovanie. Lebo taká je aj Helen.
Po prečítaní záveru dúfam, že autorka pokračuje v písaní, lebo nutne potrebujem pokračovanie. Júlia Hyusi síce tento príbeh ukončila, ale zároveň v čitateľovi nechala rezonovať mnoho otázok.
„Bojoval za to, čo miloval a nie preto, že by rád bojoval.“ (s. 85)
Podľa výskumného ústavu PRIO prebiehalo v roku 2024 v 36 krajinách až 61 ozbrojených konfliktov. Prečo uvádzam tieto čísla? Lebo aj v tomto pokračovaní Zeleného smaragdu čelia hlavní hrdinovia útokom, zrade a bojom. Je veľmi náročné žiť vo svete, kde sa bojuje, kde nemáte istotu zajtrajška nielen pre seba, ale aj pre tých, ktorých milujete.
Deti aj prostredníctvom kníh vnímajú boje. V tomto príbehu je veľmi krásne zobrazená vernosť, obetavosť a odvaha bojovať za správnu vec. Za slobodu. Nezapredať svoje hodnoty a hodnoty komunity. Aj v tejto časti fandíme Malému, Heather, Picketovi a Eme. Na druhej strane tu máme zradcov, ktorí budú žiť s tým, čo napáchali.
Nájdeme tu aj bitky, ktoré postavy zvádzajú samé so sebou. Napríklad rady, ktoré dáme druhým, nie vždy dopadnú podľa našich predstáv a potom prídu výčitky: „Ty si na správnej strane tejto vojny. Bol si len na nesprávnej strane tejto rady.“ (s. 221) Preto je vždy dôležité myslieť aj na dôsledky našich vyslovených slov.
Nás so synom napríklad veľmi zaujímalo, ako končia králiky, ktoré boli unesené Morbinom a jeho skupinou. V pokračovaní dostávame niektoré odpovede. Nahliadneme do Morbinovho Brlohu a nazrieme aj do Akolanu, mesta otrokov, kde končí mnoho unesených králikov. Zoznámime sa tu aj s králičkou Sween, ktorá je tiež otrokyňou a veľmi sa kontroluje, aby pieseň, ktorá zaznieva v jej vnútri, nevyšla na povrch, lebo otroci majú zakázané spievať. Ako to už pri otroctve býva, niektorí sú radi, že prežili, zmieria sa s osudom, zatiaľ čo druhí túžia nadobudnúť svoje práva.
V tejto časti zažijete veľa dobrodružstiev. Oceňujeme aj krásny súrodenecký vzťah medzi Picketom a Heather. Pri čítaní sa pozastavíte pri mnohých hlbokých myšlienkach. Rozčúlite sa nad zradcami spomedzi králikov, vyroníte nejednu slzu a keď si myslíte, že prvá časť skončila napínavo, som zvedavá, čo poviete pri tejto.
Thriler Zákon džungle nás prenesie v čase a ocitneme sa v Amerike 80. rokov. Konkrétne zavítame do roku 1984 do Arizony a Nevady. Akčná, nebezpečná jazda, samozrejme nechýbali ani pôvodné značky aut tohto obdobia, ktoré sa zapísali do dejín Ameriky. Autorka navodila dôveryhodnú atmosféru a tak si napríklad zažijete aj vtedajšie predvolebné kampane kandidátov na prezidenta. Dokonca nájdeme prepočítané ceny v dolároch na vtedajší kurz. Na dôveryhodnosti pridáva aj to, že Katka strávila 3 mesiace v Arizone, čo je určite skúsenosť, ktorá pozitívne prispieva k opisu krajiny a vyštudovala Bezpečnostné a strategické štúdiá na univerzite v Brne, čo sa odráža v téme pašovania.
Hlavnou postavou príbehu je Benjamín, ktorý si priniesol zranenie z Vietnamu. To mu však berie možnosti plnohodnotného zamestnania. Napriek tomu sa ožení a má dcéru. Manželka Paula však nechce pracovať a je to ten druh človeka, ktorý míňa aj to, čo nemá. Benjamín si tak začne požičiavať od tých nesprávnych ľudí. A neskončí to dobre. Keďže nedokáže splácať úžerníkom, manželka s dcérou Amandou ho opustia a on je nútený pomáhať s pašovaním zvierat.
Manželka Paula nie je typ postavy s ktorou sympatizujete. Je opakom vzornej matky, je prospechárska, egoistická, živelná, čím vytvára priestor na vyniknutie Benjaminovej utiahnutej osobnosti. Zaujala ma aj postava Erica, ktorý vyrastal v toxickom prostredí, čo sa prejavuje na jeho spôsobe života a bráni mu to, nájsť samého seba.
Kressl sa zamerala na fungovanie organizovaných zločineckých skupín, problematiku pašovania zvierat, ich vysoký úhyn pri preprave a nesprávnej starostlivosti. Autorka vie, ako Vás preniesť v čase a upútať Vašu pozornosť. Originálny akčný thriler, s neopozeranou, ale dôležitou témou, nakoľko pašovanie zvierat je aj súčasným globálnym problémom.
„Domnievam sa, že po rodine túži každý, lebo by nás mala ľúbiť za každých okolností.“ (s. 108)
Niektorí z nás majú okolo seba rodinu od prvého nádychu na tomto svete. Starajú sa o nás rodičia, starí rodičia, máme súrodencov, tety, ujov, strýkov, bratrancov a sesternice. Nie všetci však majú takéto šťastie. Po príchode na svet zostanú sami, alebo s osobou, ktorá nie je vhodná na výchovu dieťaťa, lebo sa necháva viesť vlastnými démonmi, či už je to alkohol, drogy, neriešené psychické problémy...
Harper patrí do skupiny ľudí, ktorí nepoznajú svojich rodičov. Matka zomrela na následky dopravnej nehody krátko po tom, čo ju porodila. O otcovi nemá žiadne informácie. Do ôsmich rokov sa o ňu starala stará mama, ktorá zomrela na predávkovanie. V pestúnskych rodinách to však bolo ešte horšie.... Po jednom úteku z takejto rodiny si ju vzal pod ochranné krídla Oliver Jackson. To sa však nepáčilo a nepáči zvyšku jeho rodiny. Napríklad Ridge, Oliverov syn si myslí, že Harper sa chce priživiť na Oliverových peniazoch.
V tomto trileri z prímorského prostredia s romantickou líniou sa vydáte na cestu plnú napätia, rodinných tajomstiev a vzťahov, morského sveta, prehodnocovania minulosti. Nevyhnete sa úvahám o rodine, nebezpečenstve hľadania príbuzných prostredníctvom DNA testov, zamyslíte sa nad úskaliami adoptovania si embrya.
Oceňujem prítomnosť morských živočíchov v príbehu, obzvlášť lamantínov. Zaujala ma aj farma so stehnovkami a výroba morského hodvábu, ktorý sa spomína už v mytológii a tiež v knihe Julesa Verna Dvadsaťtisíc míľ pod morom: „Posádka ponorky Nautilus mala odev z byssu, čo je práve označenie pre tieto vlákna podobné vlasom.“ (s. 133)
Čo všetko prinesie Harperino pátranie po otcovi a príbuzných? Ako sa vyrovná Ridge s narušenými vzťahmi vo svojej rodine? Vydáte sa spolu s hlavnými postavami postupne rozpletať jednotlivé vlákna? Ridge totiž verí tomu, že to je cesta k riešeniu: „Ak sa mu podarí rozpliesť jednotlivé vlákna, celú túto motanicu dokáže vyriešiť.“ (s. 141)
„Ľudia bez nádeje, bez lásky, bez štipky radosti zo života sú len chodiacimi mŕtvolami.“ (s. 187)
Túto knihu som pôvodne začala čítať spolu so synom. Nemôžem sa mu priznať, lebo by bol veľmi sklamaný, ale Vám áno. Potajomky som ju dočítala a ešte raz ju čítam spolu s ním. Príbeh je určený pre mladších čitateľov (10 rokov), ale na svoje si určite prídu aj starší, ktorí milujú príbehy plné fantázie, tajomna, dobrodružstva, mágie a súbojov dobra a zla.
Dej sa odohráva v alternatívnej minulosti. Hraničiar Bartolomej dostane od mníchov dôležitú úlohu. Ochrániť sirotu Nathaniela pred Zlom, ktoré ho chce dostať. Nathaniel je posledným potomkom druidov a zároveň nádejou na záchranu sveta. A tak sa ocitneme v lese, v chalupe, kde sa tieto postavy snažia nájsť cestu k sebe. Túlame sa a spoznávame bylinky. Miestami som mala pocit, že som spolu s nimi a užívam si pokoj a harmóniu.
Dej plynie pomaly až kým idylické nažívanie naruší cholera, útok svorky vlkov a príchod ZLA. Naši hrdinovia sa vydajú na cestu. Zažijú mnohé dobrodružstvá. A spolu s nimi stretneme aj mytologické bytosti: jednorožce, draky, čarodejnice, dryády... .
Celým príbehom sa tiahne motív dubových listov a duba. Nathaniel má znamenie: tri prekrížené dubové listy vzadu na krku. Neskôr ho dryády zavedú do dubového hája. Nesmiem zabudnúť ani na strieborný amulet s týmto motívom...
Ilustrácie Nadje Mišovičovej dotvárajú atmosféru knihy. Očarila úvodná obálka. V knihe sú síce čiernobiele obrázky, ale to im neuberá na kráse. Portréty, ktoré znázorňujú postavy majú vyčlenenú celú stranu, ale nájdete tam množstvo drobných kresbičiek, ktoré spríjemňujú čítanie: sušené byliny, amulet s dubovými listami, vĺča... .
Ak hľadáte knihu na spoločné rodinné čítanie, alebo pre milovníka fantasy verím, že Nathaniel je správna voľba. Zaujímavý príbeh, ktorý obsahuje pozitívne vzory a rady do života: „No nikdy nesmieš zabudnúť, že aj celkom obyčajný človek môže dosiahnuť neobyčajné veci.“ (s. 94)
Ak túžite čítať motivačnú knihu, kde Vás autor poľutuje, aké ťažké to v živote máte, respektíve, kde Vás utvrdí, že Vaša sebaľútosť je v poriadku, tak ste na nesprávnom mieste. Všetci totiž v živote prekonávame prekážky. Niektorí bojujú so zákernou chorobou, iní sa snažia prekonať smrť najbližších, ďalším stroskotá manželstvo… . Sú však ľudia, čo sa musia popasovať s kombináciou problémov, ktoré ich v živote stretli. No nevzdávajú to. Aj o tom je táto kniha. Ako sa nevzdať, ako prekonávať problémy, o neľutovaní sa, o práci na sebe, o raste.
Slovami autora Vás kniha nasmeruje nasledovne: „Ukáže ti, ako bojovať. Ukáže ti, ako prekonávať všetko to ťažké a zdolávať to zdanlivo neprekonateľné. Dá ti udalosti v tvojom živote do súvisu. Pomôže ti precitnúť a pochopiť.“ (s. 13)
Mnoho motivačných kníh ponúka veľa prázdnych slov a málo konkrétnych rád. Zo dna ku hviezdam si vážim lebo:
-Autor sa nebojí otvorene písať o problémoch
-Nedáva falošnú nádej, že nás zachránia nejaké zázraky, len preto, lebo v nich veríme a čakáme, že sa naplnia
-Očakávať výsledky bez tvrdej práce je pochabé
-Tvoje sťažovanie sa nikoho nezaujíma
-Duševné problémy sú rovnako dôležité ako tie fyzické a netreba ich pokladať za slabosť
Okrem vymenovaných bodov Kadlec rozoberá aj svoje vlastné problémy s ktorými vo svojom živote bojoval, ako nad nimi zvíťazil, poučil sa a posunuli ho na jeho ceste. Veľmi oceňujem aj krásne citáty, ktoré sú v jednotlivých kapitolách a príbehy, ktoré mu zverili čitatelia, kamaráti. Mňa najviac zaujal príbeh Sliepky ako záchranárky, ktorý si prečítate na s. 204 -- 205.
Potrebujete v živote motivovať? Máte pocit, že všetky problémy sveta sa na Vás sypú? Mám pre Vás dobrú správu. Táto kniha Vám pomôže prekonať ťažké chvíle, ak si rady, ktoré sa dočítate vezmete k srdcu. Lebo to nie je iba o čítaní. Ale aj o aplikácii do života. Aby ste mohli RÁSŤ a plniť si svoje SNY. Budete sa ďalej sťažovať, alebo začnete na sebe PRACOVAŤ?
