Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Citam rada a citam vela.
Nie som zanrovy rasista - ak je kniha dobra, precitam si horor, krimi, sci-fi, romantiku, biografiu, popularno-naucnu knihu, name it. Plus mam dve male deti, s ktorymi denne citame detske knihy.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Hlavným problémom tejto knihy bolo nie celkom šťastné žánrové zaradenie.
Toto nie je triler, krimi, ani snaha o rozlúštenie záhady, kde hľadáte páchateľa alebo kde pointou príbehu je pochopiť konanie páchateľa, pretože v podstate oboje sa dozviete hneď na začiatku. Je to psychologický román o tom, čo dokáže urobiť vina s človekom, ako ho pretvára, bojuje s ním, až ho nakoniec zlomí a zničí.
Ak teda hľadáte napínavý a mysteriózny príbeh, nestrácajte čas, nakoľko kniha je to naozaj rozsiahla. A navyše dejovo veľmi pomalá, keďže rýchly spád a akcia nie sú jej cieľom. Je to príbeh o skupine vysokoškolákov, o ich vzájomnej dynamike, o vplyve ich profesora na ich životné rozhodnutia. O tom, ako vám pobláznenie a jedno blbé rozhodnutie môže zmeniť a zničiť celý život.
Postavy sú tu naozaj prepracované, hoci si nemôžete byť až do konca istí, či sú skutočne také, ako ich podáva rozprávač, ktorý je jedným z nich, má k nim citové väzby a nevie tak príbeh podať objektívne. Táto technika rozprávania príbehu sa mi veľmi páčila, dodávala mu na tajomne a je len na čitateľovi, čo rozprávačovi uverí a čo nie.
Ak by som do tejto knihy šla s inými očakávaniami, nebola by som z nej taká sklamaná. Nič to však nemení na tom, že bola pre mňa príliš rozťahaná, plná zbytočných opisov. Rozumiem, že tam mali svoje miesto, no iný spisovateľ by to isté vedel vyjadriť dvomi-tromi vetami, a nie dvomi-tromi stranami, ktoré vo mne akosi nevyvolávali žiadnu emóciu, iba ak nudu.
Ak máte radi pomaly plynúce príbehy s dôrazom na psychológiu postáv, dajte knihe šancu. Ale naozaj od nej nečakajte žiadne závratné odhalenia. Hoci osud hlavných postáv v závere vás možno šokuje.
Nuž, po prečítaní tejto knihy možno o pár ilúzií prídete, avšak získate omnoho viac. Otvorí vám totiž oči, ponúkne iný, (aj napriek magickosti príbehu) reálnejší pohľad na vlastné očakávania, sny a predstavy o láske.
Nepamätám, kedy som sa pri knihe smiala tak, že som cez slzy nevedela čítať. Je dosť možné, že ma rozosmievala najmä kvôli zvolenej tematike s pánom Darcym, ktorého mám vďaka štúdiu angl. literatúry zanalyzovaného z každej strany. No minimálne usmievať sa pri čítaní budete celkom zaručene.
Príbeh prelínajúci reálny svet s knižným svetom pána Darcyho bol ne/uveriteľne skvelý a premyslený do detailov. Je to vtipné, ľahučké, plné lásky nielen k mužovi vašich snov. Je to o priateľstve, starnutí, prehodnotení vlastného vnímania sveta, o odvahe zmeniť svoj život.
Čítala som 7 kníh, no zrecenzujem ich hromadne, nakoľko sú si naozaj veľmi podobné, čo je v podstate aj ich mínusom pre mňa.
Mám rada pestrosť, nepredvídateľnosť, knižné prekvapenia, ktoré objavím úplnou náhodou. Potter je skôr stávka na istotu. Ak ste od nej prečítali jeden román a neskutočne sa vám páčil jej štýl, príbeh a motívy, zaručene sa vám budú páčiť aj ostatné.
K opakujúcim sa prvkom v jej príbehoch patrí britsko-americká dvojica, ľúbostný trojuholník, štipka magickosti (hoci tento prvok mňa osobne veľmi bavil), zväčša patetická hrdinka a la Bridget Jones (len možno mladšia verzia), od začiatku predvídateľný koniec, opakujúce sa opisy mizérie hlavnej hrdinky. Je super, keď spisovateľovi niečo zafunguje. No existuje istá hranica, kedy už nie je možné opakovať sa, pretože to začne byť nuda.
Keď som diela od Potter rozoberala s jej veľkou fanúšičkou, vysvetľovala mi, že ju práve táto predvídateľnosť láka. Keď presne vie, čo môže od knihy čakať, je to pre ňu najlepší oddych, ak si potrebuje dať pauzu od ťažšej literatúry.
Aby som však len nekritizovala. Na knihách od Potter sa mi naozaj veľmi páči, že i napriek ľahkej hlavnej dejovej línii každá kniha obsahuje aj vážnejšie témy a nastavuje zrkadlo našim predstavám “čo by bolo, keby”. Potter čitateľom skladá z očí ružové okuliare a ukazuje aj “temnú” stránku romantických predstáv, na ktoré človek pri snívaní akosi zabúda. Jej knihy sú vtipné, magické, no zároveň veľmi realistické tým, že si človek uvedomí, že tie sny a túžby možno nakoniec vôbec nie sú také úžasné. A že reálny život je mnohokrát lepší.
Za tento realistický pohľad na lásku si určite zaslúži vašu pozornosť a minimálne jednu šancu na čítanie.
Dlho som váhala nad hodnotením, pretože prvky hororu a tajomna ma vážne zdvíhali zo stoličky (čítať knihu v noci, keď vonku leje a fučí, bol fakt “super” nápad). Ťaživá atmosféra plná nejasností, zatajovania a zloby bola vykreslená presvedčivo.
Páčilo sa mi aj nápadité a pestré štruktúrovanie príbehu - podcasty s rozhovormi o prípade spred 20 rokov sa striedali s rozprávaním zo súčasnosti jednej z dotknutých osôb.
Psychológia postáv a rozprávanie tých istých udalostí z pohľadu rôznych ľudí bolo výborné. Samotný príbeh zločinu a jeho odhalenia nebol výnimočný, zvláštny ani prekvapivý. Podcastové rozuzlenie som tušila od 20.strany, takže veľké odhalenie sa v mojom prípade, bohužiaľ, nekonalo. Ak to však nečakáte, kniha vás dostane aj v tomto smere.
Osobne som bola dosť znechutená z príbehu 15-ročných detí, ktorý sa celý točil v podstate len okolo pitia, fajčenia, hulenia a sexu. Neprekážalo by mi to, ak by cieľom príbehu bolo poukázať na tento spoločenský problém. Avšak akosi to nešlo do hĺbky, skôr to tvorilo len povrchnú kulisu, motív, od ktorého sa odvíjali ďalšie akcie a reakcie v príbehu.
Za moje nižšie hodnotenie však môže predovšetkým slabšie spracovanie tém, ktorým ma kniha až tak nedostala. Motív zločinu bol silný, už roky aktuálny. Je to veľmi dôležitá téma, ktorá si zaslúži pozornosť, preto ma mrzí, že ma kniha nepresvedčila. Celkovo som mala pocit, že pri mnohých dôležitých témach šiel autor len po povrchu, hoci by si zaslúžili hĺbku a dôraz. Ak chcete vedieť viac, podrobnejšie to rozoberám na goodreads.
Aj napriek mojim rozpačitým dojmom knihu odporúčam, ak sa chcete trochu báť, trochu riešiť záhadu a trochu premýšľať nad spoločenskými a psychologickými aspektami príbehu. Osobne neľutujem, že som po knihe siahla, kľudne by som to urobila znovu. Podľa niektorých recenzíí je táto prvá časť série najslabšia, takže určite si prečítam aj ďalšie pokračovania.
Ak čítate moje recenzie, iste ste už zachytili, že nemám rada plytvanie slovami. A táto na pohľad ľahká a jednoduchá nádhera mi pohladila dušu, ako keď človek s OCD vidí dokonalo farebne zoradené pastelky.
Témy sú rôzne - od lásky, cez každodenný život, až po tie filozofické a reflektujúce krajinu, ľudí, či dokonca politiku.
Niektoré texty a básne zaujmú formou, iné myšlienkou a niektoré kombináciou všetkého. Je to rozmanité, jednoduché, výstižné a graficky nádherne čisté a nápadité.
Milujem slovné hračky, ktoré sa hrajú nielen s významom, ale aj s formou, a čistá duša dokonale kombinuje oboje. Mnohokrát sa text na prvý pohľad zdá jednoduchý, nudný, samozrejmý, no ak sa lepšie zahľadíte / zamyslíte, objavíte hlbšie skrytú druhú rovinu. Nádherný slovný minimalizmus s dušou.
Knihu zhltnete pri jednej nedeľnej káve, aj keď budete pri každom druhom texte rozjímať nad životom. Jediné, čo ľutujem, že knihu som si požičala a nie je súčasťou mojej knižnice. Jedno čestné miesto by som jej tam s radosťou vyhradila.
Dojemná a silná rodinná sága, v ktorej sa prelínajú rôzne časové horizonty - životné príbehy rodičov Penelope a Mikaela, ich spoločný život s deťmi a život detí bez rodičov. Príbeh rodiny Dunbarovcov je plný smrti, bolesti a smútku, no predovšetkým je to príbeh lásky všetkých podôb - rodičovskej, partnerskej, a hlavne tej bratskej.
Páči sa mi, ako Zusak dokáže vyjadriť tie najsilnejšie emócie cez drobné gestá a skutky. Hoci je príbeh rozprávaný ľahkým tónom mladého muža, pravidelne vás omráčia výbuchy emócií - od bratskej lásky, po neskonalý smútok a pocit zrady.
Jedným z najsilnejších momentov pre mňa bolo, ako sa pohral s ústrednou postavou Claya. Ponechal ho bez hlasu celých 60 strán, aby úplne prvýkrát v knihe prehovoril, keď ako jediný pozdravil otca a vytvoril tak základ spáleného mostu medzi otcom a synmi. Tou nemosťou nabrala obyčajná veta “Ahoj, otec.” neskutočnú silu.
Ani neviem, ktorú postavu som si zamilovala najviac. Či silné ženské predstaviteľky Penelope a Carey, alebo bratov Dunbarovcov - rozumného Matthewa, drsného Roryho, prefíkaného Henryho, citlivého Tommyho, či Claya, ktorý mal z každého brata niečo, no bol predovšetkým vnímavým poslucháčom a rozumel aj tomu, čo iní pre emócie nedokázali vnímať. Páčilo sa mi, že kniha nebola písaná lineárne, ale príbehy jednotlivých postáv sa striedali.
Kniha svojím nepriamočiarym, imaginatívnym charakterom nesadne každému. Je písaná mimoriadne figuratívnym štýlom, nečíta sa preto rýchlo a ľahko, no zážitok z nej je o to silnejší. Napísať román týmto štýlom chcelo určitú dávku odvahy, pretože to nie je pop song pre masy, ale skôr niečo ako moderná klasika pre audiofilov. Je dosť možné, že ju odložíte, aby ste ju opäť chytili do rúk, keď nastane ten správny moment, hoci aj o pár rokov. Ale určite jej dajte šancu. Je to silný príbeh lásky. Surový a verný.
Zaoberať sa dejom je asi zbytočné. Dobrodružstvá malého uličníka Hucka na rieke Mississippi sú vám isto povedomé z hodín literatúry. Bolo to naozaj vtipné, mnohokrát absurdné, pritiahnuté za vlasy a v reálnom živote nepredstaviteľné, no o to zábavnejšie.
Ak sa pozriete za humornú oponu príbehu, kniha je zároveň autentickým zdrojom informácií o živote v Amerike 19. storočia. Môžete tu postrehnúť rodiacu sa históriu, ktorá bola pre Twaina bežnou prítomnosťou - rozdiely medzi demokratickejším severom a otrokárskym juhom, či medzi sociálnymi vrstvami.
Nahliadnete do neľahkého života otrokov (o.i. v origináli aj do ich špecifického variantu jazyka - afroamerickej angličtiny) a isto vám neujde ani ich podceňované vnímanie a zobrazovanie aj samotným Twainom.
Ako väčšina klasiky, aj toto dielo by sa dalo rozoberať donekonečna z mnohých uhlov a rovín. Ak vás kniha zaujme, internet je plný analýz a detailných komentárov, ktoré vám môžu pomôcť lepšie pochopiť dielo aj dobu, v ktorej vzniklo.
Meno Ed McBain (publikoval aj pod vlastným menom Evan Hunter, no myslím, že u nás vychádzali jeho diela skôr pod menom McBain) je známym pojmom v zelenej knižnici, ktorú som kedysi dávno čítala ako žeravá, kým sa moje kamošky chichotali nad knižnicou v červenších odtieňoch. Každopádne som očakávala kvalitu hodnú tohto mena, no buď mám skreslené spomienky alebo táto zbierka nepatrí k vrcholom McBainovej tvorby.
Poviedky sú veľmi zradnou formou, pretože hoci (resp. práve preto, že) ide o krátke texty, musia zaujať, vtiahnuť do deja a dotiahnuť príbeh do konca na obmedzenom priestore niekoľkých stranách. V prípade tejto zbierky som mala najväčší problém s tým vtiahnutím do deja a vôbec záujmom dozvedieť sa, o čom to vlastne čítam. Bolo mi to proste jedno.
250 strán zvyknem prečítať za 2-3 dni, no s touto zbierkou poviedok som bojovala celý týždeň, zaspávala som pri nej a nútila sa do čítania, pretože ma naozaj nijako nezaujala. Ani štýlom autora, ani príbehmi. Čakala som napínavé krimi plné prekvapivých zvratov, no dostalo sa mi len divných tém spracovaných nudným štýlom.
Preto túto knihu, ako jednu z mála v mojom doterajšom čitateľskom živote, odkladám ako nedočítané dielo do poličky s najnižším hodnotením. A rozmýšľam, že pri najbližšej príležitosti si musím prečítať niečo iné od autora, nech naozaj zistím, či vždy písal takto a mne sa časom zmenili preferencie alebo šlo v tomto prípade naozaj len o nie veľmi vydarenú knihu.
Smutným príbehom sa cielene nevyhýbam, pokiaľ nejde o naozaj ťaživé a depresívne diela. Predsa len je utrpenia dosť okolo nás v reálnom živote a po fikcii siaham skôr s cieľom odreagovať sa, oddýchnuť si či premýšľať.
Táto kniha patrí k tej tretej skupine - veľa, veľmi veľa som pri nej premýšľala. O tom, ako nás traumy z detstva formujú, pretvárajú, ako rôzne na ne deti i dospelí reagujú a vyrovnávajú sa s nimi. O tom, ako naše reakcie na okolie a ľudí v ňom ovplyvňujú naše životné smerovanie. A aj o tom, že niekedy si musíme počkať na to správne obdobie, odžiť si nejakú časť života, aby sme si našli cestu k určitým ľuďom. Kniha dáva mnoho podnetov a myslím, že každý si v nej nájde dačo iné.
Nebudem klamať, nie je to láskavé čítanie. Miestami ťažké, no realistické rozprávanie o Julesovi, jeho súrodencoch a jeho neštandardnom priateľstve s Alvou. Je to smutný a silný príbeh v mnohých okamihoch. Miestami som síce nerozumela správaniu a rozhodnutiam Julesa a najmä Alvy, prišli mi nelogické a zbytočne dramatické, no príbehu to na sile neubralo.
Ťažko mi napísať niečo viac bez prezradenia deja. Z anotácie sa takisto dozviete len zlomok toho, čo kniha v sebe ukrýva. Príbeh je plný smútku a samoty, no je aj o priateľstve, láske, dospievaní, vnútornej sile žiť ďalej, o rodine a putách, ktoré nám prúdia v žilách, nech sa im akokoľvek bránime.
Najsilnejšou zložkou je celkom určite hlboká a prepracovaná psychológia postáv. Dej rovnako nestagnuje, posúva sa, hoci chvíľami možno pomalšie, ale život je raz taký.
Recenzie nájdete rôzne - knihu buď milujete alebo nenávidíte. Ak čakáte sladký happy end, sklamem vás. Asi sa skôr prikloníte k tej druhej skupine čitateľov. No ak sa nebojíte smútku, knihu určite odporúčam.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha začína vyhnaním z raja a poviem vám, hrozne som sa zabavila. Touto scénou ma autori presvedčili, že toto bude iná jazda.
Ak milujete satiru, knihu si určite užijete. Britský humor mi priam kvapkal z každej strany na kolená, je vysoko pravdepodobné, že niektoré vtípky som z nepochopenia prehliadla, no neubralo to na zážitku.
Medzi moje osobné top patrila Agnes a jej listy pre tých, čo neposlúchnu jej inštrukcie, a Crowley. Crowley a jeho metóda “pestovania” rastlín, Crowley a jeho autorádio, Crowley a svätená voda. No predovšetkým každá jedna interakcia medzi Aziraphaleom a Crowleym. A tá satira! Proste láska na prvé prečítanie.
Okrem satirickej línie príbeh obsahuje mnoho filozofických a teologických tém. Keď si odmyslíte humor na povrchu, objavíte veľa silných myšlienok na zamyslenie - o živote, viere, o ľuďoch a ich smerovaní.
Hlavné postavy - predstavitelia dobra a zla Aziraphale a Crowley - a predovšetkým ich priateľstvo je výstižným symbolom toho, že svet nie je čierno-biely, ale obsahuje mnoho nuáns a odtieňov.
Veľmi sa mi páčilo, ako autori poňali zlo vs. dobro v kombinácii so slobodnou vôľou. Rovnako aj myšlienka, že ľudia sú horší než démoni, pretože dokážu vymyslieť najhoršie zverstvá.
Takisto sa mi páčil aj záver - vysvetlenie Veľkého plánu, transformácia Adama z otravného 11-ročného chalana na Antikrista a jeho rozhodnutie o konci sveta. A veľmi výstižná bola aj záverečná reč Smrti o anjeloch apokalypsy.
Trochu menej ma bavila dejová línia okolo Newta a Anathemy. Na druhej strany, anjeli apokalypsy boli zobrazení dokonale (túto líniu vraj písal Gaiman). Celkovo mi asi viac sedeli tie časti, ktoré písal Gaiman - anjeli apokalypsy, démoni a začiatok príbehu (anglická verzia na foto obsahuje aj rozhovor s autormi, kde to rozoberajú).
Knihu treba čítať, tak ako bola napísaná - s veľkou nadsázkou a humorom bez zámeru niekoho uraziť. Ak niekoho urazí, nebude to chybou autorov ale nepochopením diela. Ak máte radi satiru, urban fantasy a nevadí vám teologický humor, určite si knihu prečítajte.
