Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2024
2023
2021
Moje aktivity
Získať všetky knihy zo série Game of Thrones by bol dôvod na oslavu... ale tie sa v týchto knihách zväčša končia neslávne, tak len gratulujeme a posielame odznak :-)
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Úžasná kniha. Čítala sa mi veľmi príjemne a veľmi som si užila dej. Je to oddychové čítanie, ale zároveň udrží čitateľovu pozornosť. Všetko bolo skvelé, len jedna vec mi vadila, a to, že prostredie bolo máličko opísané. Či už sa to týka kráľovstva ako takého alebo miest, kde sa Alessandra pohybuje. No aj napriek tomu je príbeh skvele vykreslený. :)
Postavy sa mi veľmi pozdávali. Alessandra bola úplne úžasná, obľúbila som si ju hneď na začiatku. Takisto aj kráľ bol neopísateľne úchvatný.
Dej naozaj pokojný, nič prevratné sa nedeje, hoci sem-tam som bola prekvapená. Koniec som akosi predvídala, no to na ničom neuberá.
Je to veľmi pekné a rýchle čítanie. Určite kniha stojí za to. :)
Osobne Edgara Allana Poea zbožňujem. Bol to literárny génius s ťažkým životom. Jeho poviedky sú umelecké skvosty a neskutočne sa v nich vyžívam. Písala som o ňom a jeho dvoch dielach Predčasný pohreb a Sud amontillada seminárnu prácu a to mi umožnilo hlbšie nazrieť do tajov ľudskej a Poeovej mysle.
Nie je to typický moderný hororový žáner (ktorého nie som fanúšikom) - Poe písal psychologické strašidelné poviedky, ktoré sa ťažko čítajú, lebo každý čitateľ sa musí nielen najprv prekusnúť cez zložitú skladbu viet, ale predovšetkým sa musí zamyslieť.
Jeho diela nemajú za účel vystrašiť čitateľa (iba do istej miery), ale čitateľ si musí uvedomiť posolstvo každej jednej poviedky, ktorá sa dotkne jeho duše. Edgarove poviedky vyprávajú príbehy tých najtemnejších emócií a činov, ktorých sú ľudia schopní. Keď si to jeden uvedomí, dozaista ho zamrazí. Avšak nie všetci sú schopní jeho mysleniu a dielam porozumieť. Myslím si, že je potrebné akési nadanie skutočne pochopiť jeho tvorbu a rozpoloženie.
Je to ideálne čítanie na chladné jesenné dni, ktoré vytvára melancholickú a hrôzostrašnú atmosféru. Moje najobľúbenejšie poviedky z tejto zbierky sú Predčasný pohreb, Pád domu Usherovcov, a Diablik zvrátenosti.
Naozaj už nemám slov, ktorými by som opísala túto knihu a moje zážitky spojené s ňou. Celú moju slovnú zásobu ohľadom tejto série som minula pri recenziách prvých dvoch častí, tak sem iba stručne.
Strašne prestrašne ma mrzí, že táto trilógia a diel je to, čo je. Mala extrémny potenciál a moja nadšenosť na začiatku postupne klesala do hlbín beznádeje. Je to však fajn úvod to celého sveta gríš a všetko prepracované sa nachádza v duológii Vrania šestka.
Alina, Alina, Alina… je mi do plaču ako od samotného začiatku sa snažila byť silná postava, ale akosi sa jej to nedarilo. Bola tam zmena v jej charaktere - veľmi viditeľná, podotýkam - no naveky ostala slabou hrdinkou. Teraz nehovorím o deji, ale tak celkovo; o autorkiných atemptoch pri vývoji hlavnej postavy. Mal - nemyslela som si že v príbehu vydrží tak dlho. Pravdupovediac, myslela som si, že sa ho Leigh zbaví pri prvej príležitosti. Nebol najlepšou postavou, ale lepší ako Alina (mám k nej fakt averziu). Zo superskvelejultraúžasnej a sľubnej postavy sa stala troska, úplne stratil svoje čaro…
Napriek mojim negatívnym slovám musím podotknúť, že to nie je to najhoršie čítanie a stojí za to aspoň do toho nakuknúť. Kto vie; možno keď si to ešte raz prečítam, tak sa mi to viac zapáči. Ale na Vraniu šestku táto trilógia nemá.
P.S. Na konci je úžasná krátka story, ktorá stojí za prečítanie.
Ako inak, zase pridávam recenziu neskoro - mesiace po prečítaní. :) No to ma neodrádza od vyjadrenia svojho názoru…
Znova som rozpoltená a neviem, či dať knihe 3 alebo 4 hviezdy. Zaslúži si lepšie?
Dej bol slabý už ako aj pri prvej knihe. Všetko šlo pomaly, ale hlavne nikdy sa nič nedialo. Boli tu pokusy o vytvorenie napínavých situácií, avšak namiesto toho, aby ma vtiahli do deja naplno, skôr som tým bola znechutená. Prečo to bolo také slabé? Však téma je úplne skvelá, svet gríš je veľmi zaujímavý. Ale všetkému chýba akýsi duch. Neviem posúdiť či tento diel je horší než ten prvý alebo naopak. Žiadny pocit satisfakcie po prečítaní sa mi nedostavil a bola som skôr nahnevaná ako hlúpo sa všetko vyvinulo.
Vzťahy medzi postavami sa snažili vyzerať zaujímavo, ale to bolo asi všetko. Alina mi nesedí, nemám ju rada. Neustále som sa pozastavovala nad jej hlúposťou, smiešnym trápením a arogantnou povahou. Už od prvej časti prevzala velenie nad všetkým do čoho bola zainteresovaná a nedala možnosť ostatým sa ukázať. Mal by aj mohol mať dobrý potenciál, avšak je až bolestivo vidno, že táto postava má zavadzať alebo byť akousi brzdou v deji. Je mi to ľúto, lebo keby ho autorka napísala inak, mohol byť jednou z mojich obľúbených postáv v trilógii. Temnan stratil svoje “grády”. On vyzeral byť ako spása celej série, ale nakoniec aj jeho autorka veľmi pokazila. Našťastie hneď na začiatku vystúpi moja najobľúbenejšia postava hneď po Kazovi v Grishaverse, ktorá aspoň pre mňa celý príbeh zachránila.
Boli tam zaujímavé motívy a nápady, no nepáči sa mi, ako to Leigh spracovala. Škoda. Sľubovala som si od toho viac, ale užila som si spoznávanie tohto sveta z inej stránky a odhaľovanie tajomstiev akokoľvek sucho to bolo napísané. :) Moja skúsenosť nie je zase až taká negatívna ako som opísala, nebolo to katastrofálne, ale mohlo to byť *oveľa* lepšie.
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Knihu som doslova zhltla za dva dni (aj kvôli tomu, že sériu chcem mať prečítanú pred tým, ako vyjde na Netflixe). Veľmi som sa na ňu tešila, keďže Vrania šestka mi počarovala okamžite a stala sa jednou z mojich obľúbených sérií. Musím však povedať, že Tieň kostí je slabšie dielo. Nápad dobrý, hoci boj dobra so zlom/svetla a temnoty nie je až taký originálny, ale takto to chodí vo fantasy svete. Štýl písania skvelý, Leigh Bardugo to má v malíčku. Možno nejaké ruské referencie/slová mi tam nesedeli - otkazat sja by asi nemalo mať formu slovesa, či? A bol ten význam -odmietnuť- zámerný? V slovenčine to ešte znie že ľudia bez schopností sú odkázaní/závislí od gríš, ale v ruštine to znamená niečo iné... Čo sa týka deja - nebolo to až také zaujímavé alebo plné zvratov, skôr preto, lebo to bolo predvídateľné, pomalé a opakujúce sa. Bol to skôr taký “nudný” relax.
Teraz niečo k postavám... Alina mi príliš nevadila, bola viac-menej otrepaná postava, hoci som veľa krát žasla nad jej hlúposťou. Tiež mi prišlo divné ako bola zo začiatku upätá a iba po pár mesiacoch už je “expertkou” na griše a politiku a históriu Ravky (nazvala by som to hrdinským komplexom :D). Liezla mi na nervy jej nerozvážna drzosť a celkovo jej osobnosť, ale nie takým spôsobom, že by som sa nad ňou rozčuľovala. Bolo to skôr ako tŕň v päte. Temnan má niečo do seba, zaujímavá postava. Som naňho zvedavá, chcem sa dozvedieť o ňom viac. Mal je taký typický “zavadzač”. Je zlatý a šikovný, ale cítim, že je len takou vsuvkou alebo prekážkou v Alininom príbehu a mám taký pocit, že dlho v sérii nevydrží, ale možno sa mýlim.
Inak asi nemám čo vytknúť... až na to v prvom odseku. Videla som pár recenzií, kde sa čitatelia rozčuľovali nad “nesprávnou” inšpiráciou Ruským impériom, no povedala by som, že nech sa to neberie tak vážne. Nie je to predsa založené na ruskom folklóre, iba inšpirované. Koniec koncov, bolo to fajn, nie niečo extra, ale celkom zaujímavé čítanie.
Čítala som ju už pred pár rokmi, tak bohužiaľ si na všetko nepamätám, ale nechala vo mne silné dojmy.
Dielo si ukradlo moju pozornosť hneď ako som ho zbadala v kníhkupectve. Prechádzala som medzi regálmi a rozhodavala sa, akú knihu si kúpim. A zrazu vidím túto krásnu obálku. Ihneď som ju vzala do ruky. Anotácia bola slušná, teda som som sa rozhodla, že si ju kúpim.
Kniha mi prišla trochu pochmúrna, akurátna atmosféra 19. storočia. Temné motívy, to je moje. Príbeh ma dozaista prekvapil - vôbec som nečakala takú zápletku. Dej ma vtiahol, cítila som sa, akoby som ja bola hlavnou hrdinkou lúštiacou záhady. Veľmi sa mi páčila, hoci to nie je kniha, ktorú by som čítala znova a znova.
Kniha je ako stvorená na melancholické a upršané jesenné dni, kedy si chcete oddýchnuť a zamerať sa na lúštenie záhad spolu s hlavnou postavou.
