Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
instagram @liiz_cita
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Keď Ema zomrie, nič sa neskončí. Naopak, otvorí sa pred ňou svet, o ktorého existencii nemala ani tušenie. Zo dňa na deň sa stáva smrtkou, dostáva nové povinnosti, spoznáva miesto, ktoré sa stáva jej domovom, a popritom zisťuje, že nie všetko sa dá vysvetliť pravidlami, ktoré tam platia. Navyše sa v nej začína prebúdzať niečo, čo jej obráti nový život naruby a prinúti ju hľadať odpovede tam, kde ich vôbec nečakala.
Na tejto knihe ma fascinovalo najmä to, ako obyčajne pôsobí svet, ktorý by mal byť úplne neobyčajný. Čakala som pochmúrne prostredie plné temnoty, no namiesto toho som dostala miesto, kde sa ľudia smejú, doberajú sa, robia chyby, vytvárajú si priateľstvá a jednoducho žijú. Len s tým rozdielom, že ich každodenná práca je sprevádzať duše na ich poslednej ceste.
Práve preto som si tento príbeh tak obľúbila. Nemala som pocit, že čítam ďalšie fantasy postavené na veľkých bitkách alebo neustálej akcii. Oveľa viac ma bavilo sledovať, ako sa Ema pomaly zžíva s novou realitou. Ako si hľadá svoje miesto medzi ostatnými, učí sa im dôverovať a zároveň sa snaží pochopiť samu seba. Všetko pôsobilo prirodzene a nič na mňa netlačilo.
Veľkým prekvapením pre mňa boli postavy. Ani jedna nepôsobila ako niekto, kto je v príbehu len do počtu. Každá priniesla inú energiu a práve ich spoločné chvíle dodávali celej knihe život. Niekoľkokrát som sa pristihla pri úsmeve nad obyčajnými rozhovormi, pretože pôsobili úplne spontánne a uveriteľne.
A potom je tu romantická linka. Nie je hlučná ani prehnaná. Buduje sa nenápadne, cez drobné momenty, pohľady a spoločné chvíle. Práve preto som si ju užívala od začiatku do konca. Niekedy stačí oveľa menej než veľké vyznania, aby medzi dvoma postavami fungovala chémia.
Keď som knihu zatvorila, nemala som pocit, že som dočítala jeden uzavretý príbeh. Mala som skôr dojem, že som práve niekomu nazrela do života v okamihu, keď sa všetko začína meniť. A priznávam sa, že presne takéto konce ma bavia najviac. Nechajú vo mne zvedavosť, kvôli ktorej siahnem po pokračovaní bez toho, aby som nad tým vôbec premýšľala.
Salem práve dokončila strednú školu a zatiaľ čo jej priatelia plánujú vysokú a nové začiatky, ona zostáva doma a pomáha v maminom obchode so starožitnosťami. Jej život síce nejde úplne podľa predstáv, ale aspoň má pocit, že ho má pod kontrolou. To sa však začne meniť vo chvíli, keď sa do susedného domu nasťahuje Thayer so svojím malým synom.
Thayer si ma získal takmer okamžite. Na prvý pohľad pôsobí ako typický mrzút, ktorý sa s nikým nepotrebuje rozprávať a najradšej by mal od všetkých pokoj. Lenže čím viac strán som mala za sebou, tým viac som zisťovala, že za tou nevrlou fasádou sa skrýva muž, ktorý by pre ľudí, na ktorých mu záleží, urobil čokoľvek. A presne takéto postavy ja môžem.
Veľmi ma bavilo sledovať, ako sa vyvíjal jeho vzťah so Salem. Nebolo to o okamžitej príťažlivosti ani o veľkých vyznaniach. Všetko prichádzalo postupne a práve tie malé momenty medzi nimi ma bavili najviac. Rozhovory, spoločné chvíle, pohľady či situácie, pri ktorých bolo jasné, že medzi nimi vzniká niečo viac, aj keď si to ešte nechceli priznať.
Salem som si obľúbila hlavne preto, že pôsobila skutočne. Nemala odpovede na všetko, robila chyby, pochybovala, ale zároveň som jej od začiatku držala palce. O to viac, keď sa postupne odhaľovalo, čím všetkým si musela prejsť.
Autorka do príbehu zakomponovala viacero ťažkých tém a niektoré momenty ma zasiahli viac, než som čakala. Napriek tomu sa kniha čítala neuveriteľne rýchlo a mala presne ten typ deja, pri ktorom si poviete, že si dáte ešte jednu kapitolu... a zrazu ste o sto strán ďalej.
A ten koniec? Úprimne, ešte stále som sa z neho nespamätala. Keď som si myslela, že už viem, kam príbeh smeruje, autorka vytiahla zvrat, ktorý všetko obrátil naruby. Po dočítaní som mala jediné želanie - mať pri sebe hneď aj pokračovanie. Pretože po tom všetkom jednoducho potrebujem vedieť, čo bude so Salem a Thayerom ďalej.
Miika Nousiainen sa blíži k päťdesiatke a rozhodne sa pre výzvu, ktorá rozhodne nepatrí medzi tie jednoduché. Chce sa postaviť na atletický ovál a dosiahnuť čas, o akom väčšina ľudí v jeho veku ani neuvažuje. Pred sebou má dlhú cestu plnú tréningov, odriekania, pochybností aj drobných víťazstiev, ktoré ho posúvajú bližšie k vysnívanému cieľu.
Ovál je kniha písaná formou osobných zápiskov, v ktorých autor zachytáva nielen svoju prípravu na preteky, ale aj množstvo myšlienok, postrehov a úvah o živote. Popri behu sa dostáva k témam každodennosti, starnutia, ambícií či toho, ako sa človek vyrovnáva s vlastnými limitmi. Miestami som mala pocit, akoby som nesledovala len tréningový plán, ale skôr autorovu vnútornú cestu.
Veľmi sa mi páčil jeho humor a schopnosť pozerať sa na seba s nadhľadom. Práve vďaka tomu kniha nepôsobí ako motivačná príručka ani športová kronika. Autor si zo seba často uťahuje a niektoré situácie dokáže opísať tak, že sa pri nich človek pousmeje.
Napriek tomu musím priznať, že nie vždy sa mi kniha čítala ľahko. Téma behu a detailné opisy tréningov ma nedokázali udržať rovnako zaujatú počas celého príbehu. Boli momenty, keď som sa do čítania musela trochu nútiť a mala som pocit, že sa dej neposúva tak, ako by som si želala.
Ovál pre mňa nebol knihou, na ktorú budem dlho spomínať, no zároveň jej nemôžem uprieť originalitu ani autorovu úprimnosť. Myslím si, že najviac si ju užijú čitatelia, ktorí majú blízko k športu, behu alebo príbehom o prekonávaní vlastných hraníc. Ja som si z nej odniesla niekoľko zaujímavých myšlienok, ale ako celok ma neoslovila natoľko, ako som očakávala.
Na zlaté hraně je jednou z audiokníh, ktoré ma úplne pohltili. Príbeh som počúvala v #spolupraca s @kanopa_audioknihy a už po prvých kapitolách mi bolo jasné, že nepôjde o obyčajnú športovú romancu.
Katarina Shawová rozpráva svoj životný príbeh spätne - od detstva, prvých krokov na ľade až po momenty, ktoré navždy zmenili jej kariéru aj osobný život. Keď sa po rokoch začne pripravovať dokument o nej a Heathovi, postupne sa pred poslucháčom odkrývajú udalosti, ktoré verejnosť nikdy nepoznala. A práve to ma na príbehu bavilo najviac. Nielen otázka, čo sa stalo, ale aj to, ako rozdielne môžu tú istú udalosť vnímať jednotliví ľudia.
Najväčším prekvapením pre mňa bolo, že ma úplne pohltilo prostredie krasokorčuľovania. Nešlo len o súťaže a medaily. Autorka veľmi presvedčivo ukazuje, koľko driny, disciplíny a osobných obetí sa skrýva za niekoľkými minútami na ľade. Počas počúvania som si viackrát uvedomila, že za úspechom, ktorý zvonku vyzerá dokonalo, sa často skrývajú príbehy, ktoré už také dokonalé nie sú.
Veľkým plusom však bolo samotné audio spracovanie. Sabina Rojková a Dana Černá odviedli skvelú prácu. Každá z nich dodala rozprávaniu vlastnú energiu a emócie, vďaka čomu sa jednotlivé perspektívy ľahko odlišovali a príbeh pôsobil veľmi prirodzene. Pri dokumentárnom štýle rozprávania, ktorý sa skladá zo spomienok a výpovedí viacerých postáv, to fungovalo výborne a miestami som mala pocit, akoby som počúvala skutočný dokument, nie fikciu.
Ak by som mala spomenúť jednu drobnosť, začiatok si vyžaduje trochu viac pozornosti. V príbehu vystupuje viacero postáv a vzhľadom na spôsob rozprávania som sa prvé kapitoly ešte orientovala v tom, kto je kto. Keď som sa však naladila na tempo rozprávania, už som audioknihu púšťala pri každej voľnej chvíli.
Na zlaté hraně pre mňa nebola len romantická kniha zo športového prostredia. Bola to najmä mozaika vzťahov, ambícií, sklamaní a rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú celý život. A práve vďaka kvalitnému audio spracovaniu som mala pocit, že tento príbeh nepočúvam zvonku, ale že som jeho súčasťou.
Magda mala mať svadbu, medové týždne a budúcnosť, ktorú si dlho predstavovala. Namiesto toho však zostane sama a pred ňou stojí rozhodnutie, čo urobiť s cestou do Ríma, ktorá mala byť oslavou nového životného obdobia. Nakoniec sa rozhodne odletieť sama. To, čo malo byť pôvodne romantickým pobytom vo dvojici, sa tak zmení na niekoľko dní plných nečakaných stretnutí, nových zážitkov a pohľadov na život, ktoré vôbec neplánovala.
Na knihe sa mi páčilo, že sa nesústredila len na romantickú linku. Veľký priestor dostala samotná Magda a jej myšlienky. Sledujeme ju vo chvíli, keď sa musí zmieriť s tým, že veci nevyšli podľa predstáv, a hľadať spôsob, ako sa pohnúť ďalej. Práve vďaka tomu na mňa nepôsobila ako dokonalá hrdinka, ale ako obyčajná žena, ktorá sa snaží vyrovnať s nepríjemnou životnou situáciou.
Autorka veľmi príjemne zachytila atmosféru mesta. Rím tu nebol len názvom na obálke, ale miestom, ktoré príbehu dodávalo svoje čaro. Počas čítania som mala chuť zastaviť sa pri každej spomenutej pamiatke, sadnúť si do malej kaviarne a vychutnať si pravú taliansku atmosféru. Práve tieto momenty ma bavili možno ešte viac než samotná romantická zápletka.
Kniha sa číta veľmi ľahko a stránky mi ubúdali rýchlejšie, než som čakala. Je to presne ten typ príbehu, ktorý si vezmete na dovolenku, na terasu alebo k bazénu a na pár hodín vypnete od reality. Nečakajte veľké zvraty ani komplikovaný dej, skôr príjemné čítanie, ktoré pohladí a spríjemní deň.
Pri tejto knihe som presne vedela, čo dostanem, a vôbec mi to neprekážalo. Niekedy jednoducho stačí milý príbeh, sympatické postavy a miesto, na ktoré sa počas čítania radi prenesiete.
Odložený trest je tretím dielom série Seattle Serpents a tentoraz sa pozornosť presúva na Adama Hayesa, ktorého som si obľúbila už v predchádzajúcich častiach. Keď sa mu zo dňa na deň obráti život naruby a namiesto tréningov a hokeja musí riešiť starostlivosť o svoju malú neter Floru, je jasné, že sám to nezvládne. Do jeho života tak vstúpi Quinn, opatrovateľka, ktorá má možno viac energie ako rozumu, no práve vďaka nej začne ich domácnosť konečne pripomínať skutočný domov. A hoci sa obaja snažia držať si odstup, osud má s nimi očividne úplne iné plány.
Najviac sa mi páčilo, že Hayes zostal stále tým Hayesom, ktorého som si obľúbila, ale zároveň dostal priestor ukázať aj svoju zrelšiu a starostlivejšiu stránku. Jeho cesta nebola dokonalá, nerobil vždy všetko správne, no práve to ho robilo uveriteľným. Bolo krásne sledovať, ako sa postupne učí zvládať novú životnú úlohu a ako sa mení človek, ktorý bol zvyknutý myslieť najmä na seba. Veľakrát ma prekvapilo, koľko nehy a lásky sa v ňom skrýva.
Quinn bola jeho úplným opakom a práve preto spolu fungovali tak dobre. Bola spontánna, trochu chaotická a sama ešte hľadala svoje miesto vo svete. Páčilo sa mi, že nebola dokonalou hrdinkou, ale mladou ženou, ktorá robí chyby a postupne zisťuje, čo vlastne od života chce. Ich vzájomné doťahovanie ma nesmierne bavilo a chémia medzi nimi fungovala od prvých strán. Boli momenty, pri ktorých som sa usmievala, ale aj také, pri ktorých som mala pocit, že medzi nimi preskakujú iskry na kilometre ďaleko.
Veľkým prekvapením pre mňa bola Flora. Priznávam, že som nečakala, ako veľmi si ma toto malé dievčatko získa. Zo začiatku mi pri nej bolo miestami smutno, no o to viac ma hrialo pri srdci sledovať, ako sa postupne otvára, usmieva a nachádza pocit bezpečia. Práve vďaka nej mal celý príbeh oveľa viac emócií, než som spočiatku očakávala.
Samozrejme, nechýbalo ani to, čo mám na tejto sérii tak rada. Celá partia Seattle Serpents opäť nesklamala a ich vzájomné podpichovanie či skupinový chat mi niekoľkokrát vyčarili úsmev na tvári. Mám pocit, že s každou ďalšou knihou si týchto chalanov obľubujem viac a viac.
Odložený trest ma nakoniec bavil viac, než som čakala. Nebola to len ďalšia oddychová hokejová romanca, ale príbeh o hľadaní domova, rodiny a ľudí, pri ktorých človek môže byť sám sebou. A presne tie najobyčajnejšie momenty medzi Hayesom, Quinn a Florou mi zostanú v hlave ešte dlho po dočítaní.
Elizabeth má pred sebou nový začiatok. Po bolestivej strate a sklamaniach z minulosti verí, že po boku Adama konečne našla pokoj, istotu a vzťah, na ktorom sa dá stavať. Do svadby zostáva len niekoľko týždňov a zdá sa, že všetko ide podľa plánu. Potom však spozná jeho deti a zdanlivo pokojné vody sa začnú nebezpečne vlniť. Najmä v momente, keď je nútená tráviť čas s Mateom, Adamovým synom, ktorý jej od prvej chvíle nastavuje zrkadlo a spochybňuje všetko, o čom bola doteraz presvedčená.
Do knihy som sa začítala prakticky od prvej kapitoly a nakoniec som ju prečítala na jedno posedenie. Neustále som si hovorila, že ešte jednu kapitolu a pôjdem robiť niečo iné. Samozrejme, nevyšlo to. Autorka príbeh vystavala tak, že som stále chcela vedieť, čo sa stane ďalej a ako sa Elizabeth rozhodne.
Veľmi ma bavilo sledovať vnútorný konflikt hlavnej hrdinky. Na jednej strane muž, s ktorým plánuje budúcnosť, na druhej strane city, ktoré vôbec nemali vzniknúť. Nebola to jednoduchá situácia a práve preto na mňa jej rozhodovanie pôsobilo uveriteľne. Páčilo sa mi aj to, že príbeh nebol len o romantike, ale dotkol sa aj straty, minulosti a toho, ako veľmi nás môžu ovplyvniť rozhodnutia, ktoré sme urobili dávno predtým.
Mateo si ma získal oveľa viac, než som čakala. Nebol dokonalý, ale pôsobil prirodzene a jeho prítomnosť vždy oživila každú scénu. Naopak Adam vo mne počas čítania vyvolával čoraz viac otázok a postupne som si naňho vytvárala úplne iný názor, než som mala na začiatku.
Páčilo sa mi aj striedanie pohľadov, vďaka ktorému som lepšie chápala zmýšľanie oboch hlavných postáv. Krátke kapitoly navyše dodávali príbehu svižné tempo a stránky mi mizli pod rukami neuveriteľnou rýchlosťou.
Takmer vydatá je príjemná romantika, ktorá sa nebojí zamiešať karty a postaviť svojich hrdinov pred neľahké rozhodnutia. Je to kniha o láske, ktorá prišla v nesprávnom čase, o pochybnostiach, ktoré sa nedajú umlčať, a o tom, že srdce si niekedy vyberie úplne inú cestu, než akú sme mu naplánovali.
Miky prišiel ako malý chlapec o mamu a jeho život sa od základov zmenil. Nový domov nachádza u svojho strýka Slava a jeho partnera Leva. Hoci vyrastá obklopený láskou, pochopením a pocitom bezpečia, veľmi skoro zisťuje, že svet za dverami ich bytu sa na jeho rodinu pozerá úplne inak. To, čo je doma prirodzené, musí vonku tajiť. A čím je starší, tým viac si uvedomuje, aké následky môže mať obyčajná úprimnosť.
Na tejto knihe ma najviac zaujalo, že sledujeme celé roky Mikyho života. Vidíme ho ako dieťa, ktoré ešte mnohým veciam nerozumie, aj ako tínedžera, ktorý zápasí s vlastnými pochybnosťami, hnevom a otázkami, na ktoré sa odpovede nehľadajú ľahko. Autor veľmi presvedčivo zachytil, ako sa mení jeho pohľad na svet aj na seba samého.
Počas čítania som prežívala širokú škálu emócií. Niektoré momenty boli nežné a hrejivé, pri iných mi bolo smutno z toho, aké jednoduché je odsudzovať niekoho bez toho, aby sme poznali jeho príbeh. Kniha otvára viacero náročných tém - stratu blízkeho človeka, šikanu, psychické problémy či predsudky - no robí to citlivo a bez zbytočného moralizovania.
Veľmi sa mi páčilo aj prostredie súčasného Ruska, ktoré príbehu dodáva ďalšiu vrstvu napätia. Miky totiž nebojuje len s vlastným dospievaním, ale aj s tým, ako jeho rodinu vníma okolie. Práve tento konflikt medzi tým, čo cíti doma, a tým, čo počúva vonku, robí príbeh takým silným.
Jediné, čo mi bránilo dať plný počet hviezdičiek, bolo tempo niektorých pasáží a miestami som mala pocit, že niektoré úvahy pôsobia na vek rozprávača trochu príliš vyspelo. Napriek tomu som sa od knihy odpútavala len veľmi ťažko.
Dny našeho života sú dojímavým príbehom o hľadaní vlastného miesta vo svete, o rodinných putách a o tom, aké dôležité je mať niekoho, pri kom môžeme byť sami sebou. Po dočítaní vo mne zostalo množstvo myšlienok a ešte dlho sa budem k Mikyho príbehu v hlave vracať.
Matthias Hoffman je úspešný lekár, ktorý navonok pôsobí spokojne a vyrovnane. V skutočnosti ho však celé roky sprevádza udalosť z detstva, na ktorú nedokáže zabudnúť. Jedna chyba, jedno rozhodnutie a pocit viny, ktorý si nesie so sebou až do dospelosti. Hoci sa snaží žiť ďalej, minulosť ho nikdy celkom nepustila.
Keď Matthias jedného dňa zazrie ženu, ktorá mu nápadne pripomína Nil - dievča, ktoré kedysi poznal a o ktorom si myslí, že je mŕtve - jeho život naberie nečakaný smer. Otázky, ktoré sa snažil celé roky nechať bez odpovede, sa vracajú späť a nútia ho postaviť sa minulosti. Popritom sledujeme aj príbeh jeho najlepšieho priateľa Jensa, ktorý sa rovnako vyrovnáva s vlastnými problémami a životnými rozhodnutiami.
Najviac sa mi páčilo, že autorka nikam neponáhľa. Príbeh sa odkrýva postupne a s každou kapitolou som mala pocit, že o postavách zisťujem niečo nové. Viackrát som si myslela, že už viem, kam sa dej bude uberať, no vždy sa objavil ďalší kúsok skladačky, ktorý všetko ukázal v inom svetle.
Hoci je v príbehu romantická linka, pre mňa bola dôležitejšia jeho ľudská stránka. Je to kniha o výčitkách svedomia, o odpustení, o tom, ako nás môžu ovplyvniť rozhodnutia z minulosti, ale aj o nádeji, že nikdy nie je neskoro začať odznova. Páčilo sa mi aj to, ako prirodzene do deja zapadli vedľajšie postavy, ktoré neboli len kulisou, ale mali svoje vlastné príbehy a starosti.
Pravda o nás dvou je presne ten typ knihy, pri ktorom si poviete, že si prečítate ešte jednu kapitolu, a zrazu zistíte, že ste takmer na konci. Je emotívna, príjemne napísaná a plná postáv, ktorým som od začiatku držala palce. Po dočítaní vo mne zostal hrejivý pocit a chuť siahnuť po ďalšej autorkinej knihe.
Keď Stella po výhre v lotérii pozve Fern a ich dcéry na Capri, má to byť oslava štyridsiatych narodenín, na ktorú budú všetky ešte dlho spomínať. Namiesto bezstarostnej dovolenky však postupne vychádzajú na povrch tajomstvá, nevypovedané slová a problémy, ktoré si so sebou priviezli z domova. Zatiaľ čo Chloe a Amber si naplno užívajú leto, nové zážitky a spoločnosť príťažlivých mladíkov, Stella a Fern sú nútené čeliť otázkam, pred ktorými sa dlhé roky snažili utekať.
Najviac ma bavilo sledovať práve hlavné hrdinky. Neboli dokonalé, nerobili vždy správne rozhodnutia a často si samy komplikovali život, no práve preto pôsobili veľmi ľudsky. Páčilo sa mi, že autorka ukázala ženy v životnej etape, o ktorej sa v knihách nečíta až tak často. Už majú niečo odžité, nesú si vlastné sklamania aj chyby z minulosti a zrazu stoja pred rozhodnutiami, ktoré môžu ovplyvniť ich ďalšiu budúcnosť.
Veľkým lákadlom knihy bolo aj prostredie. Capri doslova ožívalo pred očami. Počas čítania som mala chuť sadnúť na lietadlo, prechádzať sa úzkymi uličkami, pozerať na more a vychutnávať si dlhé letné večery. Atmosféra bola príjemná, dovolenková a krásne vyvažovala náročnejšie témy, ktoré príbeh otváral.
Italský sen je kniha, ktorá sa číta ľahko, no zároveň ponúka viac než len letnú romantiku. Je o priateľstve, ktoré musí ustáť skúšku, o vzťahoch medzi rodičmi a deťmi a o tom, že niektoré pravdy sa nedajú skrývať navždy. Možno ma neprekvapila každým zvratom, ale počas čítania som sa cítila, akoby som bola na Capri spolu s hrdinkami. A presne taký typ letného príbehu som v tej chvíli potrebovala.
