Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
instagram @liiz_cita
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Cassie miluje svoju prácu v rádiu, kde poslucháčom radí so vzťahmi. Keď však dostane nového kolegu, zostane poriadne zaskočená. Fredy totiž pre ňu nie je úplne neznámy. Kedysi spolu strávili príjemný večer, no potom sa ich cesty nečakane rozišli a Cassie dodnes nevie, prečo sa už nikdy neozval. Teraz sedia vedľa seba pred mikrofónom, musia spolupracovať a tváriť sa profesionálne. Lenže nie všetko sa dá nechať za dverami štúdia. Keď sa ich slovná prestrelka počas živého vysielania začne šíriť medzi poslucháčmi, vedenie rádia sa rozhodne vzniknutú pozornosť využiť a navrhne im, aby navonok vystupovali ako pár.
Na knihe sa mi páčilo, že príbeh nebol len o predstieranom vzťahu, ale najmä o tom, ako sa dvaja ľudia postupne učia zahodiť domnienky, prestať utekať pred minulosťou a začať si navzájom naozaj načúvať. Popri romantike sa príbeh venuje aj starým ranám, ktoré si obaja nesú so sebou a ktoré ovplyvňujú každý ich krok.
Veľmi sa mi páčilo prostredie rádia. Dodávalo príbehu sviežosť a originalitu a zároveň vytváralo množstvo priestoru na vtipné slovné prestrelky aj iskrenie medzi hlavnými postavami. Cassie a Fredy boli každý úplne iný, no práve ich odlišnosti z nich robili dvojicu, ktorej som od začiatku fandila.
Aj keď sa našli momenty, pri ktorých tempo trochu spomalilo, celkový dojem z knihy zostal veľmi príjemný. Dostala som romantický príbeh plný humoru, postupne sa rozvíjajúcich citov aj postáv, ktoré nepôsobili dokonalo, ale ľudsky.
Láska v éteru je presne ten typ knihy, pri ktorom si človek oddýchne, zasmeje sa a na pár hodín vypne od reality. Ak máte radi romantické komédie, v ktorých nechýba iskrenie, emócie ani príjemná dávka humoru, táto kniha by mohla byť tou správnou voľbou.
Lilah už má dosť toho, že sa jej rodičia neustále miešajú do života. Aby sa vyhla ďalším nepríjemným otázkam a dohadzovaniu nápadníkov, spontánne si vymyslí priateľa. Keď jej s touto malou lžou pomôže hokejový brankár Fox, zdá sa, že všetko majú pod kontrolou. Lenže čím viac času spolu trávia, tým ťažšie je rozlíšiť, kde sa končí pretvárka a kde sa začínajú skutočné city.
Na Foxov príbeh som sa veľmi tešila a nesklamal ma. Páčilo sa mi, že ich vzťah nevznikol zo dňa na deň. Autorka mu dala priestor prirodzene sa rozvíjať, a práve preto na mňa pôsobil uveriteľne. Medzi Lilah a Foxom fungovala skvelá dynamika a veľmi ma bavilo sledovať, ako sa pri sebe obaja postupne menili.
Fox si ma získal svojím prístupom k ľuďom. Nepotreboval na seba upozorňovať veľkými gestami, stačili mu drobnosti, ktorými ukazoval, akým je človekom. Pri Lilah som si zase obľúbila, že napriek sebavedomému vystupovaniu v sebe skrývala množstvo neistoty. Jej vzťah s rodičmi vo mne často vyvolával hnev a o to viac som jej priala, aby našla niekoho, pri kom nebude musieť neustále dokazovať svoju hodnotu.
Nechýbal ani humor, ktorý mám na sérii Seattle Serpents tak rada. Spoločné momenty celej partie opäť príjemne odľahčili príbeh a niekoľkokrát ma úprimne rozosmiali.
Prázdna bránka mi opäť ukázala, že tie najkrajšie romantické príbehy nemusia stáť na veľkých gestách. Niekedy stačí človek, pri ktorom nemusíte nič predstierať, pretože vás prijme presne takých, akí ste. A presne s týmto pocitom som knihu aj zatvorila.
Davico di Regulai je dedičom jednej z najmocnejších bankárskych rodín v meste Navola. Jeho otec patrí medzi najvplyvnejších mužov v meste a pripravuje syna na deň, keď prevezme rodinné impérium. Davico je však jeho pravým opakom. Je citlivý, úprimný a svet plný intríg, politických hier a neustáleho boja o moc mu je cudzí. Postupne zisťuje, že život v Navole je oveľa nebezpečnejší, než si doteraz myslel.
Do príbehu som sa dostávala pomalšie, pretože autor si dáva načas s budovaním sveta a predstavovaním postáv. Zo začiatku som mala pocit, že sa dej rozvíja veľmi pomaly, no postupne som pochopila, že všetko má svoje miesto. Jednotlivé udalosti, rozhovory aj rozhodnutia na seba nadväzujú a vytvárajú príbeh, ktorý si najviac užijete práve vtedy, keď sa doň úplne ponoríte.
Najviac ma bavilo sledovať Davicovo dospievanie. Nebol to typický hrdina, ktorý si so všetkým poradí bez zaváhania. Robil chyby, pochyboval o sebe a postupne sa učil orientovať vo svete, kde nie každý hovorí to, čo si naozaj myslí. Veľmi sa mi páčilo aj to, že jednotlivé postavy nepôsobili čiernobielo a každá mala svoje vlastné motivácie.
Hoci je Navola fantasy, magické prvky zostávajú väčšinu času skôr v úzadí. Oveľa väčší priestor dostávajú politika, rodinné vzťahy a boj o moc. Autor zároveň veľmi pútavo vykreslil mesto inšpirované renesančným Talianskom, ktoré pôsobilo živým a uveriteľným dojmom.
Záverečná časť ma vtiahla najviac. Keď som si už myslela, že viem, kam sa príbeh bude uberať, autor ma niekoľkokrát prekvapil a ukázal, že v Navole nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.
Aj napriek pomalšiemu začiatku som rada, že som tejto knihe dala šancu. Navola ponúka premyslený svet, zaujímavé postavy a príbeh, v ktorom majú intrigy, mocenské hry a ľudské rozhodnutia oveľa väčšiu váhu než samotná mágia. Ak máte radi fantasy, ktoré stavia predovšetkým na atmosfére, politických hrách a vývoji postáv, táto kniha by vás mohla zaujať.
Nie je to román ani klasická sebarozvojová príručka plná úloh a poučiek. Alexandra Reinwarth v knihe Máš nárok na život pozýva čitateľa prežiť spolu s ňou pomyselný posledný rok života. Prostredníctvom bežných situácií z rodinného života, práce či vzťahov sa zamýšľa nad tým, ako by sa naše rozhodnutia zmenili, keby sme si viac uvedomovali hodnotu času.
Priznám sa, že som spočiatku čakala typický sebarozvoj plný rád o tom, ako byť šťastnejšia a spokojnejšia. Namiesto toho som dostala veľmi osobné rozprávanie doplnené o množstvo krátkych postrehov, úsmevných situácií aj momentov, pri ktorých som sa na chvíľu zastavila. Autorka nepôsobí ako niekto, kto sa snaží čitateľa poučovať. Skôr sa s ním delí o vlastné skúsenosti, myšlienky a situácie zo svojho života.
Veľmi mi sadol jej štýl písania. Je prirodzený, miestami ironický, inokedy láskavý a úprimný. Vďaka tomu som nemala pocit, že ma chce presviedčať o jedinom správnom spôsobe života. Skôr mi ponúkala vlastné skúsenosti a nechala na mne, čo si z nich odnesiem.
Páčilo sa mi aj to, že autorka sa počas celej knihy dotýka rôznych tém zo života. Raz ide o vzťahy, inokedy o prácu, rodinu, sny či drobné každodenné radosti, ktoré často prehliadame. Na konci niektorých kapitol nechýbajú krátke poznámky, ktoré nenásilne nadväzujú na predchádzajúce myšlienky a prirodzene dopĺňajú celý príbeh.
Mne táto kniha nepriniesla zázračný návod na šťastnejší život, ale pripomenula mi, aké ľahké je odkladať veci, na ktorých nám skutočne záleží. A už len pre túto myšlienku stálo za to si ju prečítať.
Po bolestivom rozvode sa Piper snaží znovu postaviť na vlastné nohy. V práci musí každý deň dokazovať, že do sveta profesionálneho hokeja patrí rovnako ako jej mužskí kolegovia, no oveľa náročnejší boj zvádza sama so sebou. Keď sa rozhodne urobiť krok, na ktorý by väčšina ľudí nenašla odvahu, ani len netuší, že jej život začne naberať úplne iný smer. A presne od tej chvíle som mala pocit, že čítam príbeh, ktorý nebude len o romantike.
Na Piper sa mi najviac páčilo to, akou skutočnou postavou bola. Nebola dokonalá, mala za sebou skúsenosti, ktoré na nej zanechali stopy, a práve preto som jej všetko verila. Bolo krásne sledovať, ako sa postupne prestáva pozerať na seba očami druhých, nachádza stratené sebavedomie a odhodlá sa bojovať za to, čo si naozaj zaslúži. Jej cesta bola pre mňa jednou z najsilnejších častí celej knihy.
Liam si ma získal úplne iným spôsobom. Navonok pôsobil uzavreto a odmerane, no čím viac som ho spoznávala, tým viac som si uvedomovala, koľko pozornosti, trpezlivosti a rešpektu sa za touto fasádou skrýva. Na ich vzťahu sa mi páčilo najmä to, že nevznikal len na fyzickej príťažlivosti. Autorka dala priestor dôvere, vzájomnej opore a tomu, aby sa obaja pri sebe cítili bezpečne. Práve vďaka tomu na mňa ich príbeh pôsobil úprimne a prirodzene.
Veľkým plusom bolo aj to, že autorka opäť otvorila tému postavenia žien v mužskom športe. Páčilo sa mi, že nezostala len pri samotnom hokeji, ale ukázala aj zákulisie a prekážky, s ktorými sa Piper musela vyrovnávať. O to viac som jej držala palce, keď si postupne začala uvedomovať, že si svoje miesto medzi ostatnými nemusí zaslúžiť dokazovaním svojej hodnoty.
Presilová hra vo mne zanechala presne tie pocity, ktoré od dobrej športovej romance očakávam. Niekoľkokrát som sa pristihla pri úsmeve, miestami ma príbeh dojal a ani na chvíľu som nemala pocit, že by sa zbytočne vliekol, hoci má viac ako päťsto strán. Chelsea Curto opäť dokázala, že vie napísať romantický príbeh, ktorý nie je len o iskrení medzi hlavnými postavami, ale aj o druhých šanciach, sebahodnote a ľuďoch, ktorí nám pomôžu uveriť, že si zaslúžime byť šťastní. A ja sa už teraz úprimne teším na ďalší návrat medzi DC Hviezdy.
Predstavte si niekoľkohodinovú cestu vlakom, počas ktorej si k vám prisadne úplne cudzí človek. Spočiatku vediete len nenútený rozhovor, no zrazu sa pristihnete pri témach, o ktorých bežne nehovoríte ani s najbližšími. Presne na tomto jednoduchom, no veľmi zaujímavom nápade stojí novela Ve vlaku. Starnúci spisovateľ Eduard Brünhofer cestuje z Viedne do Mníchova na stretnutie s vydavateľom, keď si k nemu prisadne terapeutka Catrin. Z nevinného rozhovoru sa postupne stáva psychologická hra, v ktorej každá ďalšia otázka odhaľuje niečo nové.
Bolo to moje prvé stretnutie s tvorbou Daniela Glattauera a priznám sa, že som vôbec nevedela, čo od jeho štýlu očakávať. Anotácia ma však zaujala natoľko, že som bola zvedavá, či sa dá vystavať pútavý príbeh len na rozhovore dvoch ľudí.
Zo začiatku som si čítanie naozaj užívala. Bavilo ma sledovať, ako sa obyčajná konverzácia postupne mení na čoraz osobnejší rozhovor, z ktorého Eduard nemá veľmi kam uniknúť. Neustále som premýšľala, prečo sa Catrin pýta práve na tieto veci a čo je jej skutočným cieľom. Táto zvedavosť ma držala pri knihe a chcela som vedieť, kam ich spoločná cesta povedie.
Približne v polovici som však cítila, že tempo trochu spomalilo. Niektoré rozhovory sa podľa mňa zbytočne naťahovali a miestami som mala pocit, že sa motajú okolo tých istých tém. Navyše mi Catrin čoraz viac liezla na nervy. Jej otázky boli často veľmi dotieravé a mala som pocit, akoby Eduarda tlačila do odpovedí za každú cenu.
Napriek tomu som vydržala až do konca a som za to rada. Záverečné odhalenie síce nebolo úplne šokujúce, ale pekne vysvetlilo, prečo celý rozhovor prebiehal práve takto. Zrazu do seba viaceré detaily zapadli a príbeh získal úplne iný rozmer.
Ve vlaku je komorná novela, ktorá nepotrebuje dramatické udalosti ani veľké zvraty. Je postavená na dialógoch, myšlienkach a postupnom odhaľovaní postáv. Nie každému sadne jej pokojné tempo, no ak máte radi psychologické príbehy, pri ktorých je dôležitejšie to, čo sa odohráva medzi riadkami, než samotná akcia, mohla by vás osloviť. Mňa síce nepresvedčila natoľko, aby sa zaradila medzi moje obľúbené knihy, ale ako prvé stretnutie s autorovou tvorbou vo mne určite zanechala zvedavosť siahnuť aj po jeho ďalších knihách.
Juliet si myslela, že jednu kapitolu svojho života má už dávno uzavretú. Stačilo však jedno sťahovanie a osud jej pripravil poriadne nepríjemné prekvapenie - za suseda dostala muža, na ktorého sa celé roky snažila zabudnúť. Namiesto pokojného nového začiatku ju čakajú každodenné stretnutia, nevyriešená minulosť a otázka, či sa city dajú naozaj pochovať, keď ich niekto opäť prebudí.
Juliet som si obľúbila veľmi rýchlo. Bola silná, trpezlivá a napriek všetkému, čo medzi nimi stálo, sa nevzdávala pri prvom probléme. Pri Henleym to bolo podstatne zložitejšie. Neraz som mala chuť poriadne mu dohovoriť, pretože jeho správanie ma vedelo poriadne vytočiť. Na druhej strane som však postupne chápala, čo sa za tým všetkým skrýva, a práve vďaka tomu na mňa nepôsobil ako ďalší dokonalý knižný hrdina, ale ako človek, ktorý si so sebou nesie vlastné jazvy.
Na tejto knihe ma najviac bavilo, že som nikdy presne nevedela, akým smerom sa ich vzťah vyberie. Raz medzi nimi panovalo napätie, pri ktorom som mala pocit, že vzduch okolo nich doslova iskrí, o chvíľu nato prišla výmena názorov, pri ktorej som len neveriacky sledovala, ako si navzájom komplikujú život. Ich spoločná história sa postupne odhaľovala a s každou ďalšou kapitolou som lepšie chápala, prečo sú obaja takí, akí sú.
Čím viac som sa do príbehu ponárala, tým viac som si uvedomovala, že nejde len o romantiku dvoch ľudí, ktorí dostali druhú šancu. Je to aj príbeh o tom, aké ťažké je vyrovnať sa s minulosťou, prestať utekať pred vlastnými démonmi a dovoliť si byť znovu šťastný. Práve tieto momenty vo mne zanechali najsilnejší dojem a dodali príbehu oveľa väčšiu hĺbku.
Veľmi ma potešili aj vedľajšie postavy, ktoré príbeh krásne oživovali a prinášali množstvo úsmevných momentov. Navyše mám pocit, že autorka nimi nenápadne pripravila pôdu pre ďalšie knihy zo série, na ktoré som po dočítaní zostala naozaj zvedavá.
Rekviem za dušu nás zavedie do uzavretého spoločenstva, kde majú tradície, moc a rodinné dohody väčšiu váhu než vlastné želania. Ivy sa proti svojej vôli ocitá v dohodnutom manželstve so Santiagom de La Rosa mužom, ktorého život navždy poznačila tragédia a ktorý žije len pre jediný cieľ. Pomstu. Ich spoločná cesta sa preto od začiatku nesie v znamení nedôvery, bolesti a rozhodnutí, ktoré robia za nich iní.
Ivy som si obľúbila veľmi rýchlo. Hoci sa ocitla v prostredí, kde mala poslúchať a prispôsobiť sa, snažila sa nestratiť samu seba. Páčilo sa mi, že sa nevzdávala ani vo chvíľach, keď sa zdalo, že nemá nad ničím kontrolu. Jej odvaha a vzdor z nej robili postavu, ktorej som od prvej chvíle držala palce.
Santiago vo mne vyvolával úplne opačné pocity. Často som bola nahnevaná na jeho správanie, no zároveň ma zaujímalo, čo všetko sa skrýva za jeho rozhodnutiami. Postupne som si skladala obraz muža, ktorého minulosť poznačila viac, než by si ktokoľvek zaslúžil. Neospravedlňovalo to jeho činy, ale pomáhalo mi pochopiť, odkiaľ pramení jeho hnev aj posadnutosť pomstou.
Autorky vytvorili príbeh s veľmi temnou atmosférou, ktorá sa odráža nielen v prostredí, ale aj v správaní jednotlivých postáv. Nechýbajú manipulácia, boj o moc ani náročné témy, preto určite odporúčam venovať pozornosť obsahovým upozorneniam. Veľmi sa mi páčilo aj striedanie pohľadov Ivy a Santiaga, vďaka ktorému som mala možnosť lepšie pochopiť oboch hlavných hrdinov a ich vnútorné prežívanie.
Rekviem za dušu je dark romance, ktorá sa nebojí ísť do nepríjemných tém a od čitateľa si pýta silnejší žalúdok. Ak však tomuto žánru holdujete, čaká vás príbeh plný napätia, tajomstiev a emócií, ktorý vás nenechá chladnými. A po posledných stranách budete mať pravdepodobne rovnako veľa otázok ako ja.
Ako fanúšička Formuly 1 som o Charlesovi Leclercovi vedela už veľa ešte predtým, než som otvorila túto knihu. Napriek tomu ma zaujímalo, či mi dokáže ponúknuť aj niečo viac než len udalosti, ktoré som počas rokov sledovala na okruhoch. A hoci som väčšinu jeho kariéry poznala, čítanie ma bavilo a pripomenulo mi, prečo patrí medzi jazdcov, ktorým jednoducho nejde nefandiť.
Najviac ma oslovilo, koľko odhodlania, disciplíny a vytrvalosti sa skrýva za jeho cestou na vrchol. Pri čítaní som si opäť uvedomila, že vo Formule 1 nestačí mať iba talent. Potrebujete správnych ľudí okolo seba, správne rozhodnutia, spoľahlivé auto a neraz aj poriadnu dávku šťastia. Charles je podľa mňa dôkazom toho, že ani výnimočné schopnosti nie sú vždy zárukou vytúženého úspechu.
Keďže Formulu 1 sledujem pravidelne, viaceré udalosti či zákulisné informácie som už poznala. Občas som preto mala pocit, že autor venuje až príliš veľký priestor tímom, ostatným jazdcom alebo samotnému fungovaniu šampionátu. O to viac by som ocenila, keby sme mohli nahliadnuť hlbšie do Charlesovho vnútorného sveta a spoznať jeho pohľad na niektoré kľúčové momenty kariéry.
Aj napriek tomu som si knihu užila. Nie je to čítanie, ktoré by úplne zmenilo môj pohľad na Charlesa Leclerca, ale príjemne dopĺňa príbeh jazdca, ktorého kariéru sledujem už dlhé roky. A priznám sa, že po jej dočítaní som mu držala palce ešte o trochu viac. Verím, že raz príde sezóna, v ktorej sa všetky dieliky konečne poskladajú a on ukáže, čo v ňom naozaj je.
Do Hvězdného hradu som sa pustila s veľkou zvedavosťou a veľmi rýchlo som pochopila, že to nebude obyčajný komiks. Už od prvých strán ma vtiahol do sveta, kde sa vedecké objavy stretávajú s fantáziou a odvaha ísť za svojím snom znamená oveľa viac než len prekonať vlastný strach.
Najviac ma očarila atmosféra celého príbehu. Alternatívne 19. storočie pôsobí premyslene a tajomne, akoby som sa sama ocitla uprostred veľkého dobrodružstva. Putovanie za odpoveďami, záhady, vzducholode aj neustály pocit, že sa za ďalšou stranou skrýva niečo nečakané, ma nútili čítať ďalej.
Veľkou prednosťou knihy sú podľa mňa ilustrácie. Sú nádherné, plné detailov a každá strana pôsobí ako samostatný obraz. Neraz som sa pristihla pri tom, že som sa na chvíľu zastavila len preto, aby som si ich mohla ešte raz prezrieť. Práve ony dodávajú príbehu jedinečné čaro a robia z čítania skutočný zážitok.
Páčilo sa mi aj to, ako prirodzene fungujú vzťahy medzi postavami. Serafín je hlavný hrdina, ktorému sa veľmi ľahko držia palce, pretože napriek svojmu veku nestráca odhodlanie ani nádej. Jeho cesta nie je len o veľkých objavoch, ale aj o hľadaní odpovedí, dôvere a ľuďoch, ktorí sa počas nej objavia.
Jediné, čo mi trochu chýbalo, bolo viac priestoru pre niektoré udalosti a postavy. Občas som mala pocit, že sa dej posúva dopredu až príliš rýchlo a niektoré momenty by si zaslúžili viac času, aby ešte silnejšie vynikli. Napriek tomu ma príbeh bavil od začiatku až do konca.
Hvězdný hrad je krásne spracované dobrodružstvo, ktoré poteší nielen mladších čitateľov, ale aj dospelých, ktorí majú radi príbehy plné fantázie, objavovania a veľkých snov. A ja sa už teraz teším, kam sa séria posunie v ďalších dieloch.
