Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
instagram @liiz_cita
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Mezi dvěma srdci ma chytilo hneď od začiatku. Nečakala som nič komplikované, no príbeh si ma získal najmä tým, ako prirodzene pracuje s pocitmi postáv a s tým, v akej situácii sa ocitnú. Už po pár kapitolách som vedela, že to bude čítanie, pri ktorom budem veľa premýšľať nad rozhodnutiami jednotlivých postáv.
Viktória je vychovávaná tak, aby poslúchala, nerobila chyby a zapadla do predstáv svojho otca. Je z nej cítiť nervozitu a neistotu, pretože sama nevie, čo vlastne chce. Bolo mi jej ľúto a viackrát som mala pocit, že jej chýba priestor byť sama sebou a slobodne sa nadýchnuť.
Sebastián na mňa pôsobil veľmi sympaticky. Nesnaží sa tlačiť na pílu, vníma, že niečo nie je v poriadku, a úprimne sa snaží pochopiť situáciu. Práve preto požiada o pomoc Eleonoru, Viktóriinu sestru. A tam sa začnú veci komplikovať viac, než by ktokoľvek čakal.
Eleonora je postava, ktorá mi bola blízka. Nechce nikomu ublížiť, no zároveň nedokáže úplne ignorovať vlastné pocity. Páčilo sa mi, že som pri čítaní nevedela, komu vlastne držať palce. Obe sestry som chápala a ich správanie mi dávalo zmysel, aj keď to nebolo vždy jednoduché.
Príbeh nie je len o romantike, ale aj o povinnostiach, rozhodnutiach a následkoch. Číta sa ľahko, dej plynie príjemne a postavy si rýchlo obľúbite. Záver bol na mňa trochu rýchly, ale celkovo vo mne kniha zanechala dobrý dojem.
Mezi dvěma srdci je príjemná historická romanca, ktorá ukazuje, že city sa nie vždy dajú ovládať a že správne rozhodnutia nemusia byť tie najľahšie. A presne pre tento pocit by som sa k nej pokojne vrátila znova.
Monu Kasten mám ako autorku rada a jej príbehy mi už neraz sadli náladou aj štýlom, preto som bola zvedavá, ako bude fungovať v romantasy žánri - navyše v audio podobe. Ve spárech magie som počúvala s chuťou objavovať nový svet a atmosféru, ktorú si autorka dokáže budovať veľmi nenápadne, no účinne.
Zoey je hrdinka, ktorú som si okamžite obľúbila. Dievča, od ktorej všetci čakajú liečiteľskú mágiu, no namiesto nej sa v nej prebudí mágia smrti. Smrtivíla. A s tým prichádza úplne nový život, iné pohľady okolia, strata istôt a nutnosť prijať samu seba takú, aká je.
Príbeh sa točí okolo vyšetrovania tragickej udalosti a postupného odhaľovania tajomstiev. Romantická linka je tu veľmi jemná, slow burn, bez spicy scén - skôr o tichých momentoch, pohľadoch a pomaly rastúcej dôvere medzi Zoey a Dylanom.
Dej sa rozbieha pokojnejším tempom, no vôbec mi to nevadilo. Príbeh si tak berie čas na vybudovanie akadémie Everfall, jej pravidiel aj napätia, ktoré sa medzi jej stenami postupne hromadí.
Veľkým plusom audioknihy je pre mňa interpretácia Kláry Novákovej. Jej hlas mi k príbehu sadol, pracovala s emóciami prirodzene a pomohla vytvoriť temnejšiu, miestami melancholickú atmosféru. Mám som pocit, že práve v audio podobe príbeh lepšie vynikne - nie preto, že by papierová verzia nefungovala, ale preto, že hlas dodal príbehu ďalšiu vrstvu.
Miesto by sa našlo na viac napätia, no ako YA romantasy funguje príbeh veľmi dobre. Ak máte chuť na magickú akadémiu, tajomstvá a pomalý vývoj vzťahov, Ve spárech magie v audio verzii rozhodne stojí za vypočutie.
Mor ma prekvapil hneď od začiatku. Čakala som temnú fantasy, ale dostala som príbeh, ktorý sa mi nenápadne dostal pod kožu. Od prvej kapitoly som mala dojem, že kráčam svetom, kde ticho bolí a kde každý ďalší krok znamená stratu. Nečakala som, že kniha s tak temným námetom bude pôsobiť tak… intímne. Nie veľkolepo. Nie teatrálne. Ale surovo a zvláštne osobne.
Mor nie je postava, ktorú by ste si chceli obľúbiť. A predsa sa to stane. Nie preto, kým je, ale preto, čím nie je. Necíti, nepochybuje, nerieši, či robí správnu vec. Len plní svoje poslanie. A práve preto je také zaujímavé sledovať, čo sa stane, keď sa mu do cesty pripletie Sára. Ona je odvážna, tvrdohlavá a neskutočne ľudská. Ich stretnutie nie je romantické, skôr nepríjemné a napäté… ale presne tam to celé začína.
Veľmi sa mi páčilo, ako sa ich vzťah vyvíjal pomaly a nenápadne. Žiadne okamžité zázraky, skôr malé momenty, ktoré si možno ani hneď nevšimnete. Pohľady, ticho, drobné situácie, ktoré Mora nútia zastaviť sa a premýšľať. A priznám sa, že ich chémia ma bavila od začiatku do konca.
Atmosféra knihy je temná, miestami smutná, ale nie nepríjemná. Skôr taká, pri ktorej cítite stiahnutý žalúdok a nechce sa vám prestať čítať. Áno, niektoré pasáže sa opakujú, ale mne to vôbec neprekážalo skôr to podčiarkovalo tú nekonečnú cestu, ktorou spolu prechádzajú.
Keď som knihu dočítala, mala som pocit, že to bol len začiatok. Záver je krásne pripravený na ďalšieho jazdca a ja viem, že v tejto sérii budem pokračovať. Mor mi pripomenul, že aj v príbehoch o konci sveta sa dá nájsť ľudskosť, nádej a tiché emócie, ktoré zostanú v hlave ešte dlho po dočítaní.
S touto knihou som mala pocit, že som sa na chvíľu zbalila a odišla niekam, kde sa veci riešia s humorom, úprimnosťou a otvoreným srdcom. Príbeh ma vtiahol takmer okamžite. Nie veľkými gestami, ale atmosférou. Miestom, kde sa ľudia poznajú lepšie, než by chceli, kde si vedia liezť na nervy, ale zároveň by za seba položili ruku do ohňa. Presne ten typ prostredia, ktorý pôsobí ako domov, aj keď tam prídete ako úplný cudzinec.
Hazel som si obľúbila okamžite. Je unavená, trochu stratená, miestami chaotická a zlomená - ale úprimná. Jej humor, sebairónia a schopnosť robiť si srandu aj z vlastných pádov mi boli nesmierne sympatické. Mala som pocit, že ju nesledujem, ale že s ňou prežívam každý trapas, každú pochybnosť aj každý malý posun vpred.
A potom je tu on. Cam Bishop. Mrzutý stavbár s pohľadom, ktorý sľubuje viac, než by bol ochotný priznať. Kontrast medzi jeho rezervovanosťou a Hazelinou energiou fungoval dokonale. Ich vzťah sa vyvíja pomaly a prirodzene, bez zbytočného tlaku, cez slovné prestrelky, drobné gestá a ticho, ktoré má váhu. Chémia medzi nimi funguje bez potreby veľkých vyhlásení a práve vďaka tomu pôsobí uveriteľne a príjemne.
Celý príbeh krásne balansuje medzi humorom a jemnejšími, vážnejšími momentmi. Smiala som sa, usmievala, miestami som si len spokojne povzdychla. Autorka stavila na dialógy, atmosféru a postavy - a urobila skvele. Intímnejšie chvíle prichádzajú nenápadne a presne vtedy, keď dávajú zmysel príbehu aj postavám.
Ak hľadáte knihu, pri ktorej si oddýchnete, zabudnete na svet okolo seba a ešte sa aj úprimne zasmejete, toto je presne ona. Ja som zo Story Lake odchádzala len veľmi nerada a už teraz viem, že návrat - najmä k ďalším členom rodiny Bishopovcov - si rozhodne nenechám ujsť.
Po Vianočnom prekvapení a iných príbehoch som siahla ako po mojej druhej vianočnej knihe tejto sezóny a hneď som vedela, že toto bude presne ten typ knižky, pri ktorej sa úplne zastavím a načerpám trochu sviatočnej pohody. Mala som pocit, že ma každý príbeh pohladil po duši a spravil mi večer teplejším, pokojnejším.
Ide o zbierku šiestich krátkych poviedok, ktoré sa čítajú ľahko a rýchlo. Každá je trochu iná, no všetky spája atmosféra Vianoc, láskavosť a malé životné kúzla. Sú to presne tie príbehy, pri ktorých sa usmejete, niekedy aj rozosmejete, a zároveň si dovolíte byť trochu sentimentálni ale presne tak, ako to k Vianociam patrí.
Veľmi sa mi páčilo, že tieto príbehy sa dajú čítať po jednom pokojne každý večer jeden, pri deke a horúcej čokoláde. Sú to malé jednohubky, ktoré vás zahrejú a zároveň nezaberú príliš veľa času, čo je v predvianočnom zhone úplne ideálne.
V príbehoch nájdete priateľstvo, lásku, jemný humor a tie malé zázraky, ktoré robia Vianoce výnimočnými. Žiadne veľké drámy, iba obyčajné, ale krásne momenty, ktoré vás nechajú s úsmevom a pokojom.
Ak máte radi krátke vianočné príbehy, ktoré vás na chvíľu vytrhnú z reality a pripomenú, prečo sú Vianoce také výnimočné, myslím, že Vianočné prekvapenie a iné príbehy by sa vám mohli páčiť. Mne osobne spravili veľmi príjemnú spoločnosť.
Do tejto knihy som sa pustila s tým, že si trochu oprášim znalosti o starovekom Grécku a jeho vplyv na dnešný svet. Nečakala som však, že ma to dokáže vtiahnuť do antiky tak nenútene a prirodzene. Grécko tu nepôsobí ako vzdialená minulosť, ale ako niečo, čo máme denne pred očami v jazyku, politike, umení, architektúre či v spôsobe, akým premýšľame o spoločnosti.
Veľmi ma bavilo, ako autor prirodzene prepája antiku s dneškom. Od demokracie a filozofie cez šport až po filmy či moderné politické prejavy. Čítanie bolo plné malých aha-momentov, keď mi dochádzalo, koľko z toho, čo považujeme za moderné, má v skutočnosti veľmi staré korene. A pritom to autor podáva tak, že nemáte pocit, že čítate odbornú publikáciu. Skôr akoby vám niekto rozprával fascinujúce súvislosti, ktoré vám postupne začnú zapadať do seba.
Veľkou silou knihy je pre mňa jej vyváženosť. Autor sa netvári, že staroveké Grécko bolo dokonalé. Popri obdivovaných hodnotách otvorene hovorí aj o otroctve, postavení žien či o tom, ako sa grécke ideály v novších dejinách zneužívali. Práve vďaka tomu pôsobí vyvážene a úprimne.
Kniha má veľký tematický záber, no napriek tomu nepôsobí chaoticky. Skôr ako séria zastávok na dlhšej ceste pri niektorých sa zdržíte dlhšie, iné len rýchlo prebehnete, no každá zanechá stopu. Nie je to čítanie na jeden dych, ale skôr kniha, ku ktorej sa myšlienkami vraciate dlho po dočítaní.
Čo pre nás Gréci kedy urobili vo mne zanechala pocit, že veľa vecí, ktoré dnes berieme ako samozrejmé, má oveľa hlbšie korene, než by sme čakali.
Do Světelných krokov som vstupovala bez veľkých očakávaní, skôr so zvedavosťou. A potom prišla tá streda. Deň, ktorý sa začína úplne nenápadne, no v priebehu pár strán sa zmení na bod zlomu. Zrazu sledujete, ako sa obyčajný život jedného človeka rozpadne na prach a vy s ním. Mala som pocit, že stojím vedľa Hynka, keď sa mu pôda pod nohami doslova vyparila, a že spolu s ním robím prvý neistý krok do neznáma.
Hynek mi bol od začiatku blízky. Žiadny vyvolený hrdina, žiadny génius pripravený zachrániť vesmír. Len obyčajný chlap, ktorý si celý život pripadal trochu mimo a zrazu je až príliš v centre diania. Jeho zmätenosť, irónia, schopnosť robiť si srandu sám zo seba to všetko pôsobilo neuveriteľne ľudsky. A možno práve preto som mu fandila od prvej chvíle.
A potom je tu Keiran. Chaos v najčistejšej podobe. Postava, ktorá vám lezie na nervy a zároveň si ju okamžite zamilujete. Ich dynamika je motorom celého príbehu vtipná, absurdná, miestami vyčerpávajúca, ale nikdy nudná. Pridajte k tomu Aloe Veru a ďalšie bytosti, ktoré autor s ľahkosťou rozhádzal po galaktickej mape, a vznikne svet, ktorý je bláznivý, pestrý a nečakane živý.
Čítanie bolo pre mňa jazdou. Niekedy až príliš rýchlou, miestami som mala pocit, že informácií a podnetov je viac než stíham spracovať. Ale aj to k tomu patrilo. Vesmír v tejto knihe nie je pokojné miesto na rozjímanie je hlučný, chaotický a neustále vás núti reagovať. Pod vrstvou humoru a chaosu sa skrývajú myšlienky, ktoré sa vás dotknú viac, než by ste pri takomto type príbehu čakali.
Světelné kroky pre mňa neboli len zábavným sci-fi úletom. Boli pripomienkou, že aj z úplného konca môže vzniknúť nový začiatok. A že humor je niekedy ten najlepší spôsob, ako prežiť aj koniec sveta.
Ak máte chuť na svižné, originálne a trochu bláznivé čítanie, ktoré vás pobaví aj prinúti sa na chvíľu zamyslieť, toto je kniha, po ktorej by ste mali siahnuť.
Do Tessiných sĺz som vstupovala s rešpektom a miernou obavou. Od prvých strán som mala pocit, že mi autorka berie pôdu spod nôh a núti ma kráčať miestami, kam sa bežne neodvažujeme pozerať. Nie je to príbeh, ktorý by vás hladkal po duši. Je to príbeh, ktorý vás stiahne do temnoty a nechá vás tam chvíľu dýchať ťažký vzduch.
Tess som vnímala ako ženu, ktorá bola zlomená okolnosťami, ale nie svojím vnútrom. Každý jej krok bol boj - a ja som s ňou cítila tú neistotu aj silu naraz. Zmätená, vystrašená, vzdorujúca, a predsa neochotná vzdať sa samej seba. Čítala som jej myšlienky a cítila ten vnútorný chaos, boj medzi tým, čo je správne, a tým, čo jej telo a myseľ napriek všetkému našepkávajú.
Q je kapitola sama o sebe. Postava, pri ktorej som neustále menila názor - raz som ho chápala, inokedy som ho odsudzovala. Je temný, problematický a úplne nepredvídateľný. Ich vzťah nie je romantický v klasickom slova zmysle. Je temný, nepríjemný a plný bolesti, moci a zvláštnej formy porozumenia, ktorá sa rodí v extrémnych podmienkach. Sledovať ich bolo znepokojujúce… a zároveň úplne pohlcujúce.
Autorka nič nezľahčuje ani neprikrášľuje. Scény sú drsné, miestami až nepríjemne intenzívne, a emócie idú na doraz. Niektoré pasáže sa mi čítali ťažko, inokedy som mala problém knihu odložiť. Presne ten typ príbehu, ktorý vás vyčerpá, ale zároveň vás núti pokračovať, lebo potrebujete vedieť, kam až to celé zájde.
Tessiny slzy vás vtiahnu do temnej, náročnej a nekompromisnej romance, ktorá presahuje hranice pohodlia. Tento príbeh zostane vo vašej hlave dlho po dočítaní. Ja som knihu zatvárala otrasená, zamyslená… a úprimne zvedavá na pokračovanie.
Po knihe Na Vianoce chcem len teba som siahla v tom najlepšom možnom čase - keď sa dni skracujú, svetlá na stromčekoch blikajú a človek má potrebu na chvíľu sa zastaviť. A presne to mi tento príbeh dal. Spomalenie. Pocit. Ticho medzi riadkami, ktoré hovorí viac než tisíc slov.
Anna mi bola blízka od prvej strany. Nie preto, že by bola dokonalá - práve naopak. Je to postava, ktorá sa snaží vyhovieť všetkým, no pritom zabúda na seba. Nízke sebavedomie, strach zo sklamania, vnútorný hlas, ktorý ju presviedča, že nie je dosť… to všetko je vykreslené tak úprimne, že som mala pocit, akoby som ju poznala.
A potom je tu Max. Je starostlivý, vnímavý a láskavý takým spôsobom, ktorý nepôsobí okázalo, ale o to úprimnejšie. Nie je to dokonalý princ z rozprávky, ale muž s vlastnými jazvami, ktorý vie, čo znamená stáť pri niekom bez nátlaku a očakávaní. Medzi ním a Annou to iskrí potichu, prirodzene, v rozhovoroch, v pohľadoch a v spoločných vianočných momentoch.
Vianočná atmosféra tu funguje úplne prirodzene - medzi stránkami som cítila vôňu medovníkov, blikajúce svetielka aj ten známy predvianočný zhon, ktorý k sviatkom jednoducho patrí. No tento príbeh nie je len o láske a Vianociach. Nenápadne sa dotýka aj bolestivejších tém, rodinných vzťahov a rán z minulosti, ktoré si so sebou nesieme často dlhšie, než by sme chceli. Práve vďaka tejto hĺbke vo mne kniha zarezonovala oveľa silnejšie.
Na Vianoce chcem len teba pre mňa nebola len milá vianočná romantika. Je to príbeh, ktorý potichu pripomína, aké dôležité je mať hranice, vážiť si samu seba a nebáť sa postaviť za to, čo cítime. Po dočítaní som mala ten zvláštny hrejivý pocit, akoby mi niekto na chvíľu objal dušu. A presne k takým knihám sa človek rád vracia.Ak túžite po vianočnom príbehu, ktorý má srdce, emóciu a zostane vo vás ešte dlho po poslednej strane, tento si určite nenechajte ujsť.
Už dlho sa mi nestalo, aby ma kniha dokázala vtiahnuť tak hlboko a zároveň nechať úplne vyčerpanú. Čítanie, pri ktorom zabúdate na čas, na pohodlie aj na to, že realita je vlastne celkom pokojné miesto - a pritom nechcete prestať, lebo každá ďalšia strana sľubuje niečo, čo vás zasiahne ešte silnejšie. Nie takým prvoplánovým spôsobom, ale nenápadným, pomalým pôsobením, ktoré sa vo vás usadí a nedovolí vám prestať myslieť na to, čo ste práve prežili.
Alchemised je presne ten typ príbehu, do ktorého som vstúpila opatrne, no veľmi rýchlo som pochopila, že sa z neho nedá uniknúť. Svet zahalený temnotou a utrpením vojny sa predo mnou otváral pomaly, no s takou intenzitou, že som sa pristihla, ako nad stránkami sedím dlhšie, než som plánovala. Na začiatku som mala pocit, že som do cudzieho sveta vhodená bez mapy, no keď som prijala jeho pravidlá, všetko do seba začalo zapadať. A práve tá postupnosť - od nepochopenia až po pohltenie - vo mne zanechala silný dojem.
Helena, hrdinka, ktorá by možno sama seba opísala ako nenápadnú, vo mne vyvolala rozporuplné emócie. Občas som ju chcela objať a ukryť pred všetkým, inokedy som mala chuť zatriasť ňou, aby prestala niesť celý svet na pleciach. Jej odhodlanie chrániť ostatných pôsobí ušľachtilo, no zároveň desivo úprimne - akoby ani nepoznala inú možnosť. A potom je tu Kaine. Postava, ktorá je zároveň hrozbou, záchranou, tajomstvom aj emočným zemetrasením. Ich vzťah nerastie rýchlo, ale ticho, vytrvalo, v gestách a chvíľach, ktoré majú väčšiu silu než veľké slová.
Najsilnejšou stránkou knihy je jednoznačne atmosféra vojny. Nie veľkolepé bitky, ale každodenné chvíle strachu, únavy a rozhodnutí, ktorých dôsledky cítite ešte dlho potom, čo ich urobíte. Autorka vytvorila svet, kde nič nie je jednoduché a kde aj to najmenšie svetlo pôsobí ako vzácnosť. Krutosť nepoužíva ako šokový efekt, ale ako pripomenutie reality, ktorú si postavy nemôžu odložiť ani na okamih. Častokrát som mala pocit, že sa so mnou hrá kombinácia beznádeje a nádeje, ktoré sa navzájom prekrývajú tak, že človek ani nevie, či je pripravený na ďalšiu kapitolu.
Romantika tu nie je odmenou za prežité peklo. Objavuje sa nenápadne, medzi vetami, v tichu, v rozhodnutiach, ktoré sú bolestivé aj krásne zároveň. O to viac zasiahne, keď konečne prerazí cez všetku temnotu a ukáže, že aj vo svete plnom utrpenia môže existovať niečo jemné a skutočné. Práve tieto momenty boli pre mňa najemotívnejšie.
Čítanie bolo náročné - svet je komplexný, terminológia originálna, opisy detailné. No zároveň mám pocit, že práve to robí Alchemised výnimočným. Je to príbeh, ktorý si vyžaduje čas a sústredenie, no odmení sa tým, že vo vás niečo zanechá. Nie sentimentálnu stopu, ale tú, ktorá dlho rezonuje.
Alchemised nie je jednoduchá ani ľahká kniha, ale je úprimná, silná a nezabudnuteľná. Niekedy potrebujete práve taký príbeh, ktorý vás pohltí, potrápi a zároveň donúti cítiť všetko naraz. A presne toto sa stalo mne.
