Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Priateľstvo naveky je v poradí 10 knihou zo série od Nele Neuhaus a 4 knihou, ktorá od nej na Slovensku vyšla. Je škoda, že u nás knihy z tejto série vychádzajú podľa náhodného kľúča a nie v poradí ako idú za sebou. Človek si povie, že to až tak nevadí keďže čo kniha to samostatný prípad. No v knihe sa samozrejme objavujú narážky na staršie prípady či udalosti môžu tak čitateľovi chýbať isté súvislosti, nemusí rozumieť tomu čo tým postavy myslia či na čo narážajú. Je to teda ozaj veľká škoda, keďže ide o celkom fajn sériu.
Z Piinho ex-manžela Henninga sa stal spisovateľ a čoskoro mu má vyjsť už jeho druhá kniha. Jedného dňa zavolá Pii, že jeho agentka si robí starosti o svoju priateľku, s ktorou sa už dlhšie nevie skontaktovať. Pia to teda ide overiť. Z obyčajnej kontroly sa však vykľuje prípad možnej vraždy, keďže Heike zmizla a všetky stopy vedú práve k tejto možnosti. Heike ležala v žalúdku viacerým, kto z nich jej však mohol chcieť ublížiť a aký mal motív na jej vraždu? Súvisí jej smrť s jej pracou alebo sa pravda a odpovede na otázky, ktoré si Pia kladie skrývajú v minulosti a v tom čo sa stalo v to osudové leto?
Už len z anotácie je jasné, že nám autorka znova predloží zaujímavý a poriadne zamotaný príbeh. A presne to sme aj dostali. Prípad ma chytil hneď od začiatku a ja som bola zvedavá akým smerom bude viesť a čo všetko pátranie po vrahovi odhalí. Ako Pia a jej tím prípad riešia tak sa objavujú nové a nové stopy, ktoré ich zavedú k novým odhaleniam. Postupne sa tak dostávajú tomu všetkému na kĺb a sú čoraz bližšie k odhaleniu pravdy. Na konci pekne všetko do seba zapadne a aj zdanlivo nesúvisiace veci začnú spolu dávať zmysel.
S čím som túto knihu však bojovala bolo priveľké množstvo postáv, v ktorých som sa postupom času strácala aj napriek tomu, že na začiatku bol uvedený ich menný zoznam. Niekde v polovici som tak prestala riešiť kto je kto a v akom vzťahu je ku komu. To však malo za dôsledok to, že som sa nedokázala na zápletku tak sústrediť a pomaly ale isto som v tom všetkom tápala. Práve aj pre toto na mňa zápletka a koniec v konečnom výsledku na mňa pôsobili až príliš prekombinovane.
Keďže ide už o 10 príbeh v poradí je čitateľ s postavami a členmi tímu viacmennej dobre zoznámený. Čo však z toho keď v slovenčine vychádzajú časti z tejto série podľa náhodnej voľby. Autorka dopĺňa zápletku aj osobným životom postáv. Tentoraz to padlo na Bodensteina, ktorý si prechádza nie práve ľahkým obdobím. Tým netvoria však len on a Pia, aj keď to tak môže vyzerať. Ostatné postavy tj. členovia tímu tak pôsobia akoby boli do počtu. Možno v predchádzajúcich častiach autorka priblížila aj ich osudy, ale keď knihy vychádzajú takto náhodne nedá sa k postavám vytvoriť bližší vzťah.
Aj napriek istým výtkam som si knihu užila a som rada, že som po nej siahla. Ak nad ňou rozmýšľate, určite po nej siahnite. Mne ostáva dúfať, že sa dočkáme aj ďalších kníh od autorky z tejto série a že už budú lepšie na seba nadväzovať a nebudú medzi nimi také veľké časové rozdiely.
4,5*
Tichá pacientka je kniha, ktorú som síce okrajovo registrovala ale dlho ma obchádzala. A sama ani neviem prečo, keďže je to presne ten žáner, ktorý mám rada. Dalo by sa povedať, že tých trillerov, psychotrillerov je dosť. Je to populárny žáner a pravidelne sa nejaký na knižnom poli objaví. Niektoré patria medzi tie lepšie a ten buuum okolo nich si zaslúžia, iné sú bohužiaľ slabšie. Tichá pacientka patrí našťastie k tej prvej skupine.
Alicia mala dokonalý život. Mala skvelú kariéru a manžela, ktorého milovala. Jedného večera však dôjde k tragédií a ona svojho manžela s neznámych dôvodov zastrelí. Čo ju však k tomu viedlo? Prečo to urobila? Alicia od osudného momentu však neprehovorí a tak tieto otázky ostanú nezodpovedané. Prejde zopár rokov a k Alicii sa rozhodne dostať a priblížiť psychoterapeut Theo, ktorého jej prípad fascinuje. Aké sú však jeho dôvody? Naozaj mu záleží na Alice ako sa tvári alebo tým sleduje niečo viac? Hranice medzi terapeutom a pacientkou sa začínajú postupne stierať a pravda môže zničiť životy oboch.
Už len v samotnej anotácií sa skrýva prísľub zaujímavého príbehu, ktorý nebude také ľahké rozlúsknuť. A presne to som aj dostala a dokonale mi sadol aj autorov štýl písania. Príbeh je rozprávaný z pohľadu dvoch postáv. A to Alicie, ktorá prostredníctvom denníku, ktorý si začne viesť odhaľuje čo všetko viedlo k osudnému večeru. Druhým rozprávačom sa stáva Theo, ktorý sa jej snaží pomôcť. Keďže Alice nerozpráva, musí Theo zistiť pravdu o tom čo sa stalo v tú osudnú noc inak. aby ju pochopil stretáva sa s ľuďmi z jej života a tak pomaličky odkrýva pavučinu tajomstiev. S Theom ako rozprávačom som miestami bojovala. Niežeby mi nesadol, ale radšej by som čítala o Alice a o tom ako sa snaží prísť na to čo sa stalo, ako o jeho problémoch s manželkou. Dokonca som ho istý čas pokladala za nie práve najspoľahlivejšieho rozprávača. Všetko má však zmysel a svoje odôvodnenie prečo je dôležité aby to bolo spomenuté. Aj tie najmenej podstatné veci a situácie, ktoré spolu zdanlivo nemusia súvisieť, na konci do seba pekne krásne zapadnú a vytvoria tak surový príbeh o zrade a pomste.
Konečne som tak dostala triller, ktorý dal zabrať mojím šedým bunkám mozgovým ako ma chytil prvou stranou. V hlave mi išli všetky možné aj nemožné teórie, len nie tá správna. To ako to všetko na konci do seba zapadlo som nečakala a zmenilo to môj pohľad na celý príbeh a postavy. Tie boli naozaj komplexné. Mohlo sa zdať, že Alicia a Theo nemohli byť viac rozdielnejší. Čo však ak by predsa len mali niečo spoločné. Tak ako Alicia, tak aj Theo si v sebe niesli istú traumu z detstva, ktorá ich ovplyvňovala.
Ak teda hľadáte nejaký dobrý triller, určite siahnite po Tichej pacientke. Ručím vám, že neoľutujete.
Cassandra Clare sa u mňa za tie roky stala autorkou pri ktorej viem, že nesiahnem jej knihami vedľa. Vždy dostanem príbeh, ktorý je plný naozaj premyslený a ktorého zápletka sa predo mnou postupne rozvíja počas celej série. Príbeh je teda vždy plný zvratov, šokujúcich odhalení, napätia a nemôžu chýbať ani skvelé postavy, ktoré si isto obľúbite. Inak tomu nebolo ani pri Železnom pute, ktoré je druhou časťou Posledná hodina zo sveta Tieňolovcov.
V príbehu pokračujeme krátko po udalostiach prvej časti. Aby si Cordelia zachovala jej počestnosť čaká ju svadba s Jamesom. Má však ísť len o dohodnutý sobáš, ale je bude to naozaj tak alebo dajú s Jamesom konečne priechod citom, ktoré medzi nimi vždy boli? V Londýne začne onedlho dochádzať k vraždám Tieňolovcov, kto však za nimi stojí? Je to znova Belial alebo to bude tentoraz niekto iný? Jamesa trápia zvláštne a nebezpečné sny, majú nejaký súvis s tým čo sa deje? Cordelia tiež nemá pokoja a Cortana, ktorá si ju kedysi zvolila ju teraz akoby odmieta.
Železné puto určite netrpí syndrómom druhých častí a nejde tak len o nejakú výplnkovú časť, v ktorej by sa príbeh nejak zvlášť neposunul. Zápletka pre túto sériu sa nám vďaka nemu posúva zas o niečo ďalej a odhaľuje nám jej nový rozmer. Zápletka sa znova rozbieha viacerými smermi. Jednotlivý hráči v hre sledujú svoje ciele a pomaly postupujú k ich napĺňaniu. Do hry vstupujú aj nový hráči, ktorý sledujú vlastné záujmy. Nechýbajú tak nové zvraty, odhalenia a zistenia, ktoré postupne zapadajú do celkového obrazu. Stále však nie sme na konci a čaká nás toho ešte pomerne dosť čo musí byť zodpovedané a vysvetlené aby to všetko dávalo zmysel. Čo bude s Cordeliinym sľubom paladínky? Čo Lucie a jej schopnosti, podarí sa jej oživiť Jesseho, alebo sa zahráva s niečím s čím nemá? Ako ďaleko je vo svojich plánoch ochotná zájsť Tatiana len preto aby získala svoju pomstu? A čo Belial, podarí sa mu posadnúť tú správnu osobu a bude tak kráčať medzi Tieňolovcami? Hovorím, je toho ešte viac než dosť.
Tak ako sa vyvíja príbeh ďalej tak sa vyvíjajú aj postavy. Nie vždy však robia tie najlepšie rozhodnutia. Napr. taká Cordelia, robila v tejto časti chúďa jedno horšie rozhodnutie za druhým a to ju potom priviedlo tam kde je teraz. V tejto časti sme mali konečne možnosť spoznať bližšie aj Matthewa a pochopiť čo je za jeho správaním a je to teda smutný príbeh. Zároveň nám Cassandra poskytla aj nový pohľad na milú Grace a snažila sa ju tak akoby trochu poľudštiť aby sme lepšie pochopili jej správanie. Dievča milé to síce nemalo ľahké, ale tak mohla si predsa len dupnúť a nerobiť Tatiane pešiaka v jej hre. Takže stále má smolu a je u mňa na zozname postáv, ktoré naozaj silno nemusím.
Železné puto je určite dobrým pokračovaním tejto série a nijak jej nerobí hanbu. Kniha končí ako inak v tom "správnom" momente a ja som rada, že mám po ruke aj tretiu časť a môžem sa do nej pustiť hneď aby som zistila ako to s postavami nakoniec dopadne.
Ali Hazelwood netreba asi nikomu predstavovať. jej knihy vždy na čas ovládnu slovenské instagramy a sociálne siete. Tak ako asi aj ostatných aj mňa si získala Hypotézou lásky. Tá kniha mi sadla po všetkých stránkach a tak som sa nevedela dočkať až do rúk chytím nejakú jej ďalšiu knihu. Voľba padla na Teóriu lásky. A bolo to presne to čo som v tej chvíli potrebovala. Milá, zábavná a oddychová kniha, pri ktorej som vypla, usmievala sa ako slniečko na hnoji a užívala si každú jednu stranu.
Elsie je teoretická fyzička, na to aby vôbec mala na chleba či inzulín učí na troch univerzitách a namiesto toho aby sa venovala výskumom rieši skôr vyrážky jej žiakov. Keďže učenie jej bohužiaľ toľko nevychádza a stojí ju viac času ako je pekné, živí sa aj ako falošná priateľka. V jej živote a kariére sa chce posunúť ďalej a tak ju čaká pohovor na ideálne pracovné miesto. Čo však ak sa v komisii objaví brat jej obľúbeného klienta a "priateľa a je to zároveň muž, ktorým Elsie celý život pohŕda za jeho článok, ktorý hanil teoretických fyzikov a ich prácu?
Štýl, ktorým autorka píše je naozaj príjemný. Jej knihy majú v sebe všetko čo čitateľ potrebuje ku šťastiu. A to zápletku, ktorá funguje po každej stránke. Nemusí byť nejak originálna a ide po takých zaužívaných koľajach spojených s takýmto žánrom, ale keď to funguje, nie je čo riešiť. Nemôžu ani chýbať humor či isté prekážky, ktorými si postavy budú musieť prejsť. Samozrejme nemôže chýbať ani atraktívne prostredie, v ktorom sa to všetko odohráva a v knihách od Ali Hazelwood je to univerzitné a hlavne teda vedecké prostredie. Hore ruky koľko romancí z vysokoškolského a k tomu vedeckého prostredia poznáte? Ja teda málo a stretla som sa s tým až pri Ali. A aj keď postavy občas spustia taký ten odborný žargón, budete im to žrať aj s navijakom aj keď by ste mali rozumieť len 1/3 z toho čo hovoria.
Čo je podstatné pre toto všetko a bez čoho by zápletka nedokázala fungovať tak dobre ako funguje sú postavy. Elsie a Jack sú dokonalí. Majú medzi sebou takú tú chémiu čo na vás srší z každej strany. Každý z nich si so sebou niesol istú záťaž a pomocou toho druhého vedome či nevedome sa s ňou vysporiadaval. Počiatočná téma enemies to lovers postupne prechádzala do slowburn romance a vy ste len čakali kedy si uvedomia vzájomné city a poddajú sa im naplno. Samozrejme si museli prejsť aj menšou prekážkou, ale všetko sa bez problémov vyriešilo.
Ak nad knihami Ali Hazelwood váhate, choďte do nich. Dostane len to dobré. Jej knihy sú tým správnym čítaním, pri ktorom vypnete a oddýchnete. Aj také knihy občas treba prečítať.
3,5*
Polnočná knižnica je kniha, ktorú asi netreba nijak podrobnejšie predstavovať. V čase keď vyšla jej bola venovaná veľká pozornosť a jej čitateľov rozdelila na dva tábory. Jeden tábor z nej bol nadšený a ospevoval ju. tá druhá skupina s nimi nadšenie z príbehu nezdieľa- nesadol jej, niečo jej ku spokojnosti chýbalo. A aj keď sa snažím aby ma recenzie nejak neovplyvnili, do knihy som sa púšťala s menšími obavami na to čo ma čaká. Po jej prečítaní som sa zaradila asi niekde medzi tieto dve skupiny. A teraz sa pokúsim vysvetliť prečo.
Polnočná knižnica rozpráva príbeh Nory, ktorá má 35 rokov a stojí na pomyselnej križovatke jej života. Bojuje s pocitom, že nič nedosiahla a všetkých v jej živote svojimi rozhodnutiami sklamala. Nevidí žiadne iné riešenie, ako svoj život ukončiť. V momente keď sa ho rozhodne ukončiť sa ocitne akoby v nejakom medzisvete, ktorý predstavuje Polnočná knižnica. Knihy v nej predstavujú jej životné príbehy, iné alternatívne verzie jej života podľa toho aké rozhodnutie v živote urobila. Nora má tak príležitosť preskúmať, prežiť každý jeden z nich a zistiť tak, ktoré rozhodnutie bolo to správne a viedlo k životu, ktorý by chcela naozaj žiť. Nič však nie je len tak a Nora v každom z nich nachádza isté "ale". Kým Nora dospeje k správnemu rozhodnutiu bude musieť prejsť dlhú cestu. Ako sa nakoniec rozhodne? Vzdá to, alebo napraví veci vo svojom živote?
Samotná anotácia znie naozaj dobre a upúta človeka. Teda aspoň mňa upútala. Aké by to bolo prežiť stovky svojich životov, založených len na našich rozhodnutiach. Určite sa každý zamýšľame čo by bolo keby sme veci urobili inak, v istom momente sa rozhodli pre niečo iného? Strojcami vlastného osudu sme každý sám a je len na nás ako sa rozhodneme. Rozhodnutia, ktoré urobíme nás ďalej vedú a formujú. Možno si povieme, že sme sa vtedy rozhodli zle a možno to proste len tak malo byť. Kniha je teda plná krásnych a silných myšlienok, ktoré človeka donútia sa zamyslieť. Zároveň sa venuje aj ťažkým témam ako sú duševné zdravie, depresia. Všetko je to však podané z citom a úctou.
Ale. Tie tri písmenka, ktoré vedia všetko zrazu otočiť a zmeniť. Aj napriek tomu, že hlavná myšlienka knihy sa mi naozaj páčila, bolo tu niečo čo mi nedovolilo si knihy užiť tak akoby som chcela. Mala som pocit, že autor by mohol ísť v tom všetkom ešte viac do hĺbky. Vydolovať z toho ešte niečo viac. Potenciál a priestor na to mal. Každý z Noriných životov začne zaujímavo. Autor ním však Noru prevedie len povrchne a rýchlo. Len pár z nich má možnosť prežiť dlhšiu dobu. Potom sa však zvrhne to priveľkého sa zamýšľania a filozofovania nad podstatou života. Čo samo nemusí byť zlé, pokiaľ to neprejde do nejaké veľké mudrovania a nezačne sa to opakovať alebo príliš tlačiť na pílu. V istých momentoch sa to možno až príliš snažilo mať ten motivujúci vplyv.
Keď si pozriete v akým asi žánroch je kniha zaraďovaná tak sa medzi nimi objavujú fantasy, magický realizmus, sci-fi, motivačná literatúra, psychické zdravie a pod. Zdá sa to ako poriadny guláš žánrov, ktoré by spolu asi ani nemohli fungovať a existovať dokopy. Polnočná knižnica je podľa mňa tá kniha, ktorú každý z nás môže a bude ju vnímať inak. Uvidí tak inú jej stránku a zoberie si z nej niečo iného. A v tom spočíva jej čaro.
Ak by som to mala zhrnúť, tak Polnočná knižnica je knihou s krásnou, silnou a dôležitou myšlienkou. Za mňa však jej spracovanie pokrivkáva a v istých momentoch mi chýbala väčšia hĺbka. Jej potenciál bol využitý akoby len na polovicu. Určite ju však nezatracujem a ak nad ňou uvažujete, skúste ju. Iste si z nej niečo zoberiete.
Prvá časť bola pre mňa veľkým a príjemným prekvapením, nakoľko tento žáner skôr odcudzujem a vyhýbam sa mu. Občas sa mi však oplatí zariskovať a skúsiť žánre, ktoré by som inač neskúsila. Pri Monike Wurm a jej Chlade ohňa a chuti kokaínu sa mi to oplatilo, kniha si ma podmanila už od prvých strán a tak nie tak dlho po tom čo som ju dočítala som v rukách držala aj jej pokračovanie.
V príbehu Valentíny a Fabia pokračujeme presne v momente, v ktorom sme ich opustili na konci prvej časti. Dokonca aj číslovanie kapitol nadväzuje na to v prvej časti a dodáva tomu celému dojem akoby išlo o jeden veľký ucelený príbeh, čo je za mňa obrovské plus.
Valentína zažila chvíle plné pokoja a lásky s Fábiom, ktoré boli narušené útokom jeho nepriateľa Nélia a tak sa dostáva do jeho rúk. Ten sa nezastaví pred ničím a použije tie najhoršie prostriedky aby ju pokoril a donútil ju aby sa mu podrobila. Valentína sa však odmieta vzdať a s osudom zas a znova bojuje. Že to nebude ľahké, osud jej do cesty hodí ešte zopár prekážok. Valentína si bude musieť padnúť ešte na hlbšie dno, aby sa z toho všetkého dokázala raz a navždy dostať. Dokáže sa tomu všetkému postaviť, preniesť sa cez všetko čo sa jej stalo a znova nájsť pokoj, šťastie a lásku?
Kniha pokračuje v nastavenom tempe z prvej časti. Ak si človek po prvej časti myslel, že Valentína si nemôže prejsť ešte väčším peklom, tak nedržal v rukách druhú časť. Trúfam si povedať, že kniha je zas o niečo brutálnejšia a krutejšia. A to po každej strane. Prvé dve tretiny knihy boli dokonalé. Perfektné. Brutálne. Kruté a neúprosné. Stále sa niečo dialo, zvrat striedal zvrat a Valentína naozaj nemohla veriť nikomu. Ja som čakala, modlila sa aby už nastal ten moment kedy sa Valentína z toho všetkého dostane a konečne sa to pre ňu obráti na lepšie. Tým čo si prešla by inú ženu už asi dávno zlomilo. Autorka sa s ňou nemaznala ani na chvíľu. Občas sa ukazovala ešte tá jej ľahká naivita, ale pod vplyvom toho všetkého čo sa jej dialo bola nútená dospieť a obrniť sa proti každému a všetkému.
Potom konečne nastali tie chvíle pokoja a Valentína na ne mala plné právo po tom všetkom čím si prešla. Ale práve tu mi prišlo, že príbeh trochu zoslabol. Nabral iný charakter. Hrozby, ktorým čelila akoby zmizli do úzadia a ona mala konečne možnosť žiť ten pokojný život. A tu ma to práve po tej akcii, zvratoch, intrigách a nervy drásajúcich momentoch asi začalo trochu nudiť. Nie, žeby som jej to nedopriala, ale bol to taký veľký obrat a akoby som nejako nechcela veriť tomu, že toto môže byť ten pokoj. Ale aby to nebolo len tak, Valentína musela o svoje šťastie a pokoj zabojovať ešte raz a naposledy. Tentoraz jej nepriatelia mali iný charakter.
Príbeh nesledujeme ale len z pohľadu Valentíny a svoj pohľad prináša aj ďalšia postava, ktorá je skôr pozorovateľom či rozprávačom a do príbehu tak zasahuje hlavne z úzadia. Prináša pohľad na veci, ktoré sa stali a my tak vieme prečo a ako k ním došlo.
Nájde Valentína konečne šťastie a pokoj, ktoré si tak veľmi zaslúži? A bude to po boku Fábia alebo po boku iného muža? Ja už viac nič neprezradím a nechám to na vás aby ste to zistili sami. Dodám už len toľko, že karma vie čo robí a každý dostane čo si zaslúži. Trochu ma len mrzí, že chuť istej pomsty sme mohli ochutnať len v jej zhrnutí a nie priamo.
Som rada, že som tejto autorke a tejto knihe dala šancu. Neľutujem ani na okamih. Ak nad touto sériou či autorkou váhate tak ako kedysi ja, určite do nej choďte. Neoľutujete.
Her radiant curse je prequellovym príbehom série Six crimson cranes, ktorá vyšla tento rok v slovenčine ako Šesť karmínových žeriavov, od autorky Elizabeth Lim. autorka sa v ňom inšpirovala ázijskiu mytológiou a podarilo sa jej vytvoriť jednu krásnu a čarovnú sériu. v Her radiant curse sa vraciame na začiatok príbehu a bližšie spoznávame príbeh Raikami a toho ako sa z nej stala Bezmenná kráľovná.
Channi je od malička prekliata a má znetvorenú tvár. a to kvôli tomu, že v zúfalom pokuse zachrániť jej umierajúcu matku, sa jej otec rozhodol obetovať čarodejnici ju a nie jej novonarodenú sestričku Vannu. Angma ju varuje, že keď jej sestrička dovŕši 17 rokov príde si pre ňu a ona jej ju dá. pred jej hnevom ju zachráni kráľ hadov, ktorý ju uštipne. všetko čo ten deň Channi pripomína sú jej znetvorená tvár, jed v jej krvi, veštba a meno neznámeho, ktorý jej má pomôcť. sedemnáste narodeniny jej sestry sa blížia a tak Channi začína zbesilý súboj s časom aby svoju sestru zachránila a Angmu porazila. získa dokonca aj nečakaného spojenca, ktorý sa však môže ľahko otočiť aj proti nej. bude to však stačiť na porazenie proroctva, Angmi a záchranu Vanny?
Her radiant curse bol krásnym, citlivým a zároveň smutným a bolestivým čítaním. príbeh sa odohráva v priebehu pár dní a deje sa tam teda toho viac než dosť. autorka postavám nedovolí ani na chvíľu zastaviť, lebo len okamih pokoja by im mohol byť osudným. stále sa pýtate čo sa ešte stane, proti čomu sa Channi bude musieť ešte postaviť. a zvládne to vôbec? ak ste predtým čítali spomínanú dilógiu, viete ako to všetko skončí. jedna sestra musí padnúť, aby druhá mohla povstať, ktorú z nich čaká ktorý osud. zároveň si však každú stranu budete želať aby to tak nebolo, aby sa predsa len niečo stalo, niečo čo osudy Channi a jej sestry zmení. ak ste dilógiu nečítali, bude si želať to isté, budete dúfať v ten šťastný koniec pre obe sestry. pred koncom vám teda radím prichystať si pre istotu zopár vreckoviek, lebo koniec je jednou veľkou emočnou jazdou.
Her radiant curse je skvelým návratom do tohto krásneho, čarovného a prepracovaného sveta, ktorý autorka vytvorila. prostredníctvom tejto knihy má čitateľ možnosť o niečo bližšie spoznať postavy z dilógie. zároveň je tu množstvo easter-eggov a odkazov na udalosti, ktoré sa ešte len stanú. už teraz viem, že keď dám v budúcnosti re-reading Šiestich karmínových žeriavov, dané postavy budem vnímať už inak.
ak nad touto sériou rozmýšľate, určite do nej choďte. je to jedna krásna a čarovná séria. ak ako prvú do ruky chytíte Her radiant curse, určite nepochybíte. niektoré veci vám budú potom o niečo jasnejšie a budete im lepšie rozumieť. kniha sa dá teda čítať aj pred dilógiou ako úvod do nej alebo po nej. je už len na vás, ktorú variantu si zvolíte. nepochybíte ani pri jednej.
Anarchorance je kniha z pera slovenskej autorky Ivety Pernišovej. musím sa priznať, že spojenie fantasy+ scifi+ sk tvorba mi spočiatku moc nešlo dokopy a preto som sa knihe aj napriek pozitívnym odkazom vyhýbala. vyhýbala som sa jej až do nedávna až som si povedala, že prišiel čas skúsiť ju. a tak som sa pred pár dňami do nej s malou dušičkou a miernymi obavami pustila. predsa len čo ak ma to nebude baviť. no nestalo sa tak a ja som si knihu užívala už od prvých strán.
Anarchorance je prvou časťou zo série a je rozprávaná prostredníctvom príbehov a pohľadov troch postáv. tou prvou je Lyra, ktorá bola "unesená" zo Zeme a má začať nový život na novej planéte, na novom mieste. chce, nechce musí sa prispôsobiť novému životu. druhou postavou je Shade, ktorého kráľovná poverí tajnou a nebezpečnou misiou. čo však za tým stojí? a treťou postavou je mladá princezná Vanille, ktorá sa musí postaviť nepriateľovi a zastaviť ho predtým aby zničil jej planétu. ten sa však môže skrývať aj v jej vlastných radách. každá z postáv má vlastnú dejovú linku, ktorou si ide. linky sa zatiaľ nijak výrazne neprelínajú, takže sa čitateľovi nijak nemýlia a dá sa v nich pomerne ľahko zorientovať.
tak ako sú Lyra, Shade a Vanille rozdielni, tak rozdielne sú aj ich dejové linky a každá z nich umožňuje na príbeh nazerať z inej strany. vďaka Lyre sa dozvedáme ako to celé funguje, príbeh Shadea je hlavne zdrojom akcie, napätia a odhaľovania informácií, ktoré mali ostať skryté. a vďaka Vanille sa oboznamuje hlavne s politickou stránkou všetkého.
štýl, ktorým autorka píše je podmanivý a získa si čitateľa už od prvej strany. hneď na úvod sme hodení do príbehu a do diania. autorka fungovanie sveta, ktorý vytvorila, vysvetľuje postupne a to prostredníctvom jednotlivých postáv, ich príbehov a dejových liniek. spočiatku bolo možno trochu ťažšie sa do toho všetkého dostať a pochopiť to celé, ale to len preto lebo ja potrebujem a chcem chápať všetkému hneď tu a teraz. postupne som sa však do toho všetkého dostala a príbeh si užívala.
príbeh je naozaj dynamický a stále sa niečo deje. čoho dôkazom sú už spomínané tri dejové linky. dve z nich však pôsobia o niečo výraznejšie ako tá tretia, ktorá patrí princeznej. určite má však v sebe potenciál, ktorý bude snáď rozvinutý v ďalších častiach. potenciálnych dejových liniek a smerov, ktorými by sa príbeh mohol vyvíjať bolo načrtnutých dosť. určite nás teda čaká ešte zaujímavá jazda.
Deň matiek je už v poradí deviatou knihou zo série od Nele Neuhaus. škoda však, že u nás nevyšli všetky časti a tie čo vyšli sú v náhodnom poradí. to trochu kazí dojem z knihy keď čitateľ nemusí rozumieť niektorým narážkam, odkazom, ktoré sa môžu týkať či už starších prípadov alebo osobných životov postáv. prípadov sa to našťastie netýka, keďže ide o samostatné prípady, skôr to narúša ten dojem z pozadia postáv, kedy tak čitateľ nemusí chápať všetkým súvislostiam.
teraz však späť ku knihe. Deň matiek je už mojou druhou knihou od autorky a tak som sa na ňu aj tešila. Snehulienka musí zomrieť ma bavila a autorka v nej predstavila veľmi dobre vyskladaný príbeh, ktorý tvorilo viacero vrstiev, bol napínavý a plný zvratov. rovnako tomu bolo aj pri Dni matiek. znova sme dostali príbeh, ktorý bol premyslený do detailov a postupne sa pred nami odhaľoval a rozvíjal.
Pia je privolaná k mŕtvole starého muža, ktorý žil už sám. kedysi sa spolu s jeho manželkou starali o chovancov, ktorých mali v pestúnskej starostlivosti. rutinná prehliadka miesta však odhalí desivé tajomstvo. na pozemku sú ukryté mŕtvoly žien, ktoré kedysi zmizli za záhadných okolností. čo spája mŕtve ženy, okrem miesta kde sa našli a toho, že zmizli pred alebo na Deň matiek? nález tiel tak rozkrúti kolotoč udalostí, ktoré vedú k odhaleniu strašných tajomstiev a pravdy o tom čo sa kedysi vlastne dialo v domove a spoločného pojítka medzi mŕtvymi ženami. každí z bývalých chovancov má pádny dôvod aby také niečo spáchal. kto z nich je však vrahom? a podarí sa Pii s jej tímom ho zastaviť skôr ako znova zaútočí?
už len anotácia sľubuje poriadne zamotaný a vymyslený príbeh. začiatok bol však trochu ťažkopádnejší a pomalší nakoľko autorka na čitateľa vychrlila priveľké množstvo postáv a potenciálnych liniek. to je asi za mňa aj jediné mínus na celej knihe. spočiatku som sa v tom kto je kto strácala a asi tú 1/3 mi trvalo kým sa do toho všetkého dostala a zorientovala. po bode keď sa človek už do toho všetkého dostane to ide úplne samo. zápletka sa uberá viacerými smermi, však spraviť to mohol ktokoľvek, potenciálnych páchateľov je viac než dosť. a tak sa vyšetrovanie uberá raz tým smerom raz tým, podľa toho kam vyšetrovateľov zavezú nové stopy a odhalenia. je to teda poriadne zamotané a autorka sa s čitateľom pár krát dobre pohrá kým ho zavedie na správnu stopu k odhaleniu vraha. musím sa priznať, že pri mne jej to teda vyšlo a až do posledného zvratu som netušila kto za tým naozaj stojí.
aj po druhom stretnutí s autorkou môžem povedať, že ma jej tvorba baví. je to ten štýl, ktorý mám rada. Deň matiek má výbornú zápletku, ktorá funguje na 100%. jediným mínusom je už spomínané priveľké množstvo postáv, z ktorých niektoré mali len malú až epizódnu úlohu. ak nad knihou rozmýšľate, určite po nej siahnite. ja len dúfam, že sa dostaneme aj k ďalším knihám od autorky a táto séria bude zas o niečo kompletnejšia.
4,5*
táto kniha sa ku mne dostala náhodou, ako výhra. knihe som sa potešila, lebo tento žáner čítam rada. zatiaľ som teda čítala skôr knihy od slovenských autorov ako sú Karika či Derňár, tých českých postupne len objavujem a preto aj to bol jeden z dôvodov prečo som sa knihe potešila. autorku som nepoznala, takže išlo o moje prvé stretnutie s jej tvorbou. a tak s chuťou na dobrý príbeh, pri ktorom sa budem cítiť nepríjemne som sa pustila do knihy. a dostala v nej všetko čo mám rada a v príbehu z tohto žánru potrebujem.
príbeh sa primárne odohráva v období na prelome 70 a 80 rokoch, v období keď mnohí utekali za hranice za iným životom. a práve na hranice je vyslaná skupina vedcov, medzi ktorých patrí aj Květa. ich úlohou je preskúmať javy, ku ktorým tam dochádza a zistiť či sú prírodného pôvodu alebo sú za tým tí z druhej strany. krátko po príchode však začína situácia naberať iný rozmer a eskaluje naozaj rýchlo. nie je jasné čo sa deje naozaj a čo len výplodom ich mysle. veriť si nemôžu ani medzi sebou.
pri čítaní sa mi ponúkala podobnosť s knihami od Kariku. predsa len prostredie lesov, v ktorých dochádza k nevysvetliteľným javom a udalostiam. ale tam to začína aj končí. kým Karikov štýl boli krátke, úderné a priame vety. autorka sa venuje budovaniu atmosféry prostredníctvom miestami až poetických opisov. a funguje to na výbornú. atmosféra je už od začiatku napätá a len sa stupňuje a stupňuje až vyvrcholí v šialenom finále. je isté, že sa budete cítiť pri čítaní nepríjemne, ošívať sa a pri niektorých scénach budete mať naozaj na mále a nebude vám všetko jedno.
udalosti v knihe sú striedané so zápismi z spisu Ignis Fatuus, ktoré vychádzajú z príbehov, ktoré autorka zozbierala. tie sú vsunuté tak aby vždy vysvetlili, priblížili jav, s ktorým sa postavami stretnú. bolo by určite zaujímavé prečítať si ich spolu naraz na konci ale aj takto popretkávané s príbehom dávali zmysel. skvele tak dokresľovali celkovú atmosféru. autorka v príbehu teda skvele kombinuje miestne legendy, mýty a folklór tamojšej oblasti.
suma sumárum, knihu môžem len a len odporúčať. ak ste fanúšikmi tohto žánru, tak do nej isto choďte. neoľutujete. jedno je isté, nikto ma do tamojších lesov nedostane. aj keby mi za to zaplatili.
