Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Holandský dom je ďalšou knihou z kategórie, ku ktorým som sa dostala v rámci nejakej výzvy. Tentoraz išlo o výzvu z Goodreads. Knihu som registrovala, predsa len má obálku, ktorá upúta a tak sa ocitla na mojom nekonečnom zozname kníh, ktoré si chcem prečítať. Keď som ju uvidela v rámci výzvy ako jednu z možností, vedela som, že nastal jej čas. Nevedela som poriadne čo ma čaká a do čoho sa púšťam, ale už po pár stranách sa vo mne objavil pocit pokoja. Holandský dom je príbehom jedného domu, ktorý ovplyvnil životy ľudí v ňom. Je príbehom dvoch súrodencov, ktorí v ňom žili a potom oň prišli. Je to príbehom o strate a vyrovnaní sa ňou, láske, zrade, zodpovednosti a obeti.
Danny žije so svojou sestrou Maeve a otcom na predmestí Filadelfie v dome, ktorý prezývajú Holandský dom. Jeho otec podniká s nehnuteľnosťami a dom kúpil po smrti jeho majiteľov. Ich mama ich kedysi opustil. Ich otec si po rokoch nachádza novú priateľku, ktorú dovedie do domu spolu aj s jej dvoma dcérami a zoberie si ju. Andrein príchod do domu je však začiatkom Dannyho a Maeveinho odchodu z neho. Po smutnej udalosti ich oboch z neho Andrea vyháňa a oni tak prichádzajú o ich domov. Pocit krivdy a snaha o pochopenie toho čo sa vtedy stalo ich vedie k tomu, že sa počas nasledujúcich rokov pravidelne k dom vracajú. Snažia sa s tým všetkým vyrovnať a pochopiť to. Podarí sa im nájsť pokoj, vyrovnať sa raz a navždy so všetkým a nechať minulosť minulosťou?
Nečakala som nič a dostala som naozaj krásny príbeh, ktorý toho na necelých 250 stranách niesol v sebe strašne veľa. Na týchto stranách nás autorka previedla príbehom dvoch súrodencov, jedného domu a dvoch žien. Jedna z nich dom nemala rada a odišla, druhá ho milovala tak veľmi, až ich oň pripravila. Holandský dom je predovšetkým Dannyho rozprávaním a spomínaním na to všetko čo sa vtedy stalo a ako to vnímali s jeho sestrou, ako ich ten jeden moment ovplyvňoval po celý život. Každý z nich sa s minulosťou vyrovnával po svojom a každý to vnímal inak. Najmä čo sa týkalo odchodu ich matky. Aby pochopili čo sa vtedy stalo, čo viedlo ku všetkým udalostiam a so všetkým sa vyrovnali museli sa vrátiť na začiatok a potom sa mohli postupne prepracovať ďalej.
Holandský dom je komorným príbehom dospievania a života Dannyho a Maeva. Je plný množstvom zaujímavých a silných myšlienok o láske, pochopení, sile rodinného puta, vyrovnávaní sa a o schopnosti odpúšťať. Holandský dom je tou dedičnou konštantou, ktorá ovplyvňovala ich život. Neskôr do neho vstupuje znova aj ich matka. To ako ich kedysi opustila každý z nich vnímal inak. Danny si ju moc nepamätal, zato Maeve áno a tak ako každý vnímal inak jej odchod, vníma inak aj jej návrat.
Čo ma pri čítaní trochu vyrušovalo a čo je asi jedinou mojou výtkou na celom príbehu, bolo skákanie medzi udalosťami, medzi prítomnosťou a minulosti. Raz Danny začal svoje rozprávanie v prítomnosti ako dospelý muž, ktorý má vlastnú rodinu a potom skočil do minulosti kde z neho bol dospievajúci chlapec. Tieto "skoky" neboli nijako odlišované. Dalo sa v nich síce orientovať celkom dobre, no aj tak to občas na mňa pôsobilo rušivo a trhalo mi to tak niť v tej ktorej časovej linke.
Holandský dom je krásnym a silným príbehom, ktorý vás očarí a niečím si vás získa. Či už to bude atmosférou, ktorá je citlivá a melancholická alebo len obyčajným životom postáv či štýlom písania autorky. Príbeh plynie pomaly ako rieka, tak ako má a nikam sa neponáhľa.
Ďalší Dán za mnou a nemôžem byť spokojnejšia. Tak ako som sa bála, že mi tie jeho knihy nesadnú, tak som sa na ne za tieto tri knihy čo som zatiaľ prečítala, inak namotala. Celé mi to proste sadlo či už ide o to ako je vystavaná zápletka a ako ju autor pred čitateľom odhaľuje, či už sú to postavy, ktoré nejde neobľúbiť si (aj keď chlastajú prvú ligu vo veľkom) a ich humor alebo to, že sa autor nesnaží linky ukončiť za každú cenu chytením páchateľa a postavením ho pred spravodlivosť. Predsa len vieme ako to bohužiaľ niekedy reálne chodí.
</i>Každý nový prípad na oddelení vrážd sa začína tým, že nájdu rozstrieľanú alebo dobodanú mŕtvolu. Úlohou detektívov je ku každej mŕtvole vypátrať aspoň jedného možného páchateľa. Zvyčajne je to tak, ale v niektoré dni akoby sa celý svet pomiatol a všetko je naopak. Detektívi nájdu na smetisku pohodenú nohu a chýba im nielen vrah, ale aj zvyšok tela. Kým sa rozbehnú po horúcej stope, musia nájsť odpovede na základné otázky: Je to ženská, alebo mužská noha? Odrezali ju z mŕtvoly, alebo zaživa? Odrezal ju odborník, alebo je to hrubá mäsiarčina? A nezodpovedaná je aj najdôležitejšia otázka kde je zvyšok tela? Hľadanie odpovedí je drina a všetkých iba zdržuje od pátrania po tom najdôležitejšom v celom prípade po vrahovi s krvavou pílkou v šope. Aby toho nebolo dosť, Krauza rozboleli zuby, Chosému sa pohli močové kamene, Váňa v kancelárii skolaboval, lebo chudne a drží prísnu diétu, a šéf sa zbláznil, chce zaviesť trojzmenný pracovný čas. To zas bude na oddelení vrážd bláznivý týždeň...</i>
Autor pred čitateľom začne postupne rozvíjať ďalší príbeh a prípad vyšetrovateľov z dverí číslo 141.
Príbeh ma mal aj tentoraz chytenú od prvej strany. Začíname hneď zhurta a to nálezom nohy. To je pekné, ale kde je telo? Je to mužská alebo ženská noha? A ako do toho zapadá prípad nezvestnej manželky, patrí nebodaj noha jej? A čo banková lúpež ku ktorej malo dôjsť pred pár mesiacmi? A súvisí toto všetko nejako spolu? Množstvo otázok, na ktoré dostávame odpovede ako príbeh postupuje ďalej. Moju pozornosť autor mal a tak som sa mohla pustiť do čítania aby som zistila ako sa veci majú a uspokojila svoju zvedavosť.
Musím povedať, že aj tentoraz išlo o zaujímavo premyslený a vystavaný prípad, resp. prípady. V hlave mi išlo postupne čoraz väčšie množstvo teórií ako sme sa v príbehu dostávali ďalej. Po celý čas som rozmýšľala či a ako autor tieto tri veci (nohu bez tela, nezvestnú ženu a lúpež) prepojí. Dlho som si myslela, že to spolu nebude nijak súvisieť a pôjde len o súbežne prebiehajúce prípady. Ako sme sa však dostávali bližšie k záveru, tak sa začali objavovať jednotlivé prepojenia a veci do seba začali pekne krásne zapadať. Aj ten najmenší detail odrazu dával zmysel. Autorovi sa teda znova podarilo výborne prepliesť zdanlivo nesúvisiace veci a prípady. Čo beriem ako plus bol návrat k istej záležitosti z predchádzajúcej časti, že autor to nenechal len tak. Ale čo už ma teší menej bolo jej ukončenie. Verím (dúfam) však, že na túto postavu ešte príde a všetko sa jej to vráti aj s úrokmi.
Som rada, že som konečne po toľkom odkladaní dala tejto sérií šancu. Zatiaľ teda neľutujem a už teraz sa teším na ďalšiu časť, ktoré ma čaká.
Na začiatok sa musím priznať, že som úplne nevedela do čoho idem a čo od knihy čakať. Asi som čakala skôr niečo pritiahnutého za vlasy a nad čím budem prevracať očami, ale nie toto. Kniha bola preto pre mňa naozaj príjemným prekvapením. Dostala som naozaj totižto zaujímavo podaný príbeh o boji dobra so zlom. Nešlo však len o to, ale celé to v sebe nieslo aj hlbšie myšlienky a istý filozofický odkaz. Hneď prvé strany knihy ma vrátili do čias kedy som frčala vo veľkom na tomto historicko-dobrodružnom žánri. A ak to bolo spojené s nejakou mystickou témou (poznáte to Posledný templár, Zasvätený a spol.)? Fuu, čerešnička na torte. Skombinujte tieto veci a máte ma chytenú na háčiku. Nič viac ku spokojnosti a šťastiu nepotrebujem.
<i>Nič neotrasie človekom natoľko ako stretnutie so Zlom. Ani láska nie... Tá, totiž city hladí - ako nežná ruka matky. Zlo ich však rozožiera, rovnako ako hrdza kov. Čeliť zlu, to chce guráž. Čeliť Diablovi, to je odhodlanie vstúpiť do konfliktu s nasadením vlastného života. Je to boj, ktorý nepozná kompromisy. Pozná iba víťaza a porazeného. Aj v tomto príbehu poniektorí zvíťazili, iní padli až na dno čohosi, čo je opakom ľudskej dôstojnosti. Nuž, všetko je o voľbe. Takto už to v živote býva...<i>
Anotácia je tak napísaná, že po jej prečítaní až tak moc netušíte do čoho idete a čo máte čakať. Možno to niekoho môže dokonca aj odradiť. Netreba to však dopredu vzdávať a knihe dať šancu, keďže sa pod touto anotáciu skrýva naozaj zaujímavo podaný a vystavaný príbeh. Moju pozornosť to celé malo už od prvej strany. Ako som už vyššie spomínala skrývalo to v sebe zmes viacerých žánrov ako sú mystery, triller, mystika, nadprirodzenosť, akcia ale aj prvky z filozofie. Autorovi sa podarilo z nich namiešať naozaj dobrý kokteil. Veľmi dobre pracuje s jednotlivými prvkami, časťami príbehu či už ide o mystickú, náboženskú rovinu alebo o tú akčnú, dobrodružnú. Bolo to dobrodružné, bolo to akčné, bolo to napínavé, bolo to surové a drsné. Autor naozaj dobre pracoval s atmosférou príbehu, ktorá bola miestami naozaj hutná a nepríjemná. V istých momentoch som mala dosť aj ja. Občas, ale ozaj len občas som mala pocit, že je to trochu moc naťahované, ale vôbec to neuberalo na kvalite príbehu.
Ďalšia rovina, z ktorej možno na príbeh nazerať je tá filozofická. Autor v knihe rozoberá boj dobra so zlom. Svoje postavy stavia pred dôležité rozhodnutia, ktoré musia spraviť. Odolajú alebo podľahnú. Dáva im možnosť voľby. Práve možnosť voľby a to čo s tým narobíme sa stáva opakujúcim a dôležitým prvkom v príbehu. Celé je to však podané veľmi dobrým spôsobom, presne takým, ktorý sa nesnaží až príliš filozovať, moralizovať. Autor sa vôbec nesnaží vtĺkať čitateľovi do hlavy svoj názor, ale necháva mu priestor aby sa nad tým všetkým zamyslel a zaujal vlastný postoj on sám.
Som rada, že som tejto knihe dala šancu, neľutujem ani jednu stranu. Je to určite kniha, ktorú treba skúsiť a dať jej šancu, aj keď nejde možno o najľahšie čítanie.
Svojráznu Molly som si obľúbila už v predchádzajúcich dvoch častiach. Je trochu iná ako my ostatný, ale práve vďaka tomu má svoj vlastný pohľad na svet. Potešila som sa preto keď sa mi do rúk dostal tento kratučký príbeh.
Žiadnu podozrivú smrť tentoraz nečakajte. Príbeh sa tentoraz sústreďuje hlavne na Molly a jej priateľa. Sú spolu šťastní a možno prišiel čas pozdvihnúť ich vzťah na novú úroveň, ktovie. Práve blížiace sa Vianoce by na to boli ideálne. Zdá sa jej však, že Juan Manuel sa v poslednej dobe správa veľmi zvláštne. V hlave jej začne hlodať myšlienka, že niečo s ním nie je v poriadku a ona nevie čo si má o tom myslieť. Pred Molly stojí ďalšia záhada, na ktorej konci ju čaká krásne prekvapenie.
Zápletka je tentoraz naozaj veľmi jednoduchá a už len po prečítaní anotácie viete odhadnúť čo Juan Manuel chystá. Čo ale vôbec nevadí. Ide o veľmi príjemnú a milú novelku, ktorá naozaj pekne dopĺňa túto sériu. Celé je to plné hrejivej vianočnej atmosféry. Stačí sa len zachumlať do deky a užívať si týchto pár stránok a túto milú záhadu.
Aj keď asi dávno nie som cieľovou skupinou kníh Ricka Riordana, aj tak ich budem stále čítať. Svet, ktorý autor vytvoril, mám veľmi rada a vždy preto využijem možnosť sa do neho vrátiť nejakou ďalšou knihou. Je to proste také moje komfortné a pohodové čítanie.
Ak chce ísť Percy na vysokú potrebuje tri odporúčacie listy od bohov. Jeden už má, už mu ostáva získať len dva. Bohovia sa nejak so žiadosťami neozývajú a on sa bojí, že to nestihne. Jedného dňa ho však do školy príde navštíviť bohyňa Hekaté, ktorá má pre neho úlohu. Nemá to byť nič ťažkého, len postrážiť na pár dní jej miláčikov- pekelnú fenku Hekabé a tchoricu Gale. Však čo by sa mohlo takého stať, že? Nemohol by to byť však Percy, keby všetko nešlo tak akoby malo. Spolu s Annabeth a Groverom ich tak čaká poriadne divoký týždeň.
Už som to asi spomínala, ale milujem milujem milujem knihy Ricka Riordana. Som veľmi rada, že sa rozhodol rozšíriť sériu o Percym o tieto tri časti. Tie zasadil medzi udalosti medzi sériami Bohovia Olympu a Apolónov pád. Nejde síce o nič veľkého, čo by nejak podstatne zasahovalo do udalostí v nasledujúcich sériach, ale aspoň sa dozvieme čo Percy porábal medzi tým. Veď predsa len Percyho máme všetci radi. Ide teda hlavne o také novelky, ktoré majú tento svet o trochu rozšíriť a spríjemniť ho čitateľom. Znova pre mňa teda išlo o také nostalgické čítanie plné spomienok a narážok na rôzne postavy či udalosti.
Zápletka nebola nijak komplikovaná a ide podľa zaužívanej šablóny. Ale ako som už spomínala, Rickovi odpustím čokoľvek. Naše trio ide z problému do problému a snaží sa to celé zvládnuť. Ale práve v tomto spočíva čaro Riordanových kníh, že aj niečo úplne jednoduché dokáže podať tak, že je to plné akcie, menších zvratov, istou dávkou mytológie a typickým Rickovym humorom. Stále sa tak niečo deje, je to svižné, pútavé, vtipné ale miestami aj trochu vážnejšie. Samozrejmosťou sú aj krátke kapitoly, vďaka ktorým sa to celé číta dobre a rýchlo. Ani sa nenazdáte a ste na konci.
Rovnako v Pohári bohov išlo aj tu o príjemné čítanie, ktoré som si naozaj užila. Už teraz sa teším na ďalšiu časť a som zvedavá na to čo bude musieť Percy ďalšieho zvládnuť aby získal tretí a posledný odporúčací list.
Mám veľmi rada historické romány, ktoré v sebe nesú silný príbeh. Táto kniha ich v sebe nesie až tri. Ženy zo zámku Lafayette sú príbehmi troch silných žien, z ktorých každá žila v inom období a prešla si revolúciou či vojnou. Je to príbeh o ich statočnosti, nezdolnosti, odhodlanosti, odvahe nenechať sa zlomiť a bojovať, nevzdávať sa. Je to kniha, ktorú by ste chceli mať doma.
Tri ženy. Tri časové obdobia. Jeden zámok. 1774: Adrienne Lafayette sa v mladom veku stáva manželkov jedného z budúcich hrdinov americkej revolúcie a boja za nezávistlosť, Gilberta Lafayettea. Verne mu stojí po boku v dobrých časoch ale aj v časoch revolúcie, ktorá neskôr postihne Francúzko. 1914: Beatrice ja vydatá za Willieho Chanlera. Ich manželstvo však až tak šťastné nie je. Keď vo svete vypukne vojna, nedokáže len tak sedieť a snaží sa poskytnúť pomoc. Jej cesta ju zavedie aj na zámok Lafayette, kde založí školu, sirotinec a prevetórium pre deti. Poskytuje im útočisko, ktoré potrebujú. 1940: Vypukla druhá svetová vojna a Marthe, ktorá pracuje ako učiteľka na zámku, vie, že musí niečo robiť aby ochránila jeho obyvateľov. Zároveň však nachádza aj svoj hlas a miesto vo svete. Nepokojné časy revolúcií a vojen, počas ktorých každá zo žien nachádza útočisko medzi stenami zámku Lafayette. Počas týchto krutých časov v sebe nachádzajú odvahu, silu ochraňovať a pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú.
Ako už anotácia naznačila v príbehu sledujeme osudy troch žien naprieč troma rozličnými časovými obdobiami. Do života každej z nich vstúpila vojna. Či už to bol vojna za nezávislosť v Amerike, Veľká francúzska revolúcia či Prvá a Druhá svetová vojna. Niekomu sa môže zdať, že si tým autorka uhryzla až veľký kus z koláča. Predsa len spracovať tieto tri časové obdobia, ktoré okrem zámku Lafayette, ktorý sa stáva tým spoločným menovateľov v každom z nich, nespája nič iného, nie je jednoduché. Je ťažké napísať to tak aby to nepôsobilo len ako nepodarený zlepenec ale dať tomu takú formu, že to všetko dáva zmysel a aj keď sa v príbehu striedajú rôzne časové obdobia, človek sa v tom nestráca. Vyžaduje si to istú nemalú dávku výskumov, rešerší a prieskumov, ktoré treba spraviť. A presne toto sa Stephanie Dray podarilo. To množstvo práce, ktoré si na príbehu pri jeho spracovaní dala, je vidieť na každej jednej strane. V dodatku v závere knihy autorka uvádza o čo všetko sa vo svojej knihe opierala a kedy a ako pre potreby príbehu spravila zmeny. Toto je jedna z mála vecí, ktoré si u autorom cením a to keď si dajú na historickom pozadí príbehu naozaj záležať.
Dve z jej postáv boli reálnymi postavami. Tú tretiu vytvorila pre potreby príbehu. Spolu s Adrienne, Beatrice a Marthe nás autorka prevedie týmito troma dekádami a historickými udalosťami, ktoré ich formovali. Autorka rozpráva ich príbehy nelineárne a v rozprávaní tak skáče medzi ich pohľadmi. Spolu s nimi teda prežívame ich životy, životné peripetie a prekážky, ktorými si museli prejsť. V ich príbehoch nájdete milé a veselé momenty, pri ktorých sa usmejete ale aj tie smutné, ktoré vás chytia za srdce a ukvapne vám aj nejaká tá slzička. Každá z nich síce žila v inom období ale spoločnú mali nezdolnosť ducha a odvahu bojovať a nevzdávať sa. Príbeh každej z nich je naozaj inšpiratívny a každú z nich budete obdivovať. Práve na príbehu Adrienne si človek uvedomí ako boli dejiny a udalosti v Európe spojené s tými v Amerike. V škole sa väčšinou učíme hlavne naše dejiny, to čo sa odohrávalo v Európe a možno si až tak neuvedomuje tú náveznosť a spojitosť s tým čo sa dialo napr. aj za oceánom a aký vplyv to malo na udalosti v Európe. Americká vojna za nezávislosť mala svoj vplyv aj na Veľkú francúzsku revolúciu a bola jedným z iskier, ktoré ju rozhoreli.
Táto kniha na mňa naozaj zapôsobila, som rada, že som mala možnosť prečítať si ju a určite si ju zaobstarám do svojej knižnice. Je síce ešte len apríl, ale už teraz viem, že som našla jednu z top kníh za tento rok. Ak nad ňou uvažujete, určite po nej siahnite. Neoľutujete. Aj keď má kniha vyše 500 strán, číta sa sama ako sa pred Vami odvíjajú príbehy týchto troch silných žien.
František Kozmon patrí k jedným z mojich obľúbených slovenským autorov. V jeho knihách vždy dostanem čo potrebujem k svoju čitateľskému šťastiu. Jeho zvieraciu sériu som si obľúbila a vždy sa teda teším až sa v nej objaví nejaké nové zvieratko a s ním aj nový prípad pre túto partičku. Bažant je v poradí už deviatou časťou z tejto série a autor v nej dokazuje, že ani zďaleka mu nedochádza dych, tak skoro nekončí (dúfam) a stále má čo čitateľovi ponúknuť.
Marekov kolega Adam Vanek zmizol. Súvisí jeho zmiznutie nejak s Marekom? Vanekov únosca totižto pozná Marekove najtemnejšie tajomstvá a vie o jeho závislosti a o tom čo porobil. Jeho minulosť mu tak dýcha na chrbát čoraz viac a hrozí, že ho tentoraz naozaj dobehne. Pátranie po Vanekovi sa tak stáva o niečo komplikovanejším a Marek sa ocitá v pozícií kedy sa musí rozhodnúť či zachráni Vaneka alebo vlastnú kožu.
Vanekovo zmiznutie však môže súvisieť súvisí aj s prípadom, ktorý vyšetroval ako nováčik "bažant" s Luptákom. Spolu boli zavolaní zavolaný k prípadu mŕtvej ženy, ktorej telo našli v lesoparku na Železnej studničke. Kde je teda Vanek a prečo ho uniesli?
Musím pred autorom zložiť klobúk, pretože išlo o naozaj výborne premyslenú zápletku. Ako je to zvykom sledujeme v príbehu dva prípady. Jeden v minulosti a ten druhý v prítomnosti. Ako však spolu súvisia, keď okrem Vaneka nemajú spoločného úplne nič? A toto je presne to čo sa mi na Kozmonových knihách páči, že zo zdanlivo nesúvisiacich vecí dokáže vytvoriť niečo čo do seba pekne krásne zapadne a každá jedna odrobinka dá zmysel. Inak tomu nebolo ani tentoraz. Ako postupne v oboch linkách postupujeme ďalej, oboznamujeme sa s tým čo sa stalo, zbierame a sledujeme nové stopy a informácie. Snažíme sa tak poskladať si celkový obraz zápletky, resp. oboch zápletiek.
Postupne sa však začne ukazovať, že ich možno spája niečo viac ako len Vanek. Tu mi išli v hlave asi všetky možné teórie. V jeden moment som si dokonca myslela, že to aj mám, že viem kto a prečo. Ale tak nič, akvárko nebude. Nechala som totižto autora aby sa so mnou pohral a pravda bola úplne niekde inde ako som predpokladala. Záver je znova taký typický kozmonovský. Autor niečo uzavrie, poskytne nám isté odpovede, ale zároveň načrtne ako sa to bude ďalej vyvíjať. Vie ako tak vzbudiť v čitateľovi zvedavosť a nedočkavosť na ďalšiu časť. Bravooo.
Mýty, legendy a báje som mala rada už od malička. A asi najviac tie grécke. Tie príbehy plné mocenských hier bohov, intríg ale aj dobrodružstiev, bojov s príšerami ma svojím spôsobom lákali. Preto som si teraz ľahko obľúbila ich re-tellingy, ktoré začali vychádzať. Znova môžem tak objavovať príbehy, ktoré ma kedysi tak fascinovali. Vnímam ich novú stránku, vidím ich v novom svetle a konečne mi dochádzajú tie prepojenia medzi tými všetkými hrdinami antických mýtov a báji. Do rúk sa mi tentoraz dostala Elektra od Jennifer Saint. Od nej som mala prečítanú už Ariadnu a preto som sa tešila aj na túto knihu. A musím sa priznať, že som sklamaná nebola.
Nad rodom Atreusovcov visí dávna kliatba, v ktorej sa opakuje neustály kolobeh násilia a pomsty. V jej centre sa ocitajú aj Elektra, jej matka Klytaimnestra a Kassandra, trójska princezná. Elektra a Klytaimnestra očakávajú koniec vojny a návrat Agamemnóna. Každá však z iných dôvodov. Kassandra je jeho korisťou. Vo svojich víziách videla koniec Tróje ale aj osud muža, ktorý zničil jej krajinu. Dokáže niektorá z nich tento začarovaný kruh kliatby prerušiť alebo aj oni sa stanú figúrkami v tejto kliatbe, ktorá visí nad atreovským rodom.
Re-tellingy rôznych mýtov sa tešia v poslednej dobe veľkej popularite a tak sme si mohli prečítať už príbeh o Kirké, Ariadne či napríklad takom Achilesovi. Trójsku vojnu pozná asi každý z nás, pohľadov z ktorých ju možno vyrozprávať je veľa. Nebol to však len príbeh bájneho bojovníka Achilesa či prefíkaného Odysea. Boli to aj príbehy žien, ktoré boli za hradbami mesta a ktoré sa na to všetko museli pozerať a tiež príbehy žien, ktoré ostali doma kým ich manželia, otcovia odišli bojovať. A práve nim vdýchava a dáva život Jennifer Saint v tejto knihe. Aj tentoraz sa jej podarilo vytvoriť naozaj komplexne vystavaný príbeh. Ten je rozdelený na viacero častí. Začíname udalosťami, ktoré viedli k Trójskej vojne, potom sa pozrieme na samotnú vojnu a zakončíme to udalosťami po nej. Celé to sledujeme z pohľadu troch žien, z ktorých autorka urobila rozprávačky.
Aj keď kniha nesie názov Elektra, autorka v nej dáva hlas aj ďalším dvom ženám Klytaimnestre (manželke Agamemnóna) a Kassandre (trójskej princeznej). Každá z nich nás sprevádza v inej časti príbehu. Čo ma trochu ale prekvapilo, bolo to, že práve Elektra, podľa ktorej sa kniha volá, dostala najväčší priestor až v poslednej tretine príbehu. Čakala som, že práve ona bude tou hlavnou hrdinkou a rozprávačkou. Malo to však svoj dôvod a opodstatnenie aby svoj najväčší priestor dostala až ku koncu a aby to bola práve ona, ktorá nás prevedie poslednými stránkami.
Pri každej so žien ide o komplexne vykreslené postavy. Cítite Klytaimnestrin žiaľ, bolesť a hnev. Kassandru ľutujete a súcite s ňou (rovnako ako s Klytaimnestrou), jej život nebol ľahký a ktorej víziám nik nechcel veriť a považovali ju za bláznivú. Počas väčšiny svojho života tak bola sama. A potom je tu Elektra, ktorú určite nebudete ľutovať, ale najradšej by ste ju prefackali. Svojho otca vidí ako najväčšieho hrdinu, dáva si ho na piedestál dokonalosti, pravdu o tom čo sa deje nechce vidieť, matku nenávidí a vzdoruje jej. Je zaslepená láskou k svojmu otcovi a idealizovaním si jeho postavy. Je vzpurná a tvrdohlavá. Alebo ak chcete sebecká osoba, ktorá verila len svojej pravde a s iracionálnym správaním. Proste postava na pár poriadnych faciek, čo si budeme klamať.
Ak by som to mala zhrnúť tak znova išlo o veľmi dobré a kvalitne napísané čítanie. Ak obľubujete re-tellingy mýtov a najmä tých antických, tak po knihe určite siahnite.
Ďalšia z kníh zo série "dostala som sa k nej náhodou" a tentoraz v rámci spoločného čítania. Anotácia ma zaujala a sľubovala ozaj zaujímavý príbe. Tak prečo sa do knihy nepustiť. Krátko po začatí čítania však prišlo vytriezvenie. Nedávkovať si kapitoly postupne, ale čítať to naraz sama, tak neviem neviem. Buď by som knihu odložila alebo predsa len nejak dočítala. Moje dojmy boli počas čítania zmiešané a zmiešané sú aj po dočítaní. Boli časti, ktoré ma naozaj bavili ale potom prišli tie časti, ktoré môj záujem utlmili.
Dominik pracuje ako policajný inšpektor v Mníchove. Máva lucidné sny, ktoré ho dovedú do minulosti, kde sa stane svedkov popravy členov nemeckého Wehrmachtu a krádeže štyroch zlatých tehiel, ktoré dvaja z nich ukradli. Rozhodne sa to preskúmať a zistiť tak či to čo videl v sne bolo naozaj skutočné. To však ešte netuší, že jeho výlet do bavorských lesov sa rýchlo zmení z dobrodružstva na boj o život. Dominik sa bude musieť postaviť nebezpečnému medveďovi ale zároveň aj nebezpečenstvu v podobe dvoch ľudí, ktorí sa dozvedeli o jeho tajomstve. Kto z tohto stretu vyjde ako víťaz a kto ako porazený?
Ako som už vyššie písala anotácia znie viac než zaujímavo, sľubuje celkom zaujímavý príbeh a dokáže človeka na čítanie nalákať. Ale to je asi tak všetko. Autor sa snaží v príbehu spájať viacero žánrov a vytvoriť zmes survival trilleru, dobrodružného trilleru spolu s trochou histórie a mystiky v podobe lucidných snov. Bohužiaľ prevedenie toho celého končí niekde na polceste. Celé to totižto pokrivkáva a namiesto toho aby sa autorovi podarilo vytvoriť dokonalú zmes z toho všetkého, vyšiel z toho jeden veľký guláš. Raz sa zameral na lucidné sny, raz zase na historické okienko do minulosti, raz zase na boj o prežitie. Prechody medzi týmito linkami neboli prirodzené a plynulé ale autor medzi nimi skákal ako mu to prišlo. Už ste si mysleli o čom to celé bude a autor to rýchlo zvrtol iným smerom. V konečnom výsledku toto skákanie medzi jednotlivými linkami a žánrami pôsobilo veľmi rušivo. Nepomáhalo tomu ani príliš veľké množstvo pohľadov. Stačilo by sa pritom zoškrtať množstvo pohľadov na také dva-tri, držať sa len jednej línie, žánru a kľudne to nechať ako dobrodružný survival triller a bolo by to inak perfektné.
Autor má svojský štýl písania, ktorý nemusí sadnúť každému. Mne sadol aj nesadol. Boli časti, v ktorých som sa dokázala na to naladiť alebo aj časti kedy mi ten jeho štýl vyslovene vadil a bojovala som s ním. Čo mi prekážalo a vadilo asi najviac a spolu s neustálymi skokmi medzi žánrami, boli až prehnané opisy a slovné spojenia, ktoré autor používal. Čítať dopodrobna ako na hlavného hrdinu pôsobí opekanie špekáčok a slaninky a čo robia pri tom plamene, človek asi moc nepotrebuje. Chápem, že autor chcel nimi príbehu niečo dodať a vytvoriť možno snovú až nadprirodzenú atmosféru, ale bohužiaľ to dosť naburávalo a ničilo celkovú atmosféru a tempo príbehu. Nie vždy sa teda tieto opisy hodili do danej scény. Predstavte si, že čítate o kontakte s nebezpečným medveďom a autor do toho začne opisovať stavbu jeho tela a ako mohutne vyzeral. No a hneď je po napätí a atmosfére kedy by ste si inak hrýzli nechty od nervozity.
Ak to mám zhrnúť ide isto o príbeh, ktorý má obrovský potenciál, ale jeho prevedenie sa nie úplne vydarilo. Ak si odmyslím tie veci, ktoré som mu vytkla, tak ide isto o zaujímavý triller, ktorý je len možno iný na aké je človek bežne zvyknutý. Začiatok knihy bol veľmi fajn a svojím spôsobom aj koniec. Ten sa za mňa vydaril. Čo trochu pokrivkáva je ten stred, ktorý v sebe má až priveľkú zmes žánrov.
K tejto knihe som sa dostala úplnou náhodou a to prostredníctvom istej výzvy. Nebyť teda tejto výzvy, knihu asi obídem, keďže tento žáner až tak často nevyhľadávam a keď už siahnem po nejakej historickej romanci, tak to zvyknú byť knihy od Jany Pronskej. Od knihy som nečakala nič, ale do jej čítania som sa púšťala s malou dušičkou. Po jej prečítaní nemôžem povedať, že som z nej sklamaná, ale ani to, že sa mi veľmi páčila a som z nej nadšená. Mám z toho celého tak trochu rozpačité pocity. Na jednej strane sa mi istá časť príbehu páčila, na druhej tu boli veci, ktoré mali negatívny vplyv na moje čítanie. Ale všetko pekne po poriadku.
Kristína je sirota, ktorá žije u svojho strýka. Ten jej jedného dňa oznámi, že sa o ňu so ženou nemôžu starať a že sa bude vydávať. Kristína si tak zoberie všetko čo má a vyberie sa do Banskej Bystrice. Svojho ženícha nepozná a ani nevie aká je jeho práca. Ondrej pracuje ako kat a Kristínu vyhral v kartách od jej bratranca. Z Kristína sa tak stáva katova žena. Čoskoro zisťuje čo to znamená. Na ceste za šťastím a láskou budú musieť títo dvaja mladí ľudia prekonať zopár prekážok, ktoré ich buď spoja alebo rozdelia.
Príbeh má akoby dve dejové linky. Tá prvá sa zameriava na život kata a jeho práce, ktorá nebola príjemná a pekná a na jeho postavenie v spoločnosti. Aj práve skrz to je kniha plná opisov vtedajšieho mučenia a popráv. Ondrej však nebol krutým katom a svojim obetiam sa snažil až bolo po tom pomáhať a nikdy ich nemučil po tom čo sa priznali. Občas som však mala pocit, že nejde autorka do tých opisov naplno. Že len opísala niečo ako to prebiehalo, čo znamenalo ktoré mučenie a ďalej nešla. Nemuselo by to byť až tak detailné ako v sérií od Juraja Červenáka, stačilo by len keby trochu v tomto pridala. Možno by tak o niečo viac vystúpil ten rozdiel medzi tým čo robil a čo chcel. Nechcel byť krutým a nemilosrdným katom ako niektorí iný. Ľudom chcel aj pomáhať a liečiť ich a aj preto sa venoval príprave rôznych mastičiek a odvarov.
Druhá dejová linka bola tá romantická, ktorá v sebe mala štipku tej erotickej. Autorka v nej poukázala na osobnú stránku života kata. To ako sa ho ľudia skôr stránili, nestýkali sa s ním, nechceli sa ho dotknúť, lebo jeho dotyk mal byť zlý. No aj kat má právo na život ako každý. Ondrejovi do života vstupuje Kristína. Obaja sú si navzájom sympatický a ťahá ich to k sebe. Postupne si k sebe nachádzajú cestu a ich srdcia zahoria láskou. Čo so sebou prináša aj scény štipľavejšieho charakteru, ktorých bolo v príbehu až trochu moc. Keď sa autorka nezameriavala a neopisovala Ondrejovu prácu kata, tak sa venovala im dvom a dalo by sa povedať, že zakaždým boli v posteli alebo tam rýchlo skončili. Ako mladý pár sa museli vysporiadať s viacerými prekážkami. Jednou z nich bolo aj to čo čaká ich deti.
Katovo objatie je autorkinou prvotinou a bohužiaľ to miestami aj dosť vidieť. Aj keď ma príbeh svojím spôsobom bavil, predsa len ukazoval aj tu druhú stránku života kata, bolo pár vecí, ktoré kazili môj dojem z neho. Prvou boli neuveriteľné a zbytočne dlhé súvetia, ktoré v sebe spájali xy viet a tiahli sa aj cez tri, štyri riadky. Neviem čo s tým autorka chcela dosiahnuť. Možno chcela prostredníctvom nich vytvoriť istú atmosféru vtedajšej doby, ale bohužiaľ to v konečnom dôsledku pôsobilo veľmi rušivo. Ďalšou príčinou čo kazili dojem z knihy boli neustále predely, oznamy o tom kde sa v deji nachádzame (napr. Katov dom, doobeda, Kremnica o pol hodinu neskôr a pod.). Čitateľ nie je taký hlúpy aby nepochopil, že medzi scénami uplynul nejaký čas alebo, že sa nachádzame niekde inde. Stačilo by to sem tam, ale nie pri každom kroku postáv. A posledným takým rušivým bodom bolo vyjadrovanie sa postáv. Nemyslím, že ľudia vtedy používali niektoré výrazy a že sa vyjadrovali takto.
Trochu k postavám. Kristína mala byť tipom milej, sebavedomej postavy, ktorá sa so svojím osudom dokáže pobiť a nevzdá sa. Občas mi tá jej povaha prišla až príliš. Na jednej strane v pohode prešla to, že ju vlastný bratranec prehral v kartách a preto sa musela vydať za Ondreja (asi pomohlo to, že bol fešák). Na druhej strane sa ale dokázala oduť na neho a pomýšľať na svoj odchod zato, že ju musel potrestať (aj keď robil len svoju prácu a nebolo mu to príjemné, nechcel ale musel). Tam ju ale doviedla vlastná povaha. Niekedy išla do vecí bez toho aby pomyslela na dôsledky, aj keď sa to týkalo jej a Ondrejovho vzťahu a budúcnosti ich detí. Zvláštne pôsobil aj ten jej vzťah so svokrom, tá jedna scéna mi prišla až príliš za hranicami toho aby to bolo v poriadku.
Ak to mám zhrnúť tak môžem povedať toľko, že kniha a príbeh sa mi svojím spôsobom páčili. Malo to svoj potenciál, len mohla ísť autorka v tom všetkom ešte viac do hĺbky a možno upustiť od toho množstva erotických scén. Je to jej prvotina, takže je ešte priestor posunúť sa niekde ďalej a ja verím a držím jej palce, aby jej to vyšlo.
