Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto kniha sa ku mne dostala úplnou náhodou a bola presne tým čo som v ten moment potrebovala. Príjemnou, nenáročnou, milou a nenáročnou oddychovkou. Proste také to čítanie, ktorým preložíte všetky tie krimi, trillery a fantasy. Čítanie pri ktorom vypnete, nejdú vám v hlave teórie o tom kto je vrah a len si užívate príbeh.
<i>Třicátník Thorsten našel v přímořském městečku Lichterhaven nový domov. Společně se svým nevlastním bratrem staví v rodinné loděnici vyhlášené dřevěné lodě a plní si tak svůj dlouholetý sen. Ke štěstí mu chybí už jen rande s mladou vdovou Martinou. Od prvního setkání je mu totiž jasné, že o tuhle ženu stojí za to bojovat. Naštěstí se objeví nečekaný spojenec Martinin maďarský ovčák Capone, který je dokáže vždycky jakoby náhodou svést dohromady. </i>
Až po prečítaní som zistila, že ide o štvrtú časť zo série, ale to vôbec nemalo vplyv na čítanie a vôbec mi to nevadilo. Užila som si ho aj bez znalostí predchádzajúcich častí. Zápletka vôbec nie je náročná a ani zbytočne pomotaná. Plynie si pokojne, bez nejakej zbytočnej drámy. Tu by mohlo byť miernym skomplikovaním linka s Thorstenovym otcom a bázenom, ktorý viedla Martina, ale autorka našťastie týmto smerom nešla a skôr sa sústredila na romantickú linku medzi Thorstenom a Martinou.
Na stránkach tejto časti sledujeme rozvíjajúci sa vzťah medzi Thorstenom a Martinou. Tá ho očarila už predtým ale on si konečne povedal, že to skúsi. Vzťah medzi nimi sa rozvíjal prirodzene a pokojne. Nehrozilo, žeby sa vrhali po sebe hneď ako sa videli či aby si vyznávali city po prvej schôdzke. On vedel, že ona potrebuje čas a poriešiť si veci. On ju priťahoval ale niesla si zo sebou isté veci, ktoré si musela v hlave vysporiadať. Trochu som však mala miestami pocit, že si vzťah s mŕtvym manželom až moc idealizovala a až moc sa držala ich sľubu. Proste akoby si nechcela dovoliť byť po jeho smrti znova šťastná. Taktiež nebola sama a mala už dve deti a psa, takže musela myslieť aj na nich. Tu sa mi páčilo ako pristupoval Thorsten k jej deťom. Venoval sa im, zaujímal sa o nej. Proste boli súčasťou tohto vzťahu. Deti ani psík nestali v príbehu v pozadí, ale boli jeho súčasťou. Časti, ktoré boli písané práve z pohľadu Caponeho (pes), mi prišli ako príjemné osvieženie príbehu.
Niekedy práve takýto nenáročný a jednoduchý príbeh človek potrebuje. Pre mňa táto milá knižka splnila čo mala. Ja som si pri ňom oddýchla a užila si každú jeho stránku.
V poslednej dobe som sa aj vďaka spoločnému čítaniu začala viac zaujímať o knihy z vojnového prostredia. Myslím si, že je dôležité poznať históriu aj keď nie je pekná. Práve prostredníctvom takýchto kníh sa môžeme čo najviac priblížiť k pochopeniu toho čo sa dialo. Teda aspoň sa môžeme o to pokúsiť, lebo asi nikdy plne nedokážeme pochopiť a porozumieť zverstvám, ktoré sa diali počas 2SV. Väčšina príbehov je venovaná príbehom obetí, ľudí, ktorí prešli týmto peklom, ale vždy je tu aj strana tých, ktorí ho riadili. A práve o takejto jednej beštii, lebo iné oslovenie si ani nezaslúži, je táto kniha Bestie z Buchenwaldu.
<i>Román Bestie z Buchenwaldu je založen na skutečných událostech. Přesto, nebo možná právě proto, se jeví být tak šokujícím a neuvěřitelným. Jak známo, pravda totiž může často být horší než ta nejděsivější fikce. Protože i ve skutečnosti je člověk schopný všeho. Ilsa Kochová se dopustila příšerných činů. V průběhu historie bezohledně týrala a zneužívala neuvěřitelné množství vězňů. Čarodějnice z Buchenwaldu týrala vězně mimořádně brutálním způsobem a vysloužila si pověst jednoho z nejhorších sadistů v historii. V její vile byly mimo jiné nalezeny výrobky z lidské kůže.
Ilsa Kochová byla německá dozorkyně SS v koncentračních táborech a manželka Karla Otto Kocha, který byl velitelem tábora Buchenwald. Byla zařazena do skupiny válečných zločinců a nejčastěji je známá jako „velitelka Buchenwaldu“ Co udělalo z rozkošného a spokojeného děvčete rafinovanou, surovou sadistku? Je neuvěřitelné, jak snadno se lidé přizpůsobí změně…</i>
Väčšina príbehov z tohto obdobia sa sústreďuje akoby na Osvienčim, ale existovali bohužiaľ aj iné koncentračné tábory ako bol napr. Buchenwald. S Ilsou Koch som sa prvýkrát stretla až prostredníctvom tejto knihy. A môžem povedať, že bohuvďaka, pretože to čo robila bolo naozaj zvrátené a choré. Myslím, že zvládnem dosť, ale pri autorových opisoch toho čo robila sa mi dvíhal žalúdok a už dlho mi pri nejakej knihe nebolo tak fyzicky zle. Nešlo totiž o výmysel autora, ktorý stvorí zvráteného vraha pre svoj príbeh, ale to čo Ilse robila bolo skutočné. Môže to celé pôsobiť akoby nejaký popis a zoznam toho čo táto beštia, čarodejnica robila, ale verte, že to stačí. Autor za niektorými kapitolami uvádza aj krátke poznámky o tom čo bolo zdrojom pre tú ktorú kapitolu alebo pridá ešte krátke vysvetlenie. Na internete nájdete inač dosť fotiek Ilsiných činoc. Verte, že vám bude stačiť jedna, dve a hneď to zavriete.
Človeku sa až rozum zastavuje nad tým čo je ten druhý schopný urobiť niekomu inému. A na základe čoho? Na zakláde jednej zvrátenej ideológie, režimu a slov jedného muža? Pretože považujú niekoho za menej cenného a seba za tých nadradených? Ťažko sa to chápe. Tie ich pochnútky, motivácia sa ozaj nedajú pochopiť. Stále si pôjdu svoje do poslednej chvíle a ešte aj po vojne sa budú hrať na ublížených. Choré niečo.
Kniha je tvorená krátkymi kapitolami a číta sa tak naozaj rýchlo. Ide však o veľmi ťažké čítanie a ja som vďačná, že sme knihu čítali na etapy, lebo neviem či by som to dala naraz. Isto by som si musela robiť pri čítaní tejto knihy prestávky. Viem a je mi z toho smutno a bolí ma to, že ja som mohla počas čítania knihu odkladať, ale tí ľudia nezažili žiadnu prestávku či moment pokoja aby sa dali dokopy. O to viac smutný, tragickejší a bolestnejší je dopad takýchto kníh.
Čo dodať na záver. Nechcem napísať, že som rada, že sa mi táto kniha dostala do rúk, pretože to slovíčko "rada" mi nepríde vhodné a úctive pri týchto knihách. Ide určite o jednu z najsilnejších kníh z tohto žánru, ktorú som čítala. Ak sa zaujímate o knihy z tohto obdobia určite po nej siahnite, pripravte si však pevné nervy a silný žalúdok.
Zaujímajú ma knihy z vojnového či predvojnového obdobia. Vždy ak mám možnosť po nejakej so záujmom siahnem. Príde dôležité aby sme poznali aj tieto časti našich dejín. Práve príbehy z predvojnového obdobia sa javia ako ozaj zaujímavé pretože v nich môže vidieť na jednej strane pokoj, ktorý postavy prežívajú, na druhej však pomaly padať náznaky toho čo príde a vy viete, že postavy si šťastného života už dlho neužijú, že ich šťastie a sny budú zničené neopísateľným zlom. Keď sa mi teda naskytla možnosť prečítať si túto knihu, neváhala som a pustila sa do jej čítania. A kniha ma dostala.
<i>Myslel si, že roztáčí kolo štěstí. Ve skutečnosti roztočil spirálu zla. Píše se rok 1937 a mnozí v Československu tuší, že válka je na spadnutí. Židovský továrník Hugo Rosenbaum, který v Přerově vlastní fabriku na výrobu nábytku, ale nevěří, že by Německo vážně rozpoutalo krvavý konflikt. Daří se mu v podnikání, má milovanou ženu Juditu a v srdci jediné přání: dědice pro svou firmu. Pořídit si ho hodlá za každou cenu. Jenže vytoužené babele jak židovské ženy říkají svým dětem zvrátí nejen Hugův osud nečekaným směrem.</i>
Když se trhá nebe bolo mojim prvým stretnutím s autorkou, takže som jej štýl písania nepoznala. Do knihy som sa rozhodla pustiť na základe anotácie a toho, že ma knihy z tohto obdobia zaujímajú. Když se trhá nebe ma malo chytenú už od prvej strany. Ide o veľmi silný, smutný až tragický príbeh o tom ako sa sny a túžby zmenia ľahko a rýchlo na posadnutosť niečím a ako to môže ľahko zasiahnuť a zničiť množstvo ďalších životov. Príbeh ma pohltil už od prvej strany a ja som sledovala ako sa predo mnou rozvíja príbeh jednej židovskej rodiny v Přerove v roku 1937. Teda v období, v ktorom je vojna za rohom. Uplynulo pár dní od kedy som knihu dočítala a kedy teda píšem tento názor, ale kniha vo mne ešte stále svojím príbehom rezonuje a určite ešte dlho rezonovať bude. Je to kniha, na ktorú tak skoro nezabudnem.
Príbeh sa teda točí predovšetkým okolo židovského továrnika Huga Rosenbauma, ktorý by chcel mať konečne svojho dediča. S manželkou sa im však nedarí počať dieťa a tak hľadá inú cestu. Tu prichádza na rad Emilia. Následne sa roztáča kolotoč udalostí, ktorý vedie k smutným a tragickým udalostiam. Hugo nie je jediným rozprávačom príbehu a ten je postupne rozprávaný aj z pohľadu ďalších postáv, ktoré to čo sa deje ovplyvňuje. Máme tak možnosť nahliadnuť na príbeh z každej strany a pochopiť aj konanie či motiváciu postáv. V rozprávaní sa tak okrem Huga stretávame aj s jeho ženou, jej bratom či mamou, Hugovým bratom či s Emilóu a jej dcérkou. Každá z postáv má čo v príbehu povedať a čo do neho vniesť. Osudy týchto postáv sa postupne prepletajú a ovplyvňujú čoraz viac. Niektoré z nich to vidia, niektoré zase vidia len to čo chcú a nevnímajú to čo sa deje okolo nich (či už v úzkom kruhu alebo udalosti vo svete). Ich príbehy sa vám dostanú pod kožu.
Záver príbehu sa nesie vo veľmi smutnom duchu kedy vidieť ten rozsah škôd čo narobila túžba jedného človeka. Vtedy si človek uvedomí čo má, že nie vždy je správne naháňať sa za každú cenu za niečím, že nakoniec za to môže zaplatiť oveľa viac a činy, ktoré robí majú vplyv aj na iných. Je rozdiel medzi tým potrebným a medzi tým správnym. Niekedy sa možno musíme vzdať svojich snov a túžob, aby nás nepohltili a nezničili. Kniha má tak presah a donúti vás zamyslieť sa nad istými vecami. A práve to robí z tejto knihy tak silný príbeh.
Když se trhá nebe bola ako som už spomínala moja prvá kniha od tejto autorky. Ale už teraz viem, že nie posledná. Ak budú rovnako silné aj jej ďalšie knihy, tak mám asi novú obľúbenú autorku. Túto knihu môžem len a len odporúčať, pozornosť čitateľa si určite zaslúži a ja dúfam, že po nej siahne čo najviac ľudí.
Túto knihu som zaregistrovala pri jej vydaní na sk instragamovej scéne. Neviem prečo som bola v tom, že to má byť fantasy. Hold aj majster tesár sa občas utne. Takže knihu som zaregistrovala, hodila na zoznam "chcem čítať" a viac som neriešila. Dokonca sa ku mne aj dostala. Takže už to bolo len otázkou času kedy sa do nej pustím. Ale tak každý čitateľ to poznáme, namiesto toho aby sme čítali knihy so zoznamu chcem čítať, ktoré máme doma, pridávame naň ďalšie a ďalšie a samozrejme čítame iný. Proste kedy to príde vtedy to príde a možno ani nepríde pri tom nikdy nekončiacom zozname, že? Až sa mi nedávno naskytla možnosť knihu si prečítať, takže som ju hneď aj využila, pretože aj vďaka spoločnému sa čítaniu aspoň o trochu znižuje ten môj zoznam.
<i>Aj sérioví vrahovia potrebujú priateľov. Každá hra má svojho víťaza. Keď medzi konkurenčnými vrahmi Sloane a Rowanom po náhodnom stretnutí preskočí iskra, vznikne medzi nimi niečo nepolapiteľné priateľstvo podobne zmýšľajúcich duší čiernych ako noc. Dôvtip Sloane a Rowana podnieti medzi sebou súťažiť vo vraždení: každý rok sa vydajú na divokú krvavú honbu na najnebezpečnejších a najšialenejších vrahov, od malé- ho mesta v Západnej Virgínii až po luxusom nabitú Kaliforniu, cez centrum Bostonu až po vidiecky Texas. No len čo ich priateľstvo prerastie v niečo viac, zistia, že vražde- nie nezostáva bez následkov. Minulosť im ide po krku a chce im vziať viac než len lásku. Dokážu sa Rowan so Sloane vyhrabať z krvavého bahna alebo im odzvonilo do hrobu?</i>
Moja teória o fantasy so sériovými vrahmi padla po prečítaní anotácie. To čo som ale dostala by som nečakala ani v tých najdivokejších snov. Len si predstavte tu nálož žánrov darkromance, triller, horror a komédia. Zatiaľ zaujímavé, že? A k tomu všetkému pridajte dvoch sériových vrahov, ktorí zabíjajú druhých sériových vrahov. Čo z toho môže len vzniknúť. Jedine dobre divoká, absurdná a bláznivá šialenosť. Jeden možno povie "ďakujem neprosím, znie to ako dobrá blbosť". Ale ono je to tak šialené, tak bláznivé, tak bizarné až je to dokonalé. A aj keď to teda môže znieť divne, verte že toto si chcete prečítať. Ja som už od prvých strán vedela, že sa budem dobre baviť. A bavila som sa teda neskutočne. Bola to jednoznačne jazda, ktorá stála za to. Bolo to divoké, zvrátené, miestami nechutné, napínavé ale aj milé, zábavné, dojemné a aj romantické.
Už len zoznámenie Sloane a Rowana stojí za to. Však akoby sa mohli stretnúť dvaja sérioví vrahovia, ktorí obdivujú prácu toho druhého, ako pri vražde ďalšieho sériového vraha. Toto jedno stretnutie naštartuje súťaž a lov na ďalších vrahov. Ich snaha prekonať jeden druhého bola plná naozaj vtipných ale samozrejme aj nechutných momentov. Popritom ako lovia iných sa zbližujú, stávajú sa priateľmi a samozrejme sa medzi nimi vyvíja aj niečo viac. Tú chémiu medzi nimi inak cítiť a nemôžu ju poprieť ani oni sami, akoby veľmi chceli. Láska je vo vraždách. Hltala som každú jednu stranu, čítala každú jednu nechutnú smrť (autorka detailmi nešetrila) a čakala som kedy sa títo dvaja blázni konečne dajú dokopy.
Zaujímavým plusom tejto knihy je aj playlist, ktorý to všetko skvelo dopĺňa a dotvára atmosféru knihy. Mäsiar a Havranka sú ozaj niečím originálnym a niečím čo vybočuje so zaužívaných koľají žánrov, ktoré v sebe kniha spája. Spojenie romantiky a vrážd, temnej atmosféry so správnou dávkou humoru tu funguje na výbornú. Vedzte však jedno na niektoré jedlá a hlavne na zmrzlinu sa po tejto knihe už nebudete pozerať rovnako.
Aj keď som knihy Moniky Wurm registrovala už dlhšie, obchádzala som ich s tým, že to nie je presne moja šálka kávy. Niečo ma k ním stále však ťahalo. Bolo vo mne také semienko zvedavosti. A tak som sa do nich minulý rok prvý krát pustila. A bola som príjemne prekvapená ako mi knihy, ktoré som od nej zatiaľ prečítala sadli. Niečo na nich proste je. Môžem si teda vytýkať, že som sa im tak dlho vyhýbala. Ale plánujem to postupne napraviť.
<i>Na naliehavú žiadosť anglickej televízie sa rockový titan Damien Shane stáva porotcom kastingovej speváckej súťaže. Na prvý pohľad arogantný hudobník sa ani štyri roky po smrti milovanej Sunshine nedokáže zmieriť s krutosťou osudu. Za celý ten čas si k telu nepripustil jedinú bytosť ženského pohlavia. Damien sa zmenil. Podrezaný jazyk využíva ako bodnú zbraň, ktorou si chráni vlastné vnútro i súkromie. Hoci sa z neho stal lepší človek, niekedy sa predsa len nevyhne drobnejším konfliktom so zákonom. A práve v čase, keď si prostredníctvom verejnoprospešných prác odpykáva trest, spoznáva Melody. Sebavedomá punkerka sa stáva jeho nepríjemnou spoločníčkou, ktorá si odpracováva podobný trest. Jej poznávacím znamením nie sú iba dúhové vlasy a výstredný odev, ale aj dar v podobe rockového hlasu. Osud sa pohrá so životmi hlavných hrdinov a tí sú si bližší, ako by sami čakali. Dokáže Damien opäť milovať? Dokáže milovať ženu, ktorá ho neskutočne vytáča a privádza na pokraj šialenstva? Skrotí ju? Rozhodne sa otvoriť jej svoje zlomené srdce? Scelia sa v tomto dojímavom príbehu Damienove rozbité sny? A dá sa to vôbec? Život je predsa taký nevyspytateľný, rovnako ako aj záver tohto príbehu...</i>
Za mňa skončila prvá časť tak ako mala. Bol to síce horkosladký koniec, ale svojím spôsobom mi k tomu celému sedel. Áno, bol iný. Namiesto šťastného konca kedy by sme sa tešili spolu s postavami nás čakal smútok, bolesť a slzy. No a práve to robilo knihu zaujímavou a inou. Malo to väčší dopad. No autorka sa rozhodla vypočuť prosby fanúšikov a Damienovi dopriať iný koniec. Koniec, v ktorom možno dostane vykúpenie za všetky hriechy, ktoré napáchal a v ktorom možno konečne nájde šťastie. A tak vznikla táto časť. Bola potrebná? Myslím, že ani nie. Je fajn, že vznikla? Ale hej. Aspoň sa dozatvárali niektoré veci.
Musím povedať, že táto časť sa mi páčila o trochu viacej ako tá prvá. Už som nebojovala so Sunshine a jej sladkou naivitou či pochybným rozhodnutím preniesť sa cez to čo jej spravil Damien a nepovedať mu. Celkovo aj príbeh na mňa pôsobil trochu inak. Áno, zápletka nebola nijak komplikovaná ani tentoraz a držala sa istej postupnosti. Pri podmienkach, ktoré dával Damien Melody s tým, že z nej urobí hviezdu mi to tak trochu pripomenulo My fair lady 21st. Čo teda ponúka zaujímavé možnosti a smery, ktorými sa príbeh môže uberať. Núdza nie je ani o vtipné a humorné momenty. Znova išlo však o silný príbeh o láske, druhej šanci na lásku, predsudkoch a odsudzovaní, odpustení.
Na Damienovi bolo vidieť, že sa zmenil a že oľutoval to čo robil. Občas sa však jeho staré ja predsa len ukáže. Po smrti Sunshine sa stiahol z verejného života. Už ho to viac nelákalo. Bolesť so straty jeho lásky je stále v ňom a bolo to cítiť. Podrezaný jazyk mu však ostal a používa ho hlavne na obranu, pretože nechce k sebe nikoho pustiť. Melody bola ako čerstvý víchor do jeho života. Priznávam, že Melody mi sadla viac ako Sunshine. Bola drzá, divoká, neurvalá, slovník mala ako dlaždič, ale nedržala sa späť a hlavne nepôsobila sladko, nevinne a naivne. Proste úplný opak Sunshine. Práve skrz jej postavu nám autorka umožnila nahliadnuť do života punkerov. Len sa povie punker a človek dotyčného hneď odsúdi, ale za týmto štýlom života je možno viac ako sa na prvý pohľad môže zdať a hlavne nie je punker ako punker.
Prišlo mi, že títo dvaja mali rovnako divokú povahu. Len tá Damianova bola ukrytá pod tiažou smútku a bolesti. A práve divoká, rebelujúca Melody v ňom znova prebudila život. Páčilo sa mi ako sa to postupne medzi nimi vyvíjalo a ako obaja dávali postupne šancu jeden druhému. Páčilo by sa mi ešte viacej aj asi keby sa to medzi nimi nevyvinulo romantickým smerom a ostalo to v rovine mentor-žiačka, ale tak je to romantický žáner, takže ten vzťah tam musí asi vzniknúť, že? Keď už Damien konečne znova našiel šťastie a lásku, autorka sa ho rozhodla ešte raz vyskúšať a hodila mu posledné veľké polienko pod nohy. Damien znova zistil, že má o koho sa v živote oprieť a nemusí byť na to sám. Láska Melody k nemu bola naozaj silná a vytrvalá.
Myslela som si, že pokračovanie Rockového tanga nepotrebujem. Že som spokojná a zmierená s tým ako príbeh skončil, no v konečnom dôsledku som rada, že autorka sa k príbehu Damiena predsa len vrátila a rozhodla sa mu dať iný koniec. Čítanie som si znova užila a príbeh ma bavil. Kniha je napísaná ozaj dobre, číta sa ľahko, v príbehu vidieť ten rukopis autorky. Je plná zvratov, rôznych odhalení a dramatických momentov. Autorka vás do príbehu vtiahne a pustí na konci emočne vyžmýkaných. A to už ku knihám od Moniky Wurm patrí.
Cestopisy patria medzi tie žánre, ktoré som vždy obchádzala. Ak nerátam jednu knihu od Borisa Filana, tak som nečítala asi žiaden. Nevyhľadávam ich ani v nejakej inej podobe tj. ako blog, podcast apod. Tento rok aj vďaka rôznym výzvam skúšam pre mňa nové žánre či nových autorov. Vďaka jednej výzve som sa tak dostala aj k cestopisom. Tento žáner si na mňa počkal aj pri ďalšej výzve. A keďže prvá časť Okolo sveta od Martina Navrátila ma zaujala, tak som sa rozhodla odškrtnúť si aj toto políčko s cestopisom, knihou od neho.
<i>V poradí druhá kniha zo série Okolo sveta je nasiaknutá vôňami Orientu a Ďalekého východu. Martin nás prevedie po trasách legendárnej Hodvábnej cesty - od Konštantínopolu (dnešný Istanbul) cez celý Blízky východ, strednú Áziu až po tajomnú Čínu. Ako sám hovorí: „Hodvábna cesta je unikát, ktorý ovplyvňoval nielen naše, ale aj svetové dejiny viac, než si myslíme. Aj preto som chcel spoznať ten spletenec všetkých národov, tradícií a zvykov. Chcel som sa ponoriť do histórie a hľadať skryté významy. Túžil som sa stať takým malým objaviteľom sám pre seba. Štrnásť rokov som si postupne odhrýzal z niekoľko tisíc kilometrov dlhej cesty. Putoval som z jednej krajiny do druhej, navštevoval mestá či dediny a hľadal stopy dávnej minulosti. To putovanie mi trvalo dlhšie než legendárnemu Marcovi Polovi, ale to mi nevadilo, lebo čím viac som objavoval, tým lepšie som spoznával ľudí, krajiny a zvyky. Žiadna cesta mi do života nedala toľko, ako táto."</i>
Táto časť ako už hovorí jej podtitul, nás zavedie na cestu krajinami Hodvábnej cesty. Prejdeme teda všetkými krajinami, ktoré sa na nej nachádzali a čo to sa o nich dozvieme. Tu ma trochu zamrzelo, že sme nešli postupne krajinu za krajinou a necestovali sme tak ako kedysi karavány s tovarom. Spočiatku to možno aj tak bolo, ale niekde v polovici to tú nadväznosť stratilo a tak sme skákali z jednej krajiny do druhej. Myslím si, že tá ucelenosť kedy by to išlo naozaj postupne by dodala knihe ešte väčšie čaro a umocnila zážitok z nej.
Znova išlo inač o zaujímavé čítanie, ktoré tvorili predovšetkým Martinové zážitky z krajín a miest, ktoré navštívil v rámci Hodvábnej cesty. Tu ma tiež trochu mrzelo, že niektorým krajinám bolo venované akoby malo miesta. Určite by som o nich prečítala aj viac. Kapitoly boli vždy písané podobným štýlom a podľa rovnakého kľúča. Na začiatku opísal ako sa tam dostal a potom nimi prešiel. Neopisoval všetko, lebo to by kniha mala asi oveľa viac strán ale vypichol na nej také tie najzaujímavejšie veci. A hlavne také, o ktorých sa človek nemusí tak ľahko dočítať. Pri čítaní sa tak na jednej strane pobavíte, oddýchnete si, zasmejete a prejdete sa po rôznych miestach, ale zároveň sa dozviete aj veľmi zaujímavé informácie.
Aj táto časť bola teda pre mňa príjemným prekvapením a určite veľmi rada siahnem aj po ďalších. V živote sa mi asi nepodarí navštíviť všetky krajiny ako jemu, ale aspoň sa v nich takto na chvíľu ocitnem.
Jonas Jonasson je mojím autorským objavom tohto roka. Samozrejme, že som jeho knihy registrovala už dlho, len som sa im tak trochu vyhýbala z obáv ako mi sadne tento typ humorných až satirických románov. Zabijak Anders je už mojou treťou knihou od autora a ja nemôže povedať inak ako, že som spokojná. Toto je presne ten typ humoru, ktorý mám rada. Suchý, bizarný až absurdný, ale pri všetkých troch knihách, ktoré som od autora zatiaľ čítala som sa dobre zabavila. A inak tomu nebolo ani tentoraz.
<i>Čo sa stane, keď sa stretnú neveriaca farárka, recepčný z bývalého bordelu a slávny národný zabijak? Táto nesvätá trojica v dobrom aj zlom otrasie celým Švédskom. Farárka Johanna Kjellanderová nadobro opustila kazateľnicu. Stalo sa tak narýchlo, keď ju kongregácia odsúdila a hádzali do nej spevníky. Nikdy si to povolanie sama nezvolila, donútili ju. Má preto ťažké srdce rovnakým dielom na nebeského aj na vlastného otca. Per Persson sa tešil na miliónové dedičstvo, lenže majetok deda, konského handliara, sa akosi rozplynul v dyme z dieselových motorov. A tak sa teraz živí ako zle platený recepčný v treťotriednom hoteli, bývalom bordeli. Vyhnaná farárka náhodou stretne na lavičke v parku recepčného. Obaja sa cítia podvedení predchádzajúcim pokolením a nemajú preto problém podvádzať iných. Osud im do cesty privedie trochu naivného, svojsky dobrosrdečného, zato poriadne srditého muža. Volá sa Johan Andersson a práve ho prepustili z väzenia, kde si odpykal trest za tri vraždy. Robí, čo môže, ale zarobí málo a alkohol je drahý. Farárka a recepčný sa postarajú o to, že zakrátko sa Zabijak Anders stane známym v celom Švédsku. Títo traja vytvoria nesvätú trojicu a pustia sa do veľmi výnosnej, no úplne pochybnej obchodnej činnosti. Všetko by šlo ako po masle, keby im to gróf, grófka, samotný Pán a jeho Syn tak prekliato neskomplikovali...</i>
Stretnú sa tak zabijak, recepčný z bývalého bordelu a neveriaca farárka. Rozhodnú sa založiť si firmu, ktorej tvárou bude práve Anders. To nie je začiatok nejaké vtipu, ale tohto bizarného a šialeného príbehu. Však čo normálneho by len mohlo vzniknúť so spojenia tejto nesvätej trojice, že? Môžete si tak byť istý, že to čo sa im bude diať nudné teda nebude. Ani na chvíľu. Táto nesúrodá trojica prežije toho naozaj dosť. Jedna situácia šialenejšia, bizarnejšia a absurdnejšia než tá pred ňou. Jedno vám ručím, bude to poriadna jazda.
Anders je typická je typická jonassonovská bizarná postavička. Podľa názvu knihy by človek čakal, že hlavnou postavou v príbehu bude práve Anders, ale nemusí to byť úplne tak. Namiesto toho aby Anders príbeh riadil, sa skôr príbeh točí okolo neho. Anders sa rýchlo stáva nástrojom v rukách svojich priateľov, ktorí riadia jeho život a to čo robí. A práve z toho vychádza množstvo humorných situácií a zvratov v príbehu. A kto je hlavnou postavou v príbehu ak nie Anders? Možno je ňou farárka Johanna, ktorá sa rýchlo stáva krkom, ktorý točí Andersovou hlavou.
Témy, ktorým sa tentoraz autor v príbehu venuje sú zaujímavé. Už to nie sú historické udalosti ako napr. v Starčekovi, ale ich gro tvorí cirkev, viera a tak trochu satirický pohľad na ne. Toto všetko je zabalené do humoru autorovi vlastnému. Nesie v sebe správnu dávku sarkazmu, irónie, s ktorými podfarbuje až satyrické zobrazenie reality. Je to teda humor, ktorý nemusí sadnúť úplne každému. Ja práve takýto skoro až čierny humor mám rada a tak som sa pri čítaní dobre zasmiala.
Ak by som to mala celé zhrnúť tak to bolo naozaj príjemné a zábavné čítanie plné šialených až bizarných situácií. Na svojej ceste autorovou tvorbou si tak môžem odškrtnúť ďalšiu knihu a už teraz sa teším na tu ďalšiu po ktorej siahnem. ešte ani zďaleka nekončí.
Keď som sa pred pár mesiacmi púšťala do tejto série, nečakala som, že ma tak chytí. Bolo to naozaj príjemné prekvapenie. Užila som si každú jednu časť. Páčilo sa mi na nej to prepojenie fantasy resp. cestovania časom s históriou a romantikou. Město času a kouzel je v poradí štvrtou časťou z tejto série.
<i>Keď bola Xanthe v minulosti naposledy aby sa vysporiadala s Fairfaxom, bol s ňou aj Liam. Xanthe sa však vrátila sama. Liam zmizol a vyzerá to tak, že je za tým pani Flyte. Xanthe sa snaží v súčasnosti hľadať predmety, ktoré by k nej zaspievali a priviedli by ju k Liamovi. Dlho dlho sa neobjavuje žiadny a pátranie po Liamovi sa zdá byť beznádejné. Až jedného dňa objaví predmet, ktorý ku Xanthe zaspieva. Nie je to však jeden predmet, ktorému bude musieť venovať pozornosť. Zaspievajú k nej totižto hneď tri. Ktorý z nich je ale ten správny a dovedie ju k nemu? Alebo sú všetky tri predmety svojim spôsobom prepojené. Xanthe čaká ťažké rozhodovanie a ešte ťažšia cesta do minulosti. V hre je toho veľa. Stojí totižto proti nebezpečným protivníkom, horším ako Fairfax. Xanthe tak musí zachrániť nielen Liama ale celé spoločenstvo prevracačov.<i>
Po minulej časti som mala trochu rozpačité pocity, kedy mi v nej chýbal ten spád, ktorý bol v prvých dvoch častiach. Táto časť však moje dojmy napravila a s kľudným svedomím môžem povedať, že išlo podľa mňa o najlepšiu časť série. Bolo tu všetko akcia, napätie, vypäté momenty, dobrodružstvo, romantika, pekné ale aj smutné momenty či nové odhalenia a zvraty. Každou časťou sa v celkovej zápletke posúvame o niečo ďalej. Na začiatku sme sa stretli s Xanthe, ktorá objavila, že má isté schopnosti, potom sa k nej dostala kniha, ktorá bola určená pre takých ako je ona a v minulej časti sme zistili, že existovalo isté spoločenstvo prevracačov a nie všetci stali na tej dobrej strane. Teraz prišiel čas zistiť o tom celom viacej.
Táto časť sa teda zameriava hlavne na prevracačov času ako takých. Už to nie len o Xanthe, ktorá objavila, že má isté schopnosti ale aj o niečom väčšom. Spolu s Xanthe sa dozvedáme nové veci, ktoré to celé zase posúvajú zase ďalej. Táto časť priniesla tak potrebné odpovede na otázky z predchádzajúcich častí. Dozvedeli sme sa zas o niečo viac o svete prevracačov a posunuli sme sa tak bližšie k uzavretiu kruhu. Na Xanthe tak čaká náročná a veľká úloha. Záver stál naozaj za to a priniesol so sebou pár naozaj vypätých momentov.
Tak ako sa vyvíjala zápletka, sa vyvíjala aj ona. Každou ďalšou cestou, ktorou prešla zisťovala nové veci, rozvíjala svoje schopnosti a učila sa nové veci, získavala nových priateľov a spojencov a nebola tak na všetko sama. A hlavne neskákala bezhlavo do toho všetkého, ale každý krok si premyslela. Dokonca jej bola aj zverená dôležitá úloha a pozícia. Myslím, že zaslúžené a že Xanthe určite postupne dozrela na úlohu ochrankyne.
Táto séria bola pre mňa príjemným prekvapením a a som naozaj rada, že som sa do nej pustila. Priznávam čakala som trochu presladenú fantasy romancu o cestovaní časom, ale dostala som niečo úplne iného a to naozaj príjemný príbeh so štipkou napätia, histórie, romantiky či cestovania v čase. To všetko namiešané v dokonalom mixe. Takže ak hľadáte nejakú dobrú sériu na blížiace sa jesenné večery určite siahnite po tejto. Neoľutujete. Ja neľutujem. Dalo by sa povedať, že príbeh je po tejto časti viac menej uzavretý. Aj som sa snažila googliť či je nejaké pokračovanie v príprave, ale podľa toho čo som našla by toto mala byť posledná časť série. Ak by nás však mohla čakať nejaká časť tak by som sa určite nehnevala. Myslím, že autorka by sa mala k čomu vrátiť.
Na úvod musím priznať, že vydavateľstvo som ako čitateľ registrovala, ale vyhýbala sa mu, keďže takéto knihy moc nevyhľadávam. Táto kniha sa ku mne dostala úplnou náhodou. A možno prišla aj v tú správnu chvíľu. Aj keď knihy z tohto vydavateľstva nie sú tou mojou šálkou čaju, kniha ma zaujala jednak anotáciou a jednak obálkou, z ktorej išiel taký pokoj. Rozhodla som sa teda dať šancu knihe. A neľutujem ani jednu chvíľu, ktorú som venovala jej čítaniu. Pretože to čo som dostala bol krásny, pokojný a čarovný príbeh o láske, sile osudu, nových začiatkoch zasadený do búrlivého historického obdobia.
<i>Rok 1754 sa blíži ku koncu a napätie medzi Francúzmi a Britmi na kanadskom akádijskom pobreží vrcholí. Krajčírka Sylvie Galantová a jej rodina francúzsky hovoriaci Akádijčania, ktorí chcú zostať neutrálni sa ocitnú uprostred konfliktu, pretože ich pozemok leží medzi pevnosťami, na ktorých sa trepocú vlajky súperiacich národov. V čase, keď sa všetci pripravujú na oslavu Vianoc, sa šíria chýry o nepokojoch, blížiacej sa vojne a o Williamovi Blackburnovi, príslušníkovi britskej armády, ktorý na severoamerickom pohraničí spôsobuje rozruch.
Keď sa v roku 1755 prihlási o slovo leto a na obzore sa objavia britské lode, Sylvie sa stretáva s Blackburnom, ktorý ju varuje pred blížiacou sa inváziou. Namiesto toho, aby sa podieľal na násilnom vysťahovaní Akádijčanov z ich krajiny, svojho poverenia sa vzdá. To však Sylvie a jej príbuzných nezachráni. Sylvie sa na ošarpanej lodi preplaví do Virgínie, kde sa snaží pozliepať zvyšky svojho života. Keď sa jej a Williamove cesty opäť skrížia, musia sa prebojovať cez zložitú spleť spoločnej zničenej minulosti, aby dokázali preklenúť prítomnosť a nájsť trvalú budúcnosť.</i>
Krajčírka z Akádie bola mojím prvým stretnutím s autorkou, keďže skôr čítam iné žánre ale postupne si nachádzam cestu aj k tomu žánru. Niektoré knihy a autori mi sadnú viac, iný menej. Taká metóda pokus-omyl. Pri Laure Frantz viem, že to nebol zlý krok, aj keď spočiatku som mohla mať mierne obavy ako mi to sadne. Príbeh ma očaril a získal si ma hneď na začiatku. Išli z neho pokora a pokoj. Začiatok bol taký pomalší, kedy nás autorka voviedla do historického obdobia v ktorom sa príbeh odohrával. Na prvých stránkach príbehu nám teda približuje vrcholiaci spor medzi Francúzmi a Britmi v oblasti Akádie, vysvetľuje jeho historické pozadie a vzťahy ktoré tam vládnu medzi jednotlivými národmi. Moje ja, ktoré fascinuje história nasávalo každú jednu informáciu. Niekomu môže tento úvod prísť pomalší, ale bol potrebný pre lepšie pochopenie a zorientovanie sa v príbehu.
Zároveň autorka tieto historické poznatky vplietala do príbehu nenásilne a nenútené. Ani ste nevedeli a naučili ste sa niečo nového, keďže dejepis u nás sa skôr sústreďuje na naše dejiny a tie svetové hlavne na tie európske. O Akádií som teda osobne netušila a preto som autorke vďačná, že som si mohla o nej niečo prečítať a spoznať tak jej osud, ktorý nebol šťastný a skončil tragicky. A to deportáciou jeho obyvateľstva. A práve táto udalosť predstavuje naozaj silnú časť v príbehu. S obyvateľmi Akádie prežívate každý jej okamih, všetko čo sa v ten moment deje. Bolo naozaj silné a smutné čítanie.
Rozprávačský štýl autorky si ma získal. Páčilo sa mi ako pred nami rozvíjala príbeh Sylvie. Postupne, možno pomalšie ale prirodzene a pokojne. Autorka sa v jej rozprávaní nikam neponáhľala na nič netlačila. Rovnako sa vyvíjal aj vzťah Sylvie a Williama, teda romantická linka v príbehu. City medzi nimi sa vyvinuli postupne a prirodzene. Žiadne také, že vidia sa po 1x, bum zaiskrí to medzi nimi, bojujú so svojím citmi lebo každý sú z inej spoločenskej vrstvy (národa) a hádžu po sebe pohľady. Taká tá insta love.
Krajčírka z Akádie je príbehom, ktorý si ma získal po každej strane a každou jeho časťou. Či už to bol príbeh samotný a teda zápletka, historické obdobie a to ako ho autorka opisovala, romantická linka, celková atmosféra a prostredie príbehu, ten pokoj a kľud. Som si istá, že táto kniha sa ku mne dostala v ten správny moment kedy som potrebovala spomaliť a len nasávať príbeh, ktorý autorka predo mnou rozvíjala. Už teraz môžem povedať, že to nebola moja posledná kniha od autorky. Viem, že ak budem mať možnosť tak siahnem po nejakej jej ďalšej knihe.
Seria Angely Marsons s Kim Stone sa pomerne rýchlo a ľahko zaradila medzi moje obľúbené. Je to krimi presne podľa môjho gusta a ja som vždy spokojná. Nie je to nič prehnane komplikovaného a náročného, ale zápletka vždy trochu tak správne potrápi. Postupne si z knižnice domov nosím jednotlivé časti. Tentoraz som si doniesla domov Polámané kosti, ktoré sú už siedmou časťou z tejto série.
<i>Zavraždená prostitútka a opustené dieťa. Dva nálezy počas jednej zimnej noci, ktoré odštartujú ďalšie náročné vyšetrovanie detektívky Kim Stonovej. Ďalšie, ktoré ju prinúti čeliť traumám z detstva. V krátkom čase sa nájdu aj mŕtvoly iných troch dievčat, ktoré poskytovali sexuálne služby na ulici. Úroveň násilia pri každej vražde stúpa. Kim a jej kolegovia pochopia, že prvé úmrtie nebolo iba náhodným útokom, ale dielom zvráteného sériového vraha vykorisťujúceho bezbranné duše. Popritom stále pátrajú po žene, ktorá nechala na policajnej stanici bábätko. Skutok sprvu považujú za prejav zúfalstva, no v skutočnosti má oveľa brutálnejšie pozadie. Prípady zavedú detektívku do sveta zneužívania ľudí a novodobého otrokárstva. Kim sa pritom musí vyrovnávať s vlastnou minulosťou a odkrývanie šokujúcich tajomstiev ju takmer stojí život.</i>
Čo si budeme hovoriť, Angela Marsons to jednoducho vie. Vie ako napísať zápletku, ktorá vás udrží v napätí a v plnej pozornosti od prvej strany po poslednú. Po tom čo bola minulú časť Kim oddelená od svojho tímu, túto časť je znova všetko po starom. Kim pracuje na vyšetrovaní prípadu s Bryantom. Všetko teda beží po starom. Priznávam, že to ich doberanie mi chýbalo. Priestor dostávajú aj Stacey s Dawsonom, ktorý majú svoj vlastný prípad. A tak aj oni majú možnosť ukázať čo v nich je. Veľmi ma teší, že Stacey konečne vyšla aj do terénu a nebola len v kancelárií za počítačom.
Sledujeme tak dva rôzne prípady, ktoré spolu síce tentoraz nesúvisia, ale majú spoločného menovateľa. Ako vždy aj tu autorka zápletku napísala okolo istej vážnej témy. Tentoraz sa rozhodla venovať pozornosť obchode so sexom, detskej prostitúcií, chytaní ľudí do pasce a modernému otrokárstvu. Nie práve najľahšie témy, že? Autorka obom témam venovala istý priestor, striedala ich v rozprávaní a ani jedna nebola rozvíjaná na úkor tej druhej. Oba prípady mali niečo do seba a autorka nimi poukazovala na dôležité veci. Aj keď je pravda, žeby bolo možno lepšie keby sa rozhodla v príbehu len pre jednu z nich a poriadne sa venovala tej. Možno by to tak malo o niečo väčší dopad.
Oba prípady boli vynikajúco vyskladané a mrazivé. Postupne sa pred nami odkrývajú ich podstaty a to o čo v nich ide naozaj. Autorka nám podsúva jednotlivé stopy, zvraty a odhalenia. Získavame tak jednotlivé kúsky skladačiek a všetko si dávame dokopy. Nevedela som si však pomôcť pri tom prípade, ktorý riešila Kim. Jeho uzavretie, resp. odhalenie toho kto za tým je mi prišlo také laxné, vlažnejšie, moc vecné. Akoby si pri ňom autorka nedala nejakú veľkú námahu a len to chcela už ukončiť. A tu sa ukazuje to, žeby bolo lepšie keby sa rozhodla venovať v príbehu len jednému z prípadov, tak by to mohlo ukázať na konci úplne inak.
Ak teda hľadáte nejaké dobré a kvalitné krimi, tak sa určite pustite do tejto série od Angely Marsons. Neoľutujete. Vonku je už zopár častí, takže o čítanie na nejakú dobu budete mať postarané. Ja sa už teraz neviem dočkať ďalšej knihy a toho čo si autorka pripravila pre Kim a jej tím.
