Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
3,5*
Hotovo. Séria 666 za mnou. A tentoraz už naozaj. Po tom čo tretia časť bola prezentovaná ako tá záverečná, sa autorka rozhodla napísať predsa len ešte jeden príbeh z tohto sveta. Osobne mi prišlo, že všetko čo bolo potrebné už uzavrela a preto som bola zvedavá čo s ním spraví tentoraz. Po prečítaní môžem povedať asi len toľko, že nebolo asi až tak potrebné aby táto časť vznikla. Kľudne mohla táto séria skončiť treťou časťou a nič by sa nestalo. Ale vadí to, že vznikla? Asi ani nie, aj keď teda nepriniesla nič nového a prevratného, ale aspoň umožnila ešte raz čitateľom vrátiť sa k príbehu lásky Adriena a Vivien.
Prešlo päť rokov od veľkého boja s diablom, jeho vernými a Deryonou. Bola nastolená krehká rovnováha medzi nebom a zemou. Vivien a Adrien žijú svoj šťastný život, ktorý si zaslúžili a vybojovali. Nepriateľ sa však nevzdáva a prichádza s novým plánom. Času na plánovanie mal a do boja vysiela svoju najvernejšiu. Vivien s Adrienom budú musieť znova zabojovať o svoje šťastie. Tentoraz je v hre oveľa viac. Dokážu nepriateľa znova poraziť? Je tu šanca? A čo budú musieť za to zaplatiť? Kocky sú hodné.
Ako som už spomínala na začiatku nevedela som si predstaviť s čím by mohla autorka prísť, keďže tretia časť mi prišla viac menej uzavretá. Za mňa osobne bola táto časť potrebná asi tak z polovice, keďže nejaké voľné konce v príbehu neostali. Autorka v nej znova otvorila a rozvinula linky z minulých častí. Bolo fajn, že sa k niektorým znova vrátila a venovala im priestor, ktorý nemali predtým, lebo išlo naozaj o zaujímavé a kvalitné linky, s dobrým potenciálom. Občas som mala ten istý pocit aký pri niektorej z predchádzajúcich častí, že autorka chce tých liniek rozohrať viacero a že skáče od jednej k druhej, tretej atď. Možno by ich stačilo trochu okresať a nerozvíjať až toľko.
Prišlo mi, že aj keď autorka chcela niektoré linky viac rozvinúť, tak to skončili upozadené tou romantickou, resp. erotickou linkou. Scén kedy tí dvaja spolu a neskončili v posteli by ste spočítali na prstoch oboch rúk a nôh (a ešte by vám ostali nejaké voľné prsty). Vivien sa správala ako nadržaná 18. Len videla Adriena a hneď myslela na to jedno. Zničená po boji tak, že sa nevládala postaviť, prejsť po vlastných nohách do vedľajšej izby? Jasné, že mala kučeravé myšlienky. Chápem, že je to ich spôsob dobíjania energie, ale dievča daj si pauzu. Aj tá štipka rozumu čo kedysi mala odišla ta tam.
Miestami mi teda prišlo, že čítam znova to isté len v inom šate alebo že dochádza k opakovaniu udalostí a dej išiel podľa jedného vzorca. Deryona sa ukáže, niečo urobí, stiahne sa, hliadkujú, uplynie čas, Deryona sa ukáže a dokolečka až kým nedošlo k finálnej konfrontácií. Tá ale stála za to a bola napísaná ozaj dobre. Každý dostal čo si zaslúžil a niektoré z trestov boli ozaj výborné.
Ak by som mala zhrnúť túto časť tak Vivien bola Vivien, Deryona stále otravovala a Adrien bol miestami na facku. Nebolo to zlé, autorka sa znova povenovala niektorým linkám, ale zase keby táto časť nevznikla, tak mi to nejak nevadí. Som však rada, že som tejto sérií dala šancu a prečítala si ju. Bolo to príjemné spestrenie času, aj keď osobne mám asi iné nároky na fantasy žáner. Prečítanie tejto série odporúčam a ak hľadáte niečo jednoduchšie a nenáročného, tak po nej isto siahnite.
Keď som pred pár rokmi dávala tomuto autorovi šancu, netušila som akú závislosť u seba na jeho knihách spustím. Jeho štýl písania mi jednoducho sadol a v knihách vždy nájdem to čo potrebujem od dobrého krimi potrebujem. A to kvalitne vystavanú a premyslenú zápletku a s nimi spojené zvraty a odhalenia, ktoré mi viackrát zamotajú hlavu a kde všetko do seba na konci pekne krásne zapadne. Sympatické postavy, o ktoré sa starám a zaujímam sú tiež určite plusom. Za mňa je Kozmon jedným z najlepších slovenských autorov, ktorí píšu krimi. Jeho zvieracia séria patrí medzi moje srdcovky. Teším sa vždy keď vyjde nejaká nová a neviem sa dočkať až sa mi dostane do rúk.
Mareka stále trápi mŕtve telo dievčaťa, ktoré našiel. Snaží sa na tom nenápadne pracovať, bez toho aby spustil nejaké podozrenie. Preto spočiatku aj nevenuje pozornosť prípadu vraždy mladého dievčaťa v zlatníctve a tento prípad teda preberie Lukáš Líška. Ten požiada o pomoc Wolfa, ktorý mu ju voľky nevoľky poskytne. Existuje totiž možnosť, že tieto dva zdanlivo odlišné prípady spolu súvisia. Čo však spája Marekovu mŕtvu neznámu a dievča zo zlatníctva? Marek sa tak nakoniec pustí do vyšetrovania oboch prípadov. Samozrejme, že po svojom a tak aby náhodou neodhalil to ako môže o niektorých veciach vedieť. Hrá teda nebezpečnú hru. Zvládne to? A čo jeho závislosť?
František Kozmon zas a znova rozohráva pred čitateľom dokonalú zápletku, ktorá je premyslená už od prvej strany až po tú poslednú. Spočiatku sa môže zdať, že veci čo sa dejú spolu nijak nesúvisia, že nemôžu mať nič spoločného. Ako však vyšetrovanie postupuje, objavujú sa prvé stopy, ktoré ukazujú opak. Vyšetrovateľom a nám čitateľom neostáva nič iného, len to prepojenie nájsť v tom množstve stôp a odhalení, ktoré nám autor predkladá. Vie ako čitateľa držať v napätí a kedy čo poodhaliť. Na jeho knihách sa mi páči to prelínanie minulosti a prítomnosti, kedy aj vďaka tomu si človek vie spojiť to čo sa deje, prečo sa to deje a čo viedlo k činom, vraždám. V hlave môžem mať xy teórií, ktoré mi ďalšia stopa či odhalenie zrušia a ja musím znova premýšľať a hádať ako to celé je. S čitateľom sa po celý čas zahráva až kým ho na konci nezavedie na správnu stopu. Práve v ten moment všetko do seba pekne krásne zapadne. Priznám sa, že takýto záver a odhalenie som asi nečakala. Isté typy mi vyšli ale ten na páchateľa/ lov teda nie. Nemôžem opomenúť ani záver, ktorý bol znova typicky kozmonovský a autor si ním pripravil pôdu pre udalosti v ďalšej časti. Už aby som ju držala v rukách.
Vďaka čomu táto séria funguje tak výborne ako funguje, sú samozrejme aj postavy. Tu kvitujem, že sú stále normálne. Teda v medziach normy a autor sa s nich nesnaží vytvoriť dokonalých jedincov, ktorý zvládnu všetko bez jediného škrabanca. Marek je Marek. Čím všetkým ten už prešiel. Túto časť bol dobre na facku. Čakala som len kedy padne na to dno a či sa z neho dokáže odraziť. Klamal a držal tajomstvá pred svojimi blízkymi, rodinou ale aj kolegami. Našťastie má pri sebe ľudí o ktorých sa môže oprieť.
Ak nad touto sériou váhate, alebo ste videli nejakú knihu v obchode a oslovila vás. Tak isto po nej siahnite. Avšak odporúčam začať od prvej časti, na koľko knihy minimálne čo sa týka života postáv, ale niekedy aj prípadov, na seba nadväzujú.
Ali Hazelwood je známa skôr jej romancami zo STEM prostredia. Teda aspoň pre mňa. S jej tvorbou som sa zatiaľ stretla len prostredníctvom pár kníh, ale ako autorka mi sadla. Potom som zistila, že sa pustila aj do fantasy žánru. Keď kniha vyšla, narážali ste na ňu všade. Aj sk knižná scéna jej bola plná. Narážala som však na protichodné názory na ňu. Priznávam bola som voči knihe asi trochu skeptická a vyhýbala som sa jej. Neponáhľala som sa do jej čítania. Možno som si myslela, že obdobie upírov a vlkolakov už mám za sebou. Viac som sa nemohla ale mýliť.
Autorka sa vo svojom príbehu sústreďuje na vampírov a vlkolakov. Dlhé roky medzi nimi vládnu napäté vzťahy. Nastal čas dohodnúť mierové spojenectvo a tak Misery, dcéra najmocnejšieho radného vampírskej rady, odchádza na nepriateľské územie, aby sa vydala za vlkolačieho alfu a slúžila ako zábezpeka v tomto krehkom mieri. Misery nezapadá úplne do sveta vampírov či ľudí, od malička bola hlavne bábkou v rukách svojho otca. Má však svoje vlastné dôvody prečo súhlasila súhlasila s touto svadbou a prečo dobrovoľne odišla na nepriateľské územie. Vítaná sa tam teda moc necíti. Neustále ju sledujú a dávajú pozor na každý jej krok. Krehké spojenectvo medzi tými dvoma druhmi však chce niekto narušiť. Na to aby tak dokázala prežiť a nájsť to prečo tam prišla bude musieť dôverovať tým, ktorým neplánovala. Spolu tak odhalia pravdu za tým všetkým čo sa deje a strhnú masku spoločnému nepriateľovi.
Nejdem tvrdiť, že kniha je vrchol fantasy tvorby a je to neviem ako dokonalá kniha, ale ide o príjemné a zábavné čítanie, ktoré je síce plné klišé, ale to vôbec nevadí. Ja som našla svoje nové quilty-pleasure. Príbeh vo svojej podstate nie je nijak komplikovaný. Máme tu dlhodobé súperenie medzi vampírmi a vlkolakmi. Druhmi, ktoré sa neznášajú a súperia medzi sebou. Každá zo strán sleduje svoje vlastné ciele. To so sebou teda prináša istú dávku intríg, manipulovania, tajomstiev, nenávisti, napätia či akcie. Príbeh je však plný aj vzťahov, ktoré sú krehké a citlivé, ale postupne môžu prerásť do priateľstva či lásky, ak sú odhodené vzájomné predsudky.
Jeden si povie, že pri vampíroch či vlkolach už nejde nič nového vymyslieť a každý kto už má nejaké to fantasy za sebou čo to o nich vie. Vždy sa dá však na nich pozrieť z iného uhľu a priniesť niečo nové. Je to téma, s ktorou sa autor pohrá podľa seba. Ali Hazelwood sa v Neveste poskytuje naozaj zaujímavý a miestami svojský pohľad na tieto dva druhy. Postupne sa dozvedáme o ich zvyklostiach a o tom ako žijú. Niektoré náležitosti boli trochu bizarnejšie a dosť podrobné (kto čítal vie).
Musím priznať, že zápletka bola naozaj dobre vymyslená a vyskladaná. Autorka nám postupne odhaľuje jej jednotlivé časti a my si tak v hlave skladáme čo sa naozaj deje a ako sa veci majú. Po tejto stránke ma to naozaj bavilo a ja som dychtivo sledovala každú stopu, ktorú nám autorka predložila. Moje tipy skákali od postavy k postave. Záverečné odhalenie bolo vynikajúce. Od začiatku mi bolo jasné, že táto postava nehrá čistú hru, ale aj tak ma to svojím spôsobom dostalo.
Samozrejme nemôže chýbať ani romantická linka. Chémia medzi vampírkou Misery a vlkolakom Loweom bola cítiteľná od prvého okamihu ako sa stretli. Obidvaja rôzne druhy, rôzne povahy. Jeden si povie, že to nemôže fungovať. Misery bola dokonalou postavou. Správne drzá a sarkastická. Tie jej poznámky boli top. Ako jej protiklad bol Lowe. Vážny chlap, ktorý vedie svorku, dbá na potreby svojich blízkych. Užívala som si každý jeden ich spoločný moment a to ako sa vzťah medzi nimi vyvíjal. Ako si postupne k sebe nachádzali cestu a otvárali sa jeden druhému, tak iskri lietali na všetky strany čoraz viac a viac. Už ste len čakali na TEN moment. A keď k tomu došlo, bolo to .... "zaujímavé".
Aj keď som mala možno pred čítaním knihy voči nej mierne predsudky a obavy, už po prvých stranách zmizli a ja som si jej čítanie užívala. Nevesta bola teda pre mňa príjemným prekvapením a ja sa už teraz teším na ďalšiu časť z tohto sveta.
Po tejto knihe som siahla úplnou náhodou, len vďaka istej výzve. Nevedela som úplne do čoho idem a čo mám čakať, keďže išlo o moje prvé stretnutie s autorom. Dostala som možno rozsahovo kratučký príbeh, ale po obsahovej stránke bohatý. Príbeh, ktorý je pohľadaním na duši knihomoľa a ktorý donúti človeka zamyslieť sa. Príbeh, ktorý je plný lásky ku knihám a ktorý skrýva v sebe silný odkaz.
Rintaró je stredoškolák a žil so svojím starým otcom. Ten však zomrel a on po ňom zdedil jeho antikvariát. Jeho starý otec ho naučil aj láske ku knihám. Musí sa však musí presťahovať k tete a antikvariát zavrieť. Jedného dňa doň však vstúpi mačka, ktorá sa mu prihovorí a povie mu, že ho potrebuje jeho pomoc aby zachránil knihy. Spolu vstúpia do labyrintov aby sa vydali na túto záchranu. Stretnú sa v nich zakaždým si inými súpermi. Jeden z nich knihy číta vo veľkom a potom ich necháva ležať na poličkách, druhý sa snaží nájsť spôsoby ako uľahčiť a urýchliť čítanie a tak z nich strihá čoraz väčšie časti aby ich zostručnil, tretieho zas zaujíma len vydávanie kníh, ktoré sa budú isto predávať. Každé z bludísk bude pre Rintaróa veľkou skúškou, lebo v argumentoch mužov bude vidieť štipku pravdy. Posledný labyrint ho však preskúša asi najviac. Dokáže Rintaró spolu s mačkou zachrániť knihy a aj sám seba?
Už len samotná anotácia znie zaujímavo a dokáže človeka nalákať na to aby túto útlu knihu chytil do rúk a pustil sa do jej čítania. Priznávam, že som čakala asi niečo iného, skôr viac fantastického. Ale to čo som nakoniec dostala, ma nakoniec príjemne prekvapilo. Dostala som naozaj príjemný príbeh o sile kníh a sile slov. Skôr ako fantasy by sa táto kniha dala označiť ako filozofický román s prvkami fantasy, keďže je plná tém, ktoré donútia človeka zamyslieť sa. Autorov štýl písania je skôr strohejší, menej akčný a netlačí ani tak na emócie. Ako Rintaró postupne prechádza s mačkou jednotlivými labyrintami stretáva sa s rôznymi mužmi. Každý z nich predstavuje istú tému, ktorá sa týka sveta kníh. Tých tém je množstvo a každá z nich si zaslúži pozornosť a debatu k nej. Autor do tohto príbehu vybral tri z nich. A vybral naozaj dobre.
Čo definuje čitateľa? Aký čitateľ je ten pravý? Ten čo prečíta sto kníh za mesiac alebo ten čo ich toľko prečíta za rok, dva. Ten čo dá prednosť kvantite alebo kvalite? Ten čo si čítanie vychutnáva a prečíta celú knihu alebo ten čo sa snaží vyhľadávať spôsoby, ktoré mu čítanie nejak uľahčia alebo siahne po zostručnenej verzii? Mali by sa vydávať len knihy, ktoré sa budú zaručene predávať a tie, z ktorých nebudú bestsellery nechať tak? Myslím, že v každej téme, v každom labyrinte sa nájde každý jeden z nás. Ja som sa určite našla. Každý z mužov mal svoju pravdu a to ako vnímajú knihy. Mali ich radi svojim spôsobom, ktorý si však trochu pokrútili a doviedli skoro až do extrému. Knihy im už len nedávali ale aj brali. Autor prostredníctvom nich ukazuje čo sa môže ľahko stať, ak si nedávame pozor. A tak ako aj oni aj každý z nás má svoj spôsob ako vníma knihy a to ako ich číta. Niekomu vyhovuje pomalšie čítanie a niekomu zase rýchlejšie. To, že niekto prečíta xy kníh za krátky čas, nemusí nutne znamenať, že si ich neužil, že mu nič nedali a že si z nich nič neodniesol. Každý sme nejaký a každý máme ten svoj štýl čítania. Netreba ľudí odsudzovať za to.
Ako som už viackrát spomínala ide o knihu krátkeho rozsahu, ale s bohatým obsahom. Myslím si, že siahnuť po nej sa oplatí. Donúti človeka zamyslieť sa nad týmto krásnym koníčkom a pouvažovať nad tým čo mu všetko dáva a čo práve pre neho knihy znamenajú.
3,5*
Poznáte tie vianočné filmy z dielne hallmarku a spol., ktoré bežia celé sviatky? Tak táto kniha je presne niečo takého. Je to príjemná a milá oddychovka, ideálna na čítanie práve cez sviatky. Už sa len zachumlať do deky a na stolík horúci nápoj podľa vašej voľby. No aj napriek tomu, že ide o ozaj príjemné čítanie, s hrejivou atmosférou Vianoc a príbehom plnom pekných myšlienok, niečo mi na tom celom chýbalo. Pri čítaní a písaní tohto názoru som sa cítila tak trochu ako Grinch. Chcela som aby sa mi kniha páčila. Aj sa mi svojím spôsobom páčila, len som sa počas čítania nevedela zbaviť dojmu, že je to celé také polovičaté.
Belle pracuje ako učiteľka v škole. Je milej a dobrosrdečnej povahy. Rada pomáha druhým, no praje si aby bola pre niekoho na prvom mieste aj ona. Keď na svojom bicykli narazí do Ediny, staršej paní, ktorá žije na hrade, netuší ešte ako sa jej život zmení. Rozhodne sa o ňu postarať a pomôcť jej kým sa uzdraví. Medzi nimi vznikne naozaj pekné priateľstvo. Bella tak postupne prinavráca svojou povahou do hradu život a Edina sa aj vďaka nej nebude cítiť už viac sama. Na scéne sa objaví aj Edinin dlho stratený vnuk Jack, s ktorým si Belle spočiatku nesadne. Obaja si o tom druhom myslia, že chce len využiť si situáciu. Postupne si však obaja k sebe nachádzajú cestu. Stane sa vianočný zázrak a splní sa Edine všetko čo si priala? A podarí sa Belle roztopiť srdce Jacka a ukázať mu pravú atmosféru Vianoc?
Dej knihy je vo svojej podstate jednoduchý a viac menej už od začiatku viete čo sa sa stane a ako sa to celé bude vyvíjať. Avšak to vôbec v tomto prípade nevadí. Niekedy človek potrebuje vypnúť, nezamýšľať sa nad tým všetkým a len čítať a nasávať atmosféru knihy. Príbeh má v sebe tú správnu vianočnú atmosféru. Máte pocit, že sa spolu s postavami prechádzate po uličkách Vianočnej dediny. Cítite tú spolupatričnosť v komunite, to ako si ľudia navzájom pomáhajú, keď to ten druhý potrebuje. Autorka v knihe rozvíja viacero liniek, práve cez ktoré poukazuje na tieto vzťahy medzi obyvateľmi tejto dedinky a zároveň je aj práve vďaka tomu plné krásnych a silných myšlienok o ľudskej pomoci, nádeji, druhej šanci, splnených želaniach a láske. Tu som sa však nedokázala ubrániť dojmu, že autorka tých liniek rozohrala až príliš veľa, na to aký rozsah kniha mala a nebola teda šanca v nich ísť hlbšie.
Miestami mi prišlo, že chce toho autorka spomenúť priveľa. Stále sa niečo dialo, niečo chystalo a plánovalo. Mohlo sa zdať, že autorka skáče od udalosti k udalosti a celé je to prirýchlo riešené. Niečo spomenieme, uzavrieme a ideme ďalej. Bolo to miestami teda akoby prirýchlo riešené a dejové linky tak nedostávali priestor, ktorý by si právom zaslúžili. Niektoré z nich pôsobili navyše, len boli v príbehu pár krát zmienené a koniec. Vedela by som to, ale predstaviť ako sériu a niektoré linky by boli v tejto "časti" len naznačené a v ďalších by im bol venovaný priestor. A možno by len stačilo keby mala kniha pár strán navyše.
Ten priestor čo mi chýbal pri niektorých linkách na ich rozvinutie, mi chýbal aj pri postavách. Autorka ich nejak vykreslila, pripísala im isté vlastnosti, ale ani pri nich nejde moc do hĺbky a možno práve preto som si nedokázala s postavami vytvoriť ten vzťah. Belle a Jack mali byť tým asi typom enemies to lovers. V na pár stranách sa nemuseli, upodozrievali toho druhého a v druhej už po sebe pokukovali. Cítili, že ten druhý s nimi niečo robí a už tam boli iné city. Žiadny prirodzený a plynulý vývoj a prechod nepriateľov k milencom.
Ak by som sa to celé mala pokúsiť ešte raz zhrnúť, tak by som isto napísala, že Vianoce na škótskom hrade sú milým, oddychovým príbeh s peknými myšlienkami a posolstvami. Ak máte radi knihy Julie Caplin či príbehy na tento štýl, určite po knihe siahnite.
Lucinda Riley zaručene patrí medzi jedny z mojich najobľúbenejších autoriek. Aj keď bežne po takomto žánri nesahniem, pri jej knihách robím výnimku pretože viem, že vždy dostanem neuveriteľne silný a krásny príbeh. Lucinda má/mala obrovský talent na písanie takýchto príbehov. Jej knihy sú zárukou dobrého čítania. Bohužiaľ nových kníh, ktoré by napísala, sa už nedočkáme. Stále však čakajú na vydanie jej staršie knihy. Bojím sa momentu kedy vyjde v preklade jej posledná kniha. Anjelský strom je knihou, ktorú vydala ešte pod iným menom a ku ktorej sa znova neskôr vrátila aby ho oprášila, pohrala sa s ním a vdýchla mu tam nový život.
Greta sa po 30 rokoch vracia do sídla Marchmont Hall, z ktorého kedysi odišla. Na svoj život na ňom si bohužiaľ nepamätá. Po nehode totižto prišla o veľkú časť svojich spomienok. Teraz tam prichádza na pozvanie svojho priateľa. Obaja dúfajú, že jej toto miesto prinavráti jej stratené spomienky. Počas prechádzky nájde náhrobok, ktorý otvorí dvierka do nich. Greta si aj s pomocou Davidovho rozprávania začne postupne spomínať. Niektoré spomienky však nebudú pekné a odhalia dlho ukrývané tajomstvá panstva a jeho obyvateľov.
Som rada, že som mala vďaka nášmu vydavateľstvu Tatran možnosť prečítať si túto knihu. Anjelský strom je krásnym, silným ale zároveň aj smutným a tragickým príbehom troch generácií žien, ktoré mali svoje sny, túžby a ktoré to v živote nemali ľahké a museli prekonať množstvo prekážok, ktoré napr. so sebou prinášala vtedajšia doba. Príbeh sa postupne zameriava na Gretu, jej dcéru Chesku a vnučku Avu. Každú z nich spoznávame v inom období jej života. S Gretou sa prvýkrát stretávame ako s mladým dievčaťom, plným snov o tom ako bude raz slávne. Keď otehotnie, musí ich na istý čas odložiť a zameria sa na to aby jej dcérka mala všetko čo potrebuje. Ako čas ukáže svoje sny o tom byť slávna si bude môcť čiastočne naplniť prostredníctvom nej, keďže sa z Chesky stane detská filmová hviezda. Sláva je však vrtkavé šťastie a Cheska má iné predstavy o živote ako jej mama. Ani jej cesta za šťastím nie je taká ľahká. Nakoniec sa stretávame s Avou, ako mladým dospievajúcim dievčaťom.
Anjelský strom, ako je to už u Lucindy zvykom, je mnohovrstevným príbehom, ktorý sa pred čitateľom odhaľuje stránku po stránke. Ďalším typickým znakom Lucindiných kníh je striedanie kapitol z minulosti a prítomnosti. Lucinda nás na začiatku vpustí do príbehu, načrtne nejaké tajomstvá a ako príbeh postupe a odhaľuje pred nami svoje vrstvy, dostávame sa hlbšie k jeho podstate a uvedomujeme si čo sa tam stalo a k čomu všetkému vlastne došlo. Anjelský strom je príbehom, ktorý je plný šťastia a radosti, ale aj smútku a tragédií, života a smrti, lásky a nenávisti, vzostupov a pádov. Proste život vo svojej čistej podstate, s dobrými aj zlými momentami. Lucinda aj v tomto príbehu píše o láske a jej mnohých podobách. O láske, ktorá chráni ale aj o takej, ktorá ubližuje a ničí.
Pri čítaní si prejdete asi všetkými emóciami, ktorými sa dá. Budete cítiť radosť, budete sa smiať, ale bude cítiť aj hnev, smútok či ľútosť. Lucinde sa aj v tomto príbehu podarilo vytvoriť dokonalé postavy z mäsa a kostí. Milujete ich, prajete im aby našli svoje šťastie, ale zároveň vás rozčuľujú svojím správaním a vy sa na ne hneváte. Krásnym príkladom sú Greta, ktorá si časť svojich snov plnila práve cez Chesku a na to, že to nebolo asi to najlepšie prišla až neskôr. A samozrejme Cheska, tá od malička žila v žiari reflektorov a nepoznala takmer nič iného. Nevedela odlíšiť realitu od filmu a prispeli k tomu aj zdravotné problémy, ktorými trpela. Najrozumnejšia z nich sa mi zdala Ava, ktorá mala to šťastie, že zažila krásne detstvo plné lásky a šťastia.
Záver príbehu Grety, Chesky a Avy je smutno-krásny. Každá z postáv nájde v istej podobe svoje šťastie a pokoj. Osobne radím Anjelský strom medzi moje najobľúbenejšie, samostatne stojacie príbehy od Lucindy k Polnočnej ruži a Levanduľovej záhrade.
Červené zvitky mágie sú prvou časťou série Najstaršie kliatby od Cassandry Clare zo sveta tieňolovcov a dôkazom, že Cassandra zatiaľ stále nekončí s príbehmi z tohto sveta a že stále má čo to v rukáve, čím dokáže svojich čitateľov prekvapiť. Túto sériu tvoria zatiaľ dve časti a tie sa obe dejovo odohrávajú vždy po istých udalostiach v Nástrojoch smrteľníkov. Aj keď sa dá táto séria čítať samostatne, dobre je ich čítanie vsunúť medzi čítanie spomínanej série Nástroje smrteľníkov a dať Červené zvitky mágie po Meste skla. Krásne tým prekleniete udalosti medzi Mestom skla a Mestom padlých anjelov.
Valentine bol porazený a vojna skončila. Vzťah medzi Magnusom a Alecom je čerstvý. Aby sa lepšie spoznali zoberie Magnus Aleca na dovolenku po Európe. Celú dovolenku má naplánovanú do posledného bodu. Samozrejme nebol by to príbeh zo sveta tieňolovcov keby na tých dvoch niečo nečakalo. A tak im do cesty príde správa o kulte venovanému istému veľdémonovi. A mal ho založiť práve Magnus, zo žartu. Čo však na tom, že si na to vôbec nespomína. Kult treba rýchlo zastaviť, kým neuvrhne svet do chaosu. A tak sa Magnus s Alecom vydávajú po jeho stopách aby tomu urobili koniec. Musia sa pritom naučiť dôverovať jeden druhému ešte viac a odhaliť tajomstvá, ktoré by chceli aby ostali ukryté.
Malec patrí v celom Cassandrinom svete, vo všetkých sériách z neho medzi jeden môj z najobľúbenejších párov. Preto som sa aj tešila keď ohlásila sériu zameranú práve na nich dvoch. Tento ich prvý príbeh som si užila od prvej strany po poslednú. Cassandra ostala verná svojmu štýlu písania a ja som tak znova dostala skvelo vystavaný a vymyslený príbeh. Rozsahom strán táto kniha pôsobí trochu "chudobnejšie" ako iné knihy, to však neznamená, že to nie je bol plný akcie, dobrodružstva, napätia či humoru. Tohto všetkého tam je a požehnane. Nuda teda nehrozí ani na chvíľu. Akcia strieda chvíle pokoja, pri ktorých si Alec s Magnusom k sebe nachádzajú cestu a zbližujú sa. Teda snažia sa o to, lebo vždy im do toho niečo príde čo si vyžaduje ich pozornosť.
Kedysi keď som túto knihu čítala prvý krát, som ju čítala po všetkých ostatných sériách. Teraz som ju čítala medzi Mestom skla a Mestom padlých anjelov, medzi ktoré chronologicky patrí. A môžem povedať, že toto zaradenie mi sadlo. Bolo tu množstvo odkazov na to čo sa stalo v Mesta skla a samozrejme množstvo odkazov na udalosti, ktoré sa ešte len stanú a niekde tu boli ich začiatky. A práve na tomto vidno ako to má Cassandra celé premyslené a aj keď túto sériu začala písať po NS veci stále dávajú zmysel a zapadajú do seba. Zároveň má táto séria aj svoje vlastné tajomstvá, z ktorých nám Cassandra odhalila len ich časť (ako to má vo zvyku) a teším sa až postupne odhalíme ďalšie.
Aj keď horor patrí medzi žánre, ktoré si rada prečítam, nečítam ho až tak často. Do kina naň odvahu nemám a tak raz za čas siahnem po nejakej knihe. Tentoraz sa ku mne dostal Hotel času od českej autorky Emilly Ross. Anotácia, ktorá ma zaujala, sľubovala zaujímavý príbeh a ja som bola zvedavá čo sa to vlastne v tomto tajomnom hoteli odohráva. Pustila som sa teda do čítania aby som to zistila.
Nika a jej priatelia sa poznajú od školských čias. A aj keď sa po škole ich životy ubrali rôznymi smermi, stále sú v kontakte a oslavujú spolu narodeniny. Každý z nich oslavu svojich 25 narodenín usporiadal podľa seba. Teraz prišiel rad na Niku. Osláv v podnikoch a kde sa len pije má dosť. Keďže má záľubu v nadprirodzených, tajomných a záhadných miestach, pripraví si pre svojich priateľov výlet práve na jedno také miesto. Ide o opustený hotel, ktorý sa nachádza v Poľsku a ktorý má "zaujímavú" históriu. Ostatní s ňou nezdieľajú jej nadšenie, ale nakoniec sa rozhodnú ísť. Však čo sa takého môže stať. Len si to tam prezrú a prespia tam. Nika a jej priatelia však netušia do čoho idú a čo spúšťajú svojím príchodom. Čas tu nehrá žiadnu úlohu a hotel sa s nimi začne postupne pohrávať. Zvládnu to? Dostanú sa von? Alebo sa navždy stratia v jeho útrobách?
Kniha ma chytila od prvej strany. Svojím spôsobom ma baví čítať o takýchto zabudnutých miestach, ktoré sú opradené rúškom tajomstva a dochádza tam k nevysvetliteľným javom. Ostávam však len pri čítaní, neviem či by ma niekto čo i len pred to miesto dotiahol. Už od prvých strán v knihe cítiť istú ťaživú a nepríjemnú atmosféru, ktorá postupne tuhne ako sa partia kamarátov približuje k hotelu. Postupne sa okolo postáv aj okolo vás zvierala čoraz viac a viac. Chceli ste ju zo seba striasť, ale nešlo to.
Samozrejme partička kamarátov ignoruje všetky znamenia, ktoré dostanú na to aby tam nešli. Aby sa radšej otočili a vrátili domov. Ale neurobia tak. Pár krát máte na nich chuť zakričať, aj keď viete, že vás nebudú počuť. V momente keď vstúpia do hotelu, to sa všetko zmení a oni začnú hrať hru o život, čo však ešte nevedia. V momente keď si to uvedomia, zistia, že už neskoro. Snažia sa nájsť spôsob ako sa odtiaľ dostať, ale nebude to samozrejme ľahké. Ako hľadajú cestu von, zisťujú aj pravdu o tom čo sa v hoteli kedysi stalo a prečo sa tam dejú veci, ktoré sa dejú.
Túto partičku tvorili naozaj rôznorodé charaktery. Niektoré ste si obľúbili viac a iné menej. Presne ste vedeli komu držíte palce aby sa mu z hotelu podarilo dostať a pri kom ste dúfali, že pôjde ako prvý. Niekedy ich správanie bolo trochu menej logické, ale tak ktovie akoby človek na takom mieste reagoval osobne. Ja by som bola určite pototo až za ušami. Čím sú v hoteli dlhšie, tým sa stupňuje napätie a narastá paranoja postáv. Nevedia komu alebo čomu môžu veriť. Čo je skutočné a kedy sa s nimi hotel len zahráva.
Dej plynie plynule, bez nejakých zádrhov a rýchlo. Vy teda otáčate stránku za stránkou aby ste zistili ako sa veci majú a ako to celé dopadne. Pri tomto žánri prichádzajú do úvahy asi len dva typy koncov. Ten, ktorý autorka zvolila pre jej postavy ale neprezradím a vy ak to chcete zistiť, musíte siahnuť po knihe. Poviem len toľko, že za mňa to bol koniec, ktorý príbehu naozaj pasoval a ktorý bol za mňa ten správny.
Som rada, že som mala možnosť prečítať si túto knihu a môžem ju len a len odporúčať. Ak sa radi bojíte či vás zaujímajú príbehy, ktoré sa viažu k nejakému miestu, po knihe určite siahnite. Neoľutujete.
Keď som si pred pár rokmi kúpila Zimný palác, ešte som nevedela čo tým začínam. Niekde v tom období som sa rozhodla, že začnem dávať šancu aj sk autorom a tak voľba padla aj na Michaelu Ellu Hajdúkovú. Po prečítaní Zimného paláca som vedela, že som objavila jednu z mojich obľúbených autoriek a od tej doby jej knihy súčasťou moje knižnej zbierky. Teším sa preto na každú novú, ktorú píše a ktorá vyjde. Na Vôňu kávy a chuť absintu ma autorka nalákala už vtedy, keď začala zverejňovať informácie o knihe. Keďže to vyzeralo, že pôjde o knihomoľskú tému, vedela som, že si ju musím prečítať.
Alissa pracuje ako knihovníčka v Kráľovskej knižnici v Londýne. Jedného dňa sa jej prihovorí muž, ktorého tam v poslednej dobe často videla a ponúkne jej prácu v najväčšej a najkrajšej knižnici na svete. Avšak tá sa na Alissino prekvapenie nenachádza na žiadnom mieste na mape. Alissa má aj istú schopnosť týkajúcu sa kníh a myslí si, že práve to je dôvod prečo ju tam chcú zamestnať. Po jej príchode na toto magické miesto zisťuje, že už tam možno kedysi bola. Avšak stratila všetky spomienky naň. Spomienky sa jej postupne vracajú a ona tak odhaľuje pravdu o tom čo sa tam kedysi stalo. Dokáže si spomenúť včas a zachrániť toto miesto, pred temnotou, ktorá sa tam začína rozpínať?
Kniha ma upútala ešte viacej jednak jej anotáciou a potom samozrejme aj obálkou, ktorá je priam čarovná. Názory na knihu sa objavovali všelijaké a čitateľov rozdeľovala na dva tábory. Ja som už po prvých stranách vedela, že to nie je krok vedľa a že kniha ma bude veľmi baviť. Počas čítania som mala pocit, že som doma. Bol to totižto jeden krásny príbeh plný lásky ku knihám, k spisovateľom a k svetom, ktoré vo svojich knihách vytvorili. Kniha o knihomoľoch pre knihomoľov. Láska ku knihám išla z každej strany. Či už išlo o Alissinu prácu, prostredie knižnice alebo rôzne kaviarničky, obchody inšpirované rôznymi príbehmi a samozrejme nemohli chýbať autori. Však kto by nechcel stretnúť Ronalda Dahla, sestry Bronteove či Tolkiena.
Páčilo sa mi ako sa príbeh postupne vyvíjal, rozvíjal a pred čitateľom postupne odhaľoval jeho jednotlivé zákutia. Spočiatku to možno plynulo pomalším tempom ako sa Alissa dostala do prostredia Enthymereai, Atheneuma a Librisu. Aj keď to tu mala poznať, nespomínala si na nič a tak sme spolu s ňou zažívali to prvotné zoznamovanie sa. Táto časť bola teda skôr opisného charakteru. Alissa si postupne však spomína na to všetko čo kedysi prežila a čo viedlo k jej odchodu z tohto miesta. Veci postupne začnú do seba zapadať a dávať zmysel. Ako je to zvykom u autorky, aj tu rozvinula dejovú linku, v ktorej sa prelínali minulé životy. Znova to bolo príjemne a zaujímavo napísané a podané. Po tom čo si Alissa spomenula príbeh nabral rýchly spád a táto časť knihy bola ozaj dynamická. Záver knihy tak bol príjemným vyvrcholením všetkých udalostí a krásnou bodkou za celým príbehom.
Autorke sa znova podarilo vytvoriť krásny, magický až rozprávkový príbeh o láske ku knihám a k príbehom. Určite túto knihu zaradím medzi moje obľúbene od nej.
Aj keď bola Francúzska lekcia mimo moje komfortné žánre, jej čítanie som si užila. Bola to príjemná oddychovka s letnou atmosférou. A preto som sa tešila aj na pokračovanie tejto knihy v podobe Anglickej lekcie. Postavy Evana a Andrei ma zaujali už vo FL. Bola som teda zvedavá aký bude ich príbeh. Musím priznať, že práve ich príbeh sa mi páčil o kúsoček viac ako ten Josiein a Xavierov.
Andrea kedysi ušla pred násilníckym manželom. Pracovala ako hlavná stevardka na luxusnej jachte. Po takmer 10 rokoch sa rozhodla prestať skrývať. Podala žiadosť o rozvod, dala výpoveď a chce začať od znova, možno aj zamilovať sa. Nebude to však ľahké. Stále sa bojí, žeby ju mohol nájsť jej manžel. No je ochotná to podstúpiť aby mohla byť konečne voľná. Jej odchod však nevidí tak ružovo Evan, ktorý sa stará o ochranu rodiny Pascale a jej zamestnancov. Má svoje dôvody, prečo Andreu tak veľmi chráni. Nedovolí aby sa jej niečo stalo keď sa na obzore objaví potenciálna hrozba. Skrýva sa za jeho potrebou chrániť ju niečo viac? A čo vzájomná príťažlivosť, ktorej sú si obaja vedomí? Odolajú jej alebo podľahnú?
Anglická lekcia je kniha, ktorá klame obálkou. Myslíte si že v nej nájdete horúcu romancu skríženú so štipkou erotiky. Ale pod jej povrchom sa skrýva príbeh s naozaj silnou a ťažkou temnou. Tú autorka votkala do príbehu dvoch ľudí, ktorí si hľadajú k sebe cestu. Páčilo sa mi ako autorka dokázala príbehu práve touto témou domáceho násilia dodať istú vážnosť a tak nešlo o ľahkú a presladenú romancu. Myslím, že obe linky aj tá romantická aj tá vážnejšia boli napísané a spracované celkom fajn. Romantická linka bola síce vo svojej podstate veľmi jednoduchá, ale príjemná. Chémia medzi Andreou a Evanom bola neskutočná. Aleže naozaj neskutočná. Napätie medzi nimi by sa dalo krájať. No obidvaja sa svojím citom z istých osobných dôvodov bránia. Postupne prichádzajú na to, že odolať jeden druhému je čoraz ťažšie. Zároveň nad oboma visí tieň v podobe Andreinho manžela. Nad každým z iných dôvodov.
Na postave Andreii bol badať ten vývoj ako sa postupne dostávala z ulity, do ktorej ju vohnal jej manžel a ako sa menila. Ako nadobúdala sebavedomie a bála sa čoraz menej až sa dokázala svojej minulosti postaviť. Ozaj som sa bála, že ako sa táto dejová linka vyvinie a jej rozuzlenie ma prekvapilo. Andrea bola konečne voľná. Čakala ju však už len posledná konfrontácia na ceste za jej šťastím. Tu si musel uvedomiť isté veci aj Evan a potom im už nič nebránilo v ich spoločnej ceste.
Anglická lekcia bola príjemným pokračovaním tejto série, ktoré isto zaujalo. Kniha sa čítala dobre a rýchlo. Ak nad ňou uvažujete, siahnite pred ňou ešte po Francúzskej lekcii, nakoľko sa tieto dve časti v istých momentoch prelínajú. Ja som zvedavá či autorka bude ďalej pokračovať v tejto sérií a ak hej, ktorým z postáv venuje priestor tentoraz. Jeden typ by som mala.
