V tieni Zeme

Mal som tú možnosť byť na krste tejto knihy. Bol vskutku nezvyčajný, páčil sa mi, a tak som dúfal, že taká bude aj druhotina autora. (mimochodom - ďakujem za venovanie ;) ).
Zhrňme si najskôr tie pozitíva:
Oceňujem krátke kapitoly, zlepšuje to plynulosť čítania. Miestami je dej naozaj napínavý a motivuje čitateľa, aby knihu neodkladal, ale čítal ďalej. Tak sa môže stať, že to dáte za jeden večer (ja som to dal za dva a pol). Odborná lekárska terminológia (vidno z akého fachu je autor) dodáva dielu taký zvláštny, nezvyčajný punc – pre mňa výborné.
Samotný námet je dobrý, len to spracovanie a zasadenie do prostredia. A tu sa dostávam k veciam, ktoré v diele škrípali.
Už v prvej kapitole som mal menší problém sa zorientovať, kto a čo hovorí. Podobne som mal ťažkosti si vizualizovať to, čo sa vlastne deje – naháňačka po raketopláne, alebo po mesiaci (či už v kolónii alebo mimo nej).
Neviem z akého dôvodu si autor vybral kozmické scifi prostredie. Pokojne mohol dianie zasadiť na permafrost Sibíre, do podzemých baní alebo pod more. Myslím, že výber vesmírneho prostredia dielu viac uškodil, ako prospel. Je cítiť, že na rozdiel od lekárskeho prostredia, kde ja autor doma, v tom vesmírnom doma nie je (pár príkladov: raketoplán musel byť veľká ako nejaká medzihviezdna loď; cestovanie vesmírom – sa deje až príliš rýchlo na to, že sa používajú iónové motory; lunárne vznášadlo (premýšľam, ako by to mohlo na mesiaci fungovať), a pritom sa neskôr naháňajú po mesiaci ako na lunárnych vozidlách a nie vznášadlách...)
Autor na to, aké ma dielo rozsah, doň na môj vkus zapracoval až príliš mnoho dejových línií: osobný život hlavného predstaviteľa a zopár vedľajších, rodinné problémy a načrtnutá tragédia pri havárii – z toho prameniaca psychóza, hrozba vojny na Zemi, v Európe, v Taliansku, náboženské nepokoje, filozofovanie o dobre a zle, hnutie LIFE- s cieľom sabotovať všetko, čo sa prieči eko-myslieniu, politika na mesiaci a v kolóniach, tím raketoplánu, tím na Mesiaci atď. Niektoré z týchto rovín napokon autor ani neuzavrie a nechá voľne visieť.
Miestami dej logicky kríva, respektíve sa deje až príliš veľa náhod a omylov a to dokonca u profesionálov. Aj vysvetlenie príčiny samotnej psychózy je zvláštne. Predsa analýza GCMS zobrazí krivky, a neverím, že keď už bola vtedy veda na takej úrovni (áno -dnes je to ešte problém, lebo nie všetky látky sú v konkretnych lokálnych databázach), žeby nevedeli excitačný čas priradiť patričnej referencii z databázy. Takisto ak pôsobí látka analgeticky, neznamená to, že zastavuje krvácanie či?
Poďme mrknúť na štylistiku: napriek tomu, že text prešiel redakciou a edíciou, obsahuje sem tam kostrbaté štylizácie, opisy a prvky klišé (pr. havranie vlasy). Dialógy sú miestami neprirodzené a človek ma problém uveriť, žeby sa v skutočnosti takto rozprávali. A viem aj aká je oblúbená nadávka autora: Doriti! Používa ju často hlavná postava, aj jedna vedľajšia a dokonca aj rozprávač! Neverím, neverím, žeby postavy v situáciach aké prežívajú by „hrešili“ stále len doriti, doriti, doriti...
Záver románu, či novely mi príde dosť uťatý, akoby si autor povedal: „Doriti! Stačí...
Súhrn: ak by autor ostal na Zemi, nenaťahoval sa po hviezdach, a napísal triler z čisto lekárskeho prostredia, tak by to bolo omnoho lepšie kafe. Takto len u mňa len na 3*.

„Niektoré tajomstvá je lepšie neprebúdzať“ uvádza sa na prebale románu V tieni Zeme. Áno, znie to záhadne. A každú záhadu, ako je známe, je potrebné vyriešiť. V tomto prípade bude však riešenie pomerne komplikované, keďže autor zasadil námet príbehu do vzdialenej, neurčitej budúcnosti. Raketoplán s bežným nákladom smeruje na kolonizovanú planétu. Posádka sa ale neozýva, preto na medzinárodnej stanici na Mesiaci vznikne podozrenie a systém nasmeruje raketoplán späť na vesmírnu stanicu.
Hlavná postava románu, vyšetrovateľ Leif Spitzer, má spolu s tímom za úlohu preveriť a vyšetriť, prečo posádka raketoplánu mlčala a nereagovala na žiadne podnety zvonka. Len čo tím vyšetrovateľov a vedcov vkročí na palubu, začína sa kolotoč nevysvetliteľných záhad.
Z posádky raketoplánu prežijú iba dvaja členovia, avšak v zjavne nepríčetnom stave. Blúznia o Veľkom hadovi, diablovi, ich správanie sa pohybuje v hladine maximálnej agresivity a ani špičkoví vedci i lekári si tieto udalosti nedokážu vysvetliť. K tomu všetkému sa na Zemi začínajú nepokoje a možnože aj začínajúca vojna. Panika narastá závratnou rýchlosťou.
Spitzer má pred sebou neľahkú úlohu. Veľa vecí, ktoré sa spočiatku javili ako vysvetliteľné, už onedlho zaviedli vyšetrovanie na inú koľaj. Lenže mŕtvych postupne pribúda. Podozrenie padá na viacero ľudí, obhliadka raketoplánu neprináša tiež nič pozitívne, čoho by sa mohli chytiť. Len dajakú príčinu tieto tajuplné faktory, ktoré pripravili astronautov o život, musia mať.
Oravský však do diela nevnáša iba prvky sci-fi a trileru. Okrem medziplanetárnych faktorov často zachytáva aj tie psychologické. Ide najmä o vyjadrenie bežného života jeho literárnych postáv, ktoré sa aj napriek ďalekej budúcnosti nijako nelíši od tej súčasnej. Ako Leif Spitzer, tak aj ostatní majú svoje radosti, strasti, vzťahy – vlastne bežný život ako taký.
Román V tieni Zeme patrí do žánru krimi sci-fi triler, teda do oddychového. A takým aj je. Oddychové, nenáročné čítanie pre všetkých milovníkov futuristickej fantasy. Dynamický dej posúva čitateľa od stránky k stránke ako hladký prelet družice okolo Zeme. Priznám sa, občas mi vadilo to množstvo lekárskych termínov, ktoré sa v knihe vyskytli. Miestami boli až príliš nahustené a do istej miery ma to rušilo. Nie som typ čitateľa, ktorý rieši a googli každý jeden neznámy pojem, v tomto prípade mám na mysli vedecké, kozmochemické či kadejaké futuristické názvy a pojmy hmotných i nehmotných javov, inštitúcií, prípadne technológií alebo objektov. Skrátka som týmito vecami len prekĺzol.
Autor píše nadmieru dobre, skladba viet reflektuje už spomenutú dynamiku textu, kniha sa ľahko číta. ALE! Koniec mi prišiel akoby odseknutý, málo výrazný, chýbali mu akési väčšie „gule“. Pravdupovediac, očakával som výraznejšie vyvrcholenie celej tejto série úmrtí, tajomstiev a vyšetrovania, ako len podivnú... ale nie. Toto nebudem rozpitvávať, pretože by som prezradil hneď niekoľko spoilerov a vlastne celý záver diela.
Tak či onak, kniha V tieni Zeme si nepochybne zaslúži pozornosť každého čitateľa napínavých sci-fi príbehov. A ak je do deja zamontovaná aj podstatná dávka detektívky, o to lepšie.