Malý život

Druhý román autorky Yanagihary je 622 stranový príbeh tak krutý, smutný a plný bolesti, že som si počas čítania niekoľkokrát v duchu položila otázku: Čo viedlo spisovateľku k napísaniu takejto knihy? A mnohokrát som sa sama seba opýtala: Prečo to čítaš, prečo dobrovoľne trpíš? No kniha ma nechcela pustiť. Aj keď mi spôsobovala nielen psychickú, ale aj fyzickú bolesť, zaujala ma tak veľmi, že som príbeh štyroch priateľov z New Yorku nemohla a nedokázala odložiť. Aj napriek dlhej stopáži som sa ani na chvíľu nenudila.
Charaktery románových postáv sú excelentné, neuveriteľne podrobne prepracované, postupne sa vyvíjajú, sledujeme ich premeny v nenáhlivo sa rozvíjajúcom deji. Akoby sme hrdinov poznali osobne.
Román sa dotýka veľmi ťažkých tém: sexuálne zneužívanie detí, násilie páchané na deťoch, sebapoškodzovanie, samovražedné sklony. Nechýba téma sexuálnej orientácie, ale aj lásky. Lásky rodičovskej, kamarátskej, partnerskej, bolestnej i radostnej. Úspech, závratná kariéra, priateľstvo vs. bolesť, utrpenie fyzické i psychické a v neposlednom rade obeta človeka človeku.
Pri čítaní niektorých pasáží som dlho a nahlas plakala.
Za mňa desať hviezdičiek.

Len veľmi ťažko sa mi hľadali slová k príbehu, aký je opísaný v knihe Malý život. A že teda vôbec nie je malý, Vás presvedčí vyše 600 strán poriadne silných emócií. Autorka až expresívne naplnila jednotlivé stránky bolesťou, utrpením, zlobou, nepredvídanou krutosťou, spomedzi ktorých o to intenzívnejšie vyrážajú sily ako priateľstvo, láska, tolerancia a rešpekt. A hoci sa zdajú byť dostatočne silné, utrpenie hlavného hrdinu Juda, ktorého si určite zamilujete, sa postupne navyšuje, až máte pocit, že všetky jeho rany bolia aj vás. Napriek tomu ide o príbeh silnej lásky a priateľstva, ktoré presahuje všetko – kariéru, pohlavie, rodinu, vzdelanie, násilie, život a smrť. Príbeh štyroch kamarátov z vysokej školy, ktorí sa snažia nájsť svoje miesto v živote, v práci a vo vzťahoch odporúčam tým, ktorí majú radi náročnejšie príbehy, ale zato plné prekvapivých zvratov a drobných radostí každodenného života…

Hanya Yangihara a jej Malý život. Kniha je zrkadlom do vzťahov dnešnej doby. Emócie, sila priateľstva, zaväzujúce tajomstvá, temnota duše,túžba po láske a štastí. Neschopnosť štastie prijať, stach, nádej či túžba po obyčajnom živote. To všetko som našla v tejto úžasnej knihe. Vrelo odporúčam.

Nedá sa povedať, že je to dobrá kniha lebo v skutočnosti tam toho dobra bude menej ako zla. O to viac potom vyniká. Jednoducho veľmi silná. A v istom zmysle aj krásna.

Malý život je rozhodne najsmutnejšia kniha, akú som kedy čítala. Približne prvých sto strán bolo pre mňa nezáživných, následne však kniha nabrala iný smer a už som sa od nej nevedela odtrhnúť. Kniha plná bolesti, utrpenia, ale aj krásnej lásky a priateľstva. Nenechajte sa odradiť počtom strán a niekoľkými zbytočnými scénami. Hlavne druhá polovica knihy je totiž silným čitateľským zážitkom a niečo vo vás rozhodne zanechá. Vrelo odporúčam.

Fantasticka kniha s velmi narocnymi temami, ale nedovoli citatelovi prestat. Je pisana velmi putavo a nechava cloveka, aby sa s tym vysporiadal sam a spravil si vlastny nazor. Zanecha hlboky dojem a budete o nej premyslat este dlho po docitani.

Je to najlepšia kniha akú som za posledný rok,možno aj desaťročie čítala.Jediné čo mi na nej vadilo je tých 640 strán.Obsahovo človek túži aby tých strán bolo čo naviac, ale zle sa drží v rukách.Veľmi sa mi páčil štýl písania.

Malý život je neskutočný príbeh.. tak silný, tak hlboký, tak smutný, tak životný.. od začiatku do konca máte pocit, že ste súčasťou príbehu - chápete, cítite, nedýchate a nemáte slov.. je to zrejme najsmutnejšia kniha akú som čítala, no na druhej strane z nej cítite ľudskosť, spolupatričnosť, lásku, oddanosť a akceptáciu jedinečnosti.. odporúčam, no treba sa pripraviť aj na to, že knihu budete nosiť (minimálne v hlave) stále so sebou...

Áno, niekto to tu už písal - utrpenie, hnev, pocit nespravodlivosti sveta - emócie, ktoré vás zahrnú pri čítaní tejto knihy. Neviem, či je to plus alebo mínus, prosto informácia. Mala som chuť tú knihu zahodiť a spáliť, ale nemohla som ju nedočítať, zvedavosť bola silnejšia. Medzi negatíva zaraďujem hrúbku knihy - podľa mňa mohla byť pokojne tenšia, autorka mohla množstvo scén vynechať, skrátiť, napísať kratšie... Miestami to bolo až nudné, zo začiatku sa mi to čítalo dosť ťažko, potom prišli tie strašné pasáže, takže tam som to hltala, ale priznám sa, ku koncu som potom už niektoré strany len preletela. Je to až príliš hutné, a pritom mnohé scény tam podľa mňa nie sú až také dôležité, ani nemajú význam pre nejaký neskorší vývoj, takže v tomto som bola trochu sklamaná čitateľka. Som rada, že už mám tú knihu za sebou...

Autorka ma používa nádherne rozmanitý jazyk, dokáže zachytiť tak ľudské utrpenie, ako ak krásu okamihu, navodiť atmosféru strachu, smútku, čírej radosti...Jej postavy ako by so mnou po celý čas žili, dokonale som precítila ich pochybnosti, žiaľ, nádeje...Bola to jedna z kníh, ktorá vás núti zamyslieť sa nad hodnotou rodiny, priateľstva, vlastného života, pýtať sa, zastaviť, aj keď by ste ju najradšej "zhltli". Vrelo odporúčam.