Eben

O tom, že Afrika nie je ani zďaleka len Egypt, že cestovať tam nie je ani zďaleka také priamočiare, že sadnem a o pár hodín som pohodlne tam, kde chcem. A vývoji politickej situácie, o mocenských bojoch a bojoch za nezávislosť. O šamanstve a čarodejníctve, o ženách tlčúcich maniok, o malárii, o trhoch.

Ja neviem napísať tak pekne ani jednu vetu v recenzii ako on celú knihu. Keby sa to časovo dalo, prečítal by som ju na jeden šup. Miestna atmosféra vystupuje z knihy na každej stránke. Veľmi dobrá kniha.

Štýl Kapuścińskeho je fascinujúcim divom, úkazom, ktorý, pochopiteľne, nemožno zahliadnuť v odlišnom diele. Ide o famózne prevedenie zažitého, o exkluzívne splynutie formálnej i obsahovej stránky diela, keďže jazyk, ktorým autor opisuje, analyzuje a vysvetľuje, je šťavnatým, živým a schopným ponoriť čitateľa do kompletného obrazu opisovaného. Vnútorný výzor diela má impozantný náboj, pretože vytvára istú sortu skladačky - a to podrobným rozborom afrického svetadielu, z každej svetovej strany, v každej prírodnej sfére, z každého kútu, kde kultúra, gastronómia či politika tvoria nezanedbateľnú podstatu africkej tváre. Vďaka dužinatému dielu s tak dokonalou schopnosťou sprostredkovávať rozmanité poznatky o Afrike, sa po jeho prečítaní stávame osobou obohatenou o tajuplné a nezabudnuteľné scény, ktoré nám miestami vyčarovávajú blažený úsmev či husiu kožu v excelentom prevedení.

Je to moja prvá kniha od Ryszarda Kapuścińskiho. S autorom sa čitateľ prepletá africkým kontinentom od šesťdesiatych rokov, pričom pri opisoch a príbehoch ľudí žijúcich tam, som mala pocit, akoby som bola stála priamo vedľa autora v danom okamihu. Štýl autora je príjemný, stránky rýchlo ubiehajú a na konci je vám vlastne ľúto, že to skončilo. Skvelá kniha, odporúčam.

Autor a prostredie v dvoch vetách:
Ryzsard Kapuściński bol významný poľský reportér, novinár a publicista, ktorý, vďaka svojmu celoživotnému pôsobeniu na pozícii zahraničného korešpondenta v mnohých krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, patrí medzi najprekladanejších poľských autorov a za čo obdržal viac ako 40 cien a vyznamenaní. Eben je súbor reportážnych cestopisov z jeho ciest po Afrike, na ktoré bol vyslaný ako vôbec prvý korešpondent v histórii Poľska.

O Ryszardových cestách po Afrike by sa dalo povedať, že mal tú smolu, že sa vždy ocitol v krajine vtedy, keď práve prebiehal vojenský prevrat, historické sucho alebo iná katastrofa. No keďže tohto skvelého reportéra už poznáme, v jeho prípade išlo o šťastie. Ryzsard nielenže vyhľadával oblasti a udalosti, "kde to vrelo", on si ich vyslovene užíval. A to nie nejakým sado-masochistickým spôsobom. Postupne, ako spoznávam Ryzsardovu tvorbu, totiž nadobúdam pocit, že sú to práve hraničné a extrémne udalosti, ktoré z tohto človeka vyžmýkajú literárne maximum.

Eben v sebe opisuje toľko krajín a udalostí, že aj teraz, krátko po jeho prečítaní, mám problém rozpamätať sa, v ktorej krajine som ocitol v prezidentskom paláci deň po štátnom prevrate. Na aký ostrovný štát som letel ešte počas iného prevratu, v ktorej časti Sahary ma s Ryszardom nechali v strede rozpálenej púšte, v ktorých krajinách nás okradli, kde takmer Ryzsard zomrel na maláriu... Mohol by som pokračovať do nekonečna. Každá z jeho kníh obsahuje v sebe toľko zážitkov, na ktoré by obyčajný človek potreboval niekoľko, ak nie rovno desiatky životov.

Hoci sa nám africký kontinent a jeho obyvateľstvo môže odtiaľto zdať ako masa krajín bez veľkých rozdielov, opak je pravdou. Ryzsardove opisy Afriky a jej ľudí sú nielenže extrémne živé, ale krajinu od krajiny iné a odlišné. Počas svojich reportážnych ciest navštevuje vojenské kasárne, kmeňové dediny, džungľové spoločenstvá, prezidentské paláce, veľkomestá, prístavy, náhorné plošiny, samotnú Saharu a dokonca aj púť cez ňu so skupinou Beduínov. A hoci každá krajina, každá skupina ľudí a každá udalosť je iná, predsa len majú niečo spoločné. Sucho, horko a večný smäd. Pri čítaní knihy máte neustále pocit, že vám je teplo, máte vyschnuté na jazyku a cítite sa zle, ak po ruke nemáte pohár vody.

Skrátka ďalšie skvelé dielo od tohto skvelého autora.

Krátke zhrnutie:
Na 344 stranách menšieho formátu sa vydáte do Afriky 20. storočia. Krajiny, pomaly ochutnávajúce nezávislosť po dlhom období vykorisťovania, otroctva a kolonializmu, sa zobúdzajú do novej éry samostatnosti. V tejto ére štátnych prevratov, mierumilovných, ale väčšinou surových, sa ocitáte priamo v strede diania vďaka skvelému opisnému a metaforickému majstrovstvu poľského reportéra.

Moje hodnotenie: 4/5
Hoci som precestoval už desiatky mimoeurópskych krajín, Eben ma prekvapil. V mnohých pasážach som síce nachádzal isté paralely so životom a ľuďmi v tretích krajinách, ktoré som navštívil. Ale Afrika je Afrika. Je to kontinent, na ktorý treba mať špeciálnu psychickú odvahu, aby sa človek rozhodol ho navštíviť. Je to iný svet, ktorý si my, Europánia, len s námahou vieme predstaviť, nieto ho ešte pochopiť. A táto kniha to len potvrdzuje.

Kniha je perfektne napísaná, je to podľa mňa stará dobrá škola reportáže a cestopisu zároveň. Vďaka autorovi sa prechádzame Afrikou od 60tych rokov, sleduje napríklad práve nastupujúcich diktátorov (napr. Amin v Ugande) alebo vysvetľuje konflikt v Rwande medzi kmeňmi Hutu a Tutsi rozdelenie Sudánu. Samozrejme, nič neopisuje ako v učebnici, ale cestuje a poskytuje nám veľa príbehov. Je neuveriteľné, ako sa dostal vždy do najchudobnejších štvrtí a z nich čerpal svoje rozprávania. Veľmi dobre napísaná kniha o Afričanoch.

Človeku sú tu predostreté okamihy pretvárania Afriky hlavne po 2hej sv. vojne, jej zásadných problémov aby sa v končnom dôsledku viac vcítil do afrického ľudu, jeho zmýšľania. Naozaj výborná kniha ktorá by mala byť povinným čítaním na dejepise alebo zemepise, veď odkiaľ už sa len človek dozvie o tomto magickom kontinente, keď je v médiách častokrát ignorovaný.
Ako bonus je to písané autorovými zážitkami, pomedzi ktoré sú vsúvané fakty z dejín.

Odporúčam

Je to moja druhá kniha od Kapuscinskeho a už sa neviem dočkať ďalšej. Podobne ako pri Impériu kniha chytí a nepustí až kým ju nedočítate. Niekedy mate pocit a potrebu prestať kvôli tomu čo ste sa práve dozvedeli, čo si ľudia navzájom dokážu urobiť alebo prestať len preto, pretože mate pocit, že príbeh, ktorý ste práve počuli si chcete ešte užiť vo Vašej predstavivosti. Dokonalé popisy Kapuscinského Vás dostanú na miesto a cítite tu krajinu, strach, bezmocnosť a tiež jej pokoj.

Autor sa nesnaží vysvetľovať, popisuje čo vidí, čo počuje, rozpráva príbehy a práve to je to čo nás dokáže vtiahnúť do deja a pomáha nám odhaliť zmýšľanie ľudu.