Mŕtve dievča neklame

Knihu som si prvý krát všimla v kníhkupectve. Neoslovila ma na toľko, aby som si ju kúpila. Po čase som natrafila na recenziu o nej. Ta ma presvedčila že jej treba dat šancu. Tým ze som si predtým pozrela pár dielov seriálu som si dej vedela lepšie prestaviť. Kniha je zaujímavo písana. Paci sa mi nápad, ktorým nechala hlavna hrdinka odkaz kamarátom. Po vypočutí svojej kazety sa mohli zamyslieť nad tým, aká banálne vec pre nich môže znamenať tak veľa pre druhého. Podľa mňa bola lepšia ako seriál.

Táto kniha má niečo do seba. Je veľmi zaujímavá poučná a odzrkadľuje túto dobu, problémy tejto doby, ktoré buď nikto nevidí, alebo sa tvári, že ich nevidí, lebo ich vlastne nechce vidieť. Šikana, klebety, jedno s druhým sú všade okolo nás a tento autor touto knižkou ukazuje na fakt, že tento svet nie je prechádzkou ružovou záhradou, keď stretneme tých nesprávnych ľudí, keď sme citlivejší a keď sme na nesprávnom mieste v nesprávny čas. Postava Hannah Baberová je typická pubertiačka na ktorú sa všetko zlé valí z každej strany a ona už jednoducho nevládze. Viem si to celkom živo predstaviť. Niektorí si možno pomyslia, že pubertiaci všetko veľmi prežívajú, zveličujú a že s nimi máva puberta, ale chápem, že keď niekto niekomu ubližuje, postupne mu jednotlivé časti vnútra ako keby odumierajú. Upadajú do depresie a keď nemajú kamarátku, tak ako Hannah, alebo niekoho, na koho sa môžu skutočne spoľahnúť, tak aby im niekto nevrazil nôž do chrbta, tak je to pre nich na svete ťažké. Dobrí ľudia sú v tejto dobe veľmi vzácni a väčšinou im sa deje to najhoršie, až sa napokon stanú z nich psychické trosky tak ako Hannah Bakerová. Clay Jensen mal šťastie, že pokiaľ nevyhľadával problémy, nechali ho tak. Ale on zase nebol nejaký strachopud a po vypočutí všetkých trinástich kaziet zmenil sa a začal ľuďom vracať, čo im patrilo a skvelo to vyriešil tak, že aspoň Skye sa rozhodol pomôcť. On bol v tejto knihe veľmi dobrý, ale prehliadal všetko zlé a kazety mu pekne otvorili oči a konečne videl svet aj s tými problémami. Táto knižka je odkazom na to, že my ľudia vytvárame túto dobu a je len na nás, ako sa k sebe budeme chovať, akú spolu vytvoríme spoločnosť. Problémy možno úplne nezmiznú, ale podarí sa nám zmenšiť ich počet, keď začneme byť k sebe lepšími. Len nesmieme váhať a začať robiť svet lepším od začiatku a pomôcť každému, kto to potrebuje, skôr ako bude neskoro. Tak ako bolo už neskoro pre Hannah Bakerovú, keď si Clay uvedomil, čo mohol urobiť a neurobil...

Ak knihe niečo chýba, tak je to hĺbka, a najmä riešenie situácie. Bežné problémy pubertiakov, a hrdinka z toho robí koniec sveta. Viem o čom hovorím, sama som si prešla šikanou, ale narozdiel od hlavnej hrdinky som sa dokázala skutočne povzniesť a mám šťastný život aj napriek minulosti. Ale čo dostane depresívy tínedžer, keď si knihu prečíta? Len väčšiu depresiu a návod na samovraždu.
Najviac ma však zarazila posledná nahrávka s učiteľom, za ktorým prišla Hannah prosbou o pomoc. On sa jej skutočne snažil pomôcť a vypočuť a ona odkráčala preč a povedala, že aj tak jej nikto nerozumie. Od srdca som si vtedy zanadávala.
Táto kniha nenesie žiadne posolstvo. Koniec spoilera.

Neverila som, že niekedy dosiahnem svoje citové dno. To som spoznala až pri tejto knihe. Pri knihe, ktorá zmenila môj pohľad na niektoré veci. Prvých 10 strán a ja som mala dosť. Moje vnútorné knihomoľské ja mi ale našepkávalo, že prestať nechcem a tak som sa nezastavovala. Prečítala som niekoľko desiatok strán a myšlienky, ktoré som tam našla mi pripomínali pocity niekoho, koho dobre poznám. Nezostávalo mi iné, len si vziať zelený zvýrazňovač a začať si tieto myšlienky značiť. Prečítať túto knihu mi trvalo necelé dva dni. A v momente, ako som knihu zatvorila, necítila som nič. Nazvala som tento pocit svojim citovým dnom z jedného jediného dôvodu. Každá kniha vo mne zanechá nejakú stopu. Cítim nenávisť, smútok, lásku, nespokojnosť... jednoducho každá jedna kniha v mojej knižnici, ktorej písmenká som prešla od začiatku až po koniec vo mne vyvoláva pocit, ktorý som cítila pri jej dočítaní. Pri tejto knihe ale necítim nič. Necítim nenávisť voči osobám, ktoré hlavnej hrdinke vedome či nevedome ublížili. Necítim súcit voči nej. Necítim ľútosť chlapca, ktorý ju miloval. Necítim absolútne nič. Jediné, čo vo mne vyvoláva pocit hnevu sú NIEKTORÉ recenzie a názory ľudí na túto knihu. Postavu Hannah opisujú ako dieťa, ktoré je precitlivelé a do jej psychického stavu sa dostáva sama tým, že malé drobnosti berie príliš tragicky. Úprimne? Komu sa zdá sexuálne obťažovanie ako drobnosť? Pripúšťam, že cez ohováranie a výmysly sa dá preniesť, ale len do momentu, kedy z toho vzniká sexuálne obťažovanie. Z môjho pohľadu Hannah nebrala tragicky to, že sa o nej začali šíriť nepravé reči, ale to, že tieto slová iba spustili lavínu udalostí. A práve tieto reči ju dostávali do pozície, kedy prestala dôverovať aj ľuďom, ktorí jej nechceli ublížiť. Autor ukazuje to, aká jemná môže byť osobnosť tínedžerov skrývajúca sa pod fasádou flegmatikov a drsňákov. Nie len v oblasti kamarátskych vzťahov, ale aj v oblasti lásky. Spolu s Hannah som sa citovo dostávala na dno aj ja. Uvedomila som si, ako veľmi môžu maličkosti človeku ublížiť a aké to môže mať následky. Jediná kniha, ktorá vo mne zanechala prázdno a jedna z mála kníh, ktorá moje oči nenechala suchými. Áno, poplakala som si. Táto kniha jednoducho zobrazuje to, čo môže šikana s človekom urobiť. Že stačí jedna jediná maličkosť, ktorá spustí množstvo udalostí. Že aj keď samovražda je síce najradikálnejším riešením nejakého problému, nikdy nie je isté, akú cestu si človek vyberie.